Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 14, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/94/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8304112813
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8304112813.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci navrhovateľky: Y. R., bytom G. X. M.
XXX, práv. zast. JUDr. Ľubomírom Hudákom, advokátom, AK Mierová 57, Humenné, proti odporcom:
1) Š. R., bytom P., F. XX, X) H. R., bytom P., F. XXXX/XX, obaja práv. zast. JUDr. Jankou Vasiľovou,
advokátkou, AK Kudlovská 1, o vrátenie 4.070,91 Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku
Okresného súdu v Humennom č.k. 9C/83/2004-534 zo dňa 01.03.2012 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok súdu 1.stupňa vo výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľky voči odporkyni
v 2.rade, vo výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľky voči odporcovi v 1. rade ohľadom zamietnutia

návrhu čo do sumy 688,44 Eur (20.740,- Sk) s príslušenstvom a vo výroku o zamietnutí návrhu čo do
úroku z omeškania nad výšku a dobu priznanú odvolacím súdom v tomto rozsudku.

M e n í rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu vo vzťahu k odporcovi v 1.rade v ostatnej napadnutej
časti tak, že odporca v 1.rade j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 3.382,46 Eur (101.900,- Sk)
s úrokom z omeškania vo výške 16,5 % zo sumy 109,54 Eur od 29.05.2002 do zaplatenia, vo výške 15,5
% zo sumy 165,97 Eur od 16.04.2002 do zaplatenia, vo výške 16,5 % zo sumy 995,82 Eur od 04.06.2002

do zaplatenia, vo výške 16,5 % zo sumy 99,58 Eur od 24.05.2002 do zaplatenia a vo výške 17,6 % zo
sumy 2.011,55 Eur od 19.07.2001 do zaplatenia v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Z r u š u j e rozsudok súdu 1.stupňa vo výroku o trovách štátu a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec
na ďalšie konanie.

O trovách konania rozhodne súd 1.stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňanávrhnavrhovateľkyvočiodporcoviv1.radezamietol.Návrh

navrhovateľky voči odporkyni v 2.rade zamietol. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným
uznesením do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť na účet
tunajšieho súdu trovy štátu vo výške 42,- Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Právne odôvodnil súd prvého stupňa svoje rozhodnutie ust.§ 100 ods.1, § 107 ods.1, § 454, § 657, §
724 a § 728 Občianskeho zákonníka.

Súd prvého stupňa konštatoval, že v prejednávanej veci po vrátení veci odvolacím súdom predmetom
tohto konania ostal uplatnený nárok navrhovateľky na zaplatenie, resp. vrátenie sumy 4.070,91 Eur s
príslušenstvom, pretože z celkovej uplatnenej istiny 4.957,17 Eur bola navrhovateľke priznaná suma
720,30 Eur s príslušným úrokom z omeškania z jednotlivých splátok, ako aj suma 165,69 Eur spríslušným úrokom z omeškania. Na základe vykonaného doplneného dokazovania v intenciách KS v
Prešove súd opätovne dospel k rozhodnutiu, že navrhovateľkou požadovaná suma nad sumy priznané
rozsudkom zo dňa 05.05.2009 nie je dôvodná. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že medzi

navrhovateľkou a odporcom v 1. rade nebola uzatvorená žiadna zmluva o pôžičke podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka. Súd právny vzťah medzi nimi posúdil ako vzťah na základe príkaznej zmluvy,
ktorá nebola dohodnutá písomne, iba v ústnej rovine. Pokiaľ navrhovateľka v konaní tvrdila, že za
odporcu v 1. rade splácala jeho záväzky, úhrady realizovala na základe ich vzájomnej dohody z financií,
ktoré jej poskytol na tento účel odporca v 1. rade. Týka sa to všetkých transakcií s výnimkou tých, k

zaplateniu ktorých bol odporca v 1. rade zaviazaný skorším rozsudkom z 05.05.2009, a okrem sumy,
ktorá predstavuje zaplatenú akontáciu za motorové vozidlo S. zo dňa 19.07.2001. Pri nej súd prihliadol
na vznesenú námietku premlčania odporcom v 1. rade, ktorú považuje za opodstatnenú, pretože aj
pokiaľ navrhovateľka akontáciu zaplatila, na strane odporcu v 1. rade ako jediného užívateľa vozidla
a zmluvného partnera leasingovej spoločnosti vzniklo bezdôvodné obohatenie a pri ňom je premlčacia
lehota na uplatnenie vydania plnenia z neho dva roky ( uplynuli 19.07.2003 a počnúc dňom 20.07.2003

bolnároknavydanieplneniapremlčaný,pretožežalobabolanasúdpodanáaždňa04.03.2004).Súdpri
rozhodovaní o ostatných uplatnených nárokoch v celkovej sume 47.040,- Sk (body 2,3,4,5 a 7 žaloby)
bral ohľad na skutočnosť, že v apríli 2002 odporca v 1. rade prenechal navrhovateľke finančnú hotovosť
50.000,- Sk na splatenie jeho finančných záväzkov; toto jeho tvrdenie považuje v konaní za preukázané,
a to svedeckou výpoveďou p. H.. Okrem toho na účet navrhovateľky po úspešnom súdnom spore na

