Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 20, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/291/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213206812
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4213206812.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., Nagano Office Center,

K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká republika, IČO: 26 429 705, v konaní zastúpený :
Fridrich Paľko, s.r.o, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: U. Y.G., B..
XX.X.XXXX, O. X. Ž. XXX/XX, W., o zaplatenie 839,42 Eur istiny s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne
zo sumy 844,42 Eur od 27.5.2009 do 18.10.2011 z a s t a v u j e .
Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou došlou súdu 28.3.2013 podanej na predpísanom vzorovom tlačive A podľa článku
4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „NEPR“), sa domáhal zaviazania žalovanej na
zaplatenie zmenkovej sumy 839,42 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 844,42 Eur
od 27.5.2009 do 18.10.2011, 839,42 Eur od 19.10.2011, ďalej úroku vo výške 6% zo sumy 844,42
Eur od 1.10.2009 do 18.10.2011, zo sumy 839,42 Eur od 19.10.2011 do zaplatenia, taktiež zmenkovej
odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy, t.j. 2,81 Eur a trov konania, ktoré pozostávajú zo súdneho

poplatku 50,-Eur a z trov právneho zastúpenia 138,74Eur.

Žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila
žalovaná dňa 17.12.2008, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne
od 27.5.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote
4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená 17.12.2008, pričom do jej textu bol poňatý záväzok

žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s
0,25%-nýmdennýmúrokomod27.5.2009.Zamiestosplateniabolourčenésídloprvotnéhozmenkového
veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ mu zaplatil 5,- Eur, ktorá
suma mu bola započítaná na zmenkovú sumu. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez
protestu“ indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Vzhľadom na uvedené
s poukazom na článok 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES č.861/2007) navrhol, aby súd
jeho žalobe vyhovel.

Podaním doručeným súdu 23.12.2015 žalobca svoju žalobu čiastočne vzal späť, a to v rozsahu
zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25%
denne, čím si uplatnil zmenkový úrok iba vo výške 0,06% denne.Žalovaná námietky proti čiastočnému zastaveniu konania nemala.

Čiastočné späťvaztie žaloby sa neprieči zákonu, preto súd konanie v časti o platenie zmenkového úroku
vo výške 0,19% denne zo zmenkových súm tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku
zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p.

Tlačivo „C“ podľa článku 1 a 2 Nariadenia súd doručil žalovanej 13.4.2016 s možnosťou podať k žalobe

vyjadrenie do 30 dní. Žalovaná túto možnosť nevyužila, písomné vyjadrenie k žalobe nepodala.

Aj keď tento typ konania sa spravidla riadi zásadou písomnosti, súd v zmysle článku 5 ods. 1 Nariadenia
za účelom zistenia skutkového stavu veci a možnosti zaujatia stanoviska k uplatnenému nároku
žalovanou nariadil pojednávanie. Konal podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti riadne
predvolaného právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil písomne. Na výzvu súdu,

aby predložil zmluvu, na základe ktorej bola vystavená zmenka, z ktorej vyplýva právny nárok uplatnený
v tomto konaní podal rozsiahle písomné vyjadrenie, v ktorom poukázal na platnú judikatúru a opakovane
poukázal na to, že zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa
zmenkovýdlžníkzaväzujemajiteľovizmenkyzaplatiťamiesteavčaseuvedenomvzmenkečiastkuvnej
určenú. Ide o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom

z takejto zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina
nebola platnou zmenkou. S týmto potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníka, ktorý musí
namietať a preukázať, že šlo o blankozmenku, ktorá mala byť vyplnená inak a teda preukázať obsah
vyplňovacieho práva ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením, čo
sa v predmetnej veci nestalo. Ak by bola zmenka stále k dispozícii pôvodného majiteľa, bol by odporca

na takéto námietky oprávnený, avšak len voči nemu. Ak bola zmenka prevedená na iného majiteľa,
ako je tomu v prejednávanej veci, musí dlžník preukázať, že nový majiteľ bol pri nadobúdaní zmenky
v zlej viere alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou. Záväzok zo zmenky, aj keď vznikol z
konkrétneho zmluvného záväzku, je záväzkom samostatným. Podľa Zákona zmenkového a šekového
súd jej oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo

zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej vystavenia a ani jej neprípustnosť. Zastával názor,
že ustanovenie § 79 ods. 3 O.sp. nemôže pôsobiť retroaktívne a zároveň je aj v rozpore s Dohovorom
o jednotnom zmenkovom práve, čím dochádza k porušovaniu článku I. Ústavy SR. Navrhol, aby súd
pokračoval v Európskom konaní a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Žalovaná ako účastníčka konania uviedla, že úver od spoločnosti Pohotovosť si zobrala pre svojho
vtedajšiehopriateľa,ktorýjejprisľúbil,žehobuderiadnesplácať.Nakoľkosarozišli,nevedela,žezaplatil
na ňom iba jednu splátku vo výške 70,-Eur a ona poslala veriteľovi 5,-Eur. Jej finančná situácia je veľmi
zlá, má dve maloleté deti vo veku 5 rokov a 8 mesiacov. V prípade, že ju súd zaviaže k plneniu, žiadala,
aby pohľadávku žalobcu mohla vyrovnať v splátkach vo výške 5,-Eur mesačne. K zmenke uviedla, že ju

musela podpísať, aby dostala úver. Od veriteľa dostala 14.000,-Sk a teraz žalobca pýta od nej ďalších
vyše 25.000,-Sk, čo považuje za neprimeranú sumu.

Súd vykonal vo veci dokazovanie okrem výsluchu žalovanej, aj oboznámením zmenky zo dňa
17.12.2008, výpisom žalobcu z obchodného registra a oboznámením spisu Okresného súdu Komárno

7ER/546/2010.Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci :

Žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom v Prahe, t.j. na území Českej republiky. Žalovaná je
fyzická osoba s trvalým bydliskom W.G., Ž. D. XXX/XX, t.j na území Slovenskej republiky. Predmetná
zmenka bola vystavená na Slovensku, kde je i platobné miesto. Predmetom konania je cezhraničný

spor v zmysle Článku 3 bodu 1 Nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, nakoľko žalobca má sídlo v členskom štáte
inom ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci. Hodnota pohľadávky nepresahuje 2.000,-Eur a
preto podľa Článku 2 bodu 1 citovaného Nariadenia na konanie v tejto veci treba aplikovať Nariadenie
Rady (ES) č. 861/2007. Použitie právneho poriadku SR vyplýva z § 10, 11 a 19 Zákona č. 97/63 Zb. o

Medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.

Žalobca ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky vystavenej žalovanou dňa 17.
+2.2008. Túto sumu žalovaná sa zaviazala zaplatiť spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denneod 27.5.2009. V zmenke je odkaz na číslo zmluvy : XXXXXXX. Indosovaná zmenka je vistazmenkou
opatrenou doložkou „ bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Za miesto
splnenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa: Pohotovosť s.r.o. IČO: 35807598, Pribinova

25, Bratislava. Na rube zmenky je uvedený indosament, spoločnosť Pohotovosť s.r.o. zastúpený
konateľom Jaroslavom Fuchsom, ktorá indosovala svoje práva zo zmenky na žalobcu bez uvedenia
dátumu. Indosant predložil zmenku k zaplateniu a vystaviteľ, t.j. žalovaná na zmenku doposiaľ uhradila
podľa tvrdenia žalobcu sumu 5,-Eur, podľa tvrdenia žalovanej 75,-Eur. Sumu 5,-Eur žalobca v celom
rozsahu bola započítal na zmenkovú sumu.

Podstatné náležitosti vlastnej zmenky sú uvedené v Článku I. § 75 Zákona zmenkového a šekového č.
191/1950 Zb. (ďalej len ZZŠ), podľa ktorého vlastná zmenka obsahuje :
1.označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom
je táto listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa Čl. I § 5 ods. 1 ZZŠ v zmenke sročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ
ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa Čl. I § 5 ods. 2 ZZŠ úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková

doložka za nenapísanú.

Podľa Čl. I § 5 ods. 3 ZZŠ úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa Čl. I § 10 ZZŠ ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané,

nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol
zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa Čl. I. § 11 ods. 1 ZZŠ každú zmenku, aj keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).

