Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 22, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/109/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3015200521
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3015200521.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a členov

senátu JUDr. Eleny Zaťkovej a JUDr. Evy Vékonyovej v právnej veci žalobcu: Púchovský mäsový
priemysel, a.s. so sídlom Vsetínska 1354/15, Púchov, IČO: 31 561 853, zastúpeného advokátkou JUDr.
Alenou Vyskočilovou, advokátska kancelária JUDr. Alena Vyskočilová, s.r.o. so sídlom Banskobystrická
6, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/538733/2014/14003 zo dňa 8. decembra
2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/538733/2014/14003 zo dňa 8. decembra

2014 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p..

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 70 eur do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám jeho advokáta.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 21.07.2015 domáhal preskúmania zákonnosti v
záhlaví označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu
pre vybrané subjekty č. 9900431/5/3995919/2014/Matk zo dňa 26.08.2014, ktorým správca dane podľa
§ 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v

sume 133 997,59 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2009. Správne orgány
pri svojom rozhodovaní vychádzali zo zistenia, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane z
dodávateľských faktúr od platiteľa GIBALEX spol. s r.o., pričom daňová povinnosť pri dodaní tovaru v
zmysle vyhotovených faktúr platiteľovi GIBALEX spol. s r.o. nevznikla. Dodanie tovaru sa tak, ako to
deklaroval žalobca predloženými faktúrami reálne neuskutočnilo a tým žalobca porušil ust. § 49 ods. 1,
ods. 2 písm. a) zák. o DPH.

Žalobcavpodanejžalobenamietalnezákonnosťnapadnutéhorozhodnutia,ktoréjevrozporesprávnymi
predpismi, zisteným skutkovým stavom a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a
nedostatok dôvodov. Uviedol, že správca dane mu po vykonanej daňovej kontrole vyrubil rozdiel dane
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2009 a to z dôvodu porušenia ust. § 49 ods.
1, 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH, keď neuznal právo na odpočítanie dane z dodávateľských
faktúr za nákup mäsa od spoločnosti GIBALEX, spol. s r. o., a to napriek tomu, že preukázal splnenie
všetkých hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH - predložil faktúry vystavené spoločnosťou

GIBALEX, spol. s r.o., ktoré mali zákonné náležitosti, bankové výpisy potvrdzujúce zaplatenie faktúr a
tiež riadne podpísané a vystavené dodacie listy.Poukázal na to, že vykonáva rozrábku a výrobu mäsových výrobkov, pričom mäso po
porážke vo vychladenom a izotermickom kamióne je dodávateľmi k nemu dovážané v
čo najkratšom čase na spracovanie. Jeho ročná výroba je asi 15.000 ton, denne 3 - 4 kamióny. Okrem

dodávok od firmy GIBALEX, spol. s r.o. má ešte ďalších, asi 12 dodávateľov
mäsa. Spolupráca s firmou GIBALEX, spol. s r.o. prebiehala od roku 2007. Obchody dohadoval p.
Hasidlo, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ žalobcu do roku 2011. Objednával si tovar u firmy
GIBALEX spol. s r.o. s tým, že dohodnutá cena tovaru zahŕňala aj prepravu tovaru „k bráne závodu“,
a preto žalobca dodávku tovaru neriešil. Tovar priviezol vodič na dopravnom prostriedku, informoval

pracovníka na rampe, že vezie dodávku od firmy GIBALEX, spol. s r.o. a zodpovedný pracovník dodaný
tovar prekontroloval, prevzal a došlo k potvrdeniu dodacích listov. Žalobca nemal dôvod čokoľvek
v súvislosti s dopravou skúmať, keďže ju nezabezpečoval a priebeh obchodu nevykazoval žiadne
neštandardné prvky. Následne žalobca zaplatil na základe vystavených faktúr dohodnutú kúpnu cenu. K
záverom správcu dane, že spoločnosť GIBALEX, spol. s r.o. nemala skladové priestory, žalobca uviedol,
že uvedená spoločnosť nakupovala mäso od svojich dodávateľov a v čo najkratšom čase

ho dodávala žalobcovi. Žalobca nikdy nemal dôvod sa zaujímať o to, či a aké má spoločnosť GIBALEX,
spol. s r.o. skladové priestory. Tiež skutočnosť, že pri dodávke tovaru sa nezúčastňoval zástupca tejto
spoločnosti, prítomný bol len vodič, neznamená nič podozrivé a neštandardné. V obchodnom styku je
to podľa názoru žalobcu bežné. Pokiaľ žalovaný spochybnil nákup mäsa spoločnosti GIBALEX, spol.
s r.o. od jej dodávateľov, poukázal na to, že on si nemohol zabezpečiť také informácie, aké získal

správca dane. Na predložených faktúrach, ktoré obsahovali všetky potrebné náležitosti, boli uvedené
i údaje navyše - napr. z ktorých bolo možné zistiť miesto nakládky mäsa. Uvedená skutočnosť však
nepreukazuje, že mäso dodávateľ nevlastnil.

