Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 23, 2016

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 12P/240/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314224858
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Pintová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4314224858.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice vo veci starostlivosti o maloleté dieťa : RR., bytom ako matka, v konaní zastúpená

kolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodinyLevice,dieťarodičov:W.aZ.,ozvýšenie
výživného na maloleté dieťa, sudkyňou JUDr. Miriam Pintovou, takto

r o z h o d o l :

Z v y š u j e s a vyživovacia povinnosť otca na maloletú E. zo sumy 22,61 eur mesačne
na sumu 70 eur mesačne, počnúc dňom 1.6.2016, a to vždy do 15-teho dňa kalednárneho mesiaca
vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa.

Zročné výživné za obdobie od 1.6.2016 do 23.6.2016 vo výške 47,39 eur je otec povinný k rukám

matky uhradiť v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Levice číslo konania 7C /138/2004 - 61 zo dňa
24.11.2006 v časti výživného na maloletú E.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletého dieťaťa písomným návrhom zo dňa 22.12.2014 žiadala, aby súd zvýšil vyživovaciu
povinnosť otca na maloletú E. zo sumy 681 ,- Sk (22,61 eur) mesačne na sumu 130 eur mesačne od
1.1.2009. Na pojednávaní dňa 23.6.2016 uviedla, že výživné žiada zvýšiť od 1.6.2016 , nakoľko otec sa

dlhodobo vyživovaciu povinnosť neplní ani v rozsahu stanovenú naposledy rozsudkom 7C /138/2004
zo dňa 24.11.2006, kedy bol zaviazaný platiť výživné na maloletú v minimálnom rozsahu podľa zákona,
to je 681 Sk mesačne.

12P/ 240/2014
Matka v návrhu uviedla, že do 30.4.2014 bola zamestnaná a ako ďalej uviedla v návrhu toho času
je nezamestnaná. V návrhu uviedla, že otec si vyživovaciu povinnosť vôbec neplní, od otca výživné

ani nežiadala, nakoľko bola zamestnaná a za pomoci svojej matky starostlivosť a výživu maloletej
zabezpečovala sama, bez účasti otca dieťaťa. Po smrti matky sa spolu s dcérou odsťahovali do bytu
jej priateľa. Maloletá E., ako ďalej uviedla v návrhu od septembra 2014 nastúpila na Strednú odbornú
školu v Dunajskej Strede. Od tejto doby došlo k značnému nárastu nákladov maloletej a to nákladov
spojených s cestovným do miesta výkonu štúdia 48 eur mesačne, náklady za pobyt dieťaťa v školskom
internáte 20 eur mesačne, stravné na internáte okolo 50,10 eur mesačne, ako aj nákladov spojených
so študijným procesom ( zakupovanie učebníc a slovníkov cudzích jazykov mesačne okolo 10 eur).

Uviedla, že náklady spojné s bývaním predstavujú 87 eur mesačne, ďalej platí poistku pre seba i dcéru
120 eur ročne. Uviedla, že v súčasnosti už nie je schopná narastajúce potreby dieťa sama hradiť a preto
žiadala, aby súd s poukazom na zmenu pomerov na strane maloletej, vyživovaciu povinnosť otca zvýšil.Matka na pojednávaní dňa 19.5.2015 uviedla, pridržiavajúc sa písomného návrhu, že pracovný pomer
u zamestnávateľa Furni Finisch s.r.o. ukončila 30.4.2014 z dôvodu zmeny sídla spoločnosti do Veľkého
Krtíša, kde už nemohla pracovať z dôvodu vzdialenosti od miesta bydliska. Spočiatku aj skúšala do

zamestnania dochádzať, avšak odchádzala vo veľmi skorých ranných hodinách a vracala sa domov
neskoro večer, nebol preto náležite zabezpečený dozor nad maloletou, nemal jej kto s dieťaťom pomôcť
a preto z týchto dôvodov bola nútená pracovný pomer skončiť dohodou. Dúfala, že si nájde nové
zamestnanie,čosajejnepodariloanáslednesazaevidovalanaúradepráceod7.5.2014.Dňa30.1.2015
nastúpila do pracovného pomeru, na základe dohody o vykonaní práce, kde dosahuje veľmi nízky príjem

okolo 44 eur mesačne, keďže vykonáva podľa pracovného zaradenia len pomocné práce.
Matka ďalej uviedla, že vyživovacia povinnosť jej nepribudla, býva s dcérou v byte jej priateľa, ktorý však
byt riadne neužíva, zdržiava sa zahraničí, tento však hradí všetky náklady spojené s užívaním bytu.
Uviedla, že maloletá E. je zdravá, mimoriadne náklady spojené so zdravotným stavom dcéry nemá,
avšak maloletá sa venuje v rámci mimoškolských aktivít tenisu, navštevuje tenisovú školu v Šahách,
ktoré náklady predstavujú 30 eur mesačne a počas dní školského vyučovania maloletá navštevuje

