Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 22, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/62/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5313209084
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5313209084.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie
Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu:
GRENKELEASING s. r. o., so sídlom Karadžičova 8/A, 821 08 Bratislava, IČO: 43 878 989, zastúpeného
zástupcom M&M Legal s. r. o., so sídlom Drieňová 27, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO:
47 683 325, proti žalovanému: S. K., nar. X.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX P., zastúpenému

zástupcom Advokátska kancelária JAKUBÍK & HAJDUK, s.r.o., so sídlom Horná 116, 022 01 Čadca,
IČO: 36 868 892, v konaní o zaplatenie 6.409,11 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Čadca č.k. 10Cb/22/2013-107 zo dňa 24. marca 2015, vo výroku, ktorým vo zvyšnej
časti bola žaloba zamietnutá, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 10Cb/22/2013-107 zo dňa 24. marca 2015 v napadnutom
výroku, ktorým vo zvyšnej časti bola žaloba žalobcu zamietnutá a vo výroku o trovách prvostupňového
konania p o t v r d z u j e .

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho
zastúpenia v sume 99,68 Eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet zástupcu žalovaného
Advokátska kancelária JAKUBÍK & HAJDUK, s.r.o., so sídlom Horná 116, 022 01 Čadca, IČO: 36 868
892.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom okresného súdu bolo rozhodnuté, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 4.180,54

Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.698,04 Eur za obdobie od 7.1.2013
do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.482,50 Eur za obdobie od
7.4.2013 do zaplatenia, to všetko v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej
časti bola žaloba žalobcu zamietnutá. O trovách prvostupňového konania bolo rozhodnuté tak, že
žiadnemu z účastníkov náhrada trov konania nebola priznaná. Okresný súd v odôvodnení rozsudku
poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal proti žalovanému zaplatenia istiny vo výške 6.409,11
Eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalobca pri výkone svojej podnikateľskej činnosti

uzavrel dňa 17.6.2010 Leasingovú zmluvu číslo 095-00028 so žalovaným ako leasingovým nájomcom.
Podľa tejto leasingovej zmluvy žalobca za žalovaného prefinancoval kúpu predmetu leasingu a odovzdal
ho žalovanému do užívania. Žalovaný prevzatie predmetu leasingu potvrdil podpisom na preberacom
protokole. Žalovaný sa okrem iného zaviazal na platenie leasingových splátok v dohodnutej výške, na
zaplatenie administratívneho poplatku za spracovanie žiadosti o poskytnutie leasingu vo výške 49,80
Eur + DPH a na zaplatenie odplaty za užívanie predmetu nájmu za obdobie od začiatku základnej

doby nájmu vo výške 1/30 mesačnej sadzby leasingu za deň užívania predmetu nájmu a rovnakým
spôsobom určenú alikvotnú časť poistného za poistenie predmetu leasingu. Žalovaný si riadne neplnil
svoju zmluvnú povinnosť platiť pravidelné kvartálne splátky leasingu podľa ustanovení leasingovejzmluvyasplátkovéhokalendára,vdôsledkučohosadostaldoomeškaniasozaplatenímsumyvcelkovej
výške 1.961,57 Eur pozostávajúcej zo splátky splatnej dňa 6.1.2013 vo výške 2.698,04 Eur a splátky
splatnejdňa6.4.2013vovýške2.698,04Eur.Ztituluneplneniazmluvnýchpovinnostížalovanýmžalobca

v súlade s § 15 ods. 2 Všeobecných leasingových podmienok podaním zo dňa 16.1.2013 odstúpil od
Leasingovej zmluvy číslo 095001281 a vyzval žalovaného na vrátenie predmetu leasingu a na náhradu
nákladov vzniknutých žalobcovi z dôvodu odstúpenia od leasingovej zmluvy. Na základe tohto stavu
žalobca uviedol, že si uplatňuje od žalovaného zaplatenie sumy 6.409,11 Eur, ktorá pozostáva z dvoch
leasingových splátok, každá splatná k 6. dňu v mesiaci, v celkovej výške spolu 5.393,08 Eur, ďalších

nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky - faktúra číslo 1198/2012 vo výške 597,49 Eur splatná
2.11.2012 za refakturáciu nákladov spojených s vymáhaním priamo od žalovaného na základe faktúry
inkasnej spoločnosti, pretože žalovaný dňa 5.10.2012 uhradil sumu 77,90 Eur a znížili sa náklady na
vymáhanieotútosumu,t.j.597,49Eurmínus77,90Eurpredstavoval519,59Eur,akoajďalšíchnákladov
spojených s vymáhaním pohľadávky - faktúra číslo 918/2012 vo výške 159,32 Eur, splatná 3.7.2013
za refakturáciu nákladov spojených s vymáhaním priamo na žalovanom na základe faktúry inkasnej

spoločnosti, zostatkovej hodnoty predmetu leasingu v sume 294,12 Eur, zaplatením predmetnej sumy
bola splnená povinnosť žalovaného v zmysle všeobecných leasingových podmienok, paušálnej náhrady
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur s tým, že pri dlžných sumách s
prvým dňom omeškania od 15.1.2009 si žalobca uplatnil aj nárok na úrok z omeškania.

Okresný súd vykonal konanie v neprítomnosti žalobcu, pričom žalobca súhlasil s tým, aby bolo vykonané
pojednávanievjehoneprítomnosti.Okresnýsúdtaknemalužalobcuzistenúžiadnuobjektívnuprekážku
brániacužalobcovivúčastinapojednávaní,apretobolorozhodnutévjehoneprítomnosti.Povykonanom
dokazovaní okresný súd aplikoval všeobecné leasingové podmienky, ust. § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 269 ods. 2, § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, v spojení s § 768k ods. 3, § 369 ods.

1 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a mal preukázané, že medzi žalobcom
a žalovaným bola uzavretá dňa 17.6.2010 Leasingová zmluva pre podnikateľov číslo 095-00428.
Uzavretie tejto zmluvy ani jeden z účastníkov nerozporoval. Okresný súd preto vzal za nesporné, že
medzi žalobcom a žalovaným vznikol obchodno-záväzkový vzťah z titulu leasingovej zmluvy. Pokiaľ
leasingová zmluva ako zmluvný typ osobitne nie je upravená v Obchodnom zákonníku, okresný súd

túto posúdil ako zmluvu nepomenovanú. Predmet leasingovej zmluvy bol dostatočne určitý a jednotlivé
ustanovenia neboli v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Zmluvu uzavretú medzi žalobcom
a žalovaným, a to Leasingovú zmluvu č. 095-00428 okresný súd vyhodnotil ako platnú zmluvu. Podľa
tejto zmluvy žalobca obstaral pre žalovaného predmet leasingu, ktorým je kaviácia design xillia, číslo
DC-32759 so základnou dobou nájmu 36 mesiacov a žalovaný sa zaviazal platiť nájom predmetu

leasingu mesačne vo výške 848,10 Eur vrátane DPH. Podľa predloženého splátkového kalendára
žalovaný splácal nájomné štvrťročne, pričom prvá a druhá splátka boli vrátane poistenia každá vo výške
2.675,56Eurasplátkyčíslo3až12každávovýškevrátanepoistenia2.698,04Eur.Žalobcaažalovanýsi
dohodli, že žalovaný ako nájomca má právo nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu leasingu k prvému
dňu po ukončení dohodnutej doby nájmu a riadnom splatení všetkých jeho záväzkov vyplývajúcich

mu z predmetného leasingového vzťahu. Žalovaný povinnosť splácať splátky v dojednanej výške a
dojednanom čase riadne neplnil, keď podľa vlastného vyjadrenia mal problémy so splácaním splátok
už v roku 2012. Z vyjadrenia žalovaného učineného v replike k vyjadreniu žalobcu vyplynul záver, že
žalovaný posledné dve splátky spolu vo výške 5.396,08 Eur neuhradil. Dňa 27.5.2013 žalovaný predmet
leasingu odovzdal žalobcom poverenej osobe - spoločnosti Evol, s. r. o. konajúcej prostredníctvom V.