Podľa Čl. I. § 11 ods. 3 ZZŠ zmenku možno indosovať (previesť rubopisom) aj na zmenečníka, či už
prijal zmenku alebo nie, na vystaviteľa alebo na každú inú osobu zmenečne zaviazanú. Tieto osoby
môžu zmenku ďalej indosovať.

Podľa Čl. I. § 12 ods. 1 ZZŠ indosament musí byť bezpodmienečný. Akákoľvek podmienka, na ktorej
bol urobený závislým, platí za nenapísanú.

Podľa Čl. I. § 13 ods. 1 ZZŠ indosament treba napísať na zmenku alebo na list s ňou spojený (prívesok).
Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).

Podľa Čl. I. § 14 ods. 1 ZZŠ indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.

Podľa Článku I. § 17 ZZŠ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predchádzajúcim majiteľom, iba ak majiteľ

pri nadobudnutí zmenky jednal vedome na škodu dlžníka.

Podľa Čl. I. § 20 ods. 1 ZZŠ indosament po sročnosti zmenky má rovnaké účinky ako indosament pred
sročnosťou. Ak bola však zmenka indosovaná až po proteste pre neplatenie alebo uplynutí lehoty k
protestu, má indosament len účinky obyčajného postúpenia.

Podľa Čl. I. § 20 ods. 2 ZZŠ pokiaľ nie je preukázaný opak, má sa za to, že nedatovaný indosament bol
na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty na protest.Podľa Čl. I § 33 ods. 1 ZZŠ zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po videní, na určitý čas
po dáte vystavenia, na určitý deň.

Podľa Čl. I § 33 ods. 2 ZZŠ zmenky s iným časom splatnosti alebo s postupnou splatnosťou sú neplatné.

Podľa Čl. I. § 34 ods. 1 ZZŠ je zmenka na videnie zročná pri predložení. Musí byť predložená na
plateniedojednéhorokuoddátavystavenia.Vystaviteľmôžetútolehotuskrátiť,alebourčiťlehotudlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa Čl. I. § 48 ods. 1 ZZŠ majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka
prijatáalebozaplatená,súrokami,akbolidojednané;2.šesťpercentovéúrokyododňasročnosti;3.trovy
protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej
sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa § 495 Občianskeho zákonníka platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe
ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku s výnimkou cenných
papierovhromadnevydanýchaleboinýchcennýchpapierov,prektoréjezákonomustanovené,ževeriteľ
túto povinnosť nemá.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, k zmene alebo

zániku ich práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 79 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 (Zákon č. 438/2015
Z.z.) ak ide o žalobu, ktorou sa uplatňuje nárok zo zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je
fyzickou osobou, žalobca je povinný opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu
so žalovaným, a ak ide o žalobcu, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov,
skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu jeho právnych predchodcov so žalovaným. K žalobe sa pripojí

zmenka alebo šek a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva z nich. Ak zmenka alebo šek boli
vystavené na zabezpečenie záväzkov z písomnej zmluvy, pripojí sa k žalobe aj táto zmluva.

Podľa § 79 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku ak nie je dokázaný opak, platí, že nárok zo zmenky
alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa § 372y ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, na konania
začaté predo dňom účinnosti tohto zákona sa použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto zákona.

Podľa § 4 ods.6 Zákona č. 258/2001 Z.z v znení účinnom od 1.1.2008 do 31.12.2010 v súvislosti

s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom.
Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského
úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške
aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných
nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého

spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou
veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku
platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Žalobca si v konaní uplatňuje pohľadávku podľa Článku 4. ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a

