Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 9, 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4C/444/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815210968
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8815210968.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: Orange

Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o.,
IČO: 35855673, so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava proti žalovanej: Ž.J. Q. Q.,
M.. XX.X.XXXX, Q. R. XXX, XXX XX P., t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou W. P., súdnou
tajomníčkou Okresného súdu Humenné, o zaplatenie 144,55 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd z a v ä z u j e žalovanú uhradiť žalobcovi sumu 84,55 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne z uvedenej sumy od 25. 09. 2015 až do dňa zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Súd žalobu žalobcu čo do zvyšku z a m i e t a .

Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 2,80 eur a trovy právneho
zastupovania na účet právneho zástupcu žalobcu vo výške 10,18 eur, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 144,55 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy od 25.9.2015 do zaplatenia a trov konania. Žalobu

odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel zmluvu č. A8136744, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú
Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy žalobca vypožičal žalovanej SIM kartu, ktorá jej
umožňujevyužívaťtelekomunikačnéslužbyposkytovanéžalobcom,SIMkartebolopriradenéúčastnícke
telefónne číslo.

Žalobca so žalovanou uzavrel splátkovú zmluvu, ktorá je obsiahnutá v Dohode o splátkach Dodatku k
zmluve, na základe ktorej sa žalovaná zaviazala uhradiť v 24 mesačných splátkach vo výške 2,40 eur

a zvyšnú časť kúpnej ceny zariadenia vo výške 57,60 eur.

Ďalej uviedol, že v súlade s vyššie uvedeným sa domáha nároku vo výške škody voči žalovanej,
ktorá vznikla žalobcovi za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Samsung Galaxy
Trend Plus black a to vo výške 60,- eur (ďalej len „škoda“). Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi
predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou (ďalej len
„výsledná suma“), t.z. predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalovaná žalobcovi spôsobila tým, že získala

mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom
Dodatku sa zaviazala používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušila svoj
základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť
riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalovaná si bola v zmysle Dodatku vedomá, že mobilnýtelefón/telekomunikačné zariadenie je jej predávané za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 Dodatku, ktorej
výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu,
že sa zaviazala užívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by

spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného
telefónu/telekomunikačného zariadenia). Pri výpočte spôsobenej škody žalobca zohľadnil počet celých
mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo
strany žalovanej. Žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb vo výške 26,95 eur.
Tým, že žalovaná neuhrádzala mesačné splátky za zvyšnú časť kúpnej ceny zariadení, porušila zmluvné

povinnosti a žalobca zosplatnil aj zvyšné neuhradené splátka spolu v sume 57,60 eur. Žalobca pokusom
o pokonávku zo dňa 28.8.2015 oznámil žalovanej sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a
sumu za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie ako aj nezaplatené splátky, vyzval ju na ich úhradu
v dodatočnej lehote. Žalovaná na pokus o pokonávku nereagovala žiadnou ani čiastočnou úhradou
pohľadávky. Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade so Všeobecnými
podmienkami článok 11, bod 11.14 a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné

plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 25.9.2015. Z vyššie uvedeného dôvodu žiadal súd, aby
žalobcovi priznal okrem sumy za neuhradené služby vo výške 26,95 eur, sumu za nezaplatené splátky
vo výške 57,60 eur ako aj nárok na zaplatenie sumy 60,- eur, ktorú si žalobca v tomto konaní uplatňuje
vo výške škody, ktorá mu podľa jeho názoru preukázateľne vznikla.

Súdu sa nepodarilo dostupnými spôsobmi zistiť súčasný pobyt žalovanej, preto jej bola ustanovená
opatrovníčka.

Opatrovníčka žalovanej uviedla, že nesúhlasí s náhradou škody, pretože podľa doterajších rozhodnutí
žalobcovi škoda nevznikla.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby - zmluvou č. A8136744 zo dňa
18.11.2014 a dodatkom k zmluve č. A8136744 zo dňa 18.11.2014 a dohodou o splátkach zo dňa
18.11.2014, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb
prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s., účinnými od 1.1.2014,

pokusom o pokonávku zo dňa 28.8.2015, faktúrou č. 2264120477, písomným podaním žalobcu zo dňa
24.2.2016 a dňa 2.6.2016 a zistil nasledovný skutkový stav:

Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. A8136744 zo dňa 18.11.2014 uzavretej medzi účastníkmi
tohto konania vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej ako užívateľovi - fyzickej osobe - nepodnikateľovi

SIM kartu. Predmetom zmluvy bol účastnícky program Sova 10 eur a služby TV v mobile s archívom,
CLIP, Mesačné predplatné, Prístup k internetu.

