Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, June 23, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/246/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115214975
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115214975.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobkyne: T. Y., nar.

XX.XX.XXXX, bytom I. X, XXX XX Y. - T., právne zastúpenej ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA VAĽO &
PARTNERSs.r.o.,sosídlomKonštantínova3,08001Prešov,protižalovanému:J.Q.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom A. XX, XXX XX Y., právne zastúpeného JUDr. Jaroslav Fekete, advokát, so sídlom Záhradnícka
1, 080 01 Prešov o zaplatenie 13 163,47 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 13 163,47 € a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v prospech jeho právneho zástupcu
Advokátska kancelária Vaľo & Partners s.r.o. vo výške 2842,39 €, pozostávajúcu z trov právneho
zastúpenia vo výške 2052,89 € a iných trov vo výške 789,50 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 27.05.2015 sa žalobkyňa domáhala na žalovanom zaplatenia sumy vo
výške 13.163,47 Eur. Svoj nárok vyvodzovala z toho, že na základe ústnej dohody o pôžičke zo dňa
21.03.2014 požičala žalovanému finančné prostriedky vo výške 13.163,47 Eur, ktoré jej tento nevrátil.

2. Žalovaný sa k žalobe prvýkrát vyjadril v odpore proti platobnému rozkazu, ktorý bol súdu doručený dňa
29.09.2015, a v ktorom žalovaný uviedol, že nespochybňuje skutočnosť, že mu zo strany žalobkyne bola
poukázaná na účet suma 13.163,47 Eur. V žiadnom prípade však nemalo ísť o pôžičku, ale o finančné
prostriedky, ktoré žalobkyňa poskytla žalovanému spontánne, dobrovoľne. O pôžičke nepadla medzi
žalobkyňou a žalovaným žiadna zmienka.

3. Súd vo veci opakovane pojednával. Vykonal dokazovanie listinami tvoriacimi súdny spis a zistil

nasledujúce:

4. Dňa 21.03.2014 poukázala žalobkyňa na účet žalobcu sumu vo výške 13.163,47 Eur, čo vyplýva z
potvrdenia vydaného mBank o vykonaní platby SEPA (č. l. 4).
Z výpisu z účtu poskytnutého mBank (č. l. 5-6) vyplýva, že bezprostredne predtým dňa 18.03.2014 prijala
žalobkyňa platbu od Y. X. vo výške 13.830,- Eur, pričom poznámka k tejto platbe mala nasledujúci text:
„Kúpa bytu v UK“.

Z listu zo dňa 11.05.2015 (č. l. 8) vyplynulo, že žalobkyňa písomne vyzvala žalovaného na vrátenie sumy
13.163,47 Eur.5. Na pojednávaní konanom dňa 07.01.2016 žalobkyňa zotrvala na svojom návrhu. Žalovaný žiadal
žalobu zamietnuť z dôvodu, že poskytnuté finančné prostriedky predstavujú kompenzáciu výdavkov
spojených so spoločným spolužitím účastníkov konania vo Veľkej Británii.

Na tomto pojednávaní žalobkyňa uviedla, že so žalovaným boli partnermi, čiže druhom a družkou, a
to od konca roka 2012 až do roku 2014. Za toto obdobie boli veľakrát rozídení a dlhší čas u neho
nebývala. Spolužitie viedli iba vo Veľkej Británii. Žalobkyňa vo Veľkej Británii spočiatku žila sama, neskôr
sa nasťahovala ku žalovanému. Obidvaja pracovali s tým, že viedli spoločnú domácnosť a niektoré
výdavky platil žalovaný sám, avšak čo sa týka výletov a iných podstatných výdavkov, tieto si žalobkyňa

platila sama.
Pokiaľideosumu13.163,47Eur,ideodedičstvoporodičoch.TietoprostriedkyboliuloženévJ&TBanke,
kde disponentom účtu bol jej bratranec, a to svedok X. s tým, že tento ich previedol na účet žalobkyne
v mBanke a následne žalobkyňa tieto finančné prostriedky previedla na účet žalovaného, ktorý uviedol,
že sú potrebné pre jeho firmu, otočí ich a následne mali slúžiť na kúpu spoločnej nehnuteľnosti vo Veľkej
Británii. Pri poukázaní týchto peňažných prostriedkov na účet žalovaného vychádzala z toho, že ide o

peniaze, ktoré budú použité na kúpu spoločného bytu vo Veľkej Británii. V čase keď sa uskutočnil prevod
finančných prostriedkov, bola vo Veľkej Británii spolu so žalovaným.
Žalobkyňa ďalej uviedla, že nie je zrejmé aké náklady mala po skončení spolužitia kompenzovať
žalovanému keďže všetky náklady si hradila sama. Kúpila si nábytok, hradila si výlety a pod.. Mala za
to, že vzťah so žalovaným skončí manželstvom. Bola rozhodnutá predať už aj byt na Slovensku, v čom

ju rodina zastavila. Následne po skončení vzťahu tieto prostriedky hneď nežiadala späť. V Anglicku
bola 13 rokov, z toho 10 rokov bola zamestnaná. Počas obdobia keď so žalovaným žili ako druh a
družka pracovala 3 dni týždenne. Mala dostatok finančných prostriedkov, pretože rodičia, ktorí zahynuli
pri autonehode jej zanechali dedičstvo.

6. Na pojednávaní konanom dňa 07.01.2016 bol vypočutý aj žalovaný. Tento uviedol, že potvrdzuje
prijatie sumy 13.167,47 Eur od žalobkyne. Tvrdí však, že touto sumou žalobkyňa vyrovnala záväzok voči
nemu vo vzťahu k peňažným prostriedkom, ktoré jej on každý mesiac pravidelne požičiaval. Od začatia
spolužitia jej poskytoval mesačne minimálne 200-300,- L na jej osobné výdavky, čo neboli výdavky na
hradenie nákladov spoločnej domácnosti. Raz mu dokonca sumu 2.000,- Eur vrátila. Následne keďže

vedel,žemápeniazeporodičoch,pokračovalvposkytovanítýchtofinančnýchprostriedkovakopôžičiek.
Pokiaľ ide o kúpu spoločného bytu žalovaný uviedol, že sa o tom bavili iba raz neformálne. Suma
13.167,47 Eur by bola iba zrnkom týkajúcim sa kúpnej ceny vo vzťahu k tomu aké ceny bytov v Londýne
boli v čase keď viedli spoločný život.

7. Na pojednávaní konanom dňa 07.01.2016 bol vypočutý svedok Y. X., ktorý k veci uviedol nasledujúce:
V marci 2014 na základe telefonického rozhovoru so žalobkyňou jej z účtu v J&T Banke, ktorého bol
spoludisponentom previedol sumu 13.830,- Eur na účet žalobkyne v mBanke. Poznámka, že ide o kúpu
bytu v UK tam bola daná na základe pokynu žalobkyne. Uviedol, že aj bez vysvetlenia žalobkyne, že má
ísť o peniaze na kúpu bytu v UK, by jej bol tieto peniaze na účet v mBanke previedol, pretože išlo o jej

finančné prostriedky a on mal k účtu iba dispozičné právo. Svedok ďalej uviedol, že bol v telefonickom
kontakte so žalovaným a žalovaný prejavil snahu vrátiť 5-6.000,- L s tým, že svedok si myslel, že pokiaľ
ide o dôvod vrátenia, žalovaný chcel nejakým spôsobom ukončiť prekáračky spojené s rozchodom so
žalobkyňou.

8. Žalovaný ďalej v konaní poskytol písomné vyjadrenie, ktoré súdu došlo 01.02.2016 a v ktorom tento
uviedol nasledujúce: Suma 13.160,47 Eur nebola finančnou pôžičkou medzi žalobkyňou a žalovaným,
ale žalovaný bral poskytnutie tejto sumy ako finančné vyrovnanie medzi ním a jeho bývalou priateľkou
titulom kompenzácie ním poskytnutých finančných prostriedkov žalobkyni počas trvania spoločného
vzťahu.

Žalovaný ďalej uviedol, že
- len za obdobie 12/2012 - 12/2013 poukázal žalobkyni finančné prostriedky vo výške 3.200,- L ako
pôžičku na jej požiadanie. V tomto nie sú zahrnuté sumy, ktoré jej poskytol v hotovosti,
- žalovaný tiež uviedol, že počas pobytu v K. si prenajal byt, za ktorý mesačne uhrádzal 1.300,- L.