Y.. Žalobca odovzdanie predmetu leasingu žalovaným uvedeného dňa v konaní nerozporoval.

Sporným medzi účastníkmi konania bolo odstúpenie žalobcu od predmetnej Leasingovej zmluvy
číslo 095-00428, v súvislosti s ktorým si žalobca v konaní uplatnil nárok na zaplatenie istiny vo
výške 6.409,11 Eur s príslušenstvom. Žalobca odstúpenie od zmluvy preukazoval odstúpením zo

dňa 13.6.2013, poštovým podacím hárkom zo dňa 24.6.2013 a sledovaním zásielok zo Slovenskej
pošty, konkrétne sledovaním zásielky vedenej pod číslom RP 12026851. Žalovaný v konaní doručenie
odstúpenia od zmluvy žalobcom rozporoval. Uviedol, že odstúpenie od zmluvy číslo 095-00428 od
žalobcu nikdy neprevzal. K vyjadreniu žalobcu žalovaný poukázal na to, že pochybnosti o odstúpení od
leasingovej zmluvy žalobcom vyvoláva to, že v odstúpení od zmluvy zo dňa 13.6.2013 žalobca žiada

o vrátenie predmetu zmluvy najneskôr do 23.6.2013, avšak predmet leasingu žalobcovi bol odovzdaný
už 27.5.2013.Okresný súd zdôraznil, že odstúpenie je jednostranný právny úkon, ktorý musí spĺňať náležitosti
právneho úkonu a tento úkon sa stáva účinným okamihom jeho dôjdenia do sféry dispozície druhej
zmluvnej strany.

Okresný súd po zhodnotení vykonaných dôkazov, ktorými žalobca preukazoval odstúpenie od
leasingovej zmluvy, a to odstúpenie od zmluvy zo dňa 13.6.2013, poštového podacieho hárku zo
dňa 24.6.2013 a sledovania zásielky prostredníctvom Slovenskej pošty dospel k záveru, že žalobca
pochybnosti o existencii platného odstúpenia od Leasingovej zmluvy číslo 095-00428 neodstránil.

Okresný súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že pochybnosti o odstúpení žalobcu od predmetnej
leasingovej zmluvy vyvoláva to, že žalobca v ňom predloženom odstúpení od zmluvy zo dňa 13.6.2013
žiada o vrátenie predmetu leasingu do 23.6.2013, hoci k vráteniu predmetu leasingu žalovaným došlo
už dňa 27.5.2013, teda skôr než odstúpenie od zmluvy bolo vôbec vyhotovené. Ďalšie pochybnosti o
existencii platného odstúpenia žalobcu od leasingovej zmluvy podaním zo dňa 13.6.2013 v nadväznosti
na žalobcom predložený poštový podací hárok a sledovanie zásielky prostredníctvom Slovenskej

pošty vyvoláva aj to, že hoci žalobca v ním predloženom odstúpení od zmluvy zo dňa 13.6.2013
poskytol žalovanému lehotu na splnenie jeho povinnosti do 23.6.2013, odstúpenie podľa predloženého
podacieho hárku a sledovania zásielky prostredníctvom Slovenskej pošty zaslal na poštovú prepravu
až dňa 24.6.2013, teda až po uplynutí lehoty, ktorú žalovanému poskytol na splnenie jeho záväzku,
čo spôsobuje nejasnosť a zmätočnosť tohto žalobcom predloženého odstúpenia od zmluvy zo dňa

13.6.2013. Podľa záveru okresného súdu žalobca pochybnosti o platnom odstúpení od zmluvy číslo
095-00428 neodstránil, preto dospel okresný súd k názoru, že nebolo žalobcom preukázané platné
odstúpenie od Leasingovej zmluvy číslo 095-00428.

Časťou uplatneného nároku žalobcu voči žalovanému bol nárok na zaplatenie dlžných leasingových

splátok vo výške spolu 5.396,08 Eur. Podľa všeobecných leasingových podmienok v prípade okamžitej
výpovede leasingovej zmluvy bol žalovaný ako nájomca povinný zaplatiť žalobcovi ako poskytovateľovi
leasingu všetky neuhradené leasingové splátky za celú dobu trvania leasingu. Pokiaľ okresný súd dospel
k záveru, že nebolo zo strany žalobcu preukázané platné odstúpenie žalobcu od leasingovej zmluvy
uzavretej so žalovaným, tak za tohto stavu nárok na leasingové splátky za celú dobu trvania leasingu

žalobcovi neprináležal. Okresný súd mal však preukázané, že žalovaný splátku číslo 11 a 12 neuhradil,
pričom tieto splátky boli spolu za obdobie od 6.1.2013 do 6.7.2013 a predmet leasingu žalovaný mal vo
svojej držbe až do 27.5.2013, kedy predmet leasingu odovzdal splnomocnencovi žalobcu, preto podľa
názoru okresného súdu žalobcovi nárok na zaplatenie leasingových splátok za nájom predmetu leasingu
za obdobie do odovzdania predmetu leasingu splnomocnencovi žalobcu patril, pretože žalovaný do dňa

odovzdania predmetu leasingu splnomocnencovi žalobcu predmet leasingu držal, užíval a bral z neho
úžitky. Bol preto povinný za jeho užívanie žalobcovi zaplatiť. Pokiaľ žalovaný sa v konaní bránil, že pri
odovzdaní predmetu leasingu splnomocnencovi žalobcu mu bolo splnomocnencom žalobcu povedané,
že týmto sú všetky nároky medzi žalobcom a žalovaným vysporiadané, žalovaný toto svoje tvrdenie
nijakým spôsobom nepreukázal. Okresný súd mal za to, že je opodstatnené žalovaného zaviazať k

povinnosti zaplatiť žalobcovi splátku číslo 11 v plnej výške 2.698,04 Eur a pomernú časť splátky číslo
12 do dňa odovzdania predmetu leasingu, t.j. do 27.5.2013 vo výške 1.482,50 Eur (štvrťročná splátka
vo výške 2.698,04 Eur/91 dní, obdobie od 6.4.2013 do 6.7.2013 podľa splátkového kalendára) = 29,65
Eur x 50 dní (obdobie od 6.4.2013 do 26.5.2013, t.j. dňa predchádzajúceho dňu odovzdania predmetu
leasingu žalobcovi), t.j. okresný súd žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 4.180,54

Eur z titulu neuhradených splátok za obdobie, pre ktoré mal žalovaný predmet leasingu vo svojej držbe,
a teda mohol tento užívať a brať z neho úžitky a vo zvyšku neuhradených splátok za celkovú dobu, po
ktorú by inak leasing bol trval, žalobu žalobcu zamietol, pretože žalobca nepreukázal platné odstúpenie
od leasingovej zmluvy, a teda ani nepreukázal podmienky na vznik nároku na všetky leasingové splátky
za celú dobu, po ktorú by leasing bol inak trval.

