Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 21, 2016

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 9C/7/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710200251
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Mikulčík

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2016:1710200251.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom Marekom Mikulčíkom, v právnej veci navrhovateľky: D.

Y., T.. XX.XX.XXXX, H. G. XXXX/X, C., štátna občianka Slovenskej republiky, proti odporcovi: C. Y.,
T.. XX.XX.XXXX, T. H. H. XX, XX XX R. P., štátny občan Holandska, t.č. na neznámom mieste, zast.
opatrovníkom:NaďaHrubá,súdnatajomníčkaOkresnéhosúduMalacky,ourčenieotcovstva,aoúpravu
práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu: W. Y., T.. XX.XX.XXXX, zast.: kolíznym opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, takto

r o z h o d o l :

Určuje sa, že C. Y., T. XX.XX.XXXX D. P., štátny občan Holandska, je otcom dieťaťa: W. Y., T. XX.XX.
XXXX D. P., z matky D. Y., T. XX.XX.XXXX D. H., štátnej občianky Slovenskej republiky.

Maloletá W. Y., T. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ju bude
zastupovať a spravovať jej majetok.
Odporca je p o v i n n ý od 13.01.2007 prispievať na výživu maloletej W. Y., T. XX.XX.XXXX vo
výške 200,- € mesačne, ktoré je povinný poukazovať navrhovateľke vždy do konca mesiaca, ktorý
predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje.
Nedoplatok na výživnom za dobu od 13.01.2007 do 21.06.2016 vo výške 22 653,33 € je odporca
povinný zaplatiť navrhovateľke do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je oprávnený stýkať sa maloletou W. Y., narodenou XX.XX.XXXX každý párny týždeň v
kalendárnom roku v čase od piatka od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., s tým, že si maloletú
vyzdvihne na začiatku stretávania v mieste bydliska navrhovateľky a maloletú na konci stretávania
odovzdá navrhovateľke v mieste jej bydliska.
Navrhovateľka je povinná maloletú na styk s odporcom riadne pripraviť.
Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva.
Štátu sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 13. januára 2010 domáhala proti odporcovi určenie

otcovstva k maloletej W. Y., T. XX.Z. XXXX, zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky, úpravy
práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu a náhrady trov konania.

V odôvodnení svojho návrhu uviedla že maloletá W. sa narodila zo známosti s odporcom, s ktorým
žila viac ako päť rokov v spoločnej domácnosti v Holandsku na adrese H. XX, D. I. P.. S odporcom
mali spolu intímny styk počas celej známosti nechránený. Dňa 16. augusta 2004 sa v meste P.
narodila maloletá W. , pričom odporca k nej otcovstvo nepopieral, avšak zámerne ho nechcel priznať.

Navrhovateľka prehlásila, že v kritickej dobe pre splodenie maloletej W. nemala s iným mužom intímny
styk a preto otcom maloletej môže byť jedine odporca. Poukázala na to, že medzi ňou a odporcom
dochádzalo k nezhodám v spoločnej domácnosti, nakoľko odporca neprispieval na výživu maloletej ani
sa inak nezúčastňoval na chode domácnosti odporca často pil a býval pod vplyvom alkoholu agresívny,preto sa v roku 2007 odsťahovala zo spoločnej domácnosti s odporcom späť ku svojej matke na
Slovensko. V súčasnosti je navrhovateľka nezamestnaná, nepoberá ani prídavky na deti, odporca jej na
výživu maloletej W. a maloletého C. Y. finančne neprispieva, preto jej s výchovou dvoch detí pomáhajú

jejrodičia,ktoríjuajfinančnepodporujúavktorýchbytebýva.Odporcabymalbyťzamestnanývofabrike
na výrobu kryštálov s názvom Nedmag v meste Veendam a jeho mesačný zárobok je cca. 2500,- €.

Odporca sa k podanému návrhu vyjadril pri svojom výsluchu dožiadaným súdom Holandského

kráľovstva dňa 5. decembra 2012, pričom pred sudcom a vyšším súdnym úradníkom Rechtbank
Groningen uviedol, že nie je na 100 % presvedčený, že je otcom maloletej Leontien a vážne o tom
pochybuje. Uviedol, že vzťah s navrhovateľkou skončil koncom roka 2003. Navrhovateľka vtedy
pracovala ako prostitútka a ich vzťah trval medzi rokmi 2000 až 2004. Koncom roka 2003 pre
navrhovateľku začal hľadať nájomný byt, ktorý bol k dispozícii od mája 2004. Tento byt odporca úplne
zariadil, pričom maloletá W. sa narodila v auguste 2004. Odporca, keď počul, že navrhovateľka je

tehotná, tak s ňou definitívne skončil vzťah, aj keď to chcel spraviť už skôr. V roku 2003 nemali
s navrhovateľkou pohlavný styk. V čase narodenia maloletej W. už bývala navrhovateľka v novom
nájomnom byte, pričom on pri pôrode dieťaťa nebol, ani sa nepodieľal na výbere mena pre dieťa.
Otcovstvo k maloletej W. odporca popieral i naďalej popiera a je ochotný podstúpiť test DNA.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom odporcu, prečítaním alebo
oznámením obsahu listinných dôkazov, a podaní účastníkov, a to: č.l. 1-2 - návrh, č.l. 3 - kópia rodného
listu, č.l. 5 - potvrdenie o majetkových a zárobkových pomeroch, č.l. 42 - údaje o odporcovi, č.l. 44 -
uznesenie o ustanovení znalca z odboru genetika č. k. 9C/7/2010-44 zo dňa 1. 12. 2010, č.l. 56-57 -
uznesenie o vyplatení preddavku na trovy znalca, č.l. 64 - záznam o vyplatení zo štátnych finančných

prostriedkov, č.l. 121-128 - preklad z holandského jazyka do slovenského jazyka, č.l. 130-131 - podanie
navrhovateľky, č.l. 174 - uznesenie o vyplatení preddavku znaleckej organizácií, č.l. 226-229 - výpis
z e-mailovej komunikácie medzi Okresným súdom Pezinok a Rechtbank Noord Nederland, č.l. 234 -
uznesenie o ustanovení opatrovníka, č.l. 249 - rozpis mesačných výdavkov, prílohová obálka - pracovná
zmluva z 13. 5. 2016, potvrdenie po poskytnutí ubytovania zo 4. 5. 2016, potvrdenie o poskytnutí

ubytovania zo dňa 15. 6. 2016, oznámenie o výške a zložení funkčného platu, výplatný lístok, rodný
list maloletého dieťaťa, osvedčenie o štátnom občianstve Slovenskej republiky, rozhodnutie o prijatí na
základné vzdelávanie, fotografie.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy podľa svojej úvahy jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach;
pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci
konania a zistil nasledovný skutkový stav:

Odporca žil od roku 2000 do mája 2004 v spoločnej domácnosti v Holandsku s navrhovateľkou.

Z ich spolužitia pochádza maloletý C. Y., ktorý ma v súčasnosti 14 rokov, a ku ktorému odporca
svoje otcovstvo uznal. V auguste 2004 sa narodila maloletá W., pričom z dokazovania vykonaného
fotografiami vyplýva, že súrodenci W. Z. C. sú si veľmi podobní, obaja majú bledú pokožku, svetlé
vlasy a zhodné črty tváre.

Navrhovateľka sa v roku 2007 odsťahovala ku svojej matke na Slovensko. Od tej doby až do 16.5.2016,
bola navrhovateľka nezamestnaná, nepoberala ani prídavky na deti, odporca jej na výživu maloletej
W. a maloletého C. Y. finančne neprispieval, preto jej s výchovou dvoch detí pomáhali jej rodičia,
ktorí ju aj finančne podporovali a v ktorých byte bývala až do 3.5.2016, kedy odišla bývať do krízového
centra Brána do života. Navrhovateľka má od 16.5.2016 funkčný plat vo výške 502,50 €. Odporca

bol naposledy v Holandsku zamestnaný vo fabrike na výrobu kryštálov s názvom Nedmag v meste
Veendam a jeho mesačný zárobok dosahoval cca. 2500,- €. Odporca, ktorý otcovstvo poprel pri
svojom výsluchu 5. decembra 2012, keď vyhlásil, že je ochotný podstúpiť i test DNA, nevyčkal na
súdne nariadenie testu DNA, a 8.augusta 2013 emigroval z Holandska na Filipíny, pričom a od tej doby
sa zdržuje na neznámom mieste.Podľa § 94 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením
rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

Podľa § 94 ods. 2 zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od
ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo
nevylučujú závažné okolnosti.
Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,

prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Aplikáciou citovaných právnych predpisov na zistený stav dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky
je dôvodný, nakoľko z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že odporca je otcom maloletej W.