Rady (ES č. 861/2007), ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.
Jeho právny nárok vyplýva zo zmenky, ktorú nadobudol od spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. Podľa názoru
súdu predmetná zmenka má charakter vistazmenky, ktorá obsahuje údaj o tom, že sa jedná o zmenku,
údaj o zročnosti - na videnie, údaj miesta, kde sa má splniť - Pohotovosť s.r.o. Pribinova 25, 81109Bratislava, IČO: 35 807 598, meno toho, komu alebo na rad koho sa má plniť - Pohotovosť s.r.o.,
dátum a miesto vystavenia zmenky - v W. dňa 17.12.2008, je podpísaná žalovanou - povinnou zo
zmenky. Z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že zmenku vystavila žalovaná, táto listina

predstavuje prejav jej slobodnej vôle. Povinnosti vyplývajúce z tohto právneho úkonu, a to uhradenie
zmenkovej sumy a platenie zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 27.5.2009 jej boli známe.
Podpísaním zmenky žalovaná prejavila súhlas so zmenkovou sumou, aj so zmenkovým úrokom. Zo
zmenky jednoznačne vyplýva doba splatnosti, pretože obsahuje údaj: zaplaťte pri predložení, teda ide
o zmenku splatnú na videnie v súlade s ustanovením § 33 ods. 1 ZZŠ. Splatnosť zmenky nastala v

momente jej predloženia, pričom predložiť ju bolo možné podľa § 34 ods. 1 ZZŠ v lehote 4 rokov od
jej vystavenia a až po jej predložení v lehote 4 rokov nastáva jej splatnosť. Na zadnej strane zmenky
sa nachádza nedatovaný indosament, ktorým remitent, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., indosoval
svoje práva zo zmenky na žalobcu. Nahliadnutím do spisu tunajšieho súdu 7ER/546/2010 súd zistil, že
spoločnosťPohotovosť,s.r.o.akooprávnenýsadomáhalnariadeniaexekúcienavymoženiepohľadávky
od povinnej v sume 844,42 Eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25% denne z dlžnej sumy 844,42 Eur od

27.5.2009 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne z dlžnej sumy 844,42 Eur od 1.10.2009
do zaplatenia , trovami konania u Stáleho rozhodcovského súdu v sume 225,44 Eur a trovami exekúcie,
a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 20116/09 zo dňa
23.11.20009. K návrhu na vykonanie exekúcie bola pripojená kópia Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi

veriteľom Pohotovosť, s.r.o. a dlžníčkou U. Y., z ktorej vyplýva, že veriteľ poskytol dlžníkovi úver v
sume 14.000,-Sk (464,71 Eur), ktorú sa dlžník zaviazal uhradiť zvýšenú o poplatok v sume 13.360,-Sk
(443,47 Eur) 12-mi mesačnými splátkami po 2.280,-Sk (75,68,- Eur) počnúc dňom 21.1.2009. Exekučný
spis obsahuje aj kópiu zmenky zo dňa 17.12.2008 vystavenú na sumu 25.439,-Sk (844,42 Eur) a
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len VP). V Zmluve však nie sú uvedené podstatné

náležitosti požadované ustanovením § 4 ods.1 písm. g, h, i, j, k) Zákona č. 258/2001 Z.z., a to: údaj
o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, o výške zmluvného úroku, o ročnej percentuálnej miere
nákladov, , taktiež ani údaj o výške, počtu a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkoch, o
ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), o priemernej hodnote RPMN v dôsledku čoho úver je
podľa § 4 ods. 3 psím.b) Zákona č. 258/2001 Z.z. bezúročný a bez poplatkov. Pre neprijateľné zmluvné

podmienky priečiace sa dobrým mravom exekučný súd návrh na udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zo dňa 21.1.2011 zamietol a následne uznesením z 29.7.2011 exekučné konanie
zastavil.

ZZŠ neobsahuje definíciu vlastnej zmenky, ani cudzej zmenky. Právna prax zmenku definuje ako

dlžnícky cenný papier vystavený vo forme stanovenej zákonom (ZZŠ), ktorým sa vystaviteľ zaväzuje
majiteľovi zmenky zaplatiť v určitom mieste a čase istú peňažnú sumu veriteľovi (remitentovi) s tým,
že ide o záväzky priame, bezpodmienečné, nesporné a abstraktné. Zmenka je dokonalý cenný papier,
tzv. skriptúra. To znamená, že práva a povinnosti zo zmenkových vzťahov sú definované výhradne
zmenkovou listinou, zápismi (doložkami, poznámkami) na nej uvedenými a môžu existovať len spolu