Okresný súd poukázal na to, že žalobca uplatnil aj istinu vo výške 678,91 Eur z titulu úhrady
nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky voči žalovanému. Žalovaný tento nárok žalobcu v
konaní rozporoval. Bránil sa, že tieto náklady sú neprimerané, žalobcom nepodložené a ich jediným
účelom bolo priniesť prospech z tohto sporu tretej osobe. Podľa výsledkov vykonaného dokazovania

faktúroučíslo1198/2012žalobcaprefakturovalžalovanémupoplatoksúvisiacisvymáhanímpohľadávky,
ktorý bol žalobcovi vyfakturovaný faktúrou číslo 1212050/2012 a faktúrou číslo 918/2013 žalobca
žalovanému prefakturoval náklady na odobratie predmetu leasingu vo výške 159,32 Eur, ktoré mu boli
vyfakturované spoločnosťou Evol, s. r. o. faktúrou číslo 1312025/2013. Okresný súd poukázal na §6 bod 4 Všeobecných leasingových podmienok, podľa ktorých žalobca ako poskytovateľ leasingu má
nárok vyúčtovať dokázateľné náklady spojené s vymáhaním splnenia povinnosti, ktorú má nájomca
podľa leasingovej zmluvy alebo podľa všeobecných leasingových podmienok alebo spojené s plnením

takejto povinnosti. Okresný súd po zhodnotení dôkazov uzavrel, že žalobca nárok vo výške 678,91 Eur
nepreukázal,keďžesamotnáfaktúrabezďalšiehoexistenciuvynaloženiatýchtonákladovnepreukazuje.
Žalobca v konaní nepreukázal, že uvedené náklady, ktoré mu boli vyfakturované faktúrami číslo
1212050/2012 a 1312025/2013, skutočne aj uhradil, na základe čoho by mu následne vznikol nárok
tieto ním uhradené náklady prefakturovať žalovanému. Okresný súd preto v tejto časti žalobu žalobcu

zamietol.

Ďalšou časťou žalovanej pohľadávky bol nárok na zaplatenie sumy vo výške 294,12 Eur z titulu
zostatkovej hodnoty predmetu leasingu, ktorý nárok bol odôvodnený zo strany zástupcu žalobcu tým,
že v danom prípade ide o finančný leasing, kde výška jednotlivých splátok je kalkulovaná tak, aby bola
splatená celá hodnota predmetu leasingu. Okresný súd tento nárok žalobcu vyhodnotil ako nedôvodný.

Podľa § 19 bod 2 Všeobecných leasingových podmienok nárok na zaplatenie zostatkovej ceny predmetu
leasingu žalobcovi vzniká za predpokladu nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetu leasingu
nájomcom. V danom prípade žalovaný ako nájomca vlastnícke právo k predmetu leasingu nenadobudol,
pretože predmet leasingu vrátil žalobcovi, ktorá okolnosť v konaní žalobcom nebola rozporovaná
a súčasne vrátenie predmetu leasingu žalobcovi vyplynulo i z protokolu o odovzdaní a prevzatí

predmetu leasingu. Žalobca preto nebol oprávnený požadovať od žalovaného zaplatenie zostatkovej
ceny predmetu leasingu. Tento nárok žalobcu nemal oporu v ustanoveniach zmluvy, ani všeobecných
leasingových podmienkach, a preto aj v časti o zaplatenie sumy 294,12 Eur s príslušenstvom bola žaloba
zamietnutá.

Okresný súd v závere svojho rozhodnutia, jeho odôvodnenia uviedol, že žalovaného zaviazal k
povinnosti uhradiť žalobcovi istinu vo výške 4.180,54 Eur, s ktorou ak sa žalovaný dostal do omeškania
s plnením svojej povinnosti, tak bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške
8,75 % ročne zo sumy 2.698,04 Eur za obdobie od 7.1.2013, kedy sa dostal do omeškania s úhradou
splátky číslo 11, do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.482,50 Eur za

obdobie od 7.4.2013, kedy sa dostal do omeškania s úhradou časti splátky číslo 12, do zaplatenia. Vo
zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá ako nedôvodná.

O trovách prvostupňového konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu
z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, pretože tak žalobca, ako aj žalovaný mali v konaní

úspech iba čiastočný. Žalobca bol úspešný čo do sumy 4.180,54 Eur, do ktorej sumy okresný súd jeho
žalobe vyhovel a žalovaný bol úspešný čo do sumy 2.228,57 Eur, do ktorej sumy bola žaloba žalobcu
zamietnutá.

Proti tomuto rozsudku, a to vo výroku, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá, podal v zákonnej lehote

odvolanie žalobca, ktoré odvolanie bolo podané z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. b), f) O.s.p..
Žalobca poukázal na to, že voči žalovanému si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 6.409,11 Eur spolu s
príslušenstvom vrátane náhrady trov konania, pričom okresný súd priznal žalobcovi leasingové splátky
len do doby odovzdania predmetu leasingu, t.j. do 27.05.2013 a súčasne okresný súd nepriznal náklady
spojené s vymáhaním, ako i nárok žalobcu na zostatkovú hodnotu predmetu leasingu. To, že v prípade

leasingových vzťahov má leasingový prenajímateľ právo na zaplatenie neuhradených leasingových
splátok až do momentu skončenia celej doby leasingu, vyplýva z rozhodovacej činnosti všeobecných
súdov, napr. z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove zo dňa 17.05.2012, sp. zn. 3Cob/104/2011, z
rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 31 Cdo 4356/2008 zo dňa 13.01.2010. Žalobca poukázal na
Všeobecné leasingové podmienky, z ktorých nesporne vyplýva, že má nárok na zaplatenie všetkých

leasingových splátok za celé obdobie trvania leasingu. Bolo preukázané, že žalovaný si neplnil svoje
záväzky podľa leasingovej zmluvy, preto žalobca bol nútený od tejto zmluvy odstúpiť podaním zo
dňa 13.6.2013, ktoré odstúpenie od zmluvy bolo doručené žalovanému 01.07.2013. Túto skutočnosť
potvrdzuje to, že žalovaný sa telefonicky dopytoval, že čo sa stane, ak sumu uvedenú v odstúpení
od zmluvy nezaplatí. Z tohto bolo nesporné, že žalovaný odstúpenie od zmluvy obdržal. Za doručenie

sa považuje podľa ustálenej judikatúry i doručenie žalobného návrhu, preto okresný súd pochybil pri
vyhodnotení doručenia odstúpenia, pretože toto odstúpenie bolo obsahom príloh žaloby. Odstúpenie sa
tak dostalo do sféry žalovaného, či už samotným nesporným doručením odstúpenia alebo doručením
žaloby, ktorá taktiež odstúpenie obsahovala. Ak okresný súd nesprávne vyhodnotil odstúpenie akonedoručené, tak nezaoberal sa skutočnosťou, že všetky leasingové splátky boli splatné, a teda nárok
žalobcu na zaplatenie splatných leasingových splátok bol už daný.

Žalobca poukázal na to, že preukázal aj náklady spojené s vymáhaním pohľadávky. Vzhľadom k
výške nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky žalobca uviedol, že odmena bola fakturovaná
na základe nasledovnom: faktúra č. 1198/2012 na sumu 597,49 Eur vychádzala z výšky vymoženej
sumy 8.172 Eur. Inkasná spoločnosť vymohla sumu 8.097,49 Eur, a preto podľa cenníka im prináležala
odmena vo výške 597,49 Eur. Faktúra č. 918/2013 na sumu 159,32 Eur vychádzala z toho, že predmet

leasingu bol odobraný v máji 2013, pričom posledná leasingová splátka bola splatná 6.4.2013. Podľa
odkazu 2 cenníka, základom odmeny bola hodnota nezaplatených splátok do ukončenia doby nájmu
v momente odobratia predmetu leasingu, t.j. minimálna suma bola 132,77 Eur bez DPH, táto suma
bola i fakturovaná. Dôkazy ako mandátna zmluva uzavretá so žalobcom spolu s cenníkom, ako
aj správa inkasnej spoločnosti o priebehu vymáhania, ktoré dôkazy tvoria súčasť spisu, preukázali
nárok žalobcu na zaplatenie nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky, a preto nezakladá sa na

pravde záver okresného súdu, že samotná faktúra tento nárok žalobcu nepreukazovala. V ďalšom
žalobca poukázal na význam, účel leasingovej zmluvy. Pri leasingu ide o účelové obstaranie veci
podľa potrieb, výberu a určenia leasingového nájomcu s využitím cudzích zdrojov financovania, t.j. zo
zdrojov leasingového prenajímateľa. Hlavným zmyslom tohto inštitútu je zaistenie financovania veci
pre leasingového nájomcu za odmenu, pričom sa leasingový nájomca správa k predmetu leasingu ako

k veci vlastnej so všetkými rizikami z tohto vyplývajúcimi. Hlavnou podstatou leasingu je, aby sa po
zaplatení všetkých leasingových splátok predmet leasingu dostal do vlastníctva leasingového nájomcu.
Leasingový prenajímateľ nemá záujem, aby sa po ukončení leasingového vzťahu predmet leasingu vrátil
leasingovému prenajímateľovi, pretože je záujem obidvoch zmluvných strán, aby predmet leasingu sa
dostal do vlastníctva leasingového nájomcu, keďže vrátený predmet leasingu je z hľadiska podnikania

leasingovýchspoločnostínielenpraktickybezcenný,aledokoncaleasingovejspoločnostivznikajúďalšie
náklady (skladné a pod.). V prípade predčasného ukončenia leasingovej zmluvy z dôvodov na strane
leasingového nájomcu, t.j. z dôvodu, že leasingový nájomca neplatí leasingové splátky, a tým sa neplní
účel leasingovej zmluvy, nemení nič na povinnosti zaplatiť leasingovému prenajímateľovi splátky do
ukončenia zmluvy, úroky z omeškania, ako i splátky do doby trvania leasingu podľa leasingovej zmluvy.

Z ekonomického hľadiska ide rovnakú sumu ako súčet obstarávacej ceny predmetu leasingu, úroky
z obstarávacej ceny predmetu leasingu a zisku leasingovej spoločnosti, ktorú leasingová spoločnosť
zaplatila za predmet leasing, keďže táto suma sa rovná súčtu leasingových splátok za celú dobu trvania
leasingu. Finančný leasing je kalkulovaný, resp. splátky finančného leasingu sú kalkulované tak, aby boli
pokryté náklady leasingovej spoločnosti spojené s financovaním obstarávacej ceny predmetu leasingu.

Podľa dodatku k leasingovej zmluve bolo zrejmé, že žalobca má nárok na zaplatenie 1 % z obstarávacej
ceny predmetu leasingu. Podľa dodávateľskej faktúry 2010/1913 bola obstarávacia cena predmetu
leasingu 29.411,77 Eur bez DPH, z toho 1 % je 294,12 Eur.

Žalobca poukázal na náležitosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia, keď mal za to, že odôvodnenie

rozsudku okresného súdu v časti nepriznania nároku z dôvodu zohľadnenia aktuálnej ceny predmetu
leasingu je nedostatočné a nepresvedčivé, s poukazom aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej
republiky. Pokiaľ by sa odvolací súd nestotožnil s argumentáciou žalobcu a napadnutý rozsudok by
potvrdil, tak žalobca podá sťažnosť na porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku zmeniť tak, že žalobe bude v
celom rozsahu vyhovené spolu s náhradou trov súdneho konania a pokiaľ by mal odvolací súd za to,
že nie sú splnené podmienky k zmene rozsudku okresného súdu podľa § 220 O.s.p., tak žalobca žiadal
rozsudok okresného súdu v napadnutej výrokovej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

K doručenému odolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný. Žalovaný mal za to, že žalobca do
daného momentu nepreukázal to, že odstúpenie od leasingovej zmluvy bolo doručené žalovanému
dňa 1. júla 2013. Na preukazovanie tohto tvrdenia žalobca predložil okresnému súdu ako dôkaz len
kópiu poštového podacieho hárku zo dňa 24. júna 2013 (RP12026851) a výpis z internetu o sledovaní

zásielok slovenskou poštou. Žalovaný zdôraznil, že ide o listinné dôkazy predložené žalobcom, ktoré
sú súkromnými listinami a nie verejnými. V zmysle charakteru týchto listín, preto na popretie ich
obsahu stačí námietka žalovaného, ktorá nemusí byť ani odôvodnená. V takomto prípade vzniká
dôkazná povinnosť žalobcovi ako účastníkovi, ktorý súkromnú listinu predložil ako dôkaz, aby dokázal jejpravosť a pravdivosť. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný má preukázať, že mu nebolo doručené predmetné
odstúpenie je v rozpore so zodpovednosťou účastníka za znášanie dôkazného bremena. Tvrdenie
žalobcu, že odstúpenie sa dostalo do sféry žalovaného doručením žaloby, ktorá taktiež odstúpenie

obsahovala, sa nezakladá na pravde, pretože toto odstúpenie nebolo prílohou žaloby zo dňa 28.
augusta 2013, na čo žalovaný poukazoval už vo svojom odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 17.
októbra 2013. Bolo na žalobcovi, aby okresnému súdu preukázal akým spôsobom a kedy sa predmetné
odstúpenie dostalo do sféry žalovaného, čo sa do dnešného dňa nestalo. Žalovaný svojim podaním zo
dňa 12. januára 2015 navrhol, aby žalobca predložil doklad o doručení predmetného odstúpenia, tzv.

doručenku, ktorá má povahu verejnej listiny v zmysle § 134 O.s.p., k čomu sa žalobca ani nevyjadril. Ak
žalobcatvrdí,žemánároknazaplatenievšetkýchleasingovýchsplátokzaceléobdobietrvanialeasingu,
taktentojehozáverniejemožnéoprieťorozhodnutia,naktoréžalobcapoukazoval,keďževtýchtoiných
veciach leasingová spoločnosť nesporne odstúpila od leasingovej zmluvy, čo sa v danej veci nestalo.
O to viac, ak osoba konajúca za žalobcu - spoločnosť EVOL spol. s r.o., konajúca prostredníctvom
pána V. Y. - vyriešila celú vec tak, že prevzala predmet leasingu od žalovaného s tým, že sú všetky

záväzky vyplývajúce z leasingovej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným vyrovnané. Ak by tomu tak
nebolo, žalovaný by neodovzdal predmet leasingu v hodnote 34.379,99 Eur a radšej by uhradil posledné
dve leasingové splátky. Žalobca podľa názoru žalovaného predmetnú situáciu zapríčinil sám svojim
konaním. Nárok žalobcu spojený s vymáhaním, ako aj nárok na zaplatenie zostatkovej ceny predmetu
leasingu považoval žalovaný za nepreukázané nároky, vzhľadom aj k tomu, že mali vzniknúť bez toho,

abyžalobcaodleasingovejzmluvyplatneodstúpil,apretožalobcanatietočastiuplatnenýchpohľadávok
nemá nárok. Žalovaný žiadal rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá,
potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie s priznaním trov odvolacieho konania, a to trov právneho
zastúpenia, za jeden úkon právnej služby, písomné podanie vyjadrenia k odvolaniu žalobcu.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p.beznariadeniapojednávaniapodľa§214ods.2O.s.p.a verejnýmvyhlásenímrozsudkukrajským
súdom za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bol rozsudok okresného súdu v napadnutej výrokovej
časti, ktorou bola vo zvyšku žaloba žalobcu zamietnutá, potvrdený ako v tomto výroku vecne správne
rozhodnutie podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení aj so závislým výrokom o trovách prvostupňového

konania. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
13Cob/62/2016-147 zo dňa 26.05.2016 a doručovanie upovedomenia o verejnom vyhlásení rozsudku

účastníkom konania prostredníctvom ich zástupcov s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho
vyhlásením, podľa uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 14.06.2016 a na internetovej stránke
Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku
krajským súdom.

K rozsahu a dôvodom podaného odvolania žalobcom, v podaní zo dňa 10.04.2013 v spojení s ust. §
212 ods. 1 O.s.p., § 205 ods. 3 O.s.p., bolo zrejmé, že žalobca napadol rozsudok okresného súdu vo
výrokovej časti, v ktorej bola jeho žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá v spojení aj so závislým výrokom o
trovách prvostupňového konania. V podstate vo vyhovujúcej výrokovej časti rozsudku okresného súdu

žalobca nebol dotknutý na svojich uplatnených právach, keďže práve vyhovujúcim výrokom v prospech
žalobcu bol žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť istinu vo výške 4.180,54 Eur spolu s príslušenstvom.
Vzhľadom k rozsahu a zadefinovaným odvolacím dôvodom žalobcu v ním podanom odvolaní zo dňa
10.04.2013, krajský súd za rešpektovania ust. § 212 ods. 1 O.s.p. posudzoval rozsudok okresného
súdu v napadnutej výrokovej časti, v ktorej bola žaloba žalobcu vo zvyšnej časti zamietnutá v spojení

s odôvodnením viažucim sa k tejto výrokovej časti.

K rozsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu žalobca v podanom odvolaní zo
dňa 10.04.2013 osobitne k zamietnutiu nároku žalobcu vo výške 294,12 Eur uviedol, že sa jedná o
nedostatočné odôvodnenie okresného súdu a v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 115/03. Práve z tohto uznesenia ústavného súdu však vyplýva,
že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkom konania.ŽalobcavpodanomodvolanípoukázallennačasťtohtouzneseniaÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky
a prijatého záveru, avšak je potrebné vychádzať z celých zhodnotení a záverov predmetného uznesenia
Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré sa zaoberalo právom účastníka konania na spravodlivý

súdny proces, do ktorého práva patrí aj právo účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.
Podľa názoru krajského súdu rozsudok okresného súdu nielen v časti zamietnutého nároku žalobcu
o zaplatenie 294,12 Eur, ale aj v ostatnej časti zamietnutej žaloby žalobcu je rozhodnutím, ktoré má
atribúty v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Krajský súd má za to, že okresný súd jasným a zrozumiteľným
spôsobom vyjadril svoje závery k zistenému skutkovému stavu, t.j. okresný súd sa jasným, právne

korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,
ktoréboliprejehorozhodnutievovecipodstatnéaprávnevýznamné,apretototorozhodnutieokresného
súdu spĺňa atribúty vyžadované ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. V tomto smere preto nebol relevantný odvolací
dôvod žalobcu.

Krajský súd dodáva, že už aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že

samotná skutočnosť, že sa účastník konania s názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť
k záveru o zjavnej nedôvodnosti rozhodnutia okresného súdu. Do práva na spravodlivý súdny proces
nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním
a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na
to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade

s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa článku 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili

výkladomvšeobecnezáväznýchpredpisov,ktorýpredkladáúčastníkkonania(II.ÚS3/97,II.ÚS251/03).
Ani z uvedeného preto nebolo možné dospieť k záveru, že by rozhodnutie okresného súdu k jednotlivým
záverom nedôvodnosti časti žalobcovho nároku bolo nedostatočne odôvodnené, prípadne jeho závery
rozporné so zákonom, a to i napriek vyjadrenému nesúhlasu žalobcu.

K vecno-právnej rovine posúdeného žalobcovho nároku je potrebné v prvom rade zdôrazniť, že
jeho vymedzenie vykonal sám žalobca na základe poskytnutých tvrdení, a doložených dôkazov,
keď základom uplatneného žalobného nároku bola leasingová zmluva č. 095-00428 uzavretá medzi
žalobcom a žalovaným, kde žalobca vystupoval ako poskytovateľ leasingu a žalovaný ako nájomca,
pričom išlo o leasingovú zmluvu pre podnikateľov (ďalej len „LZ"). V ďalšom žalobca základ svojho

nároku odvodzoval od splátkového kalendára a všeobecných leasingových podmienok. Žalobca odvíjal
svoj nárok uplatnený proti žalovanému od toho, že došlo k odstúpeniu od LZ, ktoré odstúpenie žalovaný
urobil sporným s obranou, že takýto úkon mu nebol doručený. Spornú otázku, ktorú riešil v konaní
okresný súd, bola otázka odstúpenia od LZ a z toho vyvodené dôsledky, čo bolo hodnotené aj v rámci
vyvolaného odvolacieho konania podaným odvolaním žalobcu Krajským súdom v Žiline ako súdom

odvolacím. Podstatou argumentácie žalobcu v podanom odvolaní bolo, že ak zanikla LZ odstúpením,
tak žalobca ako prenajímateľ má právo na zaplatenie leasingových splátok v rozsahu, ako mali byť
platené za celé obdobie leasingu, to znamená i po odstúpení od leasingovej zmluvy zo strany žalobcu z
dôvodov neplnenia si povinností žalovaným, a to neplnenia leasingových splátok, čo je podporené podľa
žalobcu aj judikatúrou Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 31 Cdo 4356/2008 zo dňa 13.1.2010 v

spojení aj s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove zo dňa 17.5.2012 sp. zn. 3Cob/104/2011. Žalobca
v odvolacom konaní poukázal na to, že má nárok na zaplatenie všetkých leasingových splátok za celé
obdobie trvania leasingu t.j. za celú dobu, po ktorú by leasing bol inak trval ako aj na zaplatenie nákladov
spojených s vymáhaním, ktorý nárok podľa tvrdení žalobcu bol nesporný, preukázaný, a to aj v časti
zostatkovej hodnoty predmetu leasingu.

Vo vzťahu k uvedenému podstatnému odvolaciemu dôvodu žalobcu s argumentáciou, že žalobca
preukázal, že úkon odstúpenia od LZ bol žalovanému doručený najneskôr v rámci súdneho konania,
považuje krajský súd za potrebné vo všeobecnosti poukázať na leasingový vzťah, ktorý tu bol založený
medzi žalobcom ako poskytovateľom leasingu v zmysle označenia v LZ a žalovaným ako nájomcom.

Uzavretie leasingovej zmluvy ako aj doložený splátkový kalendár a všeobecné leasingové podmienky
netvorili spornosť medzi žalobcom a žalovaným. S poukazom k vymedzeniu vzájomných práv a
povinností medzi žalobcom a žalovaným okresný súd vecne správne posúdil leasingový vzťah medzi
žalobcom a žalovaným ako finančný leasing. Účelom LZ uzavretej medzi žalobcom a žalovaným boloupraviť vzájomnými zmluvnými právami a povinnosti spôsob „prefinancovania" predmetu finančného
leasingu. Čo bolo však podstatné a určujúce pre zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným, že
bol dohodnutý celý komplex práv a záväzkov medzi žalobcom a žalovaným, a preto išlo o platný

právny úkon, ktorý ak bol podradený okresným súdom pod hmotno-právne ustanovenie § 269 ods.
2 Obchodného zákonníka, tak nedošlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Nesprávne právne
závery nevyvodil okresný súd ani pri posudzovaní žalobcovho nároku, keďže bolo určujúce a podstatné
pri komplexnom vymedzení vzájomných práv a povinností medzi žalobcom a žalovaným v rámci LZ,
splátkového kalendára a všeobecných leasingových podmienok aplikovať práve tieto dojednania na

zistený skutkový stav veci, ktoré mali prednosť pred inou zákonnou úpravou a tým aj inou rozhodovacou
činnosťou. Každé rozhodnutie musí mať svoj základ v zistenom skutkovom stave, ktorý pokiaľ sa
odlišuje od iných rozhodnutí vydávaných v leasingových vzťahoch, tak nie je možné bez ďalšieho
závery takéhoto rozhodnutia aplikovať aj na danú sporovú právnu vec. Krajský súd po oboznámení
sa s LZ, splátkovým kalendárom, všeobecnými leasingovými podmienkami konštatuje, že boli jasne a
zrozumiteľne formulované vzájomne vymedzené práva a povinnosti žalobcu a žalovaného. Krajský súd

dodáva, že obsahovo a hlavne k prihliadnutiu LZ, všeobecných leasingových podmienok išlo o tzv. v
právnej teórii používaný pojem finančného leasingu. Ak okresný súd za základ svojho rozhodovania
zobral zistený skutkový stav v spojení s LZ, splátkovým kalendárom a všeobecné leasingové podmienky,
ktoré aplikoval, tak nedošlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. O nesprávne právne posúdenie
veci ide v tom prípade, ak dôjde k omylu súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval
správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z uvedených situácii v predmetnej sporovej právnej veci
nenastala, keďže na riadne a správne zistený skutkový stav veci za dôkaznej povinnosti účastníkov
konania okresný súd aplikoval aj správne hmotne právo, a to rozhodné ustanovenia Obchodného

zákonníka.

Okresný súd správnym spôsobom poukázal na § 16 všeobecných leasingových podmienok v spojení
s ust. § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa názoru krajského súdu aj za rešpektovania ust. §
349 ods. 1 Obchodného zákonníka podľa ktorého odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade

s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane. Z §
16 všeobecných leasingových podmienok bodu 1., 2. vyplynulo, že ak žalobca uplatní svoje právo na
okamžitú výpoveď alebo vypovie zmluvu podľa § 13, zahŕňa nárok žalobcu ako poskytovateľa leasingu
neuhradené leasingové splátky za celkovú dobu trvania leasingu, pričom tento nárok žalobcu ako
poskytovateľa leasingu je splatný doručením výpovede. V takomto prípade je žalovaný ako nájomca

povinný predmet leasingu na vlastné náklady a vlastné riziko vrátiť žalobcovi ako poskytovateľovi
leasingu, pričom ak žalovaný ako nájomca bezodkladne predmet leasingu nevráti žalobcovi ako
poskytovateľovi leasingu, tak ten je oprávnený nechať predmet leasingu odviesť na náklady nájomcu.
Takisto v § 16 bodu 1. všeobecných leasingových podmienok je omeškanie žalovaného ako nájomcu v
prípade ukončenia LZ výpoveďou žalobcu ako poskytovateľa leasingu viazané na doručenie výpovede.

Pokiaľ žalobca uplatňoval proti žalovanému nárok v zmysle § 16 všeobecných leasingových podmienok,
tak bol povinný v rámci svojej dôkaznej povinnosti preukázať, že pre tento nárok došlo k doručeniu
výpovede, v danom prípade odstúpenia od LZ žalovanému.

Je nepochybné, že úkon odstúpenia od LZ tak, ako ho označil žalobca podaním zo dňa 13.06.2013,

je hmotno-právnym úkonom, ktorý pokiaľ má v zmysle aj dohodnutých všeobecných leasingových
podmienok vyvolať svoje účinky, následky, tak musí byť preukázané doručenie tohto jednostranného
hmotno-právneho úkonu žalobcom žalovanému. Až momentom doručenia tohto úkonu nastávajú
jeho účinky, právne následky vo vzťahu tak žalovanému ako aj žalobcovi. Ak žalobca preukazoval
doručenie tohto jednostranného hmotno-právneho úkonu odstúpenia od LZ datovaného 13.06.2013

žalovanému sledovaním zásielky záznamom z internetu, č.l. 35 spisu a poštovým podacím hárkom,
č.l. 97 spisu, tak krajský súd v zhode so záverom okresného súdu uvádza, že týmito listinami žalobca
nepreukázal doručenie úkonu odstúpenia od LZ žalovanému, ako si toto doručenie vymienil aj v §
16 všeobecných leasingových podmienok žalobca. To, že uvedenými dôkazmi žalobca nepreukázal
doručenie úkonu odstúpenia od LZ zo dňa 13.06.2013 žalovanému, potvrdzuje aj samotný skutkový

stav, keďže tomuto úkonu žalobcu datovanému 13.06.2013 predchádzala situácia odovzdania predmetu
leasingu žalovaným žalobcovi dňa 27.5.2013. Dôkaz, a to protokol o odovzdaní a prevzatí predmetu
leasingu datovaný 27.5.2013 ako listinný dôkaz na č.l. 85 spisu nesporným spôsobom preukazoval
odovzdanie predmetu leasingu žalovaným subjektu oprávnene vystupujúcemu za žalobcu. Tak akosprávne zistenie vyvodil okresný súd, nepreukázanie doručenia úkonu odstúpenia od LZ žalobcom
žalovanému potvrdzuje aj text tohto úkonu, v ktorom žalobca žiada vrátiť predmet leasingu do 23.6.2013.

Okresný súd vecne správnym spôsobom poukázal aj na zistenia, keď podľa aj názoru krajského
súdu, doručenie úkonu odstúpenia od LZ žalovanému sa nielenže nepodarilo žalobcovi preukázať, ale
relevantnosť ním predloženého úkonu odstúpenia od LZ nemohla byť akceptovaná vzhľadom k tomu,
že úkon odstúpenia od LZ je datovaný 13.6.2013, s lehotou na vrátenie predmetu leasingu najneskôr
do 23.6.2013 a v zmysle sledovania zásielok z internetového záznamu a poštového podacieho hárku

mal byť úkon odstúpenia od LZ podaný na poštu 24.6.2013, t.j. až po uplynutí lehoty, ktorú stanovil
sám žalobca v úkone odstúpenia od LZ na vrátenie predmetu leasingu najneskôr do 23.6.2013. Ak
v súdnom konaní žalobca nepreukázal doručenie platného odstúpenia od LZ žalovanému, tak potom
nebol splnený hmotno-právny predpoklad, ktorý sám vyjadril žalobca vo všeobecných leasingových
podmienkach na uhradenie leasingových splátok žalovaným za celú dobu trvania leasingu, keďže k
tomuto nároku sa vyžadovalo, aby došlo k doručeniu relevantnej výpovede žalovanému. Podmienky na

uhradenie leasingových splátok za celkovú dobu trvania leasingu si stanovil, resp. vyjadril sám žalobca
vo svojich všeobecných leasingových podmienkach, a preto bol povinný preukázať, že tieto podmienky
boli splnené, k čomu vzhľadom k zistenému skutkovému stavu nedošlo, a preto nebol preukázaný
zo strany žalobcu základ pre nárok na všetky leasingové splátky za celkovú dobu trvania leasingu.
Vzhľadom k zistenému potom nie je možné vychádzať z iných súdnych rozhodnutí, na ktoré poukazoval

žalobca,keďževtýchtoinýchkonaniachzákladomskutkovéhostavubolopreukázanéplatnéodstúpenie
od leasingovej zmluvy a jeho doručenie.

Krajský súd ku komplexnosti posúdenia k úkonu odstúpenia od LZ žalobcom datovaného 13.06.2013
za vzatia do úvahy vyžadovanej podmienky doručenia tohto úkonu žalovanému v zmysle § 16

všeobecných leasingových podmienok k tomu, aby nastali následky z toho úkonu uvádza, že doručenie
takéhoto úkonu bol povinný žalobca preukázať ako aj, že ide o relevantný úkon. Doručenie zásielok
sa preukazuje predložením doručenky, na ktorej uvedené údaje sa považujú za pravdivé, ak nie je
dokázaný opak. Žalobca však takýmto dokladom o doručení písomnosti, t.j. doručenkou nedisponoval,
a preto bol povinný preukázať doručenie jednostranného úkonu odstúpenia od LZ, k čomu však

len na základe poštového podacieho hárku zo dňa 24. júna 2013, č.l. 97 spisu a internetového
sledovania zásielok, ktorá listina sa nachádza na č.l. 35 spisu, nedošlo. Tieto dôkazy vzhľadom k
vyššie vyjadreným pochybnostiam, ktoré nesporne vyplynuli zo zisteného skutkového stavu, vrátenie
predmetu leasingu žalovaným, ešte pred týmto jednostranným úkonom žalobcu, boli takého charakteru,
pre ktorý nebolo možné konštatovať, že došlo k platnému a relevantnému doručeniu úkonu odstúpenia

od LZ žalovanému. Pochybnosti, resp. nezrovnalosti v súvislosti s úkonom odstúpenia od LZ žalobcom,
zistený skutkový stav vrátenia predmetu leasingu, ktoré predchádzalo tomuto úkonu odstúpenia od LZ,
ako aj samotné tvrdenie o podaní zásielky odstúpenia na doručenie až 24. júna 2013 pri stanovení
lehoty najneskôr do 23.6.2013 na vrátenie predmetu leasingu žalovaným (ktoré žalobca neodstránil),
nepreukázali podmienku platného a doručeného odstúpenia od LZ žalovanému k tomu, aby žalobca sa

mohol s úspechom domáhať zaplatenia splátok až do doby dohodnutého trvania leasingového vzťahu,
t.j. za celú dobu, po ktorú by bol leasing inak trval.

Krajský súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, že za doručenie úkonu odstúpenia od LZ
má slúžiť samotné doručenie žaloby s jej prílohami žalovanému, keďže podľa ustálenej judikatúry

všeobecnýchsúdovdoručeniežalobyžalovanémumôženanajvýšnahradiťvýzvunaplneniežalovaným,
za stavu ako bol aj v danej veci, ak v procesnom úkone žaloby nebol hmotno-právny úkon odstúpenia od
LZ výslovne obsiahnutý (zdôvodnenie žaloby, uvedenie rozhodujúcich skutočností v sebe bez ďalšieho
hmotno-právny úkon nezahrňuje). Doručenie žaloby žalovanému spolu s listinami, ktoré označil žalobca,
preto nie je dôkazom o doručení hmotno-právneho úkonu odstúpenia od LZ žalovanému. Nie je možné

zamieňať doručenie žaloby žalovanému nanajvýš ako výzvy na plnenie žalovaným, pokiaľ táto nebola
uskutočnená pred doručením žaloby, so zmluvnou ako aj zákonnou požiadavkou účinného uskutočnenia
a doručenia jednostranného hmotno-právneho úkonu, v danom prípade odstúpenia od LZ žalovanému.
Žalobu, jej náležitosti, pripojenie dôkazov k žalobe upravuje Občiansky súdny poriadok ako procesné
právo, a preto tento úkon nie je namieste zamieňať s hmotno-právnym úkonom, ktorým nepochybne

je úkon odstúpenia od LZ. Naviac, v danej veci bolo zistené, že žaloba žalobcu zo dňa 28.8.2013,
ktorá podľa doručenky na č.l. 23 rub spisu bola doručovaná žalovanému, v rámci príloh neobsahovala
hmotno-právny úkon odstúpenia od LZ, a preto ani pri argumentácii žalobcu, že doručením žaloby a jej
príloh bolo doručené aj odstúpenie od LZ, s čím sa vzhľadom k uvedenému krajský súd nestotožňuje,nemohlo nastať doručenie úkonu odstúpenia od LZ žalovanému (žaloba takúto prílohu neobsahovala).
V podstate žalobca až podaním zo dňa 25.11.2013 doručeným Okresnému súdu Čadca dňa 28.11.2013
doručil do spisového materiálu hmotno-právny úkon odstúpenia od LZ. Žaloba spolu s prílohami, ktoré

neobsahovali úkon odstúpenia od LZ, bola podľa doručenky na č.l. 23 rub spisu doručená žalovanému
5.10.2013.

Pokiaľbybolazostranykrajskéhosúduakceptovanáprávnaargumentáciažalobcuomožnostiúčinného
doručenia jednostranného hmotno-právneho úkonu odstúpenia od LZ aj v priebehu vyvolaného súdneho

sporu, pričom žaloba žalobcu je podaná a postavená práve na tvrdených účinkoch uskutočneného a
doručeného hmotno-právneho úkonu odstúpenia od LZ, ktoré už mali nastať pred podaním žaloby,
uvedené by znamenalo, že účinky tohto jednostranného hmotno-právneho úkonu tvrdené v žalobe, ktoré
už mali nastať, sa naplnia až v rámci súdneho konania doručovaním tohto hmotno-právneho úkonu
pri doručovaní podaní, listín žalovanému. Podľa názoru krajského súdu tento právny názor žalobcu
nie je možné akceptovať, pretože hmotno-právny úkon odstúpenia od LZ musí byť doručený zmluvnej

strane v rámci vzťahu. Uvedené nemôže byť nahradené tým, že úkon odstúpenia od LZ ako hmotno-
právny úkon by bol doručovaný súdom v súdnom konaní ako žalobcom označený jeden z dôkazov,
na ktorý sa poukazuje už v žalobe. Tento názor krajského súdu má oporu a svoj základ nielen v
zmluvných dojednaniach medzi žalobcom a žalovaným v rámci všeobecných leasingových podmienok,
ale aj v zákonnej úprave § 349 ods. 1, § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré hmotno-právne

ustanovenia vo vzťahu k hmotno-právnemu jednostrannému úkonu odstúpenia od zmluvy vyjadrujú
účinky odstúpenia, ktoré môžu nastať až ak tento úkon je doručený jednou zmluvnou stranou druhej
strane. Krajský súd v zhrňujúcom závere uvádza, že ak by až v priebehu vyvolaného súdneho sporu
mali byť doručované hmotno-právne úkony, ktoré až doručením zakladajú svoje účinky, resp. dávajú
základ uplatneným žalobným nárokom, uvedené by znamenalo, že účinky tohto úkonu odstúpenia

od LZ tvrdené v žalobe, ktoré už mali nastať, by v podstate predchádzali úkonu jeho doručenia
zabezpečeného až v súdnom konaní, ktoré doručenie je však rozhodné k vyvolaniu účinkov. Inými
slovami účinky úkonu by nastali skôr, ako právna skutočnosť nevyhnutná k vyvolaniu týchto účinkov,
ktorou v danej veci je doručenie úkonu odstúpenia od LZ druhej strane, t.j. žalovanému. Tento stav je
však podľa názoru krajského súdu vzhľadom k týmto právnym zhodnoteniam neakceptovateľný. Platné

a relevantné doručenie hmotno-právneho úkonu musí nastať pred vyvolaním súdneho sporu, na základe
ktorého tvrdeného úkonu odstúpenia od LZ sa uplatňujú žalobné nároky ako aj sa tvrdia účinky z tohto
doručovaného hmotno-právneho úkonu v podanej žalobe. Uvedené nemôže byť nahradené formou
doručenia tohto úkonu v priebehu súdneho konania ako prílohy, prípadne listiny vykonávajúcej sa ako
dôkaz v rámci súdneho konania žalovanému ako protistrane.

K úplnosti sa dodáva, že samotný poštový podací hárok je len dokladom toho, že zásielka bola
odovzdaná na prepravu, ale nemožno ním preukázať, že bola adresátovi, t.j. v danom prípade
žalovanému doručená, a to zásielka, ktorá aj obsahovala úkon odstúpenia od LZ. Ak žalobca v žalobe
tvrdil, že nastali účinky hmotno-právneho jednostranného úkonu odstúpenia od LZ jeho doručením

žalovanému, tak bol uvedené povinný preukázať, keďže v obchodno-záväzkových vzťahoch sú
účinky odstúpenia od zmluvy viazané na doručenie tohto úkonu. Dôkazné bremeno ohľadne určitých
skutočností leží vždy na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre
seba priaznivé právne dôsledky, t.j. ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. V
danom prípade bol to žalobca, ak od tvrdených skutočností, a to úkonu doručeného odstúpenia od LZ

vyvodzoval svoje nároky, tak potom na ňom bolo dôkazné bremeno v rovine týchto tvrdení, ktoré podľa
uvedeného neuniesol. Tým nastal procesný dôsledok neunesenia tohto dôkazného bremena žalobcom
v podobe vydania nepriaznivého rozhodnutia pre žalobcu vo výrokovej časti rozsudku okresného súdu,
ktorou bola žaloba žalobcu vo zvyšnej časti zamietnutá.

Je potrebné dodať, že žalobca bol poučený podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p.. Ak až v odvolacom
konaní použil tvrdenia o doručovaní úkonu odstúpenia od LZ v priebehu konania, krajský súd sa k
uvedenému vyjadril len pre komplexnosť posúdenia veci i napriek tomu, že pre tento odvolací dôvod
nebol preukázaný žiaden z dôvodov podľa ust. § 205a ods. 1 O.s.p..

Nebol relevantný ani odvolací dôvod žalobcu v tom, že by preukázal nárok v časti náhrady nákladov
spojených s vymáhaním splnenia povinnosti žalovaným ako nájomcom. Vecne správne postupoval
okresný súd, ak v časti uplatňovaných nákladov poukázal práve na všeobecné leasingové podmienky
žalobcu, a to § 6 bodu 4., keď žalobca bol oprávnený uplatňovať len dokázateľné náklady spojené svymáhaním splnenia povinnosti a takýmto dokázateľným nákladom nie je len samotná faktúra. Náklady
sa stávajú nákladmi, pokiaľ sa preukáže, že boli aj vynaložené a sú v tejto rovine ich vynaloženia aj
dokázateľné. Ani v tejto časti uplatneného nároku žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nie je

možné hovoriť o nákladoch v rovine len predloženej faktúry.

Opätovne je nevyhnutné zo strany krajského súdu konštatovať vecnú správnosť záverov okresného
súdu, ak bola žaloba žalobcu zamietnutá aj v časti o zaplatenie sumy 294,12 Eur uplatnenej z
titulu zostatkovej hodnoty predmetu leasingu. Nebolo možné ani v tejto časti žalobcovho nároku

postupovať inak, než na základe uzavretej LZ, splátkového kalendára, všeobecných leasingových
podmienok žalobcu, ak hmotno-právnym predpokladom, tak ako vecne správne skonštatoval okresný
súd, na zaplatenie zostatkovej ceny predmetu leasingu žalobcovi je nadobudnutie vlastníckeho práva
k predmetu leasingu nájomcom. Táto hmotno-právna podmienka vyjadrená zmluvnými stranami, t.j.
žalobcom a žalovaným nenastala, pretože žalovaný predmet leasingu vrátil žalobcovi a za tohto stavu
žalobca nepreukázal, že by niektoré z ustanovení LZ, všeobecných leasingových podmienok ho k

takémuto nároku oprávňovalo.

Vzhľadom k vyššie uvedeným záverom a zhodnoteniam nebol ani jeden z odvolacích dôvodov žalobcu
relevantný, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku,
ktorým vo zvyšnej časti bola žaloba žalobcu zamietnutá, potvrdený ako vecne správne rozhodnutie

podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. aj za rozvedenej vlastnej argumentácie Krajským súdom v Žiline ako
súdom odvolacím, čo je možné v prípade potvrdzujúceho výroku rozsudku krajského súdu v spojení aj
s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 147/2011 zo dňa 25.4.2012.

Výrok o trovách prvostupňového konania osobitne odvolaním žalobcu napadnutý nebol, t.j. neboli ani

uvádzané odvolacie dôvody k tejto výrokovej časti, avšak ako výrok závislý od výroku vo veci samej, bol
rovnako potvrdený podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.
1, § 151 ods. 1, 8 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému bola priznaná náhrada

uplatnených trov odvolacieho konania, a to trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
za jeden úkon právnej služby: vyjadrenie k odvolaniu, keď tarifná odmena bola určená z hodnoty veci,
a to z predmetu odvolacieho konania, ktorým bolo zamietnutie žaloby vo zvyšnej časti, a to o zaplatenie
2.228,57 Eur s príslušenstvom, 1 x 91,29 Eur + 1 x 8,39 Eur režijný paušál, súčtom dôvodné trovy
odvolacieho konania zodpovedali sume 99,68 Eur, ktoré je žalobca povinný nahradiť žalovanému v

lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet zástupcu žalovaného (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.