Z Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb č. A8136744 zo dňa 18.11.2014 vyplýva, že v
súvislosti s kúpou koncového telekomunikačného zariadenia (ďalej len „MT“) typu Samsung Galaxy

Trend plus black, sa účastníci dohodli na kúpnej cene za prístroj vo výške 60 eur. Žalovaná sa zaviazala
splniť povinnosti jej vyplývajúce z Článku 2. tohto dodatku, teda riadne a včas zaplatiť kúpnu cenu
za zakúpený akciový mobilný telefón vo výške uvedenej v Článku 1 bode 1.2, ako aj pravidelne platiť
mesačný poplatok prinajmenšom v sume 14,99 eur. V zmysle bodu 2.3 tohto článku sa žalovaná
zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov odo dňa uzatvorenia tohto

dodatku.

V čl. 2 bod 2.5 písm. a), b) Dodatku k zmluve č. A8136744 zo dňa 18.11.2014 je uvedené, že účastník
si je vedomý, že MT je mu predávaný za Kúpnu cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 Dodatku, ktorej výška
sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou MT a v zmysle tohto Dodatku poskytnutou

zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované
mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto Dodatku po dobu dohodnutú v tomto Dodatku,
pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo
2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj na prípadný obsah Prílohy č. 1
Dodatku (pokiaľ je súčasťou Dodatku takáto príloha), by spôsobilo, že Podniku vznikla škoda (minimálne

v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT). V nadväznosti na ustanovenia predchádzajúcej vety sa
Strany dohodli, že účastník je povinný Podniku uhradiť nižšie v tomto bode uvedenú zmluvnú pokutu v
prípade porušenia nižšie v tomto bode uvedených povinností nasledovne:a) ak Účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 Dodatku poruší svoju povinnosť včas
a riadne uhradiť cenu za služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči
Podniku alebo povinnosť včas a riadne Podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť Podniku, alebo

b) ak Účastník počas doby viazanosti uvedenej v článku 2 bode 2.3 Dodatku poruší svoju povinnosť
zotrvať v zmluvnom vzťahu s Podnikom podľa zmluvy a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia
služby prostredníctvom SIM karty alebo Účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon,
ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo
Dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu Dodatku alebo

zmluvy)jeúčastníkpovinnýuhradiťPodnikuzmluvnúpokutuvovýške60,-eur,pričompokiaľkporušeniu
povinnosti dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti (ďalej tiež
„Druhá časť doby viazanosti“) výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel
znižovaťvzávislostiodtoho,koľkomesiacovmáešteuplynúťodokamihuporušeniazmluvnejpovinnosti
do konca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre druhú časť doby viazanosti sa vypočíta
tak, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a okamihom porušenia

povinnosti (pokiaľ tento nastal počas druhej časti doby viazanosti) sankcionovanej zmluvnou pokutou
vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej
vete, a v menovateli číslo šesť. Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel uvedených
v predchádzajúcej vete sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol. Zmluvná pokuta (resp. v prípade,
že sa výška zmluvnej pokuty počas doby viazanosti od určitého okamihu postupne znižuje, platí toto

ustanovenie pre zmluvnú pokutu, v jej výške, ako je táto stanovená pre obdobie pred Druhou časťou
doby viazanosti) predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou) cenou mobilného
telefónu bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH (uvedenou v článku 1 bode 1.2 v kolónke
označenej pod číslom 9) a kúpnou cenou t.j, kúpnou cenou s DPH, za ktorú Podnik predal mobilný
telefón účastníkovi, (uvedenou v článku 1 bode 1.2 v kolónke označenej číslom 4). Právo na zmluvnú

pokutu vznikne Podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti
Účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany Podniku (napr.
odstúpením od zmluvy alebo prerušením či obmedzením poskytovania služieb v prípade porušenia
povinností podľa bodu 2.3 písmena c) tohto článku).

Z dohody o splátkach zo dňa 18.11.2014 vyplýva, že prvú časť kúpnej ceny v sume 2,4 eur sa účastník
zaviazal zaplatiť bez zbytočného odkladu po uzatvorení dodatku a zvyšnú časť kúpnej ceny v 24-tich
splátkach po 2,4 eur.

Z pokusu o pokonávku žalobcu adresovaného žalovanej zo dňa 28.8.2015 vyplýva, že žalobca upozornil

žalovanú, že voči nej eviduje splatnú pohľadávku, ktorá vznikla neuhradením riadne vyúčtovanej ceny
za poskytnuté služby v sume 26,95 eur a zároveň jednorazové zaplatenie všetkých zostávajúcich
nezaplatených splátok zvyšnej časti kúpnej ceny v sume 48 eur a z dôvodu porušenia zmluvných
povinností vyplývajúcich z predmetného dodatku k zmluve o pripojení a samotnej zmluvy o pripojení
zaplatiť zmluvnú pokutu/náhradu škody v celkovej výške 60 eur. Pohľadávku v sume 144,55 žiadal

uhradiť najneskôr do 24.9.2015.

Za neuhradené služby žalobca vyfakturoval žalovanej faktúry, a to faktúru č. 2264120477 zo dňa
23.11.2014 na sumu 26,95 eur s dátumom splatnosti do 7.12.2014.

Žalobca v písomnom podaní zo dňa 24.2.2016 a 2.6.2016 žiadal žalobe vyhovieť v zmysle podanej
žaloby.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.

( ďalej len „ Všeobecné podmienky“ ).

Zo Všeobecných podmienok účinných od 1.1.2014, a to z článku 17 bodu 17.4 vyplýva, že Zmluva a
Všeobecné podmienky, ako aj právne vzťahy medzi Účastníkom a spoločnosťou Orange, ktoré nie sú
v Zmluve a Všeobecných podmienkach výslovne upravené, sa riadia ustanoveniami Zákona a ak tieto

nie sú upravené v Zákone, tak sa riadia ustanoveniami ostatných platných právnych predpisov.Podľa bodu 4.4 písm. a) článku 4 Všeobecných podmienok účinných od 1.1.2014 spoločnosť Orange
Slovensko je oprávnená odstúpiť od zmluvy, účastník nezaplatil splatnú cenu za poskytnutú Službu ani
do 45 dní po dni jej splatnosti.

V zmysle bodu 4.10 článku 4 Všeobecných podmienok účinných od 1.1.2014 ukončením platnosti
Zmluvy nezaniká povinnosť Účastníka uhradiť cenu poskytnutých Služieb, ako aj uhradiť všetky iné
peňažné záväzky voči spoločnosti Orange a súčasne vysporiadať všetky svoje ostatné záväzky voči
spoločnostiOrange.SpoločnosťOrangeprizánikuZmluvyzašleÚčastníkovikonečnévyúčtovanie,ktoré

je Účastník povinný uhradiť.

Podľa bodu 6.2 písm. a), b) článku 6 Všeobecných podmienok účinných od 1.1.2014 okrem povinností
upravených v týchto všeobecných podmienkach je účastník povinný používať Službu iba v súlade so
Zmluvou alebo jej dodatkom, Zákonom a týmito Všeobecnými podmienkami a pritom dodržiavať zásady
dobrých mravov a verejného poriadku; platiť cenu za poskytnuté Služby podľa Zmluvy a podľa Cenníka,

ako aj cenu za Iné služby až na základe predloženia faktúry v súlade s ustanovením článku 11 bod 11.8
týchto Všeobecných podmienok;

V zmysle bodu 11.14 článku 11 Všeobecných podmienok účinných od 1.1.2014 spoločnosť Orange má
nárok na úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej ceny Účastníkovi poskytnutej alebo Účastníkom

požadovanej Služby za každý deň omeškania až do jej zaplatenia, ak je Účastníkom právnická osoba
alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie, inak v zákonom stanovenej výške. Nárok na úrok
z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania až do jej zaplatenia, ak je
Účastníkom právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie, inak v zákonom stanovenej
výške má spoločnosť Orange voči Účastníkovi aj z akéhokoľvek iného peňažného záväzku Účastníka

voči nej. V prípade, ak platná právna úprava stanoví vyššie úroky z omeškania, ako sú dohodnuté v
tomto bode, má spoločnosť Orange nárok na úroky z omeškania v takejto zákonnej výške.

Podľa bodu 18.7 článku 18 Všeobecných podmienok účinných od 1.1.2014 tieto v plnom rozsahu
nahrádzajú doteraz platné a účinné Všeobecné podmienky.

Ako vyplýva z § 517 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky
zákonník) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej
primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné
plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom §3

stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V zmysle § 44 ods. 1 zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného v čase
uzavretia zmlúv o pripojení zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi

zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať
všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je
písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych
automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je
možnémeniťajinouakopísomnouformou,aksanatomzmluvnéstranydohodnú;toneplatíprezáväzky

účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa§44ods.8písm.b)NRSRč.351/2011Z.z.oelektronickýchkomunikáciáchpodnikmôžeodstúpiť
od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45
dní po dni splatnosti.

Z § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

V zmysle § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Akovyplývaz§39Občianskehozákonníkaneplatnýjeprávnyúkon,ktorýsvojímobsahomaleboúčelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Predmetný právny vzťah zo zmluvy medzi účastníkmi súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v
zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktoré uzatváral žalobca ako
dodávateľažalovanáakospotrebiteľ,pričomobsahzmluvysdodatkom,akoajVšeobecnýchpodmienok

bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu o
poskytovaní verejných služieb č. A8136744 a dodatok k zmluve, na základe čoho boli žalovanej
poskytované dohodnuté služby, no táto sumy za služby tak ako jej boli vyčíslené v jednotlivých faktúrach

neuhradila. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny za
poskytnuté služby v sume 26,95 eur je opodstatnený. Zároveň je opodstatnený nárok žalobcu na
zaplatenie zvyšku kúpnej ceny mobilného zariadenia v sume 57,60 eur.

Žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorý jej žalobca v

pokuse o pokonávku na plnenie poskytol, dostala do omeškania, preto ju súd zaviazal zaplatiť aj úrok
z omeškania v súlade s príslušným ustanovením §517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s §
3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom v čase, kedy došlo k omeškaniu, a to vo výške
5,05% ročne

Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola ku dňu 25.9.2015 vo výške 0,05 % p.a. a
výška úrokov z omeškania tak bola o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky, teda vo výške 5,05 % ročne.

V zmysle Dodatku k zmluve a Všeobecných podmienok žalobcu bola medzi účastníkmi konania pre

prípad porušenia zmluvných dojednaní dohodnutá zmluvná pokuta (zmluvná podmienka) a súd mal
za to, že takto dohodnutá zmluvná pokuta je v rozpore s ust. § 3 ods. 1 a § 53 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Súd poukazuje, že takéto stanovisko v obdobných prípadoch zaujal aj Krajský súd v Prešove
a to vo veci vedenej pod sp. zn. 6Co/91/2011, kde v závere rozhodnutia vyslovil, že takto dojednaná
zmluvná pokuta ako zmluvná podmienka je neprijateľná.

Žalobca si uplatnil od žalovanej aj sumu 60,- eur titulom náhrady škody, čo odôvodnil tým, že žalovaná
v dodatku k zmluve v čl. 2 bod 2.5 vyhlásila, že si je vedomá, že mobilný telefón/telekomunikačné
zariadenie je jej predávané za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu
medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa žalovaná

zaviazala užívať služby po dobu dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo,
že žalobcovi vznikla škoda minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/
telekomunikačného zariadenia.Žalobca už teda nepožaduje zaplatenie zníženej zmluvnej pokuty vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi
predajnou cenníkovou cenou odpredaného mobilného telefónu a akciovou cenou, ale náhradu škody vo
výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu a jeho akciovou

cenou.

V prejednávanej veci je tento rozdiel 60,- eur a tento rozdiel považuje žalobca za škodu vzniknutú
porušením povinnosti žalovanou.

Z uvedeného vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody v predmetnom dodatku, teda v čl. 2 bod 2.5
dodatku k zmluve vyplýva, že žalobca sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovanej
zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dohodnutú dobu. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu
škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho
zákonníka je:

1. porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu),
2. vznik škody ako majetkovej ujmy,
3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,
4. zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil.

Ustanovenie § 420 OZ o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať jednak na prípad
porušenia mimozáväzkovej povinnosti (v tomto prípade ide o zodpovednosť ex delicto - škoda
spôsobená mimo existencie záväzkového vzťahu medzi škodcom a poškodeným) a jednak na prípad
zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením zmluvnej (záväzkovej) povinnosti (ide o zodpovednosť

charakteru ex contractu).

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých štyroch vyššie
uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

Súd je toho názoru, že v danom prípade nie je splnený druhý predpoklad zodpovednosti za škodu a
to samotný vznik škody. Vznik škody je nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu,
pričom dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného.

Podľa § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý

zisk).

Občiansky zákonník nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,
ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým

poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu ( R 55/1971).

To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom
na pravidelný beh vecí (R 55/1971).

Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu/
telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany žalovaného
predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode (napriek deklarácii uvedenej v bode 2.5 Dodatku) by
nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky
žalobcu tento predáva mobilný telefón/ telekomunikačné zariadenie za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel

sledovaný teraz žalobcom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením
právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného
zariadenia, tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovanej, ale
výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovanou. Tento zmluvný konsenzus nemôže byťzo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré
do zmluvného vzťahu so žalovanou vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo,
pretože tento za mobilný telefón/ telekomunikačné zariadenie obdržal dojednanú kúpnu cenu.

Svyššieuvedenýmzáveromjespojenézároveňajnesplnenieďalšiehopredpokladuprevznikškody,ato
príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a škodou, pretože aj v prípade zavineného nezotrvania
žalovanej v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu, by
nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovanou s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.

Nakoľko mal súd za to, že ku vzniku škody ani nedošlo, je bezpredmetné tvrdenie žalobcu, že pri určení
výšky škody zohľadnil časové obdobie od uzavretia zmluvy do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti.

S ohľadom na vyššie uvedené súd žalobu žalobcu v časti nároku na zaplatenie náhrady škody vo výške
60,- eur spolu s jej príslušenstvom zamietol.

Podľa § 137 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok v platnom znení, ďalej len „O.s.p.“), trovy
konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok
účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho
komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v

konanípodľaosobitnéhopredpisu,odmenasprávcudedičstvaajehohotovévýdavky,tlmočnéaodmena
za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

V danom prípade tak súd pri rozhodovaní o trovách konania medzi žalobcom a žalovanou vychádzal
z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd

náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Z pôvodne uplatnenej sumy 144,55 eur s príslušenstvom žalobcovi bolo priznaných 84,55 eur spolu
s príslušenstvom. Žalobcov úspech tak predstavoval 58,49 % a neúspech 41,51 %. Úspešnejšiemu
žalobcovi tak po odrátaní neúspechu žalobcu od jeho úspechu vznikol nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 16,98 % (58,49 -41,51 =16,98 %).

Žalobca si vyčíslil trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho
zastúpenia spolu v sume 76,48 eur.

Podľa § 20c vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhlášky“) za úkony právnych služieb, ktoré boli
vykonané pred 1. júlom 2013, patrí advokátovi odmena podľa predpisov účinných do 30. júna 2013.

Právnemuzástupcovižalobcuvzniklitrovyprávnehozastúpeniapodľavyhlášky,ktorésúvyčíslenétakto:

- odmena v sume 33,20 eur za 2 úkony právnej služby podľa § 10 ods.1 a § 13a ods. 1 písm. a) a
c) vyhlášky účinnej od 1.7.2013. Paušálna náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky bola v roku 2015 vo
výške 8,39 eur:

- príprava a prevzatie zastúpenia ......................................................... 16,60 eur + RP 8,39 eur
- písomné podanie na súd ..................................................................... 16,60 eur + RP 8,39 eur

Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a
náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného

právneho predpisu. Právnemu zástupcovi žalobcu tak patrí aj DPH vo výške 20 % zo sumy 49,98 eur v
sume 10 eur. Odmena a náhrady podľa vyhlášky spolu s DPH predstavujú sumu 59,98 eur.

Ďalej žalobcovi vznikli trovy konania za súdny poplatok za návrh vo výške 16,50 eur.

Keďže žalobca má právo na náhradu 16,98% zo súdneho poplatku 16,50 eur, čo vo finančnom vyjadrení
predstavuje čiastku 2,80 eur a 16,98% z trov právneho zastúpenia vo výške 59,98 eur, čo vo finančnom
vyjadrení predstavuje čiastku 10,18 eur, na vyššie uvedenú náhradu trov súd zaviazal v prevažnej miere
neúspešnú žalovanú.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.