tenisovú školu v Dunajskej Strede, ktoré náklady predstavujú 40 eur mesačne. Uviedla, že otec sa
o maloletú vôbec nezaujíma, dieťa nenavštevuje, neposiela dcére žiadne darčeky a ani si neplní
vyživovaciu povinnosť. Trestné oznámenie pre zanedbanie povinnej výživy nepodala, lebo nevedela
ako má postupovať. Matka uviedla, že s poukazom na príjmy, poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške
63,50 eur mesačne.

Otec bol vypočutý prostredníctvom dožiadaného súdu v Maďarsku, pred ktorým súdom do zápisnice zo
dňa 11.9.2015 uviedol, že návrh o zvýšenie výživného mu bol doručený, sčasti s týmto súhlasil. Uviedol,
že matka ho po celý čas nevyhľadala ani raz, aby platil výživné. Na dieťa po prerušení spolužitia s
matkou posielal peniaze, ktoré mu boli vrátené späť. Uviedol, že je ochotný platiť výživné, ako mu bolo
určené, výživné požadované matkou vo výške 130 eur mesačne nie je schopný platiť, navrhol určiť

výživné 10.000 forintov mesačne. Uviedol, že nevedel, že jeho manželstvo bolo rozvedené, mal za to,
že manželstvo s matkou maloletej pretrváva a nemal vedomosť, že mu bolo súdom stanovené výživné.
Uviedol, že nemal vedomosť ani o tom, že matka s dcérou sa presťahovali, podal aj list, ktorý sa mu
tiež vrátil späť.
12P/ 240/2014

Uviedol, že tri aj pol roka pracuje ako predavač v malom obchode vo Váci, na štvorhodinový pracovný
čas a jeho príjem je 39.955 forintov a zároveň od štátu dostáva ošetrovateľský príspevok 22.500 forintov.
V máji 2012 sa mu narodil syn Z.r, s matkou dieťaťa žijú v spoločnej domácnosti, príjem jeho družky je
78.000 forintov- minimálna mzda. Uviedol, že nie je vlastníkom žiadneho majetku. Uviedol, že s družkou
bývajú v prenajatom byte, k výške nákladov sa nevedel vyjadriť.

Otec bol Okresným súdom Levice vyzvaný, s poukazom na jeho výpoveď, aby súdu dokladoval rodný
list maloletého Z., potvrdenie o príjme družky, doklady vo výške jeho nákladov, ktorú výzvu otec prevzal
dňa 17.5.2016, avšak na výzvu súdu nereagoval.
Podľa § 26 Zákona o rodine Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.13)
Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa§75odsek1vetaprváZákonaorodinePriurčenívýživného prihliadnesúdnaodôvodenépotreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 odsek 1 Zákona o rodine Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie
12P/ 240/2014

výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 odsek 3 Zákona o rodine Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.
Podľa článku 1 odsek 1 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom
práve, uznaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti ( ďalej len

„ nariadenie“) toto nariadenie sa vzťahuje na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov,
príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva.
Podľa článku 2 odsek 10 nariadenia „ oprávnený“ každá fyzická osoba, ktorá má nárok na výživné
alebo o ktorej sa tvrdí, že má takýto nárok. Podľa odseku 11 „ povinný“ je každá fyzická osoba, ktorá má
vyživovaciu povinnosť alebo o ktorej sa tvrdí, že má takúto povinnosť.

Podľa článku 3 nariadenia v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná :
a/ súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného, alebo b/ súdu podľa miesta obvyklého pobytu
oprávneného, alebo c/ súdu , ktorá má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať v osobnom
stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc
nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo d/ súdu, ktorá má podľa svojho

právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa
vyživovacejpovinnostijespojenástýmtokonaním,pokiaľsatátoprávomocnezakladávýlučnenaštátnej
príslušnosti niektorého z účastníkov.
Citovaný článok 3 písmeno a/ nariadenia hovorí úmyselne o „ odporcovi“ preto vychádza z rovnakej
filozofie ako nariadenie Brusel I, to je ak je žalobcom oprávnený, môže žalovať tak v mieste svojho

obvyklého pobytu ( článok 3 písmeno b/ nariadenia) ako aj v mieste obvyklého pobytu povinného
( článok 3 písmeno a/ nariadenia). Ak je však žalobcom povinný, smie žalovať len v mieste obvyklého
pobytu oprávneného - odporcu ( článok 3 písmeno a / nariadenia). Nesmie žalovať v štáte svojho
obvyklého pobytu, pretože účelom ustanovení o právomoci je zvýhodniť oprávneného.
Zvykonanéhodokazovaniabolopreukázané,ženárokmatkyozvýšenievýživnéhobolpodanýdôvodne.

