Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 9, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/715/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414209596
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6414209596.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a

členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobkyne L. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. H. XXX, právne zastúpenej JUDr. Jaroslavom Spáčom, advokátom, Advokátska
kancelária so sídlom Žiar nad Hronom, Ul. SNP 96 proti žalovanému W TOWER s.r.o., so sídlom Dr.
Jánskeho 477/4, Žiar nad Hronom, IČO : 44 803 753, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou
Líška & Partners s.r.o., so sídlom A. Hlinku 736/3, Žiar nad Hronom, v konaní o zaplatenie 97,36
€ s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k.
4C/171/2014-56 zo dňa 06. 05. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia vo výške 24,99 € na účet jej právneho zástupcu JUDr. Jaroslava Spáča, advokáta, do troch
dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 97,36 €
s 5,15 % úrokom z omeškania ročne počítaným od 26.6.2014 do zaplatenia, všetko do 15 dní od
právoplatnosti rozhodnutia titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že na základe ním vykonaného dokazovania dospel
k nasledujúcim skutkovým zisteniam :
Žalobkyňa je vlastníčkou bytu v C. S. A. a žalovaný vykonáva správu polyfunkčného bytového domu,
v ktorom sa nachádza aj byt žalobkyne. Za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013 žalovaný vyúčtoval
žalobkyni skutočné náklady spojené s užívaním bytu vo výške preplatku v sume 206,83 €. Žalovaný z
tohto preplatku poukázal žalobkyni len sumu 109,47 € s tým, že rozdiel, ktorý žalobkyňa žaluje, žalovaný
ani po výzve nevrátil. Žalovaný sa bránil tým, že po tom, čo sa stal správcom polyfunkčného obytného

domu zistil, že žalobkyňa sa stala vlastníčkou bytu od 1.4.2010, kedy mala v prospech predchodcu
platiť mesačné zálohy 88,35 €, za mesiac apríl 2010 právnemu predchodcovi sumu neuhradila a
správcovizačalaplatiťažvpiatommesiaci2010.Vdôsledkuuvedenéhozaštvrtýmesiac2010jejvznikol
nedoplatok, ktorý na základe článku IV. bod. 5 Zmluvy o výkone správy bol započítaný z preplatku.

Okresný súd na základe právneho posúdenia vyššie uvedených skutkových zistení dospel k právnemu
záveru, že ak aj žalovaný bol toho názoru, že žalobkyňa mala nedoplatok na úhradách za plnenia a

preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv, mal tieto nedoplatky zákonným spôsobom vymáhať a
nie kompenzovať so vzniknutým preplatkom. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenia zák. č. 182/1993
Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej v texte len „zákon č. 182/1993 Z. z. ). Zdôraznil,
že správca domu je povinný sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky,údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky,
avšak zákonom č. 182/1993 Z. z. nie je umožnené správcovi nevracať preplatky na platbách spojených
s užívaním bytu. Takúto právomoc nemá žalovaný ani na základe Zmluvy o výkone správy domu č.

477/2013/01, nakoľko ani z článku IV. bod 5 mu takéto oprávnenie nevyplýva.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti následne okresný súd posúdil nárok navrhovateľky ako nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré predstavuje rozdiel v sume 97,36 €, ktorú sumu žalovaný
nevrátil žalobkyni bez právneho dôvodu v zmysle ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v dôsledku

čoho ho musí vydať tomu, na úkor koho ho získal. Súčasne okresný súd priznal žalobkyni aj úrok z
omeškania aplikujúc ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením Vlády SR č.
586/2008 Z. z..

