Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 17, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/243/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113220849
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8113220849.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: CEE COLLECT FUND

1 LTD, Agiou Nikolaou, 67-69, 1st floor, Flat/Office 103, Egkomi, 2408, Nikózia, Cyprus, zastúpeného
spoločnosťou Advokátska kancelária Gallo s.r.o., Jilemnického 30, 036 01 Martin, proti žalovanému: O.
U., F.. XX.X.XXXX, XXX XX Z. XXX, o zaplatenie 579,40 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu 15.7.2013 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu
579,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 579,40 Eur od 9.7.2013 do

zaplatenia a náhradou trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že dňa 28.10.2008 uzatvoril žalovaný so Všeobecnou úverovou bankou a.s.
ako pôvodným veriteľom zmluvu o kreditnej karte ku kartovému účtu žalovaného č. XXXXXXXXX, a
že žalovaný podpisom zmluvy vyslovil súhlas so všeobecnými obchodnými podmienkami pôvodného
veriteľa na vydanie a používanie kreditných platobných kariet, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy.
Ďalej uviedol, že prehľad čerpania úveru dokladá výpisom z účtu žalovaného, a že žalovaný sa

zmluvou zaviazal pôvodným veriteľom poskytnutý úver vrátiť späť, zaplatiť pôvodnému veriteľovi riadne
úroky vo výške a za podmienok v zmluve dohodnutých. Žalovaný na základe zmluvy čerpal úver
realizovaním transakcií (bankových operácií) prostredníctvom kreditnej karty. V zmysle zmluvy pôvodný
veriteľ všetky transakcie uskutočnené žalovaným zúčtoval na ťarchu kartového účtu žalovaného.
Žalovaný sa podpisom zmluvy zaviazal, že za predpokladu existencie pohľadávky pôvodného veriteľa
zaplatí pôvodnému veriteľovi minimálnu splátku. Nakoľko žalovaný svoj záväzok zo zmluvy na vrátenie
úveru pôvodnému veriteľovi nesplnil riadne a včas, ku dňu 23.8.2012 pôvodný veriteľ evidoval voči

žalovanému pohľadávku vo výške 579,40 Eur. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej
medzi pôvodným veriteľom a žalobcom ako novým veriteľom zo dňa 20.8.2012 došlo k postúpeniu
pohľadávky pôvodného veriteľa voči žalovanému (vrátane jej príslušenstva) na žalobcu. Vzhľadom na
vyššie uvedené žalobca ku dňu podania žaloby eviduje voči žalovanému pohľadávku vo výške istiny v
celkovej výške 579,40 Eur.

Na základe výzvy súdu, aby oznámil z čoho pozostáva dlžná istina pohľadávky vo výške 579,40

Eur, žalobca v písomnom podaní zo dňa 4.9.2013 uviedol, že banka jedenkrát mesačne vystavovala
výpis z kartového účtu, ktorý obsahoval údaje o účte, a konštatoval, že žalovaný súhlasil so všetkými
skutočnosťami, ktoré výpis obsahuje, pretože banke nebola doručená žiadna písomná reklamácia.
Prehľad splácania je podľa neho zrejmý z prehľadu histórie transakcií na kartovom účte. Predložilprílohu k zmluve o postúpení pohľadávok, v ktorej je uvedená výška pohľadávky, ktorá bola postúpená
na žalobcu v sume 868,23 Eur. Uviedol, že z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávky vyplýva, že
predmetom konania je nárok žalobcu len na zaplatenie zostatku nesplatenej istiny vo výške 579,40 Eur,

a na základe vyššie uvedeného žalovaná suma neobsahuje žiadne sankčné úroky ani zmluvné pokuty. V
písomnom podaní zo dňa 17.2.2014 uviedol, že prehľad histórie transakcií na kartovom účte pozostáva z
debetných operácií - po sčítaní všetkých položiek predstavujú sumu vo výške 1.092,72 Eur, a kreditných
operácií - po sčítaní všetkých položiek predstavujú sumu vo výške 224,49 Eur, rozdiel je 868,23 Eur, a
predmetom konania je nárok žalobcu len na zaplatenie zostatku nesplatenej istiny vo výške 579,40 Eur.

Súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti.

Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila, hoci jej to súd pri príprave pojednávania uznesením podľa §
114ods.3O.s.p.uložilažalobasprílohamijejbolariadnedoručená.Napojednávaníuviedla,žepôžičku,
ktorú mala od Všeobecnej úverovej banky splácala, následne predložila poštovné peňažné poukazy o
zaplatení sumy 5 x 50 Eur na účet adresáta EOS KSI Slovensko (v roku 2010), a doklady o vkladoch

hotovosti na účet VUB s tým, že žiadne ďalšie doklady nemá a žalobcovi v súčasnosti nič neuhrádza.

Na základy výzvy súdu sa žalobca k doručeným potvrdeniam o úhradách vyjadril písomným podaním
zo dňa 24.10.2014 tak, že v roku 2009 nemal pohľadávku ešte odkúpenú. „V predmetnom období
pohľadávka patrila spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o.“ (pozn. súdu: nevylúčil teda, že časť

pohľadávky bola v roku 2010 uhradená platbami inému správcovi, avšak tieto platby neboli v prehľade
histórie transakcií na kartovom účte zaznamenané). „Následne, keď došlo k odpredaju pohľadávky na
žalobcu, bola táto pohľadávka očistená od predmetných úhrad.“ V roku 2009 evidoval len 4 platby s tým,
že ďalšia platba bola poukázaná na iné číslo účtu s iným VS, teda možno predpokladať, že žalovaná
mala aj iné záväzky. Uvedené platby sú zrejmé aj z prehľadu histórie transakcií na kartovom účte.

Keďže v danom prípade predmet konania neprevyšuje sumu 1000,- Eur (tzv. „drobný spor“ podľa §
200ea ods. 1 O.s.p.), súd vec v súlade s ust. § 115a ods. 2 O.s.p. prejednal bez ďalšieho nariadenia
pojednávania.

V zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p. musí žalobca vo svojom návrhu pravdivo opísať rozhodujúce
skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia), teda vymedziť skutkové okolnosti,
ktoré majú byť podkladom rozhodnutia, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná
povinnosť).

V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou.
Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj
nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je
potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi
skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na

akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj
tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor
rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,

ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré

bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Súd vo veci vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinnými dôkazmi, a na základe zhodných
(resp. nespochybnených) tvrdení účastníkov (§ 120 ods. 3 O.s.p.) a vykonaných dôkazov zistil tento

skutkový stav:

Dňa 28.10.2008 uzavrela Všeobecná úverová banka, a.s. ako veriteľ so žalovaným ako držiteľom
karty po akceptácii písomnej žiadosti o aktiváciu kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. s úverovým limitom20.000,- Sk a požadovanou pevnou mesačnou splátkou 1.000,- Sk zmluvu o kreditnej platobnej karte
so schváleným úverovým limitom 663,88 Eur a schválenou minimálnou splátkou 33,19 Eur. V zmluve
je ďalej okrem iného výrazne menším drobným takmer nečitateľným písmom napísaný text o tom,

že držiteľ hlavnej karty potvrdzuje, že bol oboznámený s Obchodnými podmienkami VÚB, a.s. na
vydanie a používanie kreditných platobných kariet pre fyzické osoby občanov, s Cenníkom VÚB, a.s.,
s výškou základnej a sankčnej úrokovej sadzby a súhlasí s nimi (v zmluve uvedené nie sú). Určité a
zrozumiteľné stanovenie úpravy (resp. odkaz na úpravu) nejakej ďalšej konkrétnej (určitej) časti obsahu
zmluvy odkazom na obchodné podmienky (napr. že úročenie - uplatňovanie úrokovej sadzby, spôsob

započítavania úhrad, prípadne povinnosť platiť úroky a poplatky upravujú obchodné podmienky) zo
zmluvy nevyplýva.

Z predloženého prehľadu histórie transakcií na kartovom účte vyplýva, že žalovaný vlastnými
transakciami prostredníctvom kreditnej karty čerpal úver (peňažné prostriedky) spolu v sume 703,88 Eur
(5.000,- Sk + 10.000,- Sk + 205,- Sk + 1.000,- Sk + 3.000,- Sk + 1.000,- Sk

+ 1.000,- Sk, t.j. 21.205,- Sk), prvýkrát 31.10.2008 a naposledy 19.12.2008, pričom neskoršie debetné
operácie zaúčtované na ťarchu jeho účtu tvorili len rôzne úroky a poplatky. Podľa prehľadu histórie
transakcií na kartovom účte a tvrdení žalobcu pritom súčet kreditných operácií v prospech žalovaného
na úhradu tejto zmluvy bol 224,49 Eur.

