Rozsudok Judgement was issued on Friday, June 24, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/4/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213226999
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4213226999.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu : Intrum Justitia Sovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova

8, Bratislava, IČO: 35 831 154, v konaní zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom
Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému : V. C., Y.. X.XX.XXXX, L. E. C. XXXX/X, J., t.č. na
neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníkom P. E., L. W. C. R., o zaplatenie 835,24 Eur istiny
s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 121,71 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne
zo sumy 20,285 Eur od 21.12.2010 do zaplatenia,
zo sumy 20,285 Eur od 21.1.2011 do zaplatenia,

zo sumy 20,285 Eur od 21.2.2011 do zaplatenia,
zo sumy 20,285 Eur od 21.3.2011 do zaplatenia,
vo výške 9,25% ročne
zo sumy 20,285 Eur od 21.4.2011 do zaplatenia,
zo sumy 20,285 Eur od 21.5.2011 do zaplatenia,
všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou došlou súdu 27.11.2013 domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie 784,51
Eur s 9,25%-ným ročným úrokom od 21.5.2011 do zaplatenia a trov konania, ktoré pozostávajú zo
súdneho poplatku 50,- Eur a z trov právneho zastúpenia 142,22 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že jeho
právny predchodca Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému na základe Úverovej zmluvy č.
XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 29.5.2008 úver s dohodnutou výškou ročnej úrokovej sadzby 19,4%

p.a., ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť formou pravidelných mesačných splátok s dátumom splatnosti
poslednej mesačnej splátky úveru dňa 20.5.2011, kedy nastala konečná splatnosť úveru. V rozpore
so zmluvnými dojednaniami žalovaný svoj záväzok voči veriteľovi nesplnil v čase určenom v úverovej
zmluve, t.j. v lehote splatnosti úveru, čím sa dostal do omeškania s vrátením nesplatenej časti istiny v
sume 784,51 Eur, nesplatených zmluvných úrokov v sume 50,73 Eur. Takto mu vzniklo právo požadovať
od žalovaného zaplatenie zostatku dlžnej istiny nesplateného úveru podľa identifikácie postúpenej
pohľadávky vo výške 784,51 Eur s príslušenstvom odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti poslednej

zmluvne dojednanej splátky úveru, ako aj právo na zaplatenie nesplatených zmluvných úrokov z úveru
vo výške 50,73 Eur. Túto pohľadávku voči žalovanému nadobudol Zmluvou o postúpení pohľadávok
uzavretej s postupcom SLSP, a.s. dňa 28.3.2013.Platobným rozkazom sp. zn. 14Ro/449/2013-27 zo dňa 12.5.2014 súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Nakoľko žalovaný sa na adrese svojho trvalého bydliska dlhodobo nezdržiava a adresu jeho terajšieho
pobytu súd nevedel zistiť ani rozsiahlym šetrením, uznesením zo dňa 4.11.2014 zrušil platobný rozkaz

podľa § 173 ods.2, vety prvej O.s.p. a pokračoval v konaní. Následne uznesením z 20.7.2015 ustanovil
žalovanému na toto konanie za opatrovníka súdnu tajomníčku podľa § 29 ods.2,6 O.s.p. Úlohou
opatrovníkajedbaťnato,abyžalovanýprejehoneznámypobytneutrpelžiadnuujmunasvojichprávach.

Súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu

žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil písomne, tiež v neprítomnosti opatrovníčky, ktorá sa
neospravedlnila, písomné vyjadrenie k žalobe nepodala, ani nepožiadala o odročenie pojednávania z
vážneho dôvodu. Súd vykonal vo veci dokazovanie Zmluvou o splátkovom úvere uzatvorenej medzi
SLSP a.s. a žalovaným dňa 29.5.2008, oznámením postupcu o postúpení pohľadávky z 5.4.2013,
výpisom z úverového účtu žalovaného, Zmluvou o postúpení pohľadávok z 28.3.2013, výpočtom ročnej
percentuálnej miere nákladov (ďalej len RPMN). Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový

a právny stav veci:

Žalobca svoju aktívnu legitimáciu v tomto spore preukázal Zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorú
uzavrel ako postupník dňa 28.3.2013 s postupcom Slovenskou sporiteľňou a.s., ktorou medzi inými
bola postúpená aj pohľadávka SLSP voči žalovanému v sume 784,51 Eur spolu s príslušenstvom vo

výške 443,29 Eur. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom postupcu z 5.4.2013.
Táto pohľadávka vyplýva zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0212662225/0900 uzavretej medzi SLSP,
a.s. a žalovaným dňa 29.5.2008 podľa §-ov 497 až 507 Obchodného zákonníka. Touto Zmluvou typu
MINIúver peňažný ústav poskytol žalovanému úver vo výške 22.000,- Sk (730,26 Eur) na dohodnutú
pevnú úrokovú sadzbu do konečnej splatnosti úveru vo výške19,40% ročne. Poplatok za správu úveru

účastníci dohodli sumou 60,- Sk (1,99 Eur) mesačne. Úver sa žalovaný zaviazal splácať po dobu 36
mesiacov po 869,-Sk (28,85 Eur) mesačne k 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Prvá splátka bola splatná
20.6.2008, posledná 20.5.2011, kedy nastala konečná splatnosť úveru. Celkové náklady spojené s
úverom činia 9.765,80 Sk (324,165 Eur), čiže žalovaný mal na splatenie úveru uhradiť sumu 1.038,60
Eur. Výšku RPMN v zmluve určili 30,15%-mi, priemernú hodnotu RPMN 17,38%-mi. Podľa výpisu z účtu

žalovaného predloženého žalobcom na úvere žalovaný zaplatil 465,18 Eur. Vyššie uvedené skutočnosti
žalovaným spochybnené neboli.

Podľa§2písm.a)ab)Zákonaospotrebiteľskýchúverochč.258/2001Z.z.vzneníúčinnomdo31.7.2008
na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov

nazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformeodloženejplatby,pôžičky,úverualebovinejprávnej
forme; zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1-3 citovaného zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Veriteľ je povinný na miestach, na ktorých ponúka spotrebiteľský úver, uverejniť základné informácie o

poskytovaní spotrebiteľského úveru, najmä o výške ročnej percentuálnej miere nákladov.

Podľa § 4 ods.1,2 citovaného zákona Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak
je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať: písm.( k) priemernú hodnotu

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2; písm. ( i) výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov,

Podľa § 4 ods.(3)citovaného zákona pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o

spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe (a) poskytnutý spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo (b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (doplneného Zákonom č. 102/2014 s
účinnosťou od 1.5.2014 ) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu

na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.“

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 52 ods. 1, 2) Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2008 spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

Podľa § 53 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú
dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto

podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmeny. Súčasťou formulárovej
Úverovej zmluvy účastníkov sú ÚZP, ktoré však žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko neboli dohodnuté
individuálne, ale boli vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Napriek tomu, že úverová zmluva
je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm.

d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán
na základe spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá
má v predmete svojej činnosti okrem iného poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z
vlastných zdrojov) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na
iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania). Účelom zákona o spotrebiteľských

úveroch je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany na odstránenie nerovnováhy v zmluvnom
vzťahu, kde oproti spotrebiteľovi vystupuje profesionálny dodávateľ, ktorý má väčšiu vyjednávaciu silu,
vzhľadom na skúsenosti, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb. Zásadný význam
pre úpravu spotrebiteľských zmlúv v práve ES má Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách. Zákon o spotrebiteľskom úvere práve v súlade s jeho účelom upravuje

osobitné náležitosti úverovej zmluvy alebo zmluvy o pôžičke, ktoré sú zamerané na dostatočnú určitosť
a zrozumiteľnosť zmluvných dojednaní pre spotrebiteľa. Na právny vzťah tvoriaci predmet konania súd
aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, Zákona o spotrebiteľských úveroch a Zákona o ochrane
spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy.

Podľa § 4 ods.2 písm. i) Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľská zmluva musí obsahovať
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Logickýmvýkladomtohtoustanoveniamožnodospieťkzáveru,žezozmluvymusíjednoznačnevyplývať
splatnosť jednotlivých častí istiny, úroku a poplatkov, pokiaľ tieto nemajú byť splatené jednorazovo. Pre

určenie práv a povinností zmluvných strán z uzatvorenej zmluvy je nevyhnutné vedieť, koľko dlžník v
jednotlivých splátkach plní na istinu, osobitne na úrok a osobitne na poplatky. Z uzatvorenej zmluvy
síce vyplýva výška jednotlivých splátok (28,85 Eur), avšak žalobca jednotlivé splátky nerozšpecifikoval a
ani z ostatných ustanovení, ktoré sú súčasťou zmluvy, nevyplýva spôsob splácania úrokov a poplatkov.Posudzovaná zmluva, uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným tieto podstatné
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere riadne, t.j. určito a zrozumiteľne, ako sa vyžaduje všeobecne
pre každý právny úkon (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka) uvedené nemá. Absencia vyššie uvedenej

obligatórnej zmluvnej náležitosti je sankcionovaný podľa §11 ods. 1. písm. a) citovaného zákona nie
neplatnosťou právneho úkonu, ale výslovne stanovenou zákonnou domnienkou, podľa ktorej sa takto
poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný je teda povinný vrátiť žalobcovi len
poskytnutý úver. Z titulu Úverovej zmluvy veriteľ plnil sumu vo výške 730,26 Eur, z čoho žalovaný ku dňu
rozhodnutia o podanej žalobe zaplatil 465,18 Eur. Nakoľko úver je bezúročný a bez poplatkov a mal byť

splatený 36-mi splátkami, každá splátka by mala byť vo výške 20,35 Eur (730,26 Eur : 36 = 20,35 Eur).

Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (doplneného Zákonom č. 102/2014 s
účinnosťou od 1.5.2014 ) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu
na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať

plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.“.

Podľa § 100 ods.1,2 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( §101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch;
avšak ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba len pokiaľ
ide o úroky alebo opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala do právoplatnosti rozhodnutia alebo
po uznaní.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.
Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.

Podľa § 397 ods. 1 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je
premlčacia doba štyri roky.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1. mája 2014) ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe

tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú
prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred
týmto dňom (viď rozsudok NS SR 3 MCdo 12/2014 zo dňa 21.4.2015).

Nakoľko účastníkom tohto právneho vzťahu je spotrebiteľ, súd na premlčanie aplikoval citované

ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorý v § 101 upravuje všeobecnú dĺžku premlčacej doby ktorá
platí vo všetkých prípadoch, keď zákon pre jednotlivé práva neráta s osobitnou (kratšou alebo dlhšou)
premlčacou dobou. Všeobecná premlčacia doba je ustanovená v dĺžke troch rokov. Vzhľadom na
kogentný charakter ustanovení § - ov 101-110 zákonnú premlčaciu dobu nemožno jednostranne, ale
ani dohodou účastníkov občianskoprávneho vzťahu predĺžiť alebo skrátiť. Všeobecná premlčacia doba

plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň keď právo
bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu na súde. Nie je rozhodujúce z akého dôvodu (či
z objektívneho alebo subjektívneho) tak oprávnený subjekt neurobil. Všeobecná trojročná premlčacia
doba platí nie len pre pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi, ale aj pre právo na úroky alebo pre právona jednotlivé opakujúce sa plnenia. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku
ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou. Premlčanie je teda uplynutie času
ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul, bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané.

Použitie tejto námietky má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané
právo nemožno oprávnenému súdne priznať.

Jednotlivé splátky úveru boli splatné k 20. dňu v mesiaci. Žaloba bola súdu doručená 27.11.2013, preto
splátky splatné do 2.11.2010 ( pre ktorú premlčacia doba plynula od 21. 11.2010 do 21.11.2012) sú

premlčané. Súd preto priznal žalobcovi iba nepremlčané splátky bez úrokov a poplatkov, t.j. posledných
6 splátok po 20,285 Eur, ktoré boli splatné od 20.12.2010 do 20.5.2011, spolu sumou 121,71 Eur a vo
zvyšnej časti žalobu zamietol.

Žalobca v tomto konaní si uplatňuje aj úroky z omeškania z dlžnej sumy vo výške 9,25% ročne.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Zákona č.509/91 Zb.. v znení noviel dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.
Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je Vládne
nariadenie č. 87/1995 Z.z.).

Podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009 do 31.1.2013 výška
úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z
omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (Úroková sadzba ECB od 13.5.2009
do 12.4.2011 bola 1%, od 13.4.2011 do 12.7.2011 bola 1,25%).

Ak však záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov
účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013, t.j. 8 percentuálnych bodov + základná
úroková sadzba ECB. Nakoľko žalovaný úver riadne a včas nesplácal, dostal sa do omeškania s
o splátkami splatnými od 20.12.2010 do 20.5.2011 odo dňa nasledujúceho po ich splatnosti, preto
žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania vo výške ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa § 142 ods. 2 O. s. p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho

poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za
vykonané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá
je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Žalobca si uplatnil trovy konania sumou 192,22 Eur, z toho titulom súdneho poplatku 50,- Eur a titulom
trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby v sume 142,22 Eur. Žalovanému žiadne trovy
nevznikli, ani si ich neuplatnil.
Ustanovenie § 142 O.s.p. vyjadruje samozrejmú požiadavku v tom, že účastník konania, ktorý v konaní
uspel, má nárok na náhradu trov konania. V zásade nemožno hovoriť o zodpovednosti za výsledok ale o

zásade úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie
ťarchu všetkých trov konania Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný úspech vo
veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo vo veci samej,
ale aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri určení náhrady trov konania
podľa tohto ustanovenia O.s.p. musí súd vychádzať zo zásady účelnosti a priznať môže len náhradu tých

výdavkov, ktoré boli nevyhnutne potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak čiastočný
úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, je potrebné, aby išlo o prevažujúci úspech,
t.j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca
záver o peňažnom úspechu jedného z účastníkov sporu s tým, že nesmie ísť o pomerne nepatrnúčasť predmetu konania (súdna prax dospela k záveru, že o pomernom procesnom úspechu jednej z
procesných strán možno hovoriť, ak jej pomerný úspech presiahne 10%). Žalobca mal vo veci 14,57%-
ný úspech, žalovaný 85,43%-ný, preto o trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak,

že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku až na výrok o povolení splátok odvolanie
podľa § 202 ods. 1 O.s.p. nie je prípustné.
Proti výroku o povolení splátok možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd

v Nitre písomne vo dvoch vyhotoveniach
Podľa § 205 ods.1-3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania

môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na exekúciu podľa
osobitného zákona.