O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 2 O. s. p. , teda podľa úspechu v konaní.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá O. s. p. ) odvolanie
žalovaný. Mal za to, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a vec neprávne právne posúdil. Uznal, že vykonáva správu domu, v ktorom je
vlastníčkou bytu žalobkyňa, a ktorej za obdobie od 01. 01. 2013 až 31. 12. 2013 vyúčtoval skutočné
náklady spojené s užívaním bytu, a to dňa 26. 05. 2014 a z tohto vyúčtovania vyplýva preplatok 206,83

€. Uznal i to, že napriek tomuto vyúčtovaniu žalobkyni poukázal dňa 30. 04. 2014 sumu 109,47 €
s tým, že rozdiel medzi uvedenými sumami zaúčtoval na nedoplatok žalobkyne z predchádzajúceho
obdobia. Poukázal na to, že už v minulosti vznikli ohľadom platby za mesiac apríl roku 2010 medzi
účastníkmi konania nedorozumenia. Namietal, že k započítaniu spornej sumy nedošlo len z jeho strany,
ale v predchádzajúcom období aj zo strany navrhovateľky. Nestotožnil sa s právnym záverom okresného

súdu, podľa ktorého mu zákon neumožňuje ako správcovi nevracať preplatky na platbách spojených s
užívaním bytu a že mu uvedené nevyplýva ani zo zmluvy o výkone správy. Má za to, že zmluva o výkone
správy mu umožňuje v zmysle čl. IV. bod 5 započítanie pohľadávok, a to takou formou, že pri neúplnej
úhrade on, ako správca rozhoduje, za ktorý mesiac, bola ktorá platba uhradená. Poukázal na ust. §
580 Občianskeho zákonníka. Na záver uviedol, že je nespravodlivé a aj v rozpore s dobrými mravmi,

ak je povinný uhradiť navrhovateľke žalovanú sumu aj napriek tomu, že navrhovateľka mu je naozaj
dlžná, a to od apríla roku 2010 a napriek tomu nie je oprávnený túto sumu si započítať, resp. v rámci
inventarizácie pohľadávok ju podľa vlastného rozhodnutia zaradiť ako platbu neúplnú v zmysle zmluvy
o výkone správy.

Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že rozhodnutie okresného súdu
považuje za vecne aj právne správne. Výhrady žalovaného, že má právo započítať svoje pohľadávky pri
realizácii vyúčtovania neuznáva, nakoľko ak tak mienil urobiť, malo sa to prejaviť vo vyúčtovaní. Poprela
existenciu pohľadávky žalovaného voči nej. Naopak, trvala na tom, že všetky platby, ktoré boli od nej
požadované riadne a v požadovanej výške uhradila. Žalovaný nepopiera, že je právnym nástupcom

svojho predchodcu v správe predmetného domu, avšak žalobkyňa nemieni preberať zodpovednosť
za chyby pri prechode správy, ak k ním došlo. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
prvostupňového súdu potvrdil.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), preskúmal odvolanie žalovaného viazaný rozsahom

a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p., ako aj konanie, ktoré napadnutému rozhodnutiu
predchádzalo a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. napadnutý rozsudok okresného
súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako v celom rozsahu vecne správny potvrdil.
Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v

dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 157 ods. 2 O. s. p. . Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu
je vecne správne, preto v jednotlivostiach naň odvolací súd odkazuje. Z uvedených dôvodov sa odvolací
súd v odvolacom konaní obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia
(§ 219 ods. 2 O. s. p. ) a na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia uvádza nasledovné :

Aj odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ je žalovaný toho názoru, že žalobkyňa mala nedoplatok na
úhradách za plnenia a preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv, mal tieto nedoplatky zákonným
spôsobom vymáhať a nie kompenzovať so vzniknutým preplatkom. Argument žalovaného, že k
započítaniu vzájomných pohľadávok medzi ním a žalobkyňou došlo v minulom období aj zo stranyžalobkyne, nie je právnym dôvodom, na základe ktorého by započítanie z jeho strany bolo započítaním
zákonným spĺňajúcim zákonné predpoklady platného právneho úkonu. Zo strany žalovaného došlo k
svojvoľnému započítaniu ním tvrdeného nedoplatku vzniknutého na strane žalobkyne bez toho, aby bolo

zrejmé, či ide o pohľadávky vzájomne započítateľné. K započítaniu totiž nedochádza automaticky len čo
sa pohľadávky stretli, ale vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho
vzťahu. Musí však ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka
a v akom rozsahom sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Formu tohto prejavu zákon
nepredpisuje, avšak nesmie odporovať ustanoveniam § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Postup