základe rozsudku OS Bardejov sp. zn. 5C/1072/2001-39 bolo bývalým zamestnávateľom odporcu v 1.
rade poukázaných 23.775,- Sk s priznaným úrokom z omeškania 17,6 % od 25.09.2000 do zaplatenia
a trovy konania, spolu cca 35.000,- Sk; túto skutočnosť navrhovateľka nerozporovala, iba uviedla, že
sa tak stalo na žiadosť odporcu v 1. rade. V priebehu konania bolo preukázané, že odporca v 1. rade
v rozhodnom období mal dostatočný príjem, ktorý mu umožňoval splácať dlhy, resp. tvoriť si rezervy,

ktoré mohol neskôr použiť na splácanie svojich záväzkov. Jeho príjem okrem mzdy a prémií tvorili aj
cestovné náhrady vyplácané pokladňou a predstavoval sumu cca 30.000,- Sk mesačne. Takáto príjmová
situácia odporcu v 1. rade bola preukázaná aj zo spisu tunajšieho súdu 7C/113/2004, kde predmetom
konania bolo zvýšenie výživného na jeho plnoletého syna H.. V uvedenej právnej veci odporca v 1.
rade sám potvrdil, že jeho príjem stavbyvedúceho v Českej republike je cca 30.000,- Kč mesačne v

čistom vyjadrení a pri priaznivom hospodárskom výsledku dostáva aj prémiu, a vtedy je jeho príjem
ešte vyšší. Aj navrhovateľka ako zástupkyňa plnoletého syna H. pri požadovanom zvýšení výživného
na sumu 10.000,- Sk dôvodila tým, že príjem odporcu v 1. rade od roku 2002 bol 30.000,- až 35.000,-
Kč v čistom. Nadpriemerný príjem mal aj počas pracovného pomeru v L., čo vyplynulo z predložených
mzdových listov. Na druhej strane súd nadobudol pochybnosti, či by bolo v možnostiach navrhovateľky

uhrádzať dlhy za odporcu v 1. rade z jej príjmu, ktorý po rozvode ich manželstva nebol vysoký ani
v čase, keď pracovala ako sekretárka v štátnej správe, ani v období, keď sa zamestnala v R. Ani
pomernekrátkodobýšesťmesačnýpobytvN.nemoholjejpríjmovúsituáciuzlepšiťnatoľko,abydokázala
uhrádzať nielen výdavky s vedením domácnosti, výživou študujúceho syna, údržbou či rekonštrukciou
rodinného domu, platením inkasa, ale aj plniť záväzky odporcu v 1. rade ako svojho bývalého manžela.

Navrhovateľka okrem svojich tvrdení v priebehu konania pred vyhlásením skoršieho rozsudku žiadne
nové dôkazy súdu nepredložila a pridržiavala sa svojich dovtedajších prednesov a vyjadrení. Pokiaľ
ide o nárok v bode 9 žaloby na zaplatenie 15.000,- Sk tento súd považuje za ničím nepreukázaný.
Pokiaľ by aj navrhovateľka jednotlivé tvrdené sumy odporcovi v 1. rade poskytla, nasvedčovalo by to
tomu, že tak urobila dobrovoľne, bez očakávania vrátenia týchto súm, a navyše v čase, kedy napriek

rozvodu ich manželstva bývali v spoločnej domácnosti, obaja sa podieľali na jej chode vrátane jej
financovania a obaja teda mali záujem na tom, aby sa príjem odporcu v 1. rade po nástupe do práce v J.
zlepšil. Súd preto na základe doplneného dokazovania na základe inštrukcií KS v Prešove a následného
vyhodnotenia všetkých dôkazov návrh navrhovateľky vo vzťahu k odporcovi v 1. rade zamietol, a to
jednak z dôvodu premlčania jedného z nárokov ( akontácia na motorové vozidlo ), jednak z dôvodu

preukázania, že na časť uplatnených nárokov odporca v 1. rade navrhovateľke poskytol financie na
splácanie jeho záväzkov, a napokon z dôvodu nepreukázania dôvodnosti časti nárokov.

Pokiaľ ide o odporkyňu v 2. rade, vzťah medzi navrhovateľkou a ňou súd vyhodnotil tak, že medzi
nimi nevznikol žiadny právny vzťah, z ktorého by medzi nimi ako účastníčkami konania vznikli nejaké

povinnosti alebo práva. Navrhovateľka žalobu voči odporkyni v 2. rade podala len z opatrnosti,
pretože bola disponentkou účtu navrhovateľky, z ktorého sa realizovali úhrady za odporcu v 1. rade.
Uvedené potvrdila aj navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa
25.10.2011. Účet č. XXXXXXXX/XXXX, ktorého číslo sa na základe oznámenia banky neskôr zmenilona XXXXXXXXX/XXXX, bol prakticky účtom, na ktorý po vzájomnej dohode mal odporca v 1. rade
poukazovať peniaze na platenie jeho záväzkov. Z uvedených dôvodov znel na meno navrhovateľky,
ktorá dobrovoľne vyjadrila súhlas s tým, aby jeho dispondentkou bola aj odporkyňa v 2. rade. Žiadne