Keď sa žalobkyňa k nemu koncom roka 2012 nasťahovala, dohodli sa, že z celkovej výšky nájmu
bude žalovanému prispievať sumou 350,- L, čo však prakticky nerealizovala. Obdobie spoločného
zdieľania bytu účastníkmi konania trvalo od decembra 2012 do júla 2014, t.j. 19-20 mesiacov, za čo
mala navrhovateľka odporcovi uhradiť cca 7.000,- L. Žalovaný teda poskytnutie finančných prostriedkovvo výške 13.163,47 Eur chápal ako splatenie dlhu žalobkyne a nie ako pôžičku. Ďalej uviedol, že pred
koncom vzťahu žalovaný prostredníctvom jeho priateľa pána L. A. poskytol žalobkyni finančnú hotovosť
4.000,- Eur s tým, že peniaze vráti, avšak keďže ich žalobkyňa nevrátila, vrátil ich pánu A. on,

- vzhľadom na insolventnosť žalobkyne jej poskytol finančné zdroje vo výške cca 1.200,- Eur ako
sťahovacie náklady pri odchode z Anglicka.

9. Vykonajúc sumarizáciu vyššie uvedeného žalovaný má za to, že
- poskytol žalobkyni prostriedky na účet cca 4.000,- Eur,

- neuhradený príspevok na nájom predstavuje výšku 8.400,-Eur,
- pôžička prostredníctvom pána A. predstavuje 4.000,- Eur,
- sťahovacie náklady boli 1.200,- Eur, čo je spolu 17.200,- Eur.

10. Žalovaný ďalej súdu predložil výpisy z účtu, ako aj mailovú komunikáciu. V mailovej komunikácii sa
okrem expresívnych výrazov na adresu žalobkyne uvádza, že ju žalovaný žiada, aby vrátila konečne

peniaze, pokiaľ nie je „socka“. Čo sa týka výpisov z účtov, v týchto sa pravidelne uvádza platba v
prospech žalobkyne v rôznych výškach, napr. 350,- L, 60,- L, 300,- L, 50,- L, 200,- L. Pri týchto platbách
sa nenachádza poznámka o akú platbu išlo.

11. K písomnému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa podaním došlým súdu dňa

18.02.2016, v ktorom uviedla, že

- finančné prostriedky, ktoré je posielal žalovaný, a ktoré prezentuje ako pôžičku pôžičkami neboli, ale
išlo o finančné prostriedky, ktoré jej žalovaný poskytol vždy ak mala za neho niečo uhradiť,
- popiera dohodu o tom, žeby medzi ňou a žalovaným existovala dohoda o mesačnom príspevku na

nájomné,
- popiera pôžičku od p. A..

Zároveň súdu predložila výpisy z Tatra banky, a.s. a mBanky, z ktorých vyplýva, že sa podieľala na
výdavkoch spoločnej domácnosti, či už na nákupe potravín, nákupe zariadenia bytu a pod.. Čo sa týka

sťahovacích nákladov, ich poskytnutie vo výške 1.200,- Eur zo strany žalovaného popiera a zároveň
predložila účtovný doklad od prepravnej spoločnosti s tým, že cena za dopravu jej vecí bola 108,75 Eur,
čo aj uhradila.

12. Žalovaný podaním došlým súdu dňa 04.04.2016 predložil súdu kópiu nájomnej zmluvy na byt

prenajatý v K. a zároveň preukázal úhrady za nájom a služby spojené s užívaním tohto bytu. Taktiež
súdupredložilvýpisyzúčtuoposkytnutífinančnýchprostriedkovžalobkynivovýške3.640,-Eur.Zároveň
zvýraznil, že na výpise z účtu žalovaného na strane 137 je uvedené prijatie platby od žalobkyne s
poznámkou, že ide o príspevok na nájomné vo výške 450,- L.
Navýpisezúčtu(č.l.115)saskutočnenachádzazodňa11.09.2013,atoplatbaodžalobkynevprospech

žalovaného vo výške 450,- L s poznámkou „rent“, čo znamená „nájom“.

