Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, June 8, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/6/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214011267
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Osif

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7214011267.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr. Ladislava

Tomčovčíka a JUDr. Vladimíra Kuráka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 8. júna 2016, v trestnej
veci obžalovaného U. P., pre trestný čin úverového podvodu podľa § 222 ods.1 Tr.zák., o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 1.10.2015 sp.zn. 6T 95/2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm.e/, e/, ods.3 Tr.por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom
treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods.3 Tr.por. obžalovanému U. P. K. A. M. F. S. Y. A. , X.. XX.X.XXXX Y. F., trvale bytom F.

S. Č.. XX, S.. F. - S., podľa § 222 ods.1 Tr.zák., s použitím § 36 písm.j/ Tr.zák. a § 37 písm.a/ Tr.zák., §
38 ods.2 Tr.zák. u k l a d á trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods.1 písm.a/ Tr.zák. mu výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods.1 Tr.zák. obžalovanému určuje skúšobnú dobu vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Inak napadnutý rozsudok ostáva nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. 6T 95/2014 z 1.10.2015 bol obžalovaný U. P. uznaný
vinným z pokračovacieho prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods.1 Tr.zák. vo forme účastníctva
podľa § 21 ods.1 písm.b/, d/ Tr.zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

1/ dňa 27.8.2013 priviezol motorovým vozidlom do F. Y.K. J., ktorú v F. Y. S. V. na sídlisku X. E. naviedol,
aby uzatvorila so spoločnosťou P. M. R., C.. R.. J. úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX o poskytnutí
bezúčelového revolvingového úveru vo výške 500,- €, ktorý sa zaviazala splatiť v sume 4% z dlžnej sumy

mesačne, pričom Y. J. pri uzatváraní uvedenej zmluvy nepravdivo na radu obv. U. P. a v jeho prítomnosti
uviedla, že je zamestnaná na B. Š. M. s mesačným príjmom 400,- €, hoci nebola zamestnaná u žiadneho
zamestnávateľa, po vydaní kreditnej karty túto najprv použil obv. U. P. v ten istý deň na nákupy pre svoju
potrebu v P. V. F. v sume 151,17 €, na V. benzínovom čerpadle v F. v sume 15,97 € a v záložni L. F.
v sume 84,50 €, a následne kartu odovzdal Y.. J. s PIN kódom, ktorá úverový rámec do sumy 500,- €
dočerpala a ani jednu zo splátok poskytnutého úveru neuhradila, čím takto spôsobili spoločnosti P. M.
R., C.. R.. J. škodu vo výške 638,68 €;

2/ dňa 9.8.2013 priviezol motorovým vozidlom do F. K. J., ktorého v F. Y. S. V. na sídlisku X. E.
naviedol,abyuzatvorilsospoločnosťouP.M.R.,C..R..J.úverovúzmluvuč.XXXXXXXXXXoposkytnutí
bezúčelového revolvingového úveru vo výške 500,- €, ktorý sa zaviazal splatiť v sume 4% dlžnej sumy
mesačne, pričom K. J. pri uzatváraní uvedenej zmluvy nepravdivo na radu U. P. uviedol ako svoj príjeminvalidný dôchodok vo výške 250,- € mesačne, hoci nikdy takýto príjem nemal, po vydaní kreditnej karty
túto najprv použil U. P. v ten istý deň na nákupy pre svoju potrebu v záložni L. F. a inde v F. najmenej vo
výške 116,50 € a následne kartu odovzdal obvinenému K. J. s PIN kódom, ktorý úverový rámec do sumy

500,- € dočerpal a ani jednu zo splátok poskytnutého úveru neuhradil, čím takto spôsobili poškodenej
spoločnosti P. M. R., C.. R.. J. škodu vo výške 656,29 €;
3/ dňa 4.10.2013 priviezol motorovým vozidlom do F. E. E., ktorého v F. Y. S. V. na sídlisku X. E.
naviedol,abyuzatvorilsospoločnosťouP.M.R.,C..R..J.úverovúzmluvuč.XXXXXXXXXXoposkytnutí
bezúčelového revolvingového úveru vo výške 500,- €, ktorý sa zaviazal splatiť v sume 4% dlžnej sumy

mesačne, pričom pri uzatváraní uvedenej zmluvy E. E. nepravdivo na radu U. P. uviedol ako svoj príjem
dôchodok vo výške 385,- € mesačne, hoci nikdy takýto príjem nemal, po vydaní kreditnej karty túto
najprv použil U. P. v ten istý deň na nákupy pre svoju potrebu v P. V. F. v sume 82,87 €, na benzínových
čerpadlách S. C. R. Y. F. v sume 44,14 € a v záložni L. F. v sume 135,- € a následne kartu odovzdal
obvinenému E. E. s PIN kódom, ktorý úverový rámec do sumy 500,- € dočerpal a z poskytnutého úveru
uhradil len sumu 40,58 €, čím takto spôsobili poškodenej spoločnosti P. M. R., C.. R.. J. škodu vo výške

608,18 €;
4/ dňa 9.10.2013 priviezol motorovým vozidlom do F. G. D., ktorého v F. Y. S. V. na sídlisku X.
E. naviedol, aby uzatvoril so spoločnosťou P. M. R., C.. R.. J. úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX o
poskytnutí bezúčelového revolvingového úveru vo výške 500,- €, ktorý sa zaviazal splatiť v sume 4%
dlžnej sumy mesačne, pričom pri uzatváraní uvedenej zmluvy G. D. nepravdivo na radu U. P. uviedol,

že je zamestnaný v spoločnosti C. V., R.. K.. S.., P. X, F. s mesačným príjmom 390,- €, hoci nebol
evidovaný u žiadneho zamestnávateľa, pričom po vydaní kreditnej karty túto najprv použil U. P. v ten
istý deň na nákupy pre svoju potrebu v záložni L. F. a inde v F. najmenej v sume 165,- € a následne
kartu odovzdal obvinenému G. D. s PIN kódom, ktorý úverový rámec do sumy 500,- € dočerpal a ani
jednu zo splátok úveru neuhradil, čím takto spôsobili poškodenej spoločnosti P. M. R., C.. R.. J.Ť. škodu

vo výške 596,03 €;

Za to mu súd podľa § 222 ods.1 Tr.zák. s použitím § 38 ods.2 Tr.zák. uložil trest odňatia slobody vo
výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods.2 písm.a/ Tr.zák. obžalovaného pre účely výkonu trestu zaradil do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods.1 Tr.por. súd odkázal poškodenú spoločnosť P. M. R., C..R.., R. R. V. Č.. XXX, J. s
nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol ihneď po jeho vyhlásení napadnutý
odvolaním obžalovaného. Podané odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne E.. V. R..
Úvodom podaného odvolania obžalovaný opísal výrokové časti napadnutého rozsudku s tým, že
napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu nepovažuje za zákonné a dôvodné. Obžalovaný poukázal

na procesne nesprávny postup vedenia hlavného pojednávania s tým, že toto bolo vykonané v rozpore
s ustanovením § 258 a nasl. Tr.por. Takýto záver odôvodnil skutočnosťou, že pri výsluchu obžalovaného
boli v pojednávacej miestnosti prítomní aj svedkovia, ktorí ešte v konaní pred súdom neboli vypočutí.
Svedkovia boli vypočutí na hlavnom pojednávaní aj za prítomnosti svedkov, ktorí ešte nevypovedali.
Takýmto postupom došlo k porušeniu ustanovenia § 261 Tr.por.

Obžalovaný ďalej zvýraznil ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje všeobecné
prevenčné povinnosti alebo pravidlá pre obozretné podnikanie. Na základe tohto ustanovenia je každý
povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám okrem iného aj na jeho majetku. Prostredníctvom
odvolania obžalovaný zvýraznil svoju výpoveď z hlavného pojednávania s tým, že trestného činu, ktorý
mu je kladený za vinu, sa nedopustil. Opomenutie poškodeného je v prípade jeho trestného stíhania

evidentné a tento fakticky porušil svoju povinnosť predchádzať a zabrániť škode na svojom majetku.
Preto je plne zodpovedný za stav, ktorý vznikol. V posudzovanom prípade sa jedná o súkromno-
právny vzťah, a to aj v zmysle platnej teórie práva. V tejto súvislosti obžalovaný podrobne poukázal na
bližšie okolnosti vlastného konania, ktoré podľa jeho názoru nie je trestným činom. Ďalej vyslovil názor,
že svojím konaním nenaplnil zákonné znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Zároveň

zvýraznil záver, že z výpovede zainteresovaných svedkov nevyplýva jeho úmysel spáchať trestný čin.
Vo vykonanom trestnom konaní neboli žiadnymi dôkazmi potvrdené skutočnosti uvádzané v obžalobe,
t.j. že ako obžalovaný si kupoval veci v konkrétnej hodnote tak, ako to uvádza obžaloba. Naopak z
výsledkov vykonaného dokazovania je možné predpokladať, že žiadne nákupy neuskutočňoval. V tejtosúvislostiupriamilpozornosťnavýpoveďsvedkaK.J.C.G.D..Obžalovanýtaktiežspochybnilpravdivosť
výpovede svedka E. E., a to pre zistené rozpory v jeho jednotlivých výpovediach ako v prípravnom
konaní, tak na hlavnom pojednávaní.

Vzhľadom k tomu, že výpovede jednotlivých svedkov z vedeného trestného stíhania sú rozporné a
pochybné, navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil v celom rozsahu a
zároveň rozhodol o jeho oslobodení spod podanej obžaloby.

Na verejnom zasadnutí, ktoré sa konalo po splnení zákonných podmienok v neprítomnosti
obžalovaného, jeho obhajkyňa zotrvala na dôvodoch podaného odvolania a súdu navrhla, aby bol
obžalovaný spod obžaloby oslobodený, alternatívne aby mu bol uložený miernejší trest.

Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.

Krajský súd ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317
Tr.por. zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané oprávnenou osobou a včas, v lehote stanovenej
v § 309 Tr.por. V zmysle ustanovenia § 317 ods.1 Tr.por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie
podľa § 316 ods.1 Tr.por., alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods.3 Tr.por., preskúma zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.1 Tr.por.

Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu § 317 Tr.por. odvolací súd zistil, že odvolanie
obžalovaného je sčