Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 27, 2016

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 6C/16/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4411220658
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Záhorák

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2016:4411220658.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, pred sudcom JUDr. Róbertom Záhorákom, v právnej veci navrhovateľa: P.

nar. XX.XX.XXXX, bytom P., J. XX, zast. advokátkou JUDr. Nátáliou Kubáňovou, so sídlom K. D., X.
C. 8, proti odporkyni: O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., X. 2, zastúpená advokátkou JUDr. Vlastou
Suchanovou, so sídlom Nové Zámky, Podzámska 32, o 6.400,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi 6.310,-eur s 9,5% ročným úrokom z omeškania od
9.9.2011 do zaplatenia a to do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Súd návrh vo zvyšku zamieta.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v sume 1.796,92 eur a to do rúk právnej
zástupkyne navrhovateľa advokátky JUDr. Natálie Kubáňovej so sídlom Zsigmonda Móricza 8, Dunajská
Streda a to do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Odporkyňa je povinná zaplatiť Okresnému súdu Nové Zámky trovy štátu v sume 394,84 eura a to do 15
dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 25.10.2011 domáhal

zaplatenia sumy 7.000,-eur s 9,5% ročným úrokom z omeškania od 9.9.2011 do zaplatenia. Návrh na
začatie konania navrhovateľ odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX sa dohodol s K. C., podnikajúcim pod
obchodným menom K. C. E. - D. spoločnosť, o realizácii stavby rodinného domu na kľúč, pričom táto
sa mala realizovať na nehnuteľnostiach, ktoré boli vo vlastníctve navrhovateľa a ktoré boli zapísané
v katastri nehnuteľností D. katastra P. na LV č. XX k.ú. E., ako parcela č. XXX/X záhrady o výmere
XXX m2, parcela č. XXX/X ostatné plochy o výmere XXX m2, parcela č. XXX zastavané plochy a
nádvorie o výmere XXX m2, ktoré sa nachádzajú na ulici Y. č. XXX v E.. O uvedenej dohode vydal K.

C., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX písomné potvrdenie, podľa ktorého mal realizovať stavbu rodinného
domu a dokončiť ju do 8 mesiacov od XX.XX.XXXX za dohodnutú cenu v sume XX.XXX,-eur, ktorú
mal navrhovateľ zaplatiť v X splátkach po XX%, XX%, XX% a 5% z dohodnutej ceny, pričom dňa
29.10.2010K.C.zaplatil10%zdohodnutejceny,t.j.sumu7.000,-eur.X.uviedol,žeK.C.dňa18.11.2010
zomrel a dostavbu rodinného domu v zmysle dohody zo dňa 07.04.2010 nevykonal, pričom jedinou
dedičkou po K. C. sa stala odporkyňa podľa Dohody dedičov obsiahnutej v dedičskom Osvedčení č.
16D/1644/2501-69, Dnot 9/2011 zo dňa 08.09.2011. Zároveň uviedol, že svoju pohľadávku 7.000,-eur

prihlásil do dedičského konania po poručiteľovi, pričom odporkyňa uvedenú pohľadávku navrhovateľa
neuznala, pričom vyhlásila, že v podnikateľskej činnosti nebohého Dušana Mankoveckého nebude
pokračovať. Z uvedeného dôvodu preto odporkyňu písomne žiadal o vrátenie zálohy 7.000,-eur, avšak
bezúspešne. Zároveň poukázal na ustanovenie § 575 odsek 1, § 740 odsek 1, § 451 odsek 1,2 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ okrem istiny požadoval úrok 9,5% ročný úrok z omeškania
zo sumy 7.000,-eur od 09.09.2011 do zaplatenia a tiež trovy konania. K návrhu navrhovateľ pripojil
Osvedčenie o dedičstve po nebohom K. C. č. XXD/XXXX/XXXX-XX, K. X/XXXX zo dňa 08.09.2011,

fotokópiu príjmového dokladu K. C. zo dňa 29.10.2010 z ktorého vyplýva, že navrhovateľ vyplatil sumu
7.000,--eur ako zálohu na stavbu rodinného domu, prihlásenie pohľadávky po poručiteľovi zo dňa
24.09.2011, dohodu o výstavbe rodinného domu zo dňa 07.04.2010, výpis zo živnostenského registra
Dušana Mankoveckého, LV č. 52 k.ú. Špačince.

Konajúci súd vo veci vydal dňa 18.11.2011 platobný rozkaz č. 5RO/451/2011, proti ktorému podala
odporkyňa v lehote odpor, v ktorom uviedla, že listinné podklady súvisiace s jeho podnikaním, zmluvy,
účtovnédokladyapodobnesanachádzaliujejmanžela,keďžepodnikateľskéaktivityvykonávalvokrese
Trnava, mal tam zakúpený obytný príves, v ktorom býval a v tomto obytnom prívese sa nachádzali
predmetné doklady, pričom tento obytný príves bol odcudzený a preto vo veci podala trestné oznámenie
hneď, ako sa o veci dozvedela. Zároveň uviedla, že navrhovateľ odporkyňu skontaktoval po úmrtí jej

manžela s tým, že uzatvoril s jej manželom zmluvu o realizácii stavby. Zároveň uviedla, že ona sa k
tejto zmluve nevie vyjadriť, keďže nemá k dispozícii doklady, keďže tieto boli jej manželovi odcudzené.
Zároveň uviedla, že jej manžel pre navrhovateľa vykonal prípravné práce pri realizácii stavby, výkopové
práce a projekt a tieto práce navrhovateľ vôbec nezohľadnil vo svojom návrhu na začatie konania.
Zároveň uviedla, že sa s navrhovateľom dohodla tak, že ak mu uhradí 600,--eur, bude to považovať

za vyúčtovanie medzi nimi a nebude si uplatňovať iné nároky. Zároveň uviedla, že suma 600,-eur bola
navrhovateľovizaplatenázúčtudcéryodporkyneSimonyFarkašovejdňa17.02.2011.Zároveňpotvrdila,
že navrhovateľ si svoju pohľadávku prihlásil v dedičskom konaní, avšak po uplynutí lehoty, preto jeho
pohľadávka nebola uznaná. Z uvedených dôvodov preto žiadala, aby súd návrh navrhovateľa zamietol.
K uvedenému podaniu pripojila doklad o zaplatení sumy 600,-eur navrhovateľovi zo dňa 17.02.2011.

Na pojednávaní dňa 07.05.2012 navrhovateľ uviedol, že trvá na podanom návrhu, pričom uviedol,
že odporkyňa mu pri osobnom rokovaní, ale aj telefonicky prisľúbila v novembri 2010, že stavbu za
poskytnutú zálohu 7.000,-eur zrealizuje, t.j., že vykoná práce a to vybudovanie základov s vrchnou
dekou, avšak ani v januári 2011 sa na stavbe nič nedialo a preto oslovil odporkyňu, ako sa vec bude

riešiť, pričom ju celú zimu urgoval, aby splnila, čo sľúbila a ona mu v januári 2011 povedala, že mu
zálohu 7.000,-eur poskytne, ak vykoná tie práce, ktoré mala vykonať ona. Odporkyňa však sumu 7.000,-
eur nevrátila, preto podal návrh na začatie konania. Zároveň uviedol, že odporkyňa projekty k základom
nemala k dispozícii a preto tieto podklady dal vypracovať projektantovi, ktorý za uvedené práce vypýtal
1.500,-eur a odporkyňa mu na uvedené projekty poskytla sumu 600,-eur. Zároveň uviedol, že v zálohe

7.000,-eur bola zahrnutá záloha za projekty a teda Dušanovi Mankoveckému vyplatil 7.000,-eur a
architektovi vyplatil 1.500,-eur a teda jeho pohľadávky predstavujú celkom 7.900,-eur, t.j. 7.000,-eur
+ 900,-eur, pričom sumu 900,-eur za projekty nežiada. Zároveň uviedol, že základy na dom musel
na jar 2011 znova kopať, keďže odporkyňa základy nedokončila tak, ako sľúbila. Vykopané steny
premrzli, drobili sa, padali na dno základov, čim sa zväčšila šírka základov, zemina z nich sa musela

vyviezť, základy sa museli spevňovať, resp. zväčšovať. Zároveň založil do spisu 4 kusy fotografií, ktoré
dokumentujúzákladynajar2011.Zároveňtiežuviedol,žepohľadávku7.000,-eurdodedičskéhokonania
prihlásil neskôr z dôvodu, že ho odporkyňa ubezpečovala, že sumu 7.000,-eur navrhovateľovi vráti.
Navrhovateľ uviedol, že zmluva medzi účastníkmi nebola, pričom zo strany Dušana Mankoveckého
bola predložená cenová ponuka, na základe ktorej navrhovateľ vyplatil Dušanovi Mankoveckému sumu

7.000,-eur. Zároveň uviedol, že so stavbou sa malo začať 29.10.2010. Zároveň uviedol, že cenová
ponuka bola zo dňa 07.04.2010, pričom on túto cenovú ponuku podpísal a týždeň alebo dva po tom,
ako zaplatil dňa 29.10.2010 zálohu v sume 7.000,-eur. Zároveň uviedol, že ohľadne stavby rodinného
domu rokoval s Dušanom Mankoveckým, pričom niekedy tam bol prítomný p. Farkaš, ktorý vystupoval
ako zať Dušana Mankoveckého. Zároveň uviedol, že Dušan Mankovecký vykopal základy, ktoré však

neboli riadne dokončené, neboli súvisle prepojené v požadovanom rozsahu a neboli ani rovnako hlboko
prekopané, časť bola prekopaná do hĺbky 80 cm a časť do hĺbky 60 cm. Zároveň uviedol, že Dušan
Mankovecký žiadne iné práce nevykonal. Zároveň uviedol, že suma 7.000,-eur, ktorú poskytol Dušanovi
Mankoveckému predstavovala prvú splátku za to, že Dušan Mankovecký začal pracovať na stavbe
a ďalej bolo dohodnuté, že ďalšie splátky boli dohodnuté tak, že 10% sa poskytne na vykopanie

základov a dosky, 60% za hrubú stavbu, 25% za interiér a 5% po dokončení a odovzdaní stavby.
Zároveň uviedol, že stavebný dozor mal zabezpečovať Dušan Mankovecký. Navrhovateľ založil do spisu
fotokópiu stavebného povolenia zo dňa 22.06.2010 vydaný Obcou Špačince. Zároveň uviedol, že v
čase, keď sa začali kopať základy, stavebné povolenie nemal a o tom, že na uvedený rodinný domnebolo vydané stavebné povolenie sa dozvedel tak, že keď Dušan Mankovecký zomrel, on nemal žiadne
doklady, odporkyňa mu povedala, že boli ukradnuté z obytného prívesu. Uviedol, že stavebné povolenie
mal vybaviť Dušan Mankovecký.

Odporkyňa na uvedenom pojednávaní uviedla, že je pravdou, že sľúbila, že základy ako i deku na
základoch vyhotoví ona, avšak z dôvodu zlého počasia základy nebolo možné urobiť cez zimu s tým,
že sa s navrhovateľom dohodla, že mu zaplatí 600,-eur a vec bude ukončená a vyporiadaná. Poprela,
že by navrhovateľovi sľúbila, že mu sumu 7.000,-eur vráti, keďže na to nebol dôvod, lebo jej manžel už

nejaké práce pre navrhovateľa vykonal.

Na pojednávaní dňa 18.06.2012 svedok Pavol Jesenický uviedol, že bol svedkom toho, že navrhovateľ
rokoval v predajni na pozemku, kde sa mal stavať jeho rodinný dom s Dušanom Mankoveckým, pričom
sa dohodli, že Dušan Mankovecký mu postaví dom za predajňou, pričom dohoda bola taká, že celkom
to bude stáť 70.000,-eur, pričom zálohu na základovú dosku a základy bude predstavovať 10%. Zároveň

uviedol, že bol svedkom toho, že navrhovateľ zaplatil Dušanovi Mankoveckému sumu 7.000,- eur, o čom
Dušan Mankovecký vystavil doklad. Zároveň potvrdil, že z dohodnutých prác sa vykopali len základy,
ktoré boli vykopané pred zimou a po zime sa museli prekopať. Uvedené základy sa kopali strojom UNC,
ktoré kopal zať Dušana Mankoveckého, stroj cez zimu zostal na pozemku navrhovateľa a na jar si stroj
UNC zobrala odporkyňa. Zároveň uviedol, že základy sa museli znovu prekopávať, resp. vykopávať,

resp. rozširovať, keďže vykopané základy v roku 2011 boli zosypané. Zároveň uviedol, že všetko, čo
súviselo so stavbou, vrátane stavebného povolenia mal vybaviť Dušan Mankovecký.

Svedok Jaroslav Patrik na uvedenom pojednávaní uviedol, že na pozemku navrhovateľa na jar 2011 boli
vykopané základy, ktoré boli zosypané, bolo ťažko odhadnúť, ako hlboko to bolo vykopané, pričom to

vyzeralo tak, ako keby tam bola kopaná jama na potrubie. Uviedol, že navrhovateľ si u neho objednal
výstavbu rodinného domu a po vzájomnej dohode s ním musel opätovne kopať základy, keďže ten,
kto kopal základy nešiel podľa toho, ako to geodet vymeral. Zároveň uviedol, že základy sa museli
rozširovať a teda náklady išli rapídne hore. Zároveň uviedol, že výkopové práce na základy v roku 2010
boli zle vykonané a bola to skôr škoda, ako osoh, keďže základy musel znovu kopať, resp. ich upravovať.

Náklady na tieto práce odhadol na 3.000,- až 4.000,-eur.

Na uvedenom pojednávaní svedkyňa Kristína Mackovičová uviedla, že na jeseň, resp. v zime 2010
odporkyňa sľúbila navrhovateľovi, že dokončí práce, ktoré začal vykonávať jej manžel. Zároveň
uviedla, že bolo dohodnuté, že UNC stroj, ktorý patril Dušanovi Mankoveckému zostane na pozemku

navrhovateľa.

Na pojednávaní dňa 03.07.2012 svedok Peter Farkaš uviedol, že na pozemku navrhovateľa za účelom
výstavby rodinného domu pre navrhovateľa vykopával základy strojom UNC, pričom stavba bola
predtým zameraná. Zároveň uviedol, že nemal vedomosť o tom, či medzi navrhovateľom a Dušanom

Mankoveckým bola uzavretá zmluva o stavbe domu. Zároveň uviedol, že na príjmovom doklade zo
dňa 29.10.2009 je jeho podpis, keďže bol ústne splnomocnený Dušanom Mankoveckým k prevzatiu
uvedenej sumy. Túto sumu od navrhovateľa prevzal a následne ju odovzdal Dušanovi Mankoveckému.
Zároveň uviedol, že p. Mankovecká chcela dokončiť stavbu s tým, že na jar začne, keďže sa tak dohodli.
Zároveň uviedol, že zameranie stavby mala uskutočniť osoba, ktorú objednával Dušan Mankovecký,

ktorý mal tiež zabezpečiť samotné plány. Zároveň uviedol, že podľa dohody medzi navrhovateľom a
Dušanom Mankoveckým malo ísť o stavbu na kľúč. Zároveň uviedol, že základy pre navrhovateľa
vykopával niekedy v októbri 2010 a kopali sa do hĺbky 60 cm a na šírku 45 cm. Zároveň uviedol, že Dušan
Mankovecký mal zabezpečiť zameranie stavby a tiež aj projektovú dokumentáciu na stavbu. Zároveň
po nahliadnutí do fotodokumentácie predloženej navrhovateľom uviedol, že tieto fotografie sú z miesta,

kde vykonával kopanie základov, t.j. na pozemku navrhovateľa. Kopanie základov dostal príkazom od
Dušana Mankoveckého a že na pozemku navrhovateľa mal byť postavený rodinný dom. Taktiež uviedol,
že ak sa základy hneď nezabetónujú po vykopaní, tak dochádza k zosuvu pôdy a je prirodzené, keď
sa takéto základy majú upravovať, vznikajú vyššie náklady. Zároveň uviedol, že nemá vedomosť o tom,
že by navrhovateľ namietal, že základy sú zle vykopané. Zároveň uviedol, že navrhovateľ spomínal, že

nemá vykopaný základ pre terasu, ani altánok pre auto a potvrdil, že tieto základy neboli urobené, keďže
tieto sa mali kopať ručne, nakoľko stroj UNC sa tam nevedel dostať, keďže pozemok navrhovateľa bol
dlhý a úzky.Napojednávanídňa04.09.2012svedokIng.LadislavLiptákuviedol,žeprenavrhovateľarobilzameranie
domu a tiež projektovú dokumentáciu domu, avšak na objednávku Dušana Mankoveckého, pre ktorého
zameriaval základy rodinných domov a zabezpečoval výkopové práce rodinných domov. Zároveň

uviedol, že základy na dom navrhovateľa sa kopali niekedy pred sviatkom Všetkých svätých a potvrdil,
že začiatkom decembra výkopové práce boli vykopané. Zároveň uviedol, že on vyhotovoval projektovú
dokumentáciu, okrem dokumentácie, ktorá sa týkala plynu a vody. Pričom projektovú dokumentáciu
spracoval na základe objednávky Dušana Mankoveckého a túto konzultoval s navrhovateľom. Zároveň
uviedol, že na cene projektovej dokumentácie s Dušanom Mankoveckým sa nedohodli. Zároveň uviedol,

že v čase, keď sa vykopali základy na dom navrhovateľa, nebolo ešte vydané stavebné povolenie.
Zároveň uviedol, že za projektovú dokumentáciu mu navrhovateľ vyplatil sumu 1.500,-eur. Zároveň
uviedol, že pri výkopových prácach pre navrhovateľa sa vykopali asi 35 m3 zeminy, pričom výkopové
práce sa účtovali tak, že za m3 sa účtovalo 12 až 15,-eur. Zároveň potvrdil, že k navrhovateľovi išiel
na základe požiadavky Dušana Mankoveckého a prvotné pokyny na zameranie stavby a vyhotovenie
projektovej dokumentácie dostal od Dušana Mankoveckého. Zároveň uviedol, že je obvyklé, že ak je

stavba robená na kľúč, súčasťou je aj projektová dokumentácia, ktorú spracováva zhotoviteľ. Zároveň
uviedol, že na vyčistenie základov navrhovateľa bolo treba vyčistenie 10 m3 zeminy a základy by bolo
treba rozšíriť, keďže základy boli po stranách zosunuté a do základu by išlo viac betónu.

Navrhovateľ na uvedenom pojednávaní uviedol, že žalovaná suma 7.000,-eur pozostáva z časti aj zo

škody, ktorá mu vznikla, keďže na jar 2011 musel základy opravovať, pričom musel aj do základov
investovať za betón sumu 2.000,-- až 3.000,-eur. Zároveň uviedol, že nežiada viac, ako žaloval, keďže
chce späť to, čo Dušanovi Mankoveckému poskytol.

Právna zástupkyňa odporkyne na uvedenom pojednávaní uviedla, že žiada, aby súd bral do úvahy, že

výkopové práce ako i zameranie stavby boli Dušanom Mankoveckým vykonané a tieto boli vyhotovené
v sume 700,-eur. Zároveň uviedla, že odporkyňa chcela dokončiť predmetnú stavbu, avšak navrhovateľ
jej to neumožnil.
Navrhovateľ uviedol, že nie je pravdou, že by odporkyňa chcela dokončiť stavbu, keďže povedala, že
nemá na dokončenie stavby ľudí, nemá na to prostriedky, pričom sumu 7.000,-eur vráti a navrhovateľ

môže v stavbe pokračovať sám.

Právna zástupkyňa odporkyne uviedla, že odporkyňa prevzatie sumy 7.000,-eur Dušanom
Mankoveckým od navrhovateľa nepopiera.

Na uvedenom pojednávaní konajúci súd rozhodol, že požiada o vypracovanie odborného vyjadrenia v
ktorom by uviedol, aká bola hodnota zamerania stavby a výkopových prác na stavbu rodinného domu
navrhovateľa a aby uviedol, aká bola hodnota prác a nákladov, ktoré súviseli s prekopaní základov, ich
spevnením, prípadne rozšírením.

Navrhovateľ zo dňa 01.10.2012 zaslal podklady pre odborné vyjadrenie znalca a to fotografie v počte 10
kusov z miesta stavby z obdobia jar 2011 a tiež pôdorys základov z projektovej dokumentácie, pričom
základy pre terasu neboli kopané.

Navrhovateľ v podaní zo dňa 01.10.2012 oznámil, že základy sa rozširovali o 20 až 30 cm a dno základov

sa prehlbovalo o cca 20 cm, keďže bolo sypké, pričom rozšírenie a prehĺbenie sa muselo robiť ručne,
keďže stroj sa tam nedostal a neotočil.

Súd v zmysle uznesenia súdu zo dňa 04.09.2012 požiadal dňa 25.01.2013 znalca Ing. Antona Fuzáka
o vypracovanie odborného vyjadrenia vo veci, ktorý vo veci podal odborné vyjadrenie 1/2013 zo dňa

25.03.2013 v ktorom uviedol, že hodnota prác na výkope pôvodných základov vrátane zamerania
predstavovala 1.390,-eur a hodnota práca na výkope rozšírených základov predstavovala 1.300,-eur.

K uvedenému odbornému vyjadreniu sa vyjadrila právna zástupkyňa odporkyne zo dňa 17.05.2013
v ktorom uviedla, že nesúhlasí s uvedeným odborným vyjadrením a namieta ho v celom rozsahu,

keďže odporkyňa nebola upovedomená o tom, že ja nariadené znalecké dokazovanie a nevedela zaujať
stanovisko k nariadením dôkazom, keďže uznesenie č. 6C/16/2012 zo dňa 25.01.2013 jej doručené
nebolo. Zároveň namietala, že ohliadka znalcom bola vykonaná bez toho, aby bola informovaná, pričom
bol prítomný iba navrhovateľ.Na pojednávaní dňa 03.09.2013 navrhovateľ uviedol, že trvá na podanom návrhu a žiadal návrhu
vyhovieť, pričom uviedol, že trovy konania si uplatňuje len v rozsahu, ktoré predstavujú zaplatený súdny

poplatok.

Odporkyňa a jej právna zástupkyňa žiadali návrh zamietnuť, pričom sa pridržiavali svojich stanovísk,
uvedených na minulých pojednávaniach a tiež svojho vyjadrenia zo dňa 17.05.2013 ohľadne obdobného
vyjadrenia Ing. Antona Fuzáka. Žiadala vo veci vykonať riadne dokazovanie.

Na základe vyššie uvedeného skutkového stavu konajúci súd rozhodol rozsudkom č. 6C/16/2012-152
zo dňa 24.09.2013, ktorým zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi 6910 eur s 9,5 % ročným
úrokom z omeškania od 09.09.2011 do zaplatenia, pričom návrh vo zvyšku zamietol. Zároveň uvedeným
rozsudkom súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v sume 420 eur a

Okresnému súdu trovy štátu v sume 225 eur.

Uvedený rozsudok odvolaním napadla odporkyňa. V odvolaní zo dňa 29.10.2013 odporkyňa uviedla,
že zo strany súdu neboli odstránené rozpory, čo sa týka dohody medzi navrhovateľom a manželom
odporkyne, ako i doby vyplatenia sumy 7000 eur a okolnosti ich vyplatenia. Spochybnila, prečo sa stavba

nerealizovala od 07.04.2010, keď mala byť ukončená do 8 mesiacov od začatia stavby, pričom zo strany
navrhovateľa, ani zo samotného návrhu nevyplýva, že by navrhovateľ vyzýval manžela odporkyne,
aby so stavbou začal skôr tak, aby ju ukončil v lehote 8 mesiacov. Spochybnila, že k dohode medzi
účastníkmi došlo 07.04.2010, pričom záloha vo výške 10 % bola zaplatená až 29.10.2010, pričom táto
bola vyplatená Petrovi Farkašovi. Poukázala na to, že navrhovateľ na pojednávaní 07.05.2012 uviedol,

že zmluva medzi účastníkmi nebola žiadna, pričom zo strany manžela odporkyne bola predložená
cenová ponuka a bolo mu vyplatených 7000 eur. Poukázala na rozpory, keď navrhovateľ v návrhu tvrdil,
že k uzatvoreniu zmluvy prišlo 07.04.2010, avšak so stavbou sa malo začať 29.10.2010. Poukázala
na nezrovnalosti v tvrdeniach navrhovateľa o splatnosti splátok uvedených v cenovej ponuke. Zároveň
poukázala na to, že k začatiu stavby nemohlo prísť dňa 07.04.2010, pričom stavba sa začala realizovať,

keď sa začali kopať základy a v tomto období však navrhovateľ stavebné povolenie nemal, keďže bolo
vydané Obcou Špačince až dňa 22.06.2011. Namietala, že navrhovateľ nepreukázal svoje tvrdenie, že
stavebné povolenie mal vybaviť manžel odporkyne. Poukázala na výpoveď svedka Pavla Jesenického,
ktorý potvrdil, že manžel odporkyne spísal zmluvu s navrhovateľom, ktorý mu dal sumu 7000 eur a
manžel odporkyne následne vystavil pokladničný doklad, pričom uvedená suma mala pokrývať základy

a základovú dosku domu, pričom uvedený svedok uviedol, že k uzatvoreniu zmluvy o výstavbe domu
medzi navrhovateľom a manželom odporkyne prišlo v jeho predajni na ul. Hlavná č. 172. Uviedla, že
výpoveď uvedeného svedka nekorešponduje s tvrdeniami navrhovateľa o tom, kedy prišlo k uzatvoreniu
dohody pričom podľa vyjadrenia samotného navrhovateľa mala uvedená suma slúžiť na to, aby manžel
odporkyne začal pracovať. Poukázala na výpoveď svedka Jaroslava Patrika, ktorý uviedol, že základy

boli vykopané a na výpoveď svedkyne Kristíny Mackovičovej, ktorá potvrdila, že odporkyňa mala záujem
vec riešiť navrhovateľom, i keď k dohode a jej podmienkach v podstate nevedela, čo potvrdil aj svedok
Peter Farkaš, ktorý zároveň potvrdil, že manžel odporkyne prevzal sumu 7000 eur. Tento svedok
zároveň potvrdil, že výkopové práce boli vykonané a že navrhovateľ vykonanie prác nereklamoval.
Taktiež ďalej uviedla, že sa nemôže stotožniť s názorom súdu, že odporkyni vzniklo bezdôvodné

obohatenie a poukázala na § 636 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak vykonanie diela
závisí od osobitných osobných vlastností zhotoviteľa zrušuje sa zmluva jeho smrťou. Uviedla, že pokiaľ
medzi navrhovateľom a manželom odporkyne vznikol právny vzťah, návrh je predčasný, keďže zmluva,
pokiaľ bola uzatvorená nezanikla. Vo všeobecnosti sa nevyžaduje, aby zhotoviteľ vyhotovil osobné
dielo, pričom smrťou zhotoviteľa, teda zmluva o dielo zásadne nezanikla a jeho práva a povinnosti

prechádzajú na jeho právneho nástupcu na iné oprávnené osoby, pričom zmluva sa zruší v prípade,
ak predmetom zmluvy o dielo, ktoré malo byť vykonané osobne zhotoviteľom alebo jeho vykonanie
záleží na osobných vlastnostiach zhotoviteľa, čo v danom prípade neprichádzalo do úvahy. Uviedla, že
odporkyňa mala záujem vec doriešiť s navrhovateľom, keďže má v rodine ľudí, ktorí ovládajú stavebné
práce a je nepochybné a nesporné, že pokiaľ sa so stavbou začalo v novembri 2010 prišlo zimné

obdobie, stavebné práce nemohli byť vykonávané, pričom uviedla, že navrhovateľ uviedol, že pokiaľ mu
odporkyňa zaplatí 600 eur bude vec považovať za doriešenú. Poukázala na to, že nárok navrhovateľa
nepovažuje za dôvodný. Spochybnila tiež, prečo súd v nároku navrhovateľa zahŕňal náklady spojené s
údajným prekopávaním základov, ako škodu, ktorá však nebola preukázaná. Vo veci bolo vypracovanéodborné vyjadrenie bez toho, aby bola o termíne obhliadky informovaná a následne bolo vyrátané, že
hodnota prác na výkope rozšírených základov predstavuje sumu 1300 eur, pričom tento nárok je nad
rámec podaného návrhu. Opätovne zdôraznila, že ak zmluva bola uzatvorená nemohla zaniknúť smrťou

manžela odporkyne.

Odvolací súd - Krajský súd v Nitre uznesením č. 25Co/189/2014-209 zo dňa 28.11.2014 uvedený
rozsudok Okresného súdu Nové Zámky zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení
uvedeného uznesenia odvolací súd uviedol, že je potrebné doplniť dokazovanie nariadením riadneho

znaleckého dokazovania, pričom je potrebné rozhodnutie súdu náležite odôvodniť a vyporiadať sa v
ňom s námietkami odporkyne vznesenými v odvolacom konaní.

Konajúci súd pokračoval v konaní a uznesením č. 6C/16/2012-235 zo dňa 14.10.2015 ustanovil do
konania znalca Ing. Antona Fuzáka,Trnava, P.Pázmaňa 22, za účelom určenia hodnoty, zamerania
stavby a výkopových prác na stavbe rodinného domu navrhovateľa s prihliadnutím na stav zobrazený

na č. l. 56 spisu a ďalších dôkazov doložených v spise, určenia hodnoty prác a nákladov, ktoré
súviseli s prekopaním základov, ich spevnením, resp. rozšírením v roku 2011 a za účelom porovnania
vykonaných stavebných prác s projektovou dokumentáciou a s krycím listom rozpočtu z hľadiska
stanovenia predpokladanej ceny podľa projektovej dokumentácie rozpočtu. Uvedený znalec vydal vo
veci znalecký posudok č. 12/2016 zo dňa 18.01.2016, v ktorom uviedol, že hodnota prác na výkope

pôvodných základov vrátane zamerania je 1390 eur, pričom hodnota prác a nákladov, ktoré súviseli s
prekopaním základov, ich spevnením, resp. rozšírením v roku 201 predstavovala sumu 1300 eur, pričom
hodnota stavebných prác vykonaných v roku 2010 na základoch rodinného domu zhodné s rozpočtom,
ktorý vykonal znalec, pričom porovnanie nie je možné, keďže zhotoviteľ nevyhotovil žiadny písomný
doklad, ktorý by hodnoverne zdokladoval rozsah ním vykonaných prác, pričom takým dokladom by

mala byť vystavená faktúra s priloženým súpisom prác, alebo stavebný denník overený zhotoviteľom
a odberateľom.

Vo veci sa podaním zo dňa 18.04.2016 vyjadrila právna zástupkyňa navrhovateľa, ktorá uviedla, že
manžel odporkyne predložil navrhovateľovi 07.04.2010 cenovú ponuku na výstavbu rodinného domu

na kľúč za cenu 70000 eur s DPH a táto suma mala byť zaplatená v 4 splátkach 10 %, 60 %, 25
% a 5 % z ceny a uvedená cenová ponuka bola návrhom smerujúcim k uzatvoreniu zmluvy, pričom
tento návrh navrhovateľ prijal a zaplatil zálohu 7000 eur. To, že k zmluve došlo potvrdzuje skutočnosť,
že manžel odporkyne začal s výkopovými prácami a teda medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o
dielo, pri ktorej zákon neustanovuje písomnú formu, pričom, zmluva o dielo vychádza zo zásady, že

zhotoviteľ, ako odborne spôsobilá osoba na vykonanie diela má zodpovednosť za to, akým spôsobom
dielo vykoná, uviedla, že v novembri 2010 po začatí výkopových prác manžel odporkyne náhle zomrel,
v prácach sa nepokračovalo, pričom navrhovateľ sa v novembri 2010 skontaktoval s odporkyňou,
ktorá sľúbila, že v prácach bude pokračovať, základy dokončí . Poukázala na ust. § 470 Občianskeho
zákonníka a uviedla, že odporkyňa je dedičkou po Dušanovi Mankoveckom, a teda vstúpila do všetkých

majetkoprávnych vzťahov po ňom, pričom pri existencii dlhu nebohého tento dlh nezaniká, ale zaň
zodpovedá dedič. Odporkyňa v prácach nepokračovala, len navrhovateľa zavádzala sľubmi, až do mája
2011, keď navrhovateľ musel dať výkopy prehĺbiť, keďže sa jej nečinnosťou prepadli, pričom odporkyňa
v dedičskom konaní odmietla prebrať po svojom manželovi podnikateľskú činnosť a dôkazom toho je
dedičskéosvedčeniepoDušanoviMankoveckom. Poukázalanato,žeodporkyňabolajedinádedičkapo

Dušanovi Mankoveckom, avšak i napriek tvrdeniu, že dielo dohodnuté jej nebohým manželom dokončí,
tak neučinila a v dedičskom konaní vyhlásila, že v podnikateľskej činnosti svojho manžela nebude
pokračovať. Poukázala na ust. § 640 ods .1 Občianskeho zákonníka, pričom manžel odporkyne stratil
nárok na odmenu a bol povinný vrátiť poskytnuté zálohy a preddavky, pričom začal s výkopovými
prácami, tieto nedokončil, v dôsledku náhody, preto odporkyňa ako dedička mala vrátiť sumu 7000 eur.

Poukázala na ust. § 643 ods. 1 a uviedla, že nakoľko odporkyňa odmietla prevziať podnikateľskú činnosť
po nebohom manželovi, záväzok zánikom živnosti nebohého zanikol, nemal kto dokončiť základy, a
preto zmluva o dielo smrťou manžela odporkyne zanikla. Uviedla tiež, že práce, ktoré vykonal nebohý
manželodporkynenemalihodnotu7000eur,bolitolenvýkopovépráce,ktorébolivykonanébezprojektu,
ktorý nebohý manžel odporkyne objednal u Jaroslava Patrika, avšak pred odovzdaním projektu manžel

odporkyne zomrel a navrhovateľ na miesto nebohého manžela odporkyne prevzal projekt a projektantovi
vyplatil 1500 eur, pričom suma 7000 eur, ktorú vyplatil manželovi odporkyne zahŕňala aj cenu za projekt.
O tejto skutočnosti navrhovateľ informoval odporkyňu, na čo mu poslala sumu 600 eur z titulu preplatenia
časti projektu a teda tvrdenie odporkyne, že poskytnutie sumy 600 eur bolo konečné vyrovnanie, zosumy 7000 eur je lož. Poukázala na to, že práce, ktoré vykonal manžel odporkyne mali podľa znaleckého
posudku znalca Ing. Fuzáka hodnotu 1390 eur a prehĺbenie základov predstavovalo náklady v sume
1300 eur, za čo zodpovedá odporkyňa, keďže v dôsledku jej klamlivých tvrdení o dokončení prác, čakal

zbytočne s prácami 7 mesiacov. Poukázala tiež na to, že odporkyňa prevzatie sumy 7000 eur uznala
na pojednávaní dňa 04.09.2012. Poukázala na ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Uviedla,
že suma 7000 eur, ktorú poskytol navrhovateľ manželovi odporkyne bola plnením zo zaniknutej zmluvy.
Žiadala preto, aby súd jej návrhu vyhovel.

Na pojednávaní dňa 27.6.2016 súd oboznámil účastníkov a ich zástupcov, že bol z Okresného
úradu Trnava, katastrálny odbor zaslaný znalecký posudok založený v spise V 5014/11, ktorý sa
týkal hodnoty rozostavaného domu navrhovateľa. Na uvedenom pojednávaní právna zástupkyňa
navrhovateľa uviedla, že návrh na začatie konania o zaplatenie sumy berie späť a žiadala, aby súd
konanie v tejto časti zastavil. Žiadala, aby súd pripustil zmenu petitu návrhu na začatie konania
nasledovne:

„Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi 6400,- eur s 9,5% ročným úrokom z omeškania od
9.9.2011 do zaplatenia a to do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.“ Súd podľa § 95
odsek 1 O.S.P. uvedenému návrhu navrhovateľa na pripustenie zmeny petitu vyhovel.

Navrhovateľ uviedol, že k veci nemá čo uviesť a jeho právna zástupkyňa uviedla, že žiada návrhu

vyhovieť a žiadala priznať náhradu trov konania, ktoré vyčíslila.

Právna zástupkyňa odporkyne na uvedenom pojednávaní uviedla, že namieta vyhotovenie znaleckého
posudku Ing. Fuzáka z dôvodov jednak zaujatosti Ing. Fuzáka, keďže už vo veci odborné vyjadrenie
vypracoval, a teda následne pri ustanovení súdom uznesením mal vo veci požiadať a poukázať na

tú skutočnosť, že bolo vypracované odborné vyjadrenie jeho osobou, a preto nie je možné znalecký
posudok z jeho strany vyhotoviť. Ďalej namietala celý obsah znaleckého posudku z dôvodov, že v
podstate kopíruje odborné vyjadrenie Ing. Fuzáka, ktoré podal v roku 2013 v danej veci súdu s tým, že
v znalecký posudok 12/2016 uvádza, že použil k vypracovaniu znaleckého posudku jednak ohliadku z
18.3.2013 a ďalšiu ohliadku z 8.12.2015 v žiadnom prípade nemôže byť podkladom pre vypracovanie

znaleckého posudku ohliadka objektu z 18.3.2013, keďže bol ustanovený súdom pre účely vypracovania
znaleckého posudku až uznesením o ustanovení znalca v roku 2015. V tomto smere poukázala na
nepravdivosť, či už odborného vyjadrenia Ing. Fuzáka z roku 2013 a jeho znalecký posudok z roku 2015
z dôvodov, že nie je absolútne zrejmé na základe akých relevantných zistení vykonal takéto posúdenie,
pričom používa slovo dedukujem. Pokiaľ podklady znaleckého posudku nie sú k dispozícii znalec

má povinnosť odmietnuť vypracovanie znaleckého posudku. Ďalej poukázala na znalecký posudok,
ktorý bol doručený krátkou cestou na dnešnom pojednávaní, pričom sa jedná o znalecký posudok Ing.
Špačekazroku2011,pričomtentoznaleckýposudoknebolsúdudoručenýkompletnesprílohami,alelen
časť znaleckého posudku o stanovením všeobecnej hodnoty. Z podkladov je zrejmé, že v roku 2011, a to
konkrétne k 1.10.2011, keď bol znalecký posudok pravdepodobne pre účely úveru vypracovaný vyplýva,

že v podstate sa jednalo už o stavbu aj keď rozostavanú, ale postavenú pravdepodobne dokončenú
a teda nie sú pravdivé tvrdenia navrhovateľa o tom, kedy následne potom ako právny predchodca
odporkyne zomrel, pokračoval v stavbe, a teda, že boli vystavené základy, príp. iné práce, ktoré boli
vykonané škode, keďže tieto práce boli dávno zrealizované či predložená fotodokumentácia zo strany
navrhovateľa z akého obdobia je diskutabilné, a čo sa týka vôbec predmetnej nehnuteľnosti z týchto

dôvodovznaleckýposudokIng.Fuzákanamietamvcelomrozsahu.Poukázalanaskutočnosť,ženebolo
zatiaľ preukázané zo strany navrhovateľa k akej zmluve malo prísť aká mala byť uzatvorená medzi
navrhovateľom a právnym predchodcom odporkyne akého obsahu, aké boli dojednania a považovala
žalobu za predčasnú, nakoľko podľa jej názoru pokiaľ aj zmluva bola uzatvorená k jej zániku zatiaľ
neprišlo z čoho dôsledkom je aj tá skutočnosť, že jej klientka s navrhovateľom jednala, mala záujem vec

doriešiť, a či v podnikaní pokračovala alebo nepokračovala je právne irelevantné. Uviedla, že dohoda s
navrhovateľom bola potvrdená aj tým, že odporkyňa vyplatila navrhovateľovi 600,- eur a tým považovala
vec za doriešená o čom ju uisťoval navrhovateľ. V tomto smere poukázala aj na výpovede svedkov,
ktorí boli vypočutí v konaní a ktorých výpovede o spôsobe uzatvorenia zmluvy vyplatenia finančných
prostriedkov v prospech poručiteľa a ďalšie otázky uzatvorenia zmluvy sú sporné a nepreukázané zo

strany navrhovateľa. S poukazom na tieto skutočnosť preto navrhla návrh navrhovateľa ako nedôvodný
zamietnuť, lebo nepreukázal svoj nárok.
Uviedla, že medzi navrhovateľom a právnym predchodcom odporkyne bola uzavretá zmluva, je
však otázke v akom rozsahu. O tejto skutočnosť vie len sprostredkovane, keďže prebehli medzinavrhovateľom a jej právnym predchodcom rokovania. Právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že
medzi navrhovateľom a právnym predchodcom odporkyne bola uzatvorená zmluva o dielo. Zároveň
k znaleckému posudku, ktorý bol doručený na začiatku pojednávania uviedla, že banka vyhotovuje

znalecký posudok len na hrubú stavbu a nie výkopové práce. Hrubá stavba sa dá predložiť znalcovi
na ocenenie už za mesiac. Uviedla, že znalecký posudok z roku 2016 č. 12/2015, uvádza, že nie je
pravdou, že znalec nebol na stavbe v roku 2015, z čoho vyplýva aj z uvedeného znaleckého posudku v
poslednom odseku v časti II. nález. Mala za to, že znalec nebol vo veci zaujatý a vychádzal z cenových
intervalov tej doby ktorých sa výkopové práce robia. Žiadala návrhu vyhovieť.

Právna zástupkyňa odporkyne žiadala, aby súd zadovážil prílohu k znaleckému posudku, ktorý bol zo
strany Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor súdu zaslaný, keďže prílohy k nemu neboli zaslané,
pričomprávnazástupkyňanavrhovateľauviedla,ženavrhovanýdôkazpovažujezaúčelový,neefektívny,
keďže uvedený znalecký posudok sa týka len rozostavaného rodinného domu navrhovateľa a nerieši
výkopové práce. Žiadala tento dôkaz nepripustiť, dokazovanie ukončiť.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 35 odsek 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;

môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom, nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia, alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa§491odsek1Občianskehozákonníka,záväzkyvznikajúnajmäzozmlúvtýmtozákonomvýslovne

upravených.

Podľa § 494 Občianskeho zákonníka, z platného záväzku je dlžník niečo dať, konať, niečoho sa zdržať
alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa § 631 Občianskeho zákonníka, v zmluve o dielo sa zaväzuje objednávateľovi ten, komu bolo dielo
zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

Podľa § 633 odsek 1 Občianskeho zákonníka, zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy riadne
a v dohodnutom čase, ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie

zodpovedať tejto norme.

Podľa § 634 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení
diela. Ak sa však dielo vykonáva po častiach alebo ak vyžaduje vykonanie diela značné náklady je
ten, komu bolo zadané oprávnený požadovať už počas vykonania diela od objednávateľa primerané

preddavky.

Podľa § 643 odsek 1 Občianskeho zákonníka, ak vykonanie diela závisí od osobitných vlastností
zhotoviteľa, zrušuje sa zmluva jeho smrťou.

Podľa § 451 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením právneho úkonu, ktorý odpadol, ako i
majetkový prospech, získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo čo podľa práva
mal plniť sám.Podľa § 420 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Podľa§470odsek1Občianskehozákonníka,dedičzodpovedádovýškycenynadobudnutéhodedičstva
za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli
poručiteľovou smrťou.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatky z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.

Na základe vykonaného dokazovania, najmä na základe znaleckého dokazovania, ako i na
základe vyššie uvedených zákonných ustanovení s prihliadnutím na pripustenú zmenu petitu návrhu
navrhovateľa na začatie konania súd zistil, že návrh navrhovateľa je prevažne dôvodný. Súd mal

zo zmluvy o dielo uzavretej medzi navrhovateľom a Dušanom Mankoveckým, ktorá bola účastníkmi
označená ako cenová ponuka č. 009Š/2010/ZI zo dňa 07.04.2010 preukázané, že medzi účastníkmi
bolo dohodnuté, že právny predchodca odporkyne Dušan Mankovecký sa zaviazal, že pre navrhovateľa
zrealizuje výstavbu rodinného domu s tým, že doba výstavby bude 8 mesiacov a cena diela bola
dohodnutá v sume 70.000,-eur, pričom táto bude zaplatená v 4 splátkach 10-60-25-5 % z dohodnutej

ceny. Súd mal za preukázané z príjmového dokladu zo dňa 29.10.2010, že navrhovateľ vyplatil
Dušanovi Mankoveckému zálohu na uvedenú stavbu rodinného domu v sume 7.000,-eur. Z Osvedčenia
o dedičstve 16D/1644/2010 Dnot 9/2011 notárky JUDr. Jany Elzerovej, so sídlom Nové Zámky,
Hlavné námestie 7 zo dňa 08.09.2011 mal súd preukázané, že Dušan Mankovecký zomrel dňa
18.11.2010 a jedinou dedičkou po ňom sa stala odporkyňa, ktorá v zmysle dohody dedičov nadobudla

celé dedičstvo po Dušanovi Mankoveckom. Z fotodokumentácie predloženej navrhovateľom, ako i z
vyjadrení oboch účastníkov bolo preukázané, že Dušan Mankovecký koncom októbra 2010 vykonal
pre navrhovateľa zemné práce, t.j. vykopanie základov pre rodinný dom navrhovateľa, pričom podľa
vyššie uvedeného znaleckého posudku č. 12/2016 znalca Ing. Antona Fuzáka, je zrejmé, že hodnota
týchto prác predstavovala sumu 1.390,-eur, pričom iné práce Dušan Mankovecký, ale ani odporkyňa pre

navrhovateľa nevykonali. Vzhľadom na to, že základy domu boli vykopané koncom októbra 2010 a tieto
základy neboli zabetónované, v priebehu zimy došlo k ich zvetraniu a bolo ich potrebné na jar rozšíriť
a prehĺbiť. Z uvedeného znaleckého posudku znalca Ing. Antona Fuzáka je zrejmé, že hodnota týchto
prác na výkope rozšírených základov predstavovala sumu 1.300,-eur. Nebolo preukázané tvrdenie
odporkyne, že navrhovateľ bránil odporkyni v tom, aby dokončila práce na výstavbe rodinného domu

navrhovateľa, a v tomto smere žiadne dôkazy nepredložila. Keďže odporkyňa ako dedička po nebohom
Dušanovi Mankoveckom prevzala po ňom celé dedičstvo vrátane dlhov v zmysle ustanovenia § 460 a
§ 470 odsek 1 Občianskeho zákonníka, vznikla jej povinnosť vyplatiť aj dlh Dušana Mankoveckého voči
navrhovateľovi, ktorý predstavuje sumu 6.310,- eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou poskytnutej
zálohy 7.000,-eur a sumou 1.300,-eur vykonaných výkopových prác na základoch rodinného domu

navrhovateľa a po pripočítaní hodnoty výkopových prác zameraných na rozšírenie a spevnenie základov
rodinného domu navrhovateľa v sume 1.390,-eur, ktoré vykonal navrhovateľ na jar 2011 a po odpočítaní
sumy 600,- eur, ktorú odporkyňa vyplatila navrhovateľovi, dlh odporkyne voči navrhovateľovi predstavuje
sumu 6.310,- eur (7.000,-eur - 1.390,-eur + 1.300,-eur - 600,- eur). Konajúci súd mal za to, že manželovi
odporkyne v danom prípade vzniklo bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka,

keďže manžel odporkyne ako jej právny predchodca prijal zálohu na základe zmluvy o dielo v sume
7.000,- eur, avšak práce vykonal len v rozsahu 1.390,-eur, a teda nadobudol bezdôvodné obohatenie
v sume 5.610,- eur, keďže žiadne iné práce pre navrhovateľa nevykonal, hoci uvedená zmluvy o dielo
nebola zrušená a ani plnenie podľa uvedenej zmluvy sa nestalo nemožným. Keďže v prácach podľa
zmluvy o dielo sa nepokračovalo, bol navrhovateľ na jar roku 2011 nútený vykonať práce naviac v

sume 1.300,- eur za manžela odporkyne, ktoré predstavovali hodnotu výkopových prác, súvisiacich
s rozšírením a spevnením už vykopaných základov, pričom tieto práce sľúbila vykonať odporkyňa,
ako právna nástupkyňa Dušana Mankoveckého, pričom tieto práce vykonal navrhovateľ na svoje
náklady. Táto suma 1.300,- eur predstavovala škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi tým, že DušanMankovecký nevykonal práce podľa zmluvy o dielo včas a riadne, keďže podľa uvedenej zmluvy mala
byť stavba dokončená 7.12.2010. Preto s poukazom na ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka
je aj v tejto časti nárok navrhovateľa uplatnený návrhom na začatie konania oprávnený, keďže právny

predchodca odporkyne porušil právnu povinnosť vykonať dielo včas a riadne a teda porušil svoju
povinnosť vyplývajúcu z uvedenej zmluvy a porušením tejto povinnosti vznikla navrhovateľovi vyššie
uvedená škoda. Súd návrh z vyššie uvedených dôvodov vo zvyšku t. j. o zaplatenie 90,- eur zamietol,
keďže oprávnenosť tohto nároku vzhľadom na vyššie uvedené nebola preukázaná.
Konajúci súd považoval tvrdenia odporkyne obsiahnuté v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa o

tom, že nie je preukázané, ani či zmluva vznikla, ani či bola nebohému manželovi odporkyne vyplatená
suma 7.000,- eur za nepodložené a účelové, keďže doklady založené v spise, ako i výpovede svedkov
jednoznačne potvrdzujú, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo a že navrhovateľ vyplatil manželovi
odporkyne sumu 7.000,- eur. Taktiež tvrdenia odporkyne o tom, že znalec je zaujatý, nemajú žiadne
vecné opodstatnenie, keďže znalec postupoval účelne a podal znalecký posudok podľa požiadaviek
súdu, vychádzajúc z fotodokumentácie založenej v spise. Súd nepripustil dokazovanie navrhované

odporkyňou, keďže závery znaleckého posudku Ing. Fuzáka boli jednoznačné a nebol žiadny dôvod
tieto spochybňovať.

Súd okrem istiny priznal navrhovateľovi príslušenstvo pohľadávky, t.j. úroky z omeškania, pričom o výške
úrokov z omeškania rozhodol podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády číslo 87/1995 Z.z. v platnom znení,

podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu, pričom
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 09.09.2011 predstavovala 1,5% a teda
úrok z omeškania predstavuje 9,5%.Uvedené príslušenstvo súd priznal podľa ustanovenia § 517 odsek
2 a § 121 odsek 3 Občianskeho zákonníka.

Čo sa týka trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 odsek 1 O.s.p., podľa
ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd preto úspešnému
navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v sume 1796,92 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného

súdneho poplatku v sume 420,-eur a trov právneho zastúpenia v sume 1376,92 eur. Trovy právneho
zastúpenia pozostávajú zo 4 úkonov právnej služby po 237,34 eur (prevzatie a príprava zastúpenia,
spísanie vyjadrenia vo veci zo dňa 19.4.2016, rokovanie s protistranou dňa 17.5.2016, účasť na
pojednávaní dňa 27.6.2016 a z 2 úkonov právnej služby po 59,34 eur ( účasť na pojednávaniach dňa
17.6.2016 27.6.2016, ktoré boli odročené bez prejednanie veci) s tým, že k týmto úkonom náležal režijný

paušál 8,58 eur ( 6 x 8,58 eur). V rámci trov právneho zastúpenia súd priznal navrhovateľovi aj náhradu
za čas strávený na ceste Dunajská Streda - Nové Zámky a späť v dňoch 17.05.2016, 07.06.2016 a
27.06.2016 v sume 257,40 eur ( 3 cesty x 6 začatých polhodín x 14,30 eur/začatá polhodina). Uvedené
trovy konania súd priznal navrhovateľovi podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/, f/ a ods. 4 § 16
odsek 3, § 17 odsek 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb. Ďalšie trovy súd navrhovateľovi nepriznal, keďže ďalšie trovy navrhovateľ nežiadal.
Súčasťou rozhodnutia o trovách konania je aj rozhodnutie o trovách odvolacieho konania, pričom tieto
trovy úspešný navrhovateľ nežiadal a nepreukázal a preto mu ich ani súd nepriznal.

Súd zároveň podľa § 148 O.s.p. uložil odporkyni povinnosť zaplatiť Okresnému súdu Nové Zámky

trovy znaleckého dokazovania celkom v sume 394,84 eur, ktoré pozostávali zo sumy 224,96 eur
za vypracovanie odborného vyjadrenia č. 1/2013 zo dňa 25.03.2013, ktoré vypracoval znalec Ing.
Anton Fuzák, Trnava, P. Pázmaňa 22, a zo sumy 169,88 eur za znalecký posudok č. 12/2016 zo
dňa 18.01.2016, ktorý vypracoval Ing. Anton Fuzák, Trnava, P. Pázmaňa 22, pričom podľa uvedeného
zákonného ustanovenia štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov

konania, ktoré platil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia, cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť proti ktorému rozsudok smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
konaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci,súdI.stupňaneúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz

neboli uplatnené a rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.