Čiastočný rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 21, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 8Cpr/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215207483
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Raul Pospíšil
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1215207483.3

Čiastočný rozsudok

Okresný súd Bratislava II pred samosudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v právnej veci žalobcu: G. C., L..
XX.XX.XXXX, E. XX, XXX XX J., zast.: JUDr. Ivan Bojna, advokát, Levárska 11, 841 04 Bratislava proti
žalovanému: S.CONO, s.r.o., Za tehelňou 9, 821 04 Bratislava, IČO: 35 890 991, zast. slc partners s.r.o.,
Hviezdoslavovo námestie 16, 811 02 Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru
výpoveďou a náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

Určuje sa, že skončenie pracovného pomeru žalobcu výpoveďou zo dňa 20.11.2014, ktorá bola daná
podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 3 Zákonníka práce žalovaným, je n e p l a t n é .

O práve na náhradu mzdy a náhradu trov konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.03.2015 v spojení s úpravou žaloby zo dňa

31.05.2016 domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru zamestnanca výpoveďou zo
dňa 20.11.2014, ktorá bola daná podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 3 Zákonníka práce zamestnávateľom
a náhrady mzdy.

Žalobca uviedol, že so žalovaným uzavrel dňa 15.04.2011 pracovnú v zmluvu na dobu neurčitú na
pozíciu čašník - barman v reštaurácii W. E. J., pričom tento deň bol zároveň dohodnutý ako deň

nástupu do práce. Dňa 20.11.2014 žalovaný predložil žalobcovi výpoveď, ktorú odôvodnil § 63 ods.
1 písm. d) bod 3 Zákonníka práce, teda tým, že nespĺňa bez zavinenia zamestnávateľa požiadavky
na riadny výkon dohodnutej práce určené zamestnávateľom vo vnútornom predpise. Pracovný pomer
mal skončiť uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby k 31.1.2015. Žalobca s výpovedným dôvodom
nesúhlasil, pretože nevedel o žiadnych požiadavkách na výkon práce, ktoré by nespĺňal a predloženú
výpoveď považoval za neplatnú, pretože žalovaný nešpecifikoval, aké požiadavky na výkon práce

žalobca nespĺňa ani neuvádza vnútorný predpis, na ktorý sa odvoláva.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

Súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v neprítomnosti štatutárneho zástupcu, ako aj právneho
zástupcu žalovaného, ktorým bolo predvolanie na pojednávanie riadne doručené, avšak svoju neúčasť

neospravedlnili a ani z vážnych dôvodov nepožiadali o odročenie pojednávania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa s pracovnou zmluvou zo dňa
15.04.2011, výpoveďou v zmysle § 63 ods. 1 písm. d) bod 3 ZP zo dňa 20.11.2014, oznámením žalobcu
zo dňa 18.03.2015, odpoveďou žalovaného zo dňa 16.04.2015 a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca ako zamestnanec a žalovaný ako zamestnávateľ uzavreli dňa 15.04.2011 pracovnú zmluvu na
pozíciu čašník - barman s dňom nástupu do práce dňa 15.09.2006.Dňa20.11.2014žalobcaprevzalodzamestnávateľavýpoveďpodľa§63ods.1písm.d)bod3Zákonníka
práce. Pracovný pomer mal skončiť uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby, t.j. dňom 31.01.2015.

Žalobca listom zo dňa 18.03.2015 oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní v zmysle
uzatvorenej pracovnej zmluvy.

Žalovaný listom zo dňa 16.04.2015 žalobcovi oznámil, že súhlasí s ďalším trvaním pracovného pomeru

a zároveň vyzval žalobcu, aby sa dostavil na miesto výkonu práce v zmysle pracovnej zmluvy v deň
bezprostredne nasledujúci po doručení listu.

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že po tom, ako obdržal výpoveď, sa z dôvodu sociálnej situácie
splácania hypotéky vo februári 2015 zamestnal a zároveň žalovanému oznámil, že trvá na ďalšom
zamestnávaní. Potom ako mu žalovaný doručil akceptáciu nastúpenia do práce, už na takúto ponuku

nereflektoval, nakoľko sa to nedalo zariadiť zo dňa na deň. Pracovný čas mal rozvrhnutý na krátky a
dlhý týždeň. V krátky týždeň pracoval v stredu a štvrtok a v dlhý týždeň pondelok, utorok, piatok, sobota
a nedeľa denne od 10,00 hod. do 22,00 hod. Čo sa týka príjmu, zamestnávateľ mu nevydával žiadny
písomný doklad o jeho výške. Jediným dokladom je výpis z účtu, na ktorý mu žalovaný posielal čistú
mzdu.

Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj
zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov

ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby
ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno
dodatočne meniť.

Podľa § 62 ods. 1 Zákonníka práce, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím

výpovednej doby.

Podľa § 62 ods. 4 Zákonníka práce, výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z iných
dôvodov ako podľa odseku 3 (t.j. podľa § 63 ods. 1 písm. a) alebo b), je najmenej dva mesiace, ak
pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok.