V niektorých prípadoch tovar z Nemecka objednával priamo vtedajší predseda predstavenstva p. R.. Ale

ani táto skutočnosť podľa žalobcu nič nepreukazuje, lebo z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že
p. R. objednal práve to mäso, ktoré bolo žalobcovi dodané v mesiaci máj 2009. Žalobca si len zisťoval
možnosti dodávok mäsa. Z predmetnou nemeckou firmou bol v rokovaní a možno aj v minulosti došlo k
nejakým dodávkam. Vyslovil pochybnosť, že si u nemeckého dodávateľa mohli s odstupom času presne
pamätať, vo veci ktorého kamiónu, resp. v súvislosti s akou dodávkou mäsa ich

p. R. kontaktoval v mesiaci máj 2009, keďže sa jedná o veľkú firmu, ktorá vypravuje veľké množstvo
kamiónov. Zdôraznil, že predmetná nemecká firma síce tvrdí, že si u nej priamo žalobca objednal tovar,
avšak napriek tomuto tvrdeniu žalobcovi nevystavila v rozhodnom období žiadnu faktúru.

Správca dane nespochybnil existenciu samotného tovaru - dodaného mäsa, ale spochybnil,

že ho dodala spoločnosť GIBALEX, spol. s r.o. a tvrdí, že ho dodávali dodávatelia mimo územia SR.
Tento záver podložil len skutočnosťami, ktoré sa týkali predchádzajúcich dodávok spoločnosti GIBALEX,
spol. s r.o. Podľa názoru žalobcu sa hodnoverným spôsobom nepotvrdilo podozrenie zapojenia
žalobcu do akéhokoľvek podvodu, pričom poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora, napr. v spojených
prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Electronics) a C-484/03 (Bond House).

Žalobca tiež namietal, že rozhodnutie žalovaného nebolo riadne odôvodnené, čím došlo k porušeniu
ust. § 63 ods. 5 Daňového poriadku.

Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že mäso spracoval a dodal ho svojím odberateľom, vystavil faktúry
sDPH.PodľajehonázoruštátnebolukrátenýnaDPH,naopak,akbybolpovinnýdorubenúDPHzaplatiť,

bola by zaplatená dvakrát. Z uvedených dôvodov žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie a zaviazať ho k náhrade trov žalobcovi.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalobné námietky
sú podľa jeho názoru nedôvodné. Rozhodnutie správcu dane preskúmal, nezistil nesprávnosť a

nezákonnosť rozhodnutia, ani porušenie ústavných zásad, základných zásad daňového konania a
zasiahnutie do práv a právom chránených záujmov daňového subjektu. Správca dane zhodnotil všetky
dôkazy v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku a dospel k správnemu a logickému záveru, že
žalobca vierohodným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázal, že tovar a služby na sporných
faktúrach reálne dodal dodávateľ uvedený na faktúre, t. j. spoločnosť GIBALEX, spol. s r.o. Na dodacích

listoch a príjemkách tovaru sú rukou dopísané ďalšie údaje - presnejšie určenie dodávateľa (Český
Těšín, Jihlava, Vion, Bernard, Makovec), z čoho vyplýva, že žalobca mal vedomosť o tom, že tovar
bol dodávaný priamo zo zahraničia zahraničnými dodávateľmi, pričom cez firmu GIBALEX, spol. s
r.o. bol dodávaný len fakturačne. S poukazom na ust. § 24 ods. 2 Daňového poriadku je správcadane oprávnený preverovať celý obchodný reťazec, a dokazovaním zistil, že sporné faktúry síce
vystavila spoločnosť GIBALEX, spol. s r.o., ale nemala skladové priestory, išlo len o fakturačný obchod,
prepravu uvedená spoločnosť nevykonávala. Miestne príslušný správca dane vykonal daňovú kontrolu