13. Zo žalovaným predložených dokladov skutočne vyplýva prenajatie bytu v K. a výška úhrad
súvisiacich s jeho užívaním. Zároveň z čestného vyhlásenia svedka L. A. vyplýva, že tento v roku 2013
asi v mesiaci september mal telefonát od účastníkov konania s tým, či by nemohol požičať žalobkyni

sumu 2.000,- L. Túto sumu jej požičal. Následne, keďže mu žalobkyňa túto sumu nevracala, vrátil mu
túto sumu žalovaný.

14. Na pojednávaní konanom dňa 23.06.2016 žalobkyňa uviedla, že si na platbu s poznámkou „rent“,
ktorá sa nachádza na výpise z účtu žalovaného na č. l. 115 spisu nespomína. Zároveň zopakovala

skôr uvedené písomné vyjadrenie, v ktorom poprela, žeby medzi ňou a žalovaným existovala dohoda o
platení nájomného. Zároveň poprela pôžičku od pána A. vo výške 2.000,- Eur. Uviedla, že sumu 2.000,-
Eur jej požičal žalovaný, ale tak ako to tento uviedol vo svojej predchádzajúcej výpovedi, sumu 2.000,-
Eur mu aj vrátila. Pokiaľ ide o žalovanú sumu, žalobkyňa znova uviedla, že túto poskytla žalovanému
ako príspevok na kúpu spoločného bytu s tým, že zároveň chcela v tom čase predať byt, ktorý vlastní

len na Slovensku a výťažok z neho, ktorý predpokladala vo výške cca 60.000,- Eur použiť tiež na kúpu
spoločného bytu v Anglicku.15. Právny zástupca žalobkyne poukázal na platby vo výške 1.000,- L a 500,- L, ktoré mal žalovaný
zaslať žalobkyni v júni a septembri 2014, čiže v čase keď už boli rozídení. Pokladal na nelogické
poskytnutie ďalších peňazí žalobkyni, ktorá voči nemu mala mať dlh.

K tomu žalovaný uviedol, že áno, rozídení boli, ale na chvíľu sa dali dokopy. Žalobkyňa sa vrátila do
Anglicka a napriek tomu, že mala voči nemu aj po zaplatení sumy cca 13.000,- Eur nesplatený záväzok,
požičal jej ďalšie peniaze, a to sumy 500,- L a 1.000,- L za účelom, aby si mohla prerobiť byt na
Slovensku.

16. Nesporné skutočnosti zistené v konaní.

Nespornými skutočnosťami zistenými v konaní bolo, že

- účastníci konania po určitú dobu žili ako druh a družka v K., v byte prenajatom žalovaným,
- účastníci konania uvažovali o kúpe spoločného bytu v K.,
- žalobkyňou bola žalovanému poskytnutá žalovaná suma,
- žalovaným boli žalobkyne na účet poskytované sumy rôznej výšky.

17. Skutočnosti, ktoré ostali sporné

Spornými skutočnosťami ostali nasledujúce skutočnosti:

- poskytovanie rôznych súm žalovaným žalobkyni ako pôžičky. Žalovaný nepreukázal kedy k dohode o
pôžičkách došlo a nepreukázal ani spôsob, kedy mali byť pôžičky vrátené. Žalobkyňa tvrdila, že išlo o
sumy, ktorými platila účty žalovaného.
- dohoda o úhrade nájomného. Žalovaný napriek jednej platbe zo strany žalobkyne s poznámkou RENT,
dohodu o pravidelnom prispievaní na nájom nepreukázal. Žalobkyňa dohodu poprela.

- poskytnutie pôžičky od p. A.. Žalobkyňa poskytnutie pôžičky poprela.
- poskytnutie fin. prostriedkov na odsťahovanie vecí žalobkyne z Anglicka. Žalobkyňa uvedené poprela
a predložila doklad o úhrade prevozu vecí z Anglicka vo výške cca 108 €.
- vrátenia akých peňazí sa dožadoval žalovaný formou elektronickej pošty adresovanej žalobkyni,
- aké PP chcel žalovaný vrátiť žalobkyni, ako to uviedol vo svojej výpovedi svedok X..

Na odstránenie uvedených skutočností (ak by sa spornosť vôbec odstrániť dala) účastníci konania
nenavrhli ďalšie dokazovanie a súd ich pasivitu nahrádzať nemôže.

18. Právne úvahy súdu aplikované na zistený skutkový stav
Žalobkyňa uplatnený nárok najprv právne posudzovala ako pôžičku. Neskôr už bez právneho posúdenia
žiadala vrátenie peňažnej sumy od žalovaného.
Napriek ústupu žalobkyne od počiatočnej právnej kvalifikácie (ktorou súd nie je viazaný a ktorú žalobca
ani nemusí robiť) bol nárok žalobkyne dostatočne určitý a spôsobilý na rozhodovanie súdu.

Pokiaľ ide o totožnosť skutku, tak v slovenskej ako aj v českej civilistike sa postupuje podľa
trestnoprávneho poňatia totožnosti skutku, podľa ktorého skutok je zachovaný aj vtedy, ak pri zmene
skutkových tvrdení zostáva zachovaná aspoň čiastočná totožnosť konania alebo aspoň čiastočná
totožnosť následku.
V prejednávanej veci tak požiadavkou vrátenia peňazí žalovaným, ktoré mu boli dané žalobkyňou a

ktoré mu nepatria, je totožnosťou následku zachovaná totožnosť skutku bez toho, aby muselo dôjsť k
zmene žaloby.

19. Podľa § 101 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že
pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny

súdu.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.Uvedené ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku upravujú tzv. procesné bremená, resp.
povinnosti, a to povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť.
Bremeno tvrdenia spočíva v tom, že účastník, ktorý má povinnosť tvrdenia, nesie tiež zodpovednosť za

to, že sa súd skutočne potrebnú rozhodnú skutočnosť dozvie. Ak toto bremeno neunesie, prejaví sa to
z jeho strany negatívne na výsledku sporu.
Dôkazná povinnosť je povinnosť účastníka označiť dôkazné prostriedky k preukázaniu tvrdených
skutočností. Táto povinnosť je sprevádzaná inštitútom dôkazného bremena spočívajúceho v povinnosti
dokazovať skutkové okolnosti predpokladané právnou normou, na základe ktorej účastník uplatňuje

deklarované právo. Pokiaľ sa mu to nepodarí a dôkazné bremeno neunesie, prejaví sa to v procesnej
rovine v podobe neúspechu v spore. Dôkazné bremeno vždy zaťažuje toho účastníka, ktorý má v
konečnej fáze procesu dokázať pravdivosť určitého tvrdenia, ktorým odôvodňuje svoj návrh prednesený
súdu. Odporcu dôkazné bremeno, ani bremeno tvrdenia nezaťažujú vtedy, ak iba žiada nevyhovieť
návrhu.
V civilnom procese platí ďalej tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je

záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti
rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou
účastníkov konania a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie
do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v spore je
možný len za náležitej podpory legitímnosti nárokov prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia.

Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo
strany nepredložia, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Účastníkom konania teda hrozí pri
nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena, opierajúc sa o pravidlo „idem est
non esse aut non probari“ (čo nie je dokázané, neexistuje), nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej.
Dôkazné bremeno je teda inštitútom procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je

aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená bola v konaní skutočne
preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých
prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná dokázaná nebola, teda keď si súd nemôže urobiť
záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je pravdivá. Dôkazné bremeno je teda inštitútom, ktorý
súdu umožňuje rozhodnúť v tzv. dôkaznej núdzi.

20. Vychádzajúc z vyššie vysvetlených povinností tvrdenia a povinnosti dôkaznej, bolo pre úspech
v spore zo strany žalobkyne potrebné preukázať odovzdanie peňažných prostriedkov (ďalej len PP)
žalobkyňou žalovanému. Uvedené má súd za preukázané z dôvodu nespornosti tvrdení účastníkov
konania.

Napriek tvrdeniu žalobkyne o tom, že PP boli žalovanému odovzdané za účelom kúpy bytu, o čom
nepriamosvedčíakopoznámkapriprevodePPzostranysvedkaX.žalobkyni,takajtvrdeniežalovaného
(že sa o uvedenej téme rozprávali), nemá súd túto skutočnosť za spoľahlivo preukázanú.