limity, obmedzenia či iné vedľajšie dojednania medzi nimi nejestvovali. Aj keď v konaní bolo výpismi z
účtov preukázané, že z tohto účtu realizovala platby prevažne odporkyňa v 2. rade - matka odporcu v 1.
rade, nič neporušila, pretože nemala obmedzenia v rámci využívania svojho dispozičného oprávnenia.
Podľa názoru súdu nebolo ani jej povinnosťou urobiť vyúčtovanie vykonaných platieb, ktoré od nej
navrhovateľka žiadala. Keďže tak majiteľka účtu, ako aj jeho dispodentka, mali z účtu vykonávať plnenia

za odporcu v 1. rade, čo nikto z účastníkov nespochybnil, právny vzťah vo forme príkaznej zmluvy
existoval len medzi odporcom v 1. rade ako príkazcom a navrhovateľkou a odporkyňou v 2. rade ako
príkazníkmi v súlade s § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa ust.§ 151 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
O.s.p.).

Výrok o trovách štátu odôvodnil súd prvého stupňa tak, že v danom prípade predstavujú sumu 42,- Eur z
titulu priznaných trov svedkyne p. F. za cestu na pojednávanie dňa 13.09.2011 na trase L. - P. a späť. Aj
tietotrovyjenavrhovateľkapovinnázaplatiťnaúčet súduvlehote3dníodprávoplatnostitohtorozsudku.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie navrhovateľka. Namietala nesprávne právne posúdenie
veci súdom prvého stupňa, neúplne zistenie skutkového stavu veci, nevykonanie navrhnutých dôkazov
potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Mala za to, že súd prvého stupňa nepostupoval
v zmysle intencií rozhodnutia odvolacieho súdu. Odvolací súd mu nariadiť vypočuť odporcu v 1.

rade, avšak tento nebol riadne vypočutý, keďže nevypovedal k meritu veci a navrhovateľke z dôvodu
odročenia pojednávania nebolo umožnené reagovať na jeho výpoveď. Obdobne nevypočul dostatočne
ani odporkyňu v 2.rade, keď nebolo umožnené navrhovateľke klásť otázky odporkyni v 2.rade.
Navrhovateľka ďalej namietala, že odporca v 1.rade žiadnym spôsobom nepreukázal, že navrhovateľke
poskytol náhradu finančných prostriedkov formou hotovosti. Súd prvého stupňa si nevyžiadal od odporcu

v 1.rade príjem od spoločnosti L. kde odporca pracoval v rozhodnom období od 18.08.2000 do
11.03.2002, tak ako mu to uložil odvolací súd. Súd prvého stupňa vzal do úvahy výpoveď svedkyne
P. F., ktorá sa však netýka merita veci. Súd vôbec nebral do úvahy výpoveď E.. H. J., ktorá uvoľnila
navrhovateľku ako svoju zamestnankyňu a naviac jej sama požičala sumu 5 000.- Sk na účel platby
sumy 60.600,- Sk za akontáciu motorového vozidla. Absolútne rozpornou je výpoveď svedkyne H. Š.,

ktorá sa nevedela vyjadriť či v rozhodnom čase pri odovzdávaní peňazí bol odporca doma alebo v J.. Súd
prvého stupňa pochybil, ak mal za preukázané, že odporca v 1.rade mal dostatočný príjem na splácanie
dlhov a tvorbu rezerv. Rovnako súd prvého stupňa pochybil pri posudzovaní príjmov navrhovateľky,
ktorá pracovala v N. 6 x po 6 mesiacov s tým, že 6-mesačný pobyt nemohol natoľko zlepšiť finančnú
situáciu navrhovateľky. Navrhovateľka má za to, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil neunesenie

dôkazného bremena odporcami tak, ako to konštatoval odvolací súd v zrušujúcom uznesení. Vzhľadom
na uvedené žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a návrhu v celom rozsahu vyhovel.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust.§ 212 O.s.p. na nariadenom odvolacom

pojednávaní podľa ust.§ 214 ods.1 O.s.p., doplnil dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu v
1.rade a odporkyne v 2.rade i výsluchom svedkyne Y. a svedka H. R., zároveň znova oboznámil
výpoveď H. Š. z č.l. 254-555 spisu, oboznámil odpoveď na podanie správy A.. O. F., oboznámil žalobu o
zaplatenie 218.066,40 Sk s príslušenstvom, oboznámil sa s platobným rozkazom vydaným v tejto veci
dňa 14.11.2001, s okamžitým zrušením pracovného pomeru s odporcom v 1.rade dňa 11.03.2002, s