spoločnostiGIBALEX,spol.sr.o.zaobdobiejanuáraždecember2009azistil,žespoločnosťnakupovala
mäso od spoločnosti Ostwerke s.r.o. Banská Bystrica. Výsluchom konateľa tejto spoločnosti však bolo
zistené, že za zdaňovacie obdobie apríl, máj a jún 2009 neboli pre odberateľa GIBALEX, spol. s r.o.
žiadne faktúry vyhotovené. Spoločnosti GIBALEX, spol. s r.o. nevznikla daňová povinnosť v súlade s §
19 zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH, preto žalobcovi nevzniklo právo odpočítať daň podľa § 49 ods.1 a 2

písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH. Žalobca vo vzťahu k zisteniam správcu
dane neuviedol žiadne dôkazy, ktorými by odstránil pochybnosti správcu dane, že tovar bol dodaný v
deklarovanom rozsahu a práve spoločnosťou GIBALEX, spol. s r.o.. Rozhodnutie správcu dane
je riadne odôvodnené, uvádza zistený skutkový stav a všetky objektívne skutočnosti a úvahy,
ktoré ho viedli k logickému záveru v kontexte s príslušnými ustanoveniami zákona o DPH.

Krajský súd v Trenčíne ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1, § 246a
ods. 1 veta druhá O.s.p. vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutých rozhodnutí (§
250i ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa § 247 ods. 1
O.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a
dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario) a

po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 250 ods. 2 O.s.p.), zastúpenou advokátom (§
250a O.s.p.), v zákonnej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.), rozhodol bez nariadenia pojednávania, pretože
to nie je v rozpore s verejným záujmom (§ 250f ods. 1 O.s.p.). Po oboznámení sa
s administratívnym spisom žalovaného a s vyjadreniami účastníkov konania dospel súd k
záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a rozhodnutie žalovaného je potrebné podľa § 250j ods. 2 písm.

c) O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z týchto dôvodov:

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.
1100301/1/538733/2014/14003 zo dňa 08.12.2014, ktorým podľa § 74 ods. 4 zák.
č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané

daňové subjekty č. 9900431/5/3995919/2014/Matk zo dňa 26.08.2014, ktorým správca dane podľa § 68
ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 133 997,59 eur na dani z pridanej
hodnoty podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH za zdaňovacie obdobie máj 2009.
Správca dane žalobcovi neuznal právo na odpočet DPH za uvedené zdaňovacie obdobie za
nákup mäsa z dodávateľských faktúr od dodávateľa GIBALEX, spol. s r.o..

Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného krajský súd zistil nasledovné:

Správca dane spísaním zápisnice o začatí daňovej kontroly dňa 23.07.2013 podľa § 46 ods. 3 zák. č.
563/2009 Z.z. Daňového poriadku začal u žalobcu kontrolu na DPH podľa zák. č. 222/2004

Z.z. o DPH za zdaňovacie obdobie apríl, máj, jún 2009. Dňa 07.04.2014 vypracoval protokol z daňovej
kontroly,ktorýdoručilžalobcoviapoprerokovanípripomienokžalobcuvydaldňa26.08.2014rozhodnutie
o vyrubení rozdielu na dani z pridanej hodnoty za mesiac máj 2009 v sume 133 997,59 eur, keď zistil
porušenie § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH pri uplatnení práva na odpočítanie
dane za nákup mäsa z dodávateľských faktúr od dodávateľa GIBALEX, spol. s r.o..

Bolo zistené, že žalobca predložil správcovi dane dodávateľské faktúry, ktoré sú doložené dodacími
listami a príjemkami tovaru. Na dodacích listoch je vyznačené, akým vozidlom (jeho ŠPZ) bol tovar
dodaný a tiež je na nich rukou napísané (podľa tvrdenia žalovaného) miesto nakládky mäsa. Správca
dane preveroval sporné nákupy mäsa od dodávateľskej spoločnosti GIBALEX, spol. s r.o.

a na základe výsledkov šetrenia dožiadaného správcu dane zistil, že spoločnosť vystavila predmetné
faktúry pre žalobcu. Išlo o reťazový obchod. K dodaniu mäsa sa viaže jedna preprava tovaru - mäsa z
EÚ ku konečnému odberateľovi a spracovateľovi mäsa - žalobcovi. Zo šetrení správcu dane
ďalej vyplynulo, že mäso dovážané žalobcovi bolo nakladané v rôznych členských štátoch EÚ a
vykladané u žalobcu. Išlo o reťazový obchod a podľa tvrdenia žalovaného žalobca nemohol nevedieť,

na akých dodávkach mäsa sa zúčastňuje.