s touto listinou. V právnej teórii je blankozmenka definovaná ako listina s neúplným obsahom,
ktorá bola vystavená s tým, že bude dodatočne doplnená na úplnú zmenku a na doplnenie ktorej
udelil zhotoviteľ nadobúdateľovi vyplňovacie právo. Prípadne ako listina, ktorá je zámerne v zmysle
dohody vystavená v neúplnej forme preto, aby sa po neskoršom doplnení inou osobou, než tou,
ktorá listinu vystavuje, stala zmenkou úplnou. Podstatou „bianko zmenky“ je skutočnosť, že neúplnosť

zmenky nevyplýva z opomenutia, ale k jej vystaveniu dochádza zámerne s tým, že jej neskoršie
vyplnenie sa predpokladá. Zámer vydať bianko zmenku sa prejavuje v existencii dohody uzavretej
medzi odovzdávajúcim a preberajúcim, ktorý je oprávnený na základe dohody zmenku vyplniť. Obsahom
dohody je určenie vyplňovacieho práva, teda dohody o tom, ktoré chýbajúce náležitosti zmenky sa majú
doplniť a za akých podmienok. Vznik vyplňovacieho práva na základe iných skutočností, než na základe

zmluvy je vylúčený. ZZŠ vznik vyplňovacieho práva neupravuje. Z ustanovenia § 10 ZZŠ vyplýva, že
vyplňovacie oprávnenie musí byť predmetom dohody a až uzavretím takejto dohody vzniká toto právo.
Jeho režim podlieha všeobecnej právnej úprave obsiahnutej v Občianskom zákonníku, teda o platnom
vzniku dohody o vyplňovacom práve možno hovoriť iba za predpokladu, že dohoda o vyplňovacom
práce má všetky náležitosti právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka.

Dohoda pôvodného veriteľa a dlžníka o vyplnení zmenky je uvedená v bode 17 VP, podľa ktorého na
zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky (ďalej ako vystaviteľ) vyplývajúceho
z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako remitent) vystavil vystaviteľ zmenku,
v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z taktovystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú
sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý
dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí časť 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti

splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude
pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku
dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že
ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Súd je toho názoru,
že na základe citovaného bodu Všeobecných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť úverovej

zmluvy nevzniklo platné vyplňovacie právo veriteľovi, pretože toto zmluvné dojednanie treba považovať
za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko nebola individuálne dojednaná so spotrebiteľom. Bola
pripravená veriteľom vopred pre veľký počet spotrebiteľských zmlúv a jej obsah spotrebiteľ žiadnym
spôsobom nemohol ovplyvniť. Táto zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu a právach a
povinnostiach zmluvných strán na škodu spotrebiteľa, ktorý nemal na výber, buď súhlasil so všetkými
podmienkami stanovenými veriteľom, alebo nedostal úver. Je zrejmé, že veriteľ aj tým, že predložil

spotrebiteľovi na podpis zmenku, sledoval výlučne svoj obchodný zámer a využil neznalosť zákona
spotrebiteľom ako aj jeho odkázanosť na poskytnutie ním žiadaného úveru. Takéto konanie veriteľa
súd považuje za nekalú obchodnú praktiku, ktorej sa súdna ochrana neposkytuje. Podľa § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka túto zmluvnú podmienku súd považuje za neprijateľnú a z tohto dôvodu za
neplatnú, preto remitent na základe neplatnej dohody o vyplnení zmenky nemohol doplniť chýbajúce

náležitosti zmenky, čo má za následok neplatnosť zmenky podľa §-u 39 Občianskeho zákonníka.
Predmetná zmenka bola vystavená na zabezpečenie práva veriteľa vyplývajúceho z úverovej zmluvy.
Na túto zmluvu treba aplikovať aj príslušné ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001
Z.z. , preto súd skúmal, či veriteľ túto zmenku mohol prijať v súlade s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č.
258/2001 Z.z., podľa ktorého zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky

nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. To potom znamená, zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou
veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku
platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Je bezpochybné, že

predmetná zmenka bola vyplnená v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z., pretože
bola vystavená na sumu 25.439,-Sk (844,42 Eur), pričom úver bol poskytnutý v sume 464,71 Eur a výška
úveru spolu s dohodnutým poplatkom činí 908,19 Eur. Zmenka teda nebola vystavená v súlade s vyššie
uvedeným ustanovením Zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko zmenková suma presahuje výšku
maximálne 30% istiny poskytnutého úveru. Preto zmenka je aj z tohto dôvodu neplatná.