Rozsudkom Okresného súdu Levice č.k. 7C/138/2004 zo dňa 24.11.2006 bolo manželstvo rodičov
maloletej Ramóny rozvedené, na čas po rozvode bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky
a otec bol zaviazaný platiť výživné v minimálnom rozsahu podľa zákona, ktoré v tom čase predstavovalo
681 Sk. Súd, ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku určil minimálne výživné a to z dôvodu, že súd v čase
rozhodovania nemal preukázaný príjem otca. Matka maloletej v tomto čase bola zamestnaná, jej príjem

predstavoval 10.000,- Sk. Iné vyživovacie povinnosti rodičia maloletej nemali, maloletá v tomto čase
bola žiačkou Základnej školy v Šahách.
V súčasnosti maloletá E.e študentkou Strednej odbornej školy v Dunajskej Strede, v čase rozhodnutia
súdu končila druhý ročník. Je nepochybné, že od poslednej úpravy výživného pred desiatimi rokmi
došlo k nárastu nákladov maloletej, s poukazom k jej fyzickému rastu ( ošatenie, strava, hygienické,

kozmetické potreby), ako aj k značenému
12P/ 240/2014
nárastu nákladov spojených so štúdiom na strednej škole, ktorú dieťa navštevuje v Dunajskej Strede. Je
ubytovaná na internáte, do miesta výkonu štúdia a späť cestuje týždenne autobusovou dopravou) ako aj
nárastu nárokov spojených so stredoškolským štúdiom, ktoré náklady matka vydokladovala. Maloletá

navštevujetenisovúškolu,ktorénákladyvŠaháchprestavujú30eurmesačne,vDunajskejStrede40eur
mesačne, čo tiež matka vydokladovala potvrdením uvedených tenisových klubov. Matka žije s dcérou v
byte jej priateľa, na nákladoch spojených s užívaním bytu sa matka nepodieľa. Matka posledný pracovný
pomer ukončila dohodou z objektívnych dôvodu, po skončení pracovného pomeru bola evidovaná na
úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a od 20.1.2015 pracuje na základe dohody o vykonaní

práce s príjmom 44 eur.
Otec maloletej je zamestnaný na polovičný - 4 hodinový pracovný úväzok, jeho príjem za rok 2015
predstavoval v priemere 38.695 forintov, pričom otec poberá opatrovateľský príspevok čo doznal vosvojej výpovedi. Otec síce uviedol, že mu pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému Z., že žije so
svojou družkou, ktorá dosahuje minimálnu mzdu, avšak tieto skutočnosti súdu nepreukázal.
Otec síce dokladoval, že jeho príjem je nízky, avšak súd poukazuje, že otec pracuje len na polovičný

úväzok. Otec podľa názoru súdu v prípade, že by pracoval na riadny pracovný úväzok , mohol dosahovať
aspoň minimálnu mzdu, ktorá predstavuje v Maďarsku po prepočte 332,76 eur. Berúc teda do úvahy
nielen vykázaný príjem otca ale aj jeho zárobkové možnosti a schopnosti, súd zvýšil vyživovaciu
povinnosť otca na maloletú na sumu 70 eur mesačne od 1.6.2016, ako žiadala matka, ktoré výživné
považoval súd za primerané, pričom pri stanovení výšky výživného súd musel zohľadniť, že aj matka

musí vynaložiť väčšie úsilie zaradiť sa do pracovného pomeru, kde by dosahovala vyšší príjem, aby
sa matka mohla riadne podieľať na zabezpečení potrieb dcéry bez účasti iných osôb ( príbuzných,
priateľov a podobne).
Súd zároveň vyčíslil zameškané výživné od 1.6.2006 do 23.6.2016 vo výške 44,39 eur ( 60 eur mal
otec zaplatiť za mesiac január mínus 22,61 eur , ktoré bolo určené otcovi platiť = 44,39 eur) , ktoré otca
zaviazaluhradiťkrukámmatkyvlehotedotrochdníodprávoplatnostirozsudkupodľa§160ods.1O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v dvoch písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods.1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté

vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

12P/ 240/2014

navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1 O. s. p.)