Podľa§62ods.7Zákonníkapráce,výpovednádobazačínaplynúťodprvéhodňakalendárnehomesiaca
nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho
mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 3 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď
iba z dôvodov, ak zamestnanec nespĺňa bez zavinenia zamestnávateľa požiadavky na riadny výkon
dohodnutej práce určené zamestnávateľom vo vnútornom predpise.

Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o

výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny
alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak
a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší
pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,
b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol

v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave
na túto inú prácu.

Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ

uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámilzamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada

patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 38 ods. 1 prvej vety Zákonníka práce, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a

skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z
pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk.

Súd má za preukázané, že medzi žalobcom, ako zamestnancom a žalovaným, ako zamestnávateľom
vznikol pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy zo dňa 15.04.2011. Výpoveď danú žalovaným
žalobca osobne prevzal dňa 20.11.2014. Keďže pracovný pomer trval viac ako jeden rok, výpovedná

doba bola najmenej dva mesiace. Výpovedná doba začala plynúť v prvý deň mesiaca nasledujúceho po
mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená, t.j. dňa 01.12.2014 a uplynula v posledný deň príslušného
mesiaca, t.j. 31.01.2015. Žalobca bol oprávnený uplatniť neplatnosť skončenia pracovného pomeru na
súde v lehote dvoch mesiacov, od kedy sa mal pracovný pomer skončiť. Keďže žaloba bola podaná na
súde dňa 20.03.2015, zo strany žalobcu bola dodržaná zákonná lehota na uplatnenie svojho nároku

na súde.

V prejednávanej veci sa žalobca domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ku
ktorému malo dôjsť na základe výpovede danej zamestnávateľom podľa § 63 ods. 1 písm. d) bodu
3 Zákonníka práce. Ustanovenie § 61 Zákonníka práce uvádza výpočet podmienok, ktoré musia byť

kumulatívne splnené, aby mohlo dôjsť k platnému skončeniu pracovného pomeru výpoveďou zo strany
zamestnávateľa. Nesplnenie len jednej z nich má za následok neplatnosť výpovede. Výpoveď musí
byť daná písomne, dôvod výpovede musí byť skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť
s iným dôvodom, a musí byť riadne doručená zamestnancovi. V uvedenom prípade bola dodržaná
písomná forma výpovede a rovnako bola riadne doručená žalobcovi. Žalobca svojím podpisom potvrdil

prevzatie výpovede na jej písomnom vyhotovení dňa 20.11.2014. V písomnom vyhotovení výpovede
však absentuje skutkové vymedzenie dôvodu skončenia pracovného pomeru. Žalovaný uviedol iba
odkaz na ust. § 63 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce. Uvedené zákonné ustanovenie predpokladá,
že zamestnanec nespĺňa bez zavinenia zamestnávateľa požiadavky na riadny výkon dohodnutej
práce určené zamestnávateľom vo vnútornom predpise. Žalovaný žiadnym spôsobom nešpecifikoval

požiadavky na riadny výkon práce, ktoré by žalobca nemal spĺňať, rovnako nekonkretizoval vnútorný
predpis, v ktorom by tieto osobitné požiadavky mali byť upravené. Zmyslom zákonnej podmienky
nezameniteľného skutkového vymedzenia dôvodu výpovede zo strany zamestnávateľa je, aby nevznikli
pochybnosti o tom, z akého dôvodu bol pracovný pomer so zamestnancom skončený, pričom v tejto
súvislosti má právna úprava na zreteli ochranu zamestnanca ako slabšej strany pracovnoprávnych

vzťahov. Len samotný odkaz na ustanovenie právneho predpisu upravujúceho dôvody výpovede
nemožno za žiadnych okolností považovať za nezameniteľné skutkové vymedzenie dôvodu výpovede.
Absencia zákonných náležitostí výpovede danej zamestnávateľom má za následok jej neplatnosť.

Pre úplnosť súd uvádza, že zo strany žalovaného nebolo preukázané ani splnenie podmienok podľa §

63 ods. 2 Zákonníka práce, a to že nemal možnosť žalobcu ďalej zamestnávať ani na kratší pracovný
čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, poprípade že by žalobca nebol ochotný
prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté
ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia súd vyhodnotil nárok žalobcu na
určenie neplatnosti výpovede zo dňa 20.11.2014 danej zamestnávateľom podľa § 63 ods. 1 písm. d)
bod 3 Zákonníka práce ako dôvodný, a preto žalobe v tejto časti vyhovel. Súd po zohľadnení skutkových
okolností prípadu, kedy sa žiadna z kľúčových otázok nejavila po právnej stránke ako sporná, rozhodol o
uplatnenom nároku aj napriek absencii vyjadrenia žalovaného k žalobe, a to aj vzhľadom na efektívnosť

a hospodárnosť konania.

O nároku na náhradu mzdy a náhradu trov konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania možno rozšíriť len do
uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.