V prípade spotrebiteľov súd nesmie prehliadnuť ich špecifické záujmy a postavenie. Pri svojej
rozhodovacej činnosti musí hľadať také interpretačné a aplikačné východiská, ktoré zabránia
zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkového inštitútu neprimerane v prospech niektorého z
účastníkov zmenkového vzťahu. V tomto smere súd poukazuje aj na judikované závery vyplývajúce z

rozhodnutí Súdneho dvora EU, podľa ktorých súdy sú povinné aj bez návrhu posúdiť nekalý charakter
neprijateľnej zmluvnej podmienky, aby sa skutočne dosiahol sledovaný zmysel a cieľ článku 6 ods. 1
Smernice Rady 93/13/EHS, „podľa ktorého členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité
v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná

pre strany, ak je jej ďalšia existencia možné bez nekalých podmienok“. Vzhľadom na povahu a
význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov, ktorú Smernica 93/13/EHS
zabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenie, ktoré je rovnocenné s vnútroštátnymi
pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku majú právnu silu noriem verejného poriadku.
V súvislosti s dodržaním zásad ochrany spotrebiteľa Občiansky súdny poriadok súčinnosťou od

23.12.2015 v ustanovení § 79 ods. 3 zaviedol povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku
zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom a zaviedol nové povinnosti účastníka v konaní,
ktorý uplatňuje nárok zo zmenky, a to najmä za účelom zistenia, či ide o nedovolenú alebo nezákonne
vydanú zmenku.

V slovenskom právnom poriadku navyše platí ustanovenie § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. s účinnosťou
od 1.5.2014, ktoré ukladá orgánu rozhodujúcemu o nárokoch, zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez
návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie nároku veriteľa voči spotrebiteľovi vrátane jeho
premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku, alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznaťplnenie veriteľa voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával.

V čase rozhodovania súdu (s účinnosťou od 23.12.2015) je účinný Zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým sa
menil a dopĺňal Občiansky súdny poriadok (Zákon č. 191/1950 Sb. v znení Zákona č. 659/2007 Z.z.
a č. 492/2009 Z.z.).

V zmysle ustanovenia § 17 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Sb. v znení Zákona č. 438/2015 Z.z. v konaní,

v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti
odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho
zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že v prípade tzv. spotrebiteľských zmeniek povinnosťou súdu je ex offo
prihliadať na námietky, ktoré by mohol vzniesť spotrebiteľ, a to aj v prípade, že sa ich sám nedovoláva.

Táto povinnosť súdu je zákonom výslovne upravená, pričom toto ustanovenie má procesnoprávny
charakter, lebo upravuje procesnú činnosť súdu a vzťahuje sa aj na konania začaté na súde pred
účinnosťou novely Zákona č. 438/2015 Z.z. vzhľadom na chýbajúce prechodné ustanovenia Zákona č.
438/2015 Z.z. k úprave účinnej od 23.12.2015. Procesná norma odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti
pôsobí na všetky živé spory prebiehajúce na súdoch, za situácie, že zákonodarca nestanovil osobitný

(intertemporálny) režim. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudky Európskeho súdneho dvora sp.
zn. C - 419/2011 zo dňa 14.3.2013, C- 76/2010 zo dňa 16.11.2010, podľa ktorých pri uplatnení
práva zo zmenky súd z úradnej povinnosti je má skúmať postavenie odporcu ako spotrebiteľa a v tejto
súvislosti posudzovať otázku prijateľnosti podmienok spotrebiteľskej zmluvy.