a preto rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Odporca, ktorý otcovstvo
poprel pri svojom výsluchu v decembri 2012, a vyhlásil, že je ochotný podstúpiť i test DNA, nevyčkal
na súdne nariadenie testu DNA, v auguste 2013 emigroval z Holandska, údajne na Filipíny a od tej
doby sa zdržuje na neznámom mieste. Množstvo nepriamych dôkazov svedčiacich k otcovstvu odporcu
k maloletej W. však utvára ucelenú reťaz, na konci ktorej je záver súdu o tom, že zákonná domnienka

uvedená v § 94 ods. 2 zákona o rodine svedčí otcovstvu odporcu. Odporca žil od roku 2000 do
mája 2004 v spoločnej domácnosti v Holandsku s navrhovateľkou. Z ich spolužitia pochádza maloletý
C. Y., ktorý ma v súčasnosti 14 rokov, a ku ktorému odporca svoje otcovstvo uznal. Z toho vyplýva
záver súdu, že odporca nie je neplodným, a jeho otcovstvo k ďalším deťom tak nevylučujú závažné
okolnosti. V auguste 2004 sa narodila maloletá W., pričom z dokazovania vykonaného fotografiami

vyplýva, že súrodenci W. Z. C. sú si veľmi podobní, obaja majú bledú pokožku, svetlé vlasy a zhodné
črty tváre. Odporcove tvrdenie o tom, že navrhovateľka bola prostitútka a dieťa tak môže pochádzať od
hocijakého iného muža, poprela navrhovateľka s tým, že nikdy ako prostitútka nepracovala. Uvedené
skutkové tvrdenie odporcu sa preto nedokázalo, a súd ho vyhodnotil za účelové, s cieľom vyhnúť sa
zákonnej vyživovacej povinnosti a navyše aj za celkom zjavne nenáležité, pretože je všeobecne známe,

že prostitútky v Holandsku poskytujú zákazníkom sexuálne služby za použitia ochranných prostriedkov
zabraňujúcich prenosu pohlavných chorôb, a tým a aj vylučujúcich počatie dieťaťa pri sexuálnom styku.
Súd dospel k záveru , že pokiaľ odporca od roku 2000 do mája 2004 žil v spoločnej domácnosti s
navrhovateľkou , splodil s ňou najskôr syna C. a následne splodil i dcéru W., pretože je zrejmé, že s
navrhovateľkou súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia maloletej W. menej ako stoosemdesiat

a viac ako tristo dní. Súd preto určil otcovstvo odporcu k maloletej, pričom zároveň maloletú zveril
do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o ňu stará od narodenia. Odporcovi súd zároveň stanovil
vyživovaciupovinnosťkmaloletejW.,vovýške200,-€mesačne,pretožemalzapreukázané,ževýdavky
na maloletú má v súčasnosti jej matka vo výške minimálne 310,- € mesačne, matka maloletej má od16.5.2016 funkčný plat vo výške 502,50 € mesačne a odporca, pokiaľ by neemigroval z Holandska
na Filipíny, mohol by stále potenciálne v zmysle § 75 ods.1 zákona o rodine zarábať mesačne cca.
2500,- €.

Súd zároveň dospel k záveru, ž u sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa i na priznanie výživného na
dobutrochrokovspätneododňazačatiakonania,pretožeodporcaodmája 2004,kedysanavrhovateľka
odsťahovala zo spoločnej domácnosti v čase od auguste 2004 až doposiaľ riadne neprispieval na
výživu maloletej, a neprispel navrhovateľke ani na náklady spojené so starostlivosťou o novonarodené

dieťa.

Vzhľadom na stanovenú mesačnú výšku vyživovacej povinnosti vznikol odporcovi nedoplatok na
výživnom za dobu od 13.01.2007 do 21.06.2016, t.j. za 9 rokov 5 mesiacov a 8 dní v sume vo výške
22 653,33 €, ktorú mu súd uložil zaplatiť navrhovateľke do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd s ohľadom na najlepší záujem maloletej W. určil i rozsah stretávania otca s maloletou v rozsahu
každý párny týždeň v kalendárnom roku v čase od piatka od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., nakoľko
mal za to, že takáto úprava styku je vzhľadom na vek maloletej a možnosť budovania pozitívnej citovej
väzby k biologickému otcovi dostačujúca. Pokiaľ bude odporca chcieť rozšíriť svoj styk s maloletým
dieťaťom na tento rámec, nič mu nebráni podať na tunajšom súde návrh na zmenu takto upraveného

styku.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a navrhovateľke, ktorá mala vo veci
úspech nepriznal náhradu trov konania, nakoľko jej v konaní žiadne trovy nevznikli.

O náhrade trov konania štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O. s. p. s použitím § O.s.p. a pretože
štátu vzhľadom k tomu, že sa znalecké konanie testom DNA neuskutočnilo vznikli trovy konania len v
súvislosti s tým, že pribral do konania prekladateľa z holandského jazyka, aby mohol odporca v súdnom
konaní konať vo svojom materinskom jazyku, náhradu trov konania nepriznal.

To sú dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach

(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.