výpisom z účtu vo Všeobecnej úverovej banke odporcu v 1.rade za rok 2000, oboznámil sa s listinou
o vyrovnaní dlhu vo výške 28.000,- Sk, mzdovými listami odporcu v 1.rade, z ktorých zistil výšku
jeho platu za rok 2000 a 2001, oboznámil rozsudok Okresného súdu Bardejov sp.zn. 5C/1072/2001,
uznesenieOkresnéhoriaditeľstvaPolicajnéhozboruÚradujustičnejakriminálnejpolícieČVS:ORP-444/
OVK-HE-2004 zo dňa 19.10.2004 s tým, že konanie bolo zastavené, lebo zanikla trestná činnosť. Na

poslednom pojednávaní odvolací súd prečítal zo spisu obsah pokladničného dokladu znejúceho na
3.300,- Sk, splátka úveru pre Slovenskú sporiteľňu na č.l. 5 spisu, doklad zo Všeobecnej úverovej banky,
vklad v hotovosti z č.l. 6 spisu na 5.000,- Sk, príkaz na úhradu 10.000,- Sk z č.l.10 spisu a príkaz
na úhradu 20.000,- Sk z č.l. 11 spisu. Z č.l. 12 spisu bola prečítaná splátková kniha klienta, vložené3.000,- Sk, splátka pôžičky A.. F. O., z č.l. 13 spisu zaplatených 60.570,20 Sk na číslo účtu XXXXX-
XXX/XXXX S. servis J., z č.l. 14 -15 splátkový kalendár finančného leasingu č. zmluvy XXXXXX z S.
leasing, odovzdávací protokol z č.l. 16, zaslanie peňazí cez Western Union odporcovi v 1.rade 5.000,-

Sk + 740,- Sk z č.l. 17, splátková listina predložená navrhovateľkou z č.l. 661 spisu a zistil, že odvolanie
navrhovateľky je čiastočne dôvodne a čiastočne dôvodné nie je.

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že návrhom doručeným Okresnému súdu Humenné dňa
04.03.2004 sa navrhovateľka domáhala zaplatenia sumy 4.957,17 Eur s príslušenstvom, ako aj náhrady

trov konania od odporcu v 1. rade, a to z titulu požičaných peňazí, ktoré poskytla odporcovi vo forme
splátok jeho pôžičiek, úverov, leasingov a iných dlhov. V priebehu konania na návrh navrhovateľky do
konania pristúpila aj odporkyňa v 2. rade, ktorá je matkou odporcu v 1. rade. Navrhovateľka žiadala, aby
jej dlžnú sumu uhradili obaja spoločne a nerozdielne.

V danej veci súd rozhodol rozsudkom zo dňa 05.05.2009 tak, že zaviazal odporcu v 1. rade zaplatiť

navrhovateľke sumu 720,30 Eur so 17,6 % úrokom z omeškania z jednotlivých konkrétnych súm od ich
splatnosti do zaplatenia, a sumu 165,96 Eur s príslušným úrokom z omeškania; návrh voči odporkyni v
2. rade zamietol a navrhovateľku zaviazal k povinnosti nahradiť odporcom trovy konania. Priznaná istina
vo výške 720,30 Eur predstavuje súčet navrhovateľkou realizovaných splátok na základe zmluvy o úvere
uzatvorenej s IRB resp. OTP bankou, pri ktorej bola navrhovateľka ručiteľkou, a priznaná istina 165,69

Eur predstavuje čiastku, ktorú navrhovateľka uhradila p. U. z titulu pôžičky poskytnutej odporcovi.

Po odvolaní navrhovateľky Krajský súd v Prešove rozhodol uznesením č.k. 5Co/180/2009-338 dňa
18.03.2010 tak, že rozsudok v jeho napadnutých častiach, t.j. vo výroku o zamietnutí návrhu voči
odporkyni v 2. rade a zamietnutí návrhu navrhovateľky v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania

zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Z výsledkov vykonaného dokazovania tak na súde prvého stupňa, ako aj na odvolacom súde vyplýva,
že navrhovateľka predložila spolu s návrhom doklady, že dňa 28.05.2002 realizovala splátku do
Slovenskej sporiteľne, a.s. vo výške 3.300,- Sk, a to vkladom v hotovosti. Dňa 15.04.2002 rovnakým

spôsobom zabezpečila splátku v prospech VÚB a.s. v sume 5.000,- Sk a dňa 03.03.2002 v sume
10.000,- Sk, a to prostredníctvom p. U. Š. z bežného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, pri ktorom bola
menovaná disponentkou. Táto vykonala z toho istého účtu aj splátku pre spoločnosť L. ako bývalého
zamestnávateľa odporcu v 1. rade vo výške 20.000,- Sk, a to 03.06.2002. Ďalším vkladom v hotovosti
bolavykonanásplátkavprospechzáložneK+Kvsume3.000,-Sk,atonavrhovateľkoudňa24.05.2002.

Súčet uvedených platieb činí 31.300,- Sk, teda 1.370,91 Eur.

Navrhovateľka vkladom v hotovosti vykonala splátku sumy 60.570,20 Sk, teda 2.011,55 Eur v prospech
spoločnosti S. R. J., ktorá predstavuje akontáciu pri osobnom motorovom vozidle zn. S. M. X,Xi na
základe leasingovej zmluvy so spoločnosťou GMAC a.s. v rámci S. Leasing-u.