Podľalistuzodňa23.8.2012Všeobecnáúverovábanka,a.s.oznámilažalovanému,žekudňu20.8.2012
svoju pohľadávku z tejto zmluvy postúpila na žalobcu. Splnenie povinnosti podľa § 92 ods. 8 zák. č.
483/2001 Z.z. o bankách, t.j. skutočnosť, že žalovaný bol pred postúpením pohľadávky zodpovedajúcej
tomuto peňažnému záväzku bankou márne vyzvaný na úhradu postúpenej pohľadávky (v tomto prípade
celého záväzku) v konaní tvrdená a preukázaná nebola.

Podľa § 708 ods. 1 a 2 zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej len „Obchodný zákonník“ alebo aj „OBZ“) zmluvou
o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma

Podľa § 709 ods. 1 veta prvá OBZ banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie,
peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na
bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve
vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám.

Podľa § 710 OBZ ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď
nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení
týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa § 497 OBZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho

prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

V prejednávanom prípade je zrejmé, že ide o právny vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere, ktorá má v
zmysle ust. § 261 ods. 6 OBZ povahu tzv. absolútneho obchodného záväzkového vzťahu spravujúceho

sa ustanoveniami tretej časti tohto zákona. Zo skutočností uvedených žalobcom však vyplýva, že v
podrobnostiach ide o nároky medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom vyplývajúce
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a právny vzťah (zmluvu) medzi účastníkmi je preto potrebné posúdiť
aj podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy
(ďalej len „ZoSU“), ktorý stanovuje špeciálnu úpravu spotrebiteľských úverov.

Podľa § 1 ods. 1 ZoSU tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania
spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu

spotrebiteľa.

V zmysle ust. § 1 ods. 3 ZoSU a contrario tento zákon sa vzťahuje aj na úver formou povoleného
prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou na kreditnú kartu.Podľa § 4 ods. 1 ZoSU zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou
osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny
predpis ustanovuje inak.

Obligatórne obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú uvedené v ust. § 4 ods. 2 ZoSU,

podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
(podľa bodu 3B vysvetliviek na vyplnenie formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa prílohy vyhl. č. 620/2007 Z.z. sa pri ročnej úrokovej sadzbe tiež uvádza, či ide o fixnú ročnú

úrokovú sadzbu, alebo variabilnú ročnú úrokovú sadzbu),
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
(podľa bodu 2C vysvetliviek na vyplnenie formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa prílohy vyhl. č. 620/2007 Z.z. sa pri splácaní spotrebiteľského úveru uvádza výška, počet a
termíny splátok ponúkaného spotrebiteľského úveru. Napríklad, či sa spotrebiteľský úver spláca anuitne,

alebo sa úroky a poplatky splácajú ako prvé a istina neskôr alebo naopak, alebo či sa úroky a poplatky
strhnú z celkovej výšky ponúkaného spotrebiteľského úveru).

Podľa § 4 ods. 3 ZoSU ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm.
a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 4 ZoSU tiež platí, že od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré
nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 100 ods. 1 veta prvá zák. č. 40/1964 Zb. (ďalej len „OZ“) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo

v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110).

Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Žalobca uviedol, že si uplatňuje iba tzv. istinu, avšak keďže žalovaný už v minulosti na túto zmluvu
vykonal nejaké úhrady, ktoré boli započítavané na rôzne položky (i úroky a poplatky), za účelom
posúdenia jeho zostávajúceho dlhu bolo potrebné posúdiť aj otázku celkovej oprávnenosti účtovania
úrokov a poplatkov (§ 5b zák. č. 250/2007 Z.z.).

Z povahy veci ako úverového vzťahu s povinnosťou dlžníka vrátiť veriteľovi poskytnuté peňažné
prostriedky a zaplatiť určité (dohodnuté) úroky (§ 497 OBZ), v spojení s citovanými zákonnými
ustanoveniami vyplýva, že spôsob úročenia a splácania úveru a jeho jednotlivých častí musí byť
vyjadrenýurčitýmazrozumiteľnýmspôsobomvylučujúcimpochybnostioobsahupovinnostisplácaťjeho
jednotlivé položky (vrátane postupu jej splnenia), a musí byť uvedený v písomnej úverovej zmluve, na

ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis. Inak sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, a veriteľ nárok
na úroky a poplatky nemá.

Všetky vyššie uvedené obligatórne obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere pritom zároveň
vo svojej podstate vymedzujú rozhodujúce skutočnosti, ktoré jediné odôvodňujú, resp. v zmysle ZoSU sú

spôsobilé (mohli by a mali by) odôvodňovať nárok na úroky a poplatky (odplatu) za úver podľa zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, a ktoré preto musí žalobca v súvislosti s nimi pre úspech v konaní riadne tvrdiť (a
preukázať). Totiž len ak je v zmluve (presne) stanovený rozsah a spôsob čerpania, úročenia a splácania
úveru resp. jeho jednotlivých častí a súvisiacich poplatkov (teda záväzok), iba vtedy zákon s takýmto
prejavom vôle spája právne následky (teda vznik práv a povinností), a len vtedy je možné kedykoľvek

určiť rozsah všetkých práv a povinností, ktoré sú obsahom daného právneho vzťahu.

Pre úplnosť treba uviesť, že časť obsahu zmluvy síce možno určiť aj odkazom na obchodné
podmienky, nemalo by sa to však týkať podstatných náležitostí zmluvy (ale len dojednaní technickéhoa vysvetľujúceho charakteru), keďže s týmito informáciami musí byť spotrebiteľ oboznámený už
pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo formulári o zmluvných podmienkach zmluvy o
spotrebiteľskom úvere (§ 3 ods. 9 2 ZoSU), a nič by preto, v prípade poctivého prístupu veriteľa, nemalo

brániť tomu uviesť ich aj priamo v zmluve (mutatis mutandis aj nález ÚS ČR citovaný nižšie). Okrem
toho tiež platí, že stanovenie časti obsahu zmluvy odkazom na obchodného podmienky nemôže byť ani
neprimerane všeobecné (nestačí iba zmienka o obchodných podmienkach), pretože ak má byť súčasťou
zmluvy (ako prejavu vôle), platia preňho, ak sa s ním majú spájať právne účinky, rovnaké pravidlá
ako aj pre iné právne úkony. Časť obsahu zmluvy, ktorú tento odkaz určuje (poukazom na obchodné

podmienky), by sa mala preto stanoviť konkrétne (určite a zrozumiteľne, § 37 ods. 1 OZ) tak, aby bolo
zrejmé úpravu ktorej časti zmluvy (práv a povinností) treba hľadať a vykladať na inom mieste (napr. v
obchodných podmienkach), písomne (§ 4 ods. 1 ZoSu), a zároveň aj nie menším písmom ako iná časť
takejto zmluvy (§ 53c OZ). V tomto prípade tomu tak nebolo.

V tejto súvislosti súd tiež pripomína, že určitosti a zrozumiteľnosti zmluvy o úvere ako dvojstranného

právneho úkonu nesvedčí ani rozsiahlosť a neprehľadnosť textu obchodných podmienok napísaná
drobným písmom so súčasným zakomponovaním viacerých podstatných zmluvných náležitostí zmluvy
o úvere na ich viacerých miestach. Inými slovami vo vzťahu k ich platnosti súd zdôrazňuje, že v
prípade konfliktu záujmov spotrebiteľa a jeho zmluvného partnera je potrebné poskytnúť vyššiu mieru
ochrany spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane. V kontexte s týmto princípom je potrebné posúdiť aj

úverové zmluvné podmienky. Tie zásadne nesmú slúžiť tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložito
formulovanej a malým písmom napísanej forme skryl zmluvný partner spotrebiteľa podmienky, ktoré sú
podstatné, a o ktorých môže predpokladať, že uniknú jeho pozornosti. Pokiaľ tak učiní, čo sa stalo aj v
tomto prípade, spreneverí sa princípu dôvery a preto takému jednaniu nemožno priznať právnu ochranu
pre rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ).