žalovaného, ktorý napriek tomu, že na základe vyúčtovania za obdobie od 01. 01. 2013 do 31. 12. 2013
mal žalobkyni, ako vlastníčke bytu vyplatiť preplatok v sume 206,83 €, z ktorej sumy žalobkyni vrátil len
sumu 109,47 €, teda ponechal si žalovanú sumu, nemožno považovať za jednostranný právny úkon v
súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

Podľa § 580 OZ , ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,

zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav
smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie. Započítať nemožno pohľadávky, pri ktorých je to
vylúčené zo zákona (§ 581) alebo dohodou účastníkov.

Z postupu žalovaného však nie je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatnila voči
žalobkyni na započítanie, ak uvedené nevyplýva ani zo samotného vyúčtovania, ak ním vykonané
započítanie nebolo súčasťou tohto vyúčtovania. Okresný súd preto dôvodne konštatoval, že ani zo
zákona č. 182/1993 Z. z., , ale ani zo Zmluvy o výkone správy domu č. 477/2013/01 vrátane jeho čl.
IV. bod 5 nevyplýva žalovanému oprávnenie nevracať preplatky na platbách bez toho, aby postupoval

v súlade so zákonom. Článok IV. bod 5 zmluvy o výkone správy síce žalovanému umožňuje, aby
žalovaný pri neúplnej alebo nezaplatenej úhrade platby uhradené za vlastníka zaradil v poradí podľa
svojho rozhodnutia. Uvedený článok nepojednáva o možnosti bez právneho dôvodu nevyplatiť žalobkyni
preplatok v plnej výške tak, ako bol vyúčtovaný. Z postupu žalovaného nie je možné zistiť, či nešlo
o pohľadávky, ktoré nie sú spôsobilé na započítanie v zmysle ust. § 581 Občianskeho zákonníka,

teda napr. či nešlo o pohľadávky premlčané, a pod.. Vzhľadom na uvedené je správny právny záver
okresnéhosúdu,podľaktoréhosumu97,36€spríslušenstvomnevrátilžalovanýžalobkynibezprávneho
dôvodu, a preto mu vznikla povinnosť vydať toto bezdôvodné obohatenie žalobkyni v zmysle ust. § 451
ods. 2 v spojení s § 456 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej skutočnosti odvolací súd v celom
rozsahu rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil podľa § 219 ods. 2 O. s. p..

Na záver odvolací súd poznamenáva, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne nové, prípadne ďalšie
skutočnosti, ktoré by neboli vyhodnotené a posúdené prvostupňovým súdom, resp., ktoré by boli
spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.
Okresný súd rozhodol vecne správne aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, ak rozhodoval
podľa § 142 ods. 1 O. s. p., ktorú skutočnosť odvolací súd uvádza napriek tomu, že rozhodnutie o

náhrade trov konania nebolo výslovne účastníkmi konania v odvolaní napadnuté, avšak ide o výrok
závislý od rozhodnutia vo veci samej.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s §
142 ods. 1 O. s. p., teda podľa úspechu v odvolacom konaní. V odvolacom konaní bola v celom
rozsahu úspešná žalobkyňa, preto jej vznikol nárok na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov

právnehozastúpenia.Trovyprávnehozastúpeniabolivynaloženézaúkonprávnehozástupcužalobkyne
- vyjadrenie k odvolaniu v zmysle § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej v texte len
„vyhláška“), a to vo výške 16,60 € + režijný paušál vo výške 8,39 € v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky. Trovy
odvolacieho konania tak spolu predstavujú sumu 24,99 €, ktoré je žalovaný povinný nahradiť žalobkyni

na účet jej právneho zástupcu v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p., do troch dní.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.