Podľa listinného dôkazu zo dňa 02.04.2002 navrhovateľka v uvedený deň previedla odporcovi v 1. rade
sumu 5.000,- Sk, pričom pri tomto prevode peňazí uhradila Tatra banke a.s. aj poplatok 740,- Sk.

Navrhovateľka ďalej v návrhu tvrdila, že okrem týchto súm, na ktoré má doklady požičala peniaze do

ruky odporcovi v 1.rade a to 08.02.2002 hotovosť 1.000,- Sk, 17.03.2002 na cestu do J. 5.000,- Sk,
10.04.2002 na cestu do J. 5.000,- Sk, 30.03.2002 doplatok k splátke pre bývalého zamestnávateľa
4.000,- Sk. Na pojednávaní na odvolacom súde navrhovateľka doplnila, že odporca v 1.rade mal
zamestnávateľovi zaplatiť splátku 10.000,- Sk, mal len 6.000,- Sk, preto mu 4.000,- Sk doložila. Ide teda
spolu o sumu 15.000,- Sk, teda 497,90 Eur.

Tak ako správne konštatoval súd prvého stupňa, po vrátení veci odvolacím súdom predmetom konania
ostal uplatnený nárok navrhovateľky na zaplatenie, resp. vrátenie sumy 4.070,91 Eur s príslušenstvom,
pretože z celkovej uplatnenej istiny 4.957,17 Eur bola navrhovateľke priznaná suma 720,30 Eur s
príslušným úrokom z omeškania z jednotlivých splátok, ako aj suma 165,69 Eur s príslušenstvom, teda

spolu 886,26 Eur s príslušenstvom.

V zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu č.k. 5Co/180/2009-338 zo dňa 18.03.2010 okrem toho, že
odvolací súd uložil súdu prvého stupňa zistiť o aký právny vzťah ide medzi účastníkmi konania azároveň zistiť aj čo do zaplatenia akontácie 2.011,55 Eur, či išlo skutočne o bezdôvodné obohatenie
a teda či je nárok premlčaný, zároveň solventnosť odporcu, vzťah navrhovateľky a odporkyne v
2.rade. Vyslovil odvolací súd i právny názor, že zamietnuté pohľadávky, ktoré navrhovateľka plnila

dobrovoľne Všeobecnej úverovej banke za odporcu v 1.rade vkladmi 165,96 Eur, 331,93 Eur (5.000,-
Sk, 10.000,- Sk) Slovenskej sporiteľni 109,53 Eur (3.300 Sk), pre bývalého zamestnávateľa (663,87
Eur (20.000,- Sk), splátka pre záložňu K+K 99,58 Eur (3.000,- Sk) boli dostatočne preukázané.
Navrhovateľka doložila listinné dôkazy, ktoré jednoznačne preukazovali zaplatenie uvedených súm na
základe jej podpisov. Naopak odporca v 1.rade žiadnym spôsobom nepreukázal, že navrhovateľke

poskytol náhradu finančných prostriedkov formou hotovosti, čím sa dostal do dôkaznej núdze. Ide spolu
o sumu 1.370,87 Eur.

Na uvedenom sa nič nezmenilo ani v priebehu konania na súde prvého stupňa, ale ani na odvolacom
súde.

Odvolací súd znova opakuje, že splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného
bremena. Procesná strana môže splniť dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní tak, že to nevedie
k preukázaniu jeho tvrdení, resp. splní ju bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno
neunesie. Neobjasnené skutkové okolnosti sa považujú za nedokázané. Za takéto možno považovať
nepreukázanie dôkazov zo strany odporcu v 1.rade o odovzdaní peňažnej hotovosti navrhovateľke na

úhradu jeho dlhov.

Odporca v 1.rade sa bránil zaplateniu sumy 1.370,87 Eur s príslušenstvom z dôvodu, že mal nechať
finančné prostriedky u svojej sestry H. Š.C.. Táto potvrdila na pojednávaní na súde prvého stupňa i na
odvolacom súde, že navrhovateľke odovzdala sumu 50.000,- Sk. Najprv nebola doma, preto sa vrátila

a osobne ich odovzdala. Je to jej chyba, že si nepýtala doklad.

Finančné prostriedky mala mať doma od svojho brata - odporcu v 1.rade, ktorý si ich u nich odkladal.
Mal o tom vedieť aj jej manžel, ktorý pred 4 mesiacmi, pred konaním pojednávania na odvolacom súde,
teda pred 24.01.2016 zomrel.

Navrhovateľka túto výpoveď svedkyne, ale aj jej predchádzajúcu označila za lož na lož. Uviedla, že
svedkyňa nikdy u nej nebola, nijaké peniaze jej nedala, a že krivo svedčí.

Navrhla vypočuť svojho syna H. na okolnosti, či skutočne bola svedkyňa u nej, keďže táto tvrdila, že

prišla prvýkrát o 16,00 hod., doma bol len syn H. a matka navrhovateľky a potom sa vrátila o 18,00 hod.
a mala dať peniaze navrhovateľke na chodbe. Keďže aj matka navrhovateľky už zomrela, bolo možné
vypočuť iba syna navrhovateľky a odporcu v 1.rade a vnuka odporkyne v 2.rade H. R..