Súčasne správca dane zistil, že spoločnosť GIBALEX, spol. s r.o. evidovala tovar vo svojom
účtovníctve, priznala DPH za mesiac máj 2009 v daňovom priznaní k DPH. Správca dane neuznal nárokna odpočet DPH spoločnosti GIBALEX, spol. s r.o., nakoľko dospel k záveru, že nebolo preukázané
dodanie tovaru - mäsa jeho dodávateľom - spoločnosťou Ostwerke s.r.o., ktorá nepredložila účtovné a
daňové doklady.

Správca dane a žalovaný nespochybnili prijatie tovaru žalobcom, ale právo na odpočet DPH žalobcovi
neuznali z dôvodu, že nebolo preukázané dodanie tovaru práve spoločnosťou GIBALEX, spol. s r.o.
uvedenou na faktúrach ako dodávateľ.

Podľa § 19 ods. 1 prvá a druhá veta zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania
tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou
podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň: a) voči nemu uplatnená iným platiteľom
v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov
a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri

nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená
správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa

vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) správca dane postupuje pri
správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich
procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať

sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov
a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z.z. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe

daní vyšlo najavo.

Podľa § 24 ods. 1 písm. a/ a c/ zák. č. 563/2009 Z.z. daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú
vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov vierohodnosť, správnosť a úplnosť

evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z. správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

Krajský súd po oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného a s napadnutými rozhodnutiami
daňových orgánov a písomnými podaniami účastníkov dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.
Z obsahu námietok žalobcu obsiahnutých v podanej správnej žalobe je zrejmé, že žalobca napáda
nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, spočívajúcu v nesprávnom vyhodnotení dôkazov daňovými

orgánmi, v prenášaní dôkazného bremena na žalobcu, ďalej namieta nedostatočné zohľadnenie
obchodných zvyklostí v oblasti obchodovania s mäsom a tiež nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia
žalovaného.

Súd konštatuje, že účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s

príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne
záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo
iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového
subjektu.Vnútroštátna úprava DPH musí byť kompatibilná s právom EÚ a vykladaná v súlade s jej právnou
úpravou pre túto nepriamu daň šiestou smernicou Rady 77/388/EHS zo dňa 17.05.1977 o zosúladení

právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém DPH. Základnou
zásadou spoločného systému DPH je zásada neutrality, ktorej výklad vyplýva z judikatúry ESD, napr. v
spojených veciach Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd (C-355/03), Bond House Systems
(C-484/03). Súdny dvor vo svojej judikatúre konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť
priznanie práva na odpočet, ak vo svetle objektívnych skutočností sa preukáže,

že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH,
a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy
dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že
nie je v rozpore s právom únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence),
ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k
jeho účasti na daňovom podvode. Určenie opatrení, ktoré možno v tom-ktorom prípade požadovať od

zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby
jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od
okolností toho-ktorého prípadu vo veci samej - rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében Kft a C.
S. č. C-80/11 a C-142/11, na ktorý poukazoval i žalobca v podanej žalobe.

V prejednávanej veci žalovaný a správca dane nespochybnili samotnú existenciu dodávaného tovaru -
mäsa a s tým spojený reálny základ deklarovaného zdaniteľného plnenia. Spochybnili dodanie tovaru
spoločnosťou uvádzanou na faktúrach ako dodávateľ (GIBALEX, spol. s r.o.) s tým, že ide o reťazový
obchod, v ktorom pohyb tovaru v reťazci tuzemských spoločností sa uskutočnil len fakturačne, dodávateľ
žalobcu (GIBALEX, spol. s r.o.) a jeho dodávateľ (Ostwerke s.r.o.) boli do uvedených obchodov zapojení

účelovo s cieľom uplatniť právo na odpočet DPH. K uvedeným skutočnostiam žalovaný dospel najmä na
základe šetrenia príslušného správcu dane v spoločnosti GIBALEX, spol. s r.o., ktorej nebolo priznané
právo na odpočet DPH.

Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že zo šetrenia správcu dane vyplynulo, že predmetné

obchody s mäsom žalobca uskutočňoval priamo od dodávateľov z rôznych členských štátov. K tomuto
záveru dospel na základe skutočnosti, že tovar bol nakladaný a prepravovaný z členských štátov EÚ
priamo do areálu žalobcu, v niektorých prípadoch bol tovar objednaný žalobcom priamo v inom štáte
(Nemecko), čo mal potvrdiť p. M. R..