Vo veci sp. zn. 1 Cdo/67/2011 NS SR uviedol - V posudzovanej veci nebolo sporné, že žalobca poukázal

na účet žalovanej peňažnú sumu vo výške 100 000 Sk, a ani to, že žalovaná mu z nej vrátila 30 000
Sk. Keďže však žalobca v konaní nepreukázal žiaden relevantný právny dôvod poskytnutia tejto sumy,
nižšie súdy správne uzavreli, že žalobca plnil žalovanej bez právneho dôvodu.

Súd má teda za to, že plnenie žalobkyne vo vzťahu k žalovanému bolo bezdôvodným obohatením z

dôvodu plnenia bez právneho dôvodu (ak by účel poskytnutých PP bol skutočne kúpa bytu, išlo by z
dôvodu jej nerealizácie o plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, čo by viedlo súd k rovnakému
rozhodnutiu ako je uvedené vo výroku rozsudku).

21. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka

(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka - Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.Podľa § 458 ods.1 Občianskeho zákonníka - Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

22. Pokiaľ ide o obranu žalovaného týkajúcu sa poskytnutých pôžičiek, úhrady nájomného a pôžičky od
p. A., tá preukázaná nebola, pretože nemožno jeho tvrdenia ani potvrdiť a ani vyvrátiť. Preto žalovaný
úspešný byť nemohol.

23. Podstatné však je, že aj keby preukázaná bola, nebola by úspešná.

Žalovaný v podaní zo dňa 01.02.2016 (č.l. 38) tvrdil, že poskytnuté PP použil ako kompenzáciu svojich
pohľadávok voči žalobkyni. Z tohto podania je teda zrejmé, že zo strany žalovaného nešlo o procesnú
obranu formou započítacej námietky podľa § 98 O.s.p. (Vzájomným návrhom je i prejav odporcu,
ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo

prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.)
ale iba o konštatáciu už vykonanej kompenzácie - započítania.

Podľa § 580 Občianskeho zákonníka - Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči

druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

V prejednávanej veci k započítaniu formou dohody nedošlo. Žalovaný však ani netvrdil a už vôbec
nepreukázal, že z jeho strany došlo k jednostrannému zápočtu tvrdenej pohľadávky voči pohľadávke

žalobkyne a najmä kedy sa tak stalo.
Aj keby k takémuto úkonu hypoteticky došlo, nemohol by spôsobiť predpokladané právne účinky z
dôvodu uvedeného v § 581 ods.2 veta druhá Občianskeho zákonníka - Proti splatnej pohľadávke
nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.
Pohľadávkažalobkynesastalasplatnoudoručenímpredsúdnejvýzvyžalovanému.Tvrdenépohľadávky

žalovaného lehotu splatnosti stanovenú nemali (nebola preukázaná), preto by musel byť najprv z jeho
strany aplikovaný postup podľa § 563 Občianskeho zákonníka - Ak čas splnenia nie je dohodnutý,
ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po
tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. alebo § 564 Občianskeho zákonníka - Ak je čas plnenia ponechaný
na vôli dlžníka, určí ho na návrh veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými

mravmi, čo však preukázané nebolo.

Z vyššie uvedených dôvod tak súd žalobe ako plne oprávnenej vyhovel.

24. Náhrada trov konania

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 O.s.p. - Účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Trovykonaniažalobcuspočívajúvzaplatenomsúdnompoplatkuvovýške789,50€avtrováchprávneho

zastúpeniapodľaVyhláškyMSSRč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanie
právnych služieb.

Trovy právneho zastúpenia spočívajú v nasledujúcich úkonoch

a) prevzatie a príprava zastúpenia - 287,14 € + RP 8,39 €,
b) podanie vyjadrenia k odporu zo dňa 02.11.2015 - 287,14 € + RP 8,39 €,
c) účasť na pojednávaní dňa 07.01.2016 - 287,14 € + RP 8,58 €,
d) podanie vyjadrenia zo dňa 18.02.2016 - 287,14 € + RP 8,58 €,
e) účasť na pojednávaní dňa 07.04.2016 - 71,79 € (1/4 z 287,14 € ) + RP 8,58 €,

f) návrh na predbežné opatrenie - 143,57 € (1/2 z 287,14 €) + RP 8,58 €,
g) účasť na pojednávaní dňa 23.06.2016 - 287,14 € + RP 8,58 €, spolu 1710,74 € + 342,15 € ako 20%
DPH = 2052,89 €.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať

náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.