K tomu možno poukázať aj na právny záver uvedený v náleze Ústavného súdu ČR z 11.11.2013, sp. zn.
I.ÚS 3512/11. Podľa neho v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania o zmluvnej pokute (argumentum a
minori ad maius tým skôr o predmete hlavného záväzku resp. o podstatných náležitostiach zmluvy, pozn.
súdu) v zásade nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných zmluvných podmienok, ale len spotrebiteľskej

zmluvy samotnej (na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis). Ústavný súd zdôraznil, že dodávateľ sa má
chovať k spotrebiteľovi, ktorý je slabšou zmluvnou stranou poctivo, v opačnom prípade mu nie je možné
poskytnúť právnu ochranu. Zásada poctivosti sa prejavuje aj tým, že zmluvné dojednania nesmú byť
umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru. Obchodné podmienky v
spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy

prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru, a naopak nesmú slúžiť k tomu, aby
do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ
dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa
zrejme uniknú.

Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien.
Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno
tieto skutočnosti preukázať. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska
hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti
tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec

netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o
skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti
bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie.
„Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh
rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny

pomerúčastníkov.Tátonormazásadneurčujejednakrozsahdôkaznéhobremena,t.j.okruhskutočností,
ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Rozdelenie bremena
tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma
práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť
žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.“ (porovnaj uznesenie

Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2012, sp. zn. 6 MCdo 17/2010).

Na doplnenie uvedeného súd poukazuje aj na uznesenie Nejvyššího soudu ČR zo dňa 17. 6. 2010,
sp. zn. 33 Cdo 2259/2008, podľa ktorého nestačí len „aby žalobce předložil soudu celou řadu listina v žalobě (či jejím doplňku) souhrnně a nekonkrétně, bez vztahu k jednotlivým rozhodným tvrzením
odkázal na tyto listiny. Takový postup by stíral rozdíl mezi skutkovými tvrzeními stran a skutkovými
zjištěními, která soud činí z provedených důkazů, a zcela nepřípustným způsobem by přenášel aktivitu

a odpovědnost příslušející účastníkům řízení na soud a byl by též v rozporu se základními zásadami
občanského (sporného) řízení - zásadou dispoziční, projednací, rychlosti a hospodárnosti.“

V prejednávanej veci mal žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným uzavrel platnú písomnú zmluvu o
spotrebiteľskom úvere so záväzkom žalobcu poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky, a záväzkom

žalovaného poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť žalobcovi určité úroky (a poplatky), a
ďalej že mu určité peňažné prostriedky aj reálne poskytol a žalovaný ich nevrátil, prípadne nezaplatil
dohodnuté konkrétne špecifikované úroky (a poplatky), a že zmluva obsahuje všetky obligatórne
obsahové náležitosti. Žalobca však všetky tieto skutočnosti v konaní riadne ani netvrdil.

Tento nedostatok sa pritom týka nielen istiny, ale aj úrokov a rôznych poplatkov, resp. nákladov

zaúčtovaných na ťarchu účtu žalovaného. Vo vzťahu k vyúčtovaným úrokom (i poplatkom či nákladom)
rozhodujúce skutkové okolnosti zo žaloby a príloh (z predložených dôkazov) pritom nevyplývajú ani
nepriamo.

Písomná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje ročnú úrokovú sadzbu (§ 4 ods. 2 písm. h) ZoSU)

s uvedením, či ide o fixnú ročnú úrokovú sadzbu alebo variabilnú ročnú úrokovú, vrátane prípadných
podmienok zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i) ZoSU) tak aby bolo zrejmé ako sa mali platiť a z akých jednotlivých
súm - i vzhľadom na predčasné prípadne oneskorené úhrady sa mali úroky počítať, prípadne či sa mal
spotrebiteľský úver splácať anuitne, alebo sa úroky a poplatky splácajú ako prvé a istina neskôr alebo

naopak, či sa úroky a poplatky strhávajú z celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Z uvedených dôvodov
sa preto podľa § 4 ods. 3 ZoSU poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Žalobca by tak mohol mať, nebyť skutočností uvedených nižšie, z titulu pohľadávok zo zmluvy o
kreditnej karte postúpených mu podľa § 524 OZ od jeho právneho predchodcu, nárok iba na vrátenie

poskytnutých peňažných prostriedkov (bez zmluvných úrokov a poplatkov), ktoré mal žalovaný podľa
zmluvy vrátiť v minimálnych mesačných splátkach vo výške 33,19 Eur. Napokon i žalobca podľa
skutkového vymedzenia žaloby urobil predmetom konania iba vrátenie istiny vo výške 579,40 Eur.