Svedok H. R.Á. na odvolacom pojednávaní dňa 14.06.2016 uviedol, že bol v Prahe len raz v roku 2002

alebo 2003, presne nevie. Na obede dal otcovi splátkový kalendár, ktorý je založený na č.l. 661 spisu.
Keď bol malý, tak rodina pani Š. bola u nich na odpuste. Inak sa nepamätá, že by u nich bola sama pani
Š.. Oni ju navštevovali v P.. Keby prišla sama, tak by si to pamätal. Od vtedy u nich nebola. Uvedené
zopakoval aj hľadiac z oči do čo svedkyni Š..

Odvolací súd nepovažoval za dôležité vypočuť znova P. F., teda sestru navrhovateľky, lebo nebolo podľa
názoru odvolacieho súdu dôležité, že táto mala vedieť o dlhu odporcu v 1.rade asi od roku 1991 a to
vo výške 60.000,- Sk a odporca v 1.rade ako jej švagor mal poskytnúť navrhovateľke takúto sumu.
Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o úhrady z roku 2002, resp. jednu z roku 2001, odvolací súd
tvrdenie čo do dlhov účastníkov konania v roku 1991 nepovažoval za relevantné.

Za dôležitú výpoveď považoval odvolací súd výpoveď H. Š., hlavne skutočnosť, či disponovala nejakým
dokladom o prevzatí sumy od odporcu v 1.rade, prípadne dokladom o odovzdaní sumy navrhovateľke
vzhľadomnaskutočnosť,žezostranyúčastníkovkonaniasajednáotvrdenieprotitvrdenieaodovzdanie
peňazí navrhovateľke nebolo preukázané relevantným spôsobom a uvedené nepotvrdil na pojednávaní

dňa 14.06.2016 ani syn navrhovateľky a odporcu v 1.rade. Preto dvolací súd na námietku odporcu vo
vzťahu k prenechaniu finančnej hotovosti vo výške 50.000,- Sk na splatenie finančnej záväzkov odporcu
v 1.rade prostredníctvom H. Š. neprihliadol.Za relevantnú nepovažoval odvolací súd ani námietku odporcu o započítaní sumy 35.000,- Sk, ktorá
mala byť bývalým zamestnávateľom odporcu v 1.rade preukázaná na účet navrhovateľky.

Z výsledkov vykonaného dokazovania podľa názoru odvolacieho súdu bolo jednoznačne preukázané,
ževočiodporcovisaviedlotrestnékonanie.Išlootrestnýčinzanedbaniapovinnejvýživy,pričomkonanie
bolo zastavené, lebo zanikla trestná činnosť. Odporca v 1. rade pri výsluchu uviedol, že dlžnú čiastku
na výživnom vo výške 42.000,- Sk uhradil postupne a to dňa 22.08.2003 prevodom sumy 38.320,- Sk
a potom dvoma poštovými poukážkami.

Z toho jednoznačne vyplýva, že nešlo o úhradu sumy, ktorú zaplatila navrhovateľka za odporcu v 1.rade.

Odvolací súd inak vyhodnotil i skutkový stav vo vzťahu k otázke, že príjem odporcu v 1.rade mal
byť dostatočný na to, aby splácal sám svoje dlhy. Okrem mzdy a prémii mali tento príjem tvoriť i
cestovné náhrady vyplácané pokladňou a predstavoval cca 30.000,- Sk mesačne. Zároveň jeho príjem

stavbyvedúceho v Českej republike mal predstavovať 30.000,- Kč mesačne. Pre odvolací súd však bolo
rozhodujúce aký bol príjem odporcu v 1.rade v čase, keď za ňho navrhovateľka uhrádzala platby, teda
v roku 2001 a 2002. Z mzdového listu za rok 2001, ktorý bol prečítaný na pojednávaní dňa 24.05.2016
vyplýva, že jeho plat bol 9.000,- Sk v priemere. Takto bolo aj za rok 2002.

Pravidlám formálnejlogiky odporuje názor súdu prvého stupňa o prenechaní finančnej hotovosti 50.000,-
Sk na splatenie finančných záväzkov odporcom v 1.rade H. Š. i to, že by mal zaplatiť navrhovateľke
35.000,- Sk na jej účet na splatenie dlhov vzhľadom na skutočnosť, že z výsledkov vykonaného
dokazovania vyplýva, že odporca v 1.rade splácal svoje dlhy ešte niekoľko rokov a to aj prostredníctvom
odporkynev2.rade.PeniazezasielalnaúčetzriadenývČeskoslovenskejobchodnejbanke,ktorýznelna

meno navrhovateľky. Táto dobrovoľne vyjadrila súhlas s tým, aby jeho disponentkou bola aj odporkyňa
v 2.rade. Vzhľadom na zadlženosť odporcu je logické, že účet znel na navrhovateľku. Inak mohol byť
predmetom exekučného konania, tak ako to v priebehu konania tvrdila navrhovateľka.