Vychádzajúc z citovaných ustanovení zákona bolo povinnosťou súdu vzhľadom na okolnosti
prejednávanej veci ex offo zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti
právneho úkonu, v ktorom má nárok základ. Vzhľadom na vedomosť súdu z iných obdobných súdnych
konaní, že žalobcom predložená zmenka zabezpečuje nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
postupoval súd v súlade s ustanovením § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zabezpečil si listinné

dôkazy, z ktorých mohol posúdiť jednak platnosť úkony na ktorom má nárok základ (úverovej zmluvy),
ale aj platnosť samotnej dohody o vyplňovacom práve, ktorá bola podkladom na vyplnenie zmenky
ako dôkazu predkladaného žalobcom na preukázanie svojho nároku. Keďže súd zistil, že na strane
žalovanej ide o spotrebiteľa, poskytol žalovanej zákonnú ochranu, keď uplatnený nárok skúmal aj z
hľadiskajehosúladu,resp.nesúladusprávnymiustanoveniaminaochranuspotrebiteľavzmysle§52až

54 Občianskeho zákonníka a Zákona č. 258/2001 Z.z. v znení noviel a za týmto účelom vykonal dôkazy,
ktoré účastníci nenavrhli. Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť
veriteľa, t.j. nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody s povinnosťou
v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom
dôsledku viedlo k prenosu povinností na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy, ochrany

spotrebiteľa neprijateľný. V prípade záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd
nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy o rozhodnúť o prípadných nekalých podmienkach
zmluvy, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi.

Žalobca si svoju povinnosť doplniť žalobu opísaním skutočností týkajúcich sa vzťahu jeho právneho

predchodcu so žalovanou, a preukázaním, že zmenka bola vyplnená veriteľom v súlade s platnou
právnou úpravou na sumu zodpovedajúcu zákonnému limitu nesplnil. Súd z pripojeného exekučného
spisu zistil, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 464,71 Eur, z čoho 30 % predstavuje sumu
139,41 Eur. Zmenková suma v čase vyplnenia mohla byť maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého úveru, avšak zmenka

bola vystavená na sumu 844,42 Eur. Je v rozpore s citovaným zákonným ustanovením a preto v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatným právnym úkonom, z ktorého žalovanej
nevznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi pohľadávku uplatnenú v tomto konaní. Súd zmluvné dojednanie
- dohodu o vyplnení zmenky vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, poškodzujúcu práva
spotrebiteľa so zámerom obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Spotrebiteľské právo

v čase uzavretia zmluvy nevylučovalo prijať od dlžníka zmenku, avšak len na zabezpečenie svojich
nárokov zo spotrebiteľského úveru, ktorá úprava bola obsiahnutá v § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Rovnako sa pripúšťalo za určitých podmienok vyplniť zmenkovú
sumu veriteľom do zákonom limitovanej výšky istiny a príslušenstva. Dohoda uzatvorená v článku17 Všeobecných zmluvných podmienok však umožňuje vystaviť povinnému zmenku, v ktorej nie
je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, pričom zmenkovú sumu
vyplní veriteľ v rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov voči dlžníkovi, ktoré podľa uváženia veriteľa

vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky za stavu, že ide o
spotrebiteľskývzťahaktorézmluvnédojednaniemenívzťahmedziúčastníkmizozmluvnéhodojednania
na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva žiadnu ochranu spotrebiteľa, súd
vyhodnotil ak neprijateľné a tým neplatné v súlade s ustanovením § 54 ods. 5 Občianskeho
zákonníka, t.j. ako neplatné dojednanie v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uzavretím dohody

o vyplnení zmenky veriteľ dostáva do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie je v
súlade so zmluvou, čo je tiež v rozpore s § 53 ods. 4 písm. o) Občianskeho zákonníka. Zmenka, titulom
ktorej uplatňuje žalobca žalovanú sumu, je neplatná, nakoľko bola vystavená v rozpore so zákonom.
Navyše vôľa spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy vrátane zmluvného dojednania o vyplnení zmenky,
nemôže byť považovaná za slobodnú, čo je ďalšou vadou zmenky spôsobujúcou jej neplatnosť. Žalobca
si v konaní uplatňuje právo z neplatnej zmenky, súd preto žalobu ako neopodstatnenú zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa článku 16 nariadenia trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo

tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané
voči pohľadávke.

Úspešnej žalovanej žiadne trovy nevznikli, ani si ich neuplatnila, preto súd náhradu trov konania jej
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre písomne vo
2 vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods.1-3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie
proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykoval navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené
(§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.