Žalovanému bola pritom debetnými operáciami podľa predloženého prehľadu histórie transakcií na

kartovom účte reálne poskytnutá suma 703,88 Eur (prvý krát 31.10.2008), z ktorej kreditnými operáciami
minimálne časť vo výške 224,49 Eur (okrem úhrad v prospech EOS KSI Slovensko, s.r.o.) už i uhradil. V
tejto situácii je pritom zrejmé, že ak bol žalovaný podľa zmluvy za predpokladu existencie dlhu povinný
úver splácať v minimálnych mesačných splátkach vo výške 33,19 Eur, tento dlh bol povinný splatiť v 22
splátkach počítajúc od nasledujúceho mesiaca po prvom čerpaní, teda v mesiacoch november 2008 až

mesiac júl 2010 po 33,19 Eur a poslednou splátkou vo výške 6,89 Eur v mesiaci august 2008. Najneskôr
nasledujúceho dňa po splatnosti tej ktorej splátky bol preto žalobca resp. jeho právny predchodca
oprávnený uplatniť svoje právo na súde. V danom prípade však bola žaloba doručená súdu až mesiaci
15.7.2013, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby od splatnosti takmer všetkých splátok, a preto by
súd nemohol žalobcovi priznať právo na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov v zmysle ust. §

5b zák. č. 250/2007 Z.z., okrem nepatrnej časti, už z dôvodu premlčania. V konaní však napokon nebola
preukázaná ani naturálna (premlčaním oslabená) hmotnoprávna aktívna legitimácia žalobcu.

Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách - ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo

len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v

celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Postúpenie pohľadávky je vo všeobecnosti upravené v ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Postúpenie pohľadávky bankou má však osobitnú zákonnú úpravu, a z citovaného ustanovenia je
zrejmé, že banka, ktorou je aj Všeobecná úverová banka, a.s. od ktorej žalobca odvodzuje svoje
právo v tomto konaní, môže svoju pohľadávku zodpovedajúcu peňažnému záväzku klienta aj bez jeho

súhlasu postúpiť inej osobe len ak je jej klient napriek písomnej výzve banky nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní s jej splnením. Platné postúpenie peňažnej pohľadávky banky teda
predpokladá, že klient je v omeškaní s jej splnením, a súčasne že bol na jej úhradu bankou písomne
vyzvaný,ažetotoomeškaniesosplnenímajnapriekpísomnejvýzvebankytrvánepretržitedlhšieako90
kalendárnychdní.Vdanomprípadealepredchádzajúcapísomnávýzvabankynasplneniepostupovanej
pohľadávky a aj napriek tejto výzve nepretržité dlhšie ako 90 kalendárnych dní trvajúce omeškanie

klienta (žalovaného) s jej splnením pred postúpením pohľadávky preukázané nebolo. Inými slovami, z
nespochybnených tvrdení žalobcu je síce zrejmé, že žalovaná je v omeškaní so splnením peňažného
záväzku voči banke, ale skutočnosť, že v čase postúpenia pohľadávky bola zo strany banky vyzvaná a
napriek tejto výzve bola nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní s jej splnením v konaní
preukázaná nebola. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že banka nebola oprávnená (bez

predchádzajúcej výzvy na splnenie celú, resp. vo výzve neuvedenú) pohľadávku postúpiť na žalobcu,
postúpenie je teda v rozpore so zákonom, a preto neplatné, a žalobca z toho titulu nemá právo na úhradu
istiny zo zmluvy o kreditnej karte.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§142ods.1vspojenís§151ods.1O.s.p.,keďžalovanému,ktorý
bol v konaní úspešný, bolo potrebné priznať náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva, keďže však o trovách konania rozhoduje súd na návrh, žalovaný si ich náhradu
neuplatnil a žiadne preukázané trovy konania mu ani nevznikli, a neúspešný žalobca na ich na náhradu

nemá právo, súd náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z nich.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.