Súd poukazuje na to, že v danom prípade bolo predávaným tovarom mäso. Z
charakteru tohto konkrétneho predmetu plnenia vyplýva, že mäso musí byť v čo najkratšom čase dodané
jeho spracovateľovi, v tomto prípade žalobcovi. To však nevylučuje, že žalobca ako spracovateľ mäsa
nemôže tento tovar nakupovať od spoločností, ktoré sú tzv. sprostredkovateľmi.
Samotná skutočnosť, že mäso bolo dodávané priamo a dodávateľská spoločnosť GIBALEX, spol. s r.o.

nemá skladové priestory, podľa názoru súdu sama o sebe neznamená, že tento dodávateľ nemohol
žalobcovi dodať deklarovaný tovar a súčasne, že žalobca mohol resp. mal vedieť, že sa zúčastňuje na
podvodnom konaní, tak ako to uzavreli správne orgány. Taktiež ani skutočnosť, že na dodacích listoch
je uvedená i krajina pôvodu tovaru, nespochybňuje, že ide o poctivý obchod resp. žalobcovu dobrú vieru
v poctivý obchod.

Tvrdenie žalovaného, že žalobca si objednával mäso priamo u zahraničnej firmy (Nemecko), žalovaný
nepodložil žiadnym priamym dôkazom, ako napr. objednávka mäsa v preverovanom období. Z obsahu
administratívneho spisu krajský súd zistil, že žalovaný nezistil žiaden priamy dôkaz, ktorý by spochybnil
tvrdenie žalobcu, že si len zisťoval možnosť priameho odberu mäso zo zahraničia. Z dodacích listov je

zrejmé, že objednaný tovar priviezlo auto, na dodacích listoch je uvedený dodávateľ GIBALEX, spol. s
r.o. a šofér pri dodaní mäsa uviedol, že priviezol mäso od tejto spoločnosti. Skutočnosť, že pri dodaní
tovaru sa nezúčastňoval nikto za spoločnosť dodávateľa, podľa názoru súdu, vzhľadom k
objemu dodávok nespochybňuje, že tovar skutočne dodala spoločnosť, u ktorej bol tovar objednaný, t.
j. spoločnosť GIBALEX, spol. s r.o., resp. žalobcovi dobrú vieru v poctivý obchod.

I keď žalobca mohol mať vedomosť o tom, že jeho dodávateľ nakupuje mäso od inej spoločnosti, čo
vyplýva i z toho, že na dodacích listoch bola uvedená i krajina pôvodu mäsa, neznamená, že musel mať
vedomosť o tom, že dodávateľ spoločnosti GIBALEX, spol. s r.o. - spoločnosť Ostwerke s.r.o. mohli byťdo obchodného reťazca zapojené podvodným spôsobom. Na základe uvedeného krajský súd dospel k
záveru, že tvrdenie žalovaného, že žalobca nemohol nevedieť, na akých dodávkach tovaru
sa zúčastňuje v reťazci obchodníkov s mäsom, nebolo dostatočne preukázané.

Podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností
aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie
konanie,akpopreskúmanírozhodnutiaapostupusprávnehoorgánuvmedziachžalobydospelkzáveru,
že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci.

S poukazom na vyššie uvedené krajský súd rozhodnutie žalovaného podľa cit. zákonného
ustanovenia zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nakoľko zistený skutkový stav je nedostačujúci pre
správne posúdenie a rozhodnutie veci, a to najmä vzhľadom na konštatovanie žalovaného,
že žalobca nemohol nevedieť, na akých dodávkach mäsa sa zúčastňuje v reťazci obchodníkov
s mäsom. Dokazovanie je potrebné doplniť aj na prepravu tovaru s poukazom na tvrdenie

žalobcu o tom, že prepravu mäsa zabezpečoval dodávateľ (spoločnosť GIBALEX, spol. s r.o.), ktorý je
aj uvedený na dodacích listoch, pričom z odpovede na dožiadanie zo dňa 05.12.2013 od Daňového
úradu Trenčín vyplýva, že spoločnosť GIBALEX, spol. s r.o. prepravu tovaru nevykonávala.
Dožiadaný daňový úrad však nevypočul ako svedka zástupcu dodávateľa (spoločnosti GIBALEX, spol. s
r.o.), ale oznámil len skutočnosti, ktoré boli zistené pri daňovej kontrole tohto subjektu a zaslal zápisnicu

o ústnom pojednávaní, na ktorom bol vypočutý svedok G. (konateľ spoločnosti Ostwerke s.r.o.).

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že
úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume
70 eur. Trovy právneho zastúpenia si žalobca v žalobe nevyčíslil a rovnako tak neučinil ani v lehote

podľa § 151 ods. 1 a 2 O.s.p..

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná
zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, proti ktorému rozhodnutiu súdu

smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.