Podľa ust.§ 724 Občianskeho zákonníka, príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu

obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.

V zmysle ust. § 728 Občianskeho zákonníka príkazca je povinný, ak sa inak nedohodlo, poskytnúť
príkazníkovi vopred na jeho žiadosť primerané prostriedky nevyhnutné na splnenie príkazu a nahradiť
príkazníkovi potrebné a užitočné náklady vynaložené pri vykonávaní príkazu, a to aj keď sa výsledok

nedostavil.

Súd prvého stupňa v rozsudku konštatoval, že medzi navrhovateľkou a odporcom v 1.rade nebola
uzavretá žiadna zmluva o pôžičke podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd právny vzťah medzi
nimi posúdil ako vzťah na základe príkaznej zmluvy, ktoré nebola dohodnutá písomne, iba v ústnej

rovine. Pokiaľ navrhovateľka v konaní tvrdila, že za odporcu v 1.rade splácala jeho záväzky, úhrady
realizovala na základe ich vzájomnej dohody z financií, ktoré jej poskytol na tento účel odporca v 1.rade.

Odvolací súd súhlasí s právnou kvalifikáciou veci, tak ako to uviedol súd prvého stupňa, ide skutočne
o príkaznú zmluvu, aj keď nie celkom typickú. Odvolací súd, tak ako to popísal vyššie, má za to,

že navrhovateľke skutočne na základe vzájomnej dohody s odporcom v 1.rade realizovala za ňho
úhrady. Finančné prostriedky za platby, ktoré žalovala jej však odporca v 1.rade neuhradil, aj keď tak
mal na základe ich vzájomnej dohody urobiť. Uvedené potvrdil i syn navrhovateľky a odporcu v 1.rade
na pojednávaní konanom dňa 14.06.2016, keď uviedol, že niesol odporcovi v 1.rade (svojmu otcovi)
splátkový kalendár.

Podľa názoru odvolacieho súdu, o príkaznú zmluvu ide i čo do zaplatenia akontácie za motorové vozidlo
S. dňa 19.07.2001. Navrhovateľka skutočne zaplatila akontáciu vo výške 60.600,- Sk, teda 2.011,55 Eur
na základe pokynov odporcu v 1.rade, pričom v konaní nebolo preukázané, že by jej odporca v 1.rade
uvedenú sumu zaplatil.

Podľa ust.§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.Vzhľadom na to, že ide o príkazné plnenie, nie bezdôvodné obohatenie, premlčacia lehota je 3-ročná,
začala plynúť zaplatením akontácie dňa 19.07.2001 a pokiaľ by nárok nebol riadne uplatnený, uplynula

by 19.07.2004. Keďže návrh bol podaný dňa 04.03.2004, teda včas, ani tento nárok nie je premlčaný.

Podľa ust.§ 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uveril navrhovateľke, že zaplatila na základe príkazu odporcu
v 1.rade potom čo jej on sľúbil, že jej zaplatené sumy vráti, sumu celkom 3.382,46 Eur, teda 101.900,-
Sk, čo bolo riadne preukázané vykonaným dokazovaním.

Navrhovateľke patrí aj úrok z omeškania vo výške 16,5 % zo sumy 109,54 Eur od 28.05.2002 do

zaplatenia, 15,5 % zo sumy 165,97 Eur od 15.04.2002 do zaplatenia, 16,5 % zo sumy 998,82 Eur
od 03.06.2002 do zaplatenia, 16,5 % úrok zo sumy 99,58 Eur od 24.05.2002 do zaplatenia a 17,6 %
úrok zo sumy 2.011,55 Eur od 19.07.2001 do zaplatenia. Čo do zvyšku úroku, tak ako si ho uplatnila
navrhovateľka v návrhu, teda za celé obdobie v sume 17,6 %, odvolací súd má za to, že ide o dielčie
plnenia, teda úrok z omeškania sa spravuje dňom kedy sa skutočne dostal odporca v 1.rade do

omeškania so zaplatením konkrétnej dlžnej sumy.

Čo do nároku navrhovateľky na zaplatenie 15.000,- Sk, teda sumy 1.000,- Sk dňa 08.02.2002, 5.000,-
Sk dňa 17.03.2002, 5.000,- Sk dňa 10.04.2002 a 4.000,- Sk dňa 30.03.2002 na doplatenie splátky
pre zamestnávateľa, odvolací súd súhlasí s právnym názorom súdu prvého stupňa, že úhrada tejto

sumy 15.000,- Sk nebola žiadnym spôsobom preukázaná. Navrhovateľka nepredložila doklad o tom
na základe akého právneho titulu poskytla túto sumu odporcovi v 1.rade a tento prevzatie tejto sumy
nepotvrdil.Správnajeiúvahasúduprvéhostupňa,žepokiaľbyajnavrhovateľkajednotlivétvrdenésumy
odporcovi v 1.rade poskytla, skôr by to svedčilo tomu vzhľadom, že sú v danom prípade nezabezpečila
doklad, že tak urobila dobrovoľne, bez očakávania vrátenia týchto súm. Tak je tomu i v prípade zaslania

sumy5.000,-SkodporcoviprostredníctvomWesternUniondoJ.dňa02.04.2002.Zároveňboloúčtované
poštovné 740,- Sk. Navrhovateľka síce preukázateľne odporcovi túto sumu poslala, nepreukázala však
účel na aký sumu poslala a účel, o ktorom navrhovateľka hovorila, že bola Veľká noc a odporca chcel
skočiť do Y. sa navrhovateľke nepodarilo preukázať. Odporca tvrdí, že išlo o dobrovoľné plnenie a z
výsledkov vykonaného dokazovania nevyplýva, že by vo vzťahu k tejto sume sa jednalo o bezdôvodné

obohatenie, či konanie na základe príkazu.

Súd prvého stupňa správne rozhodol i čo do zamietnutia návrhu vo vzťahu k odporkyni v 2.rade. I
odvolací súd má za to, že medzi navrhovateľkou a odporkyňou v 2.rade nevznikol žiadny právny vzťah,
z ktorého by medzi nimi ako účastníčkami konania vznikli nejaké povinnosti alebo práva. Odporkyňa

bola disponentkou účtu navrhovateľky, z ktorého sa realizovali úhrady za odporcu v 1.rade. Odporca v
1.rade po vzájomnej dohode s navrhovateľkou mal poukazovať peniaze na platenie jeho záväzkov na
uvedený účet, ktorý znel na meno navrhovateľky. Navrhovateľka dobrovoľne vyjadrila súhlas s tým, že
jeho disponentkou bola odporkyňa v 2.rade. Skutočne nebolo preukázané, že by existovali nejaké limity,
obmedzenia alebo iné vedľajšieho dojednania medzi navrhovateľkou a odporkyňou v 2.rade. Z účtu

realizovala platby prevažne odporkyňa v 2.rade, ktorá je matkou odporcu v 1.rade. Sama uviedla, že keď
dlhy, ktoré mala v zošite uvedené z peňazí odporcu v 1.rade uhradila, zošit vrátila odporcovi v 1.rade.

Odvolací súd ešte považuje za potrebné uviesť, že odporkyňa v 2.rade tvrdila, že poskytla navrhovateľke
sumu 2.000,- Sk na zaplatenie jednej zo splátok. Navrhovateľka však uvedené rozporovala. Preto na

námietku odporcu vo vzťahu aj k tejto zaplatenej sume prednesenú i právnou zástupkyňou odporcov na
pojednávaní dňa 24.05.2016 odvolací súd neprihliadol.

Navrhovateľka predložila na odvolacom pojednávaní dňa 24.05.2016 splátkový kalendár, ktorý mala
poslať odporcovi v 1.rade prostredníctvom syna H..

Čas, kedy mal odporca plniť však z výsledkov vykonaného dokazovania a ani zo splátkového kalendára,
ktorý odporca v 1.rade nepodpísal, nevyplýva.Preto sa odporca dostal do omeškania až deň po zaplatení dlžných súm navrhovateľkou. Táto netvrdila,
že mal plniť vopred (§ 728 Občianskeho zákonníka).

Podľa ust.§ 220 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221ods.1).

Na základe vyššie uvedeného z dôvodu, že súd prvého stupňa správne rozhodol vo vzťahu k zamietnutiu
návrhu voči odporkyni v 2.rade, vo výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľky voči odporcovi v 1. rade

ohľadom sumy 688,44 Eur s príslušenstvom a vo výroku o zamietnutí návrhu čo do úroku z omeškania
nad výšku a dobu priznanú odvolacím súdom, odvolací súd v zmysle ust.§ 219 O.s.p. potvrdil rozsudok
súdu prvého stupňa vo výroku vo výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľky voči odporkyni v 2.rade,
vo výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľky voči odporcovi v 1. rade ohľadom zamietnutia návrhu čo
do sumy 688,44 Eur (20.740,- Sk) s príslušenstvom a vo výroku o zamietnutí návrhu čo do úroku z
omeškania nad výšku a dobu priznanú odvolacím súdom v tomto rozsudku.

Zároveň zmenil rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu vo vzťahu k odporcovi v 1.rade v ostatnej
napadnutej časti tak, že odporca v 1.rade je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 3.382,46 Eur
(101.900,- Sk) s úrokom z omeškania vo výške 16,5 % zo sumy 109,54 Eur od 29.05.2002 do zaplatenia,
vo výške 15,5 % zo sumy 165,97 Eur od 16.04.2002 do zaplatenia, vo výške 16,5 % zo sumy 995,82

Eur od 04.06.2002 do zaplatenia, vo výške 16,5 % zo sumy 99,58 Eur od 24.05.2002 do zaplatenia a
17,6 % zo sumy 2.011,55 Eur od 19.07.2001 do zaplatenia v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách prvostupňového a odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa postupom podľa ust.§
224 ods.4 O.s.p.

Z dôvodu, že rozsudok bol sčasti zmenený, bolo účelné zrušiť i výrok o trovách štátu. O týchto znova
rozhodne súd prvého stupňa podľa výsledkov konania (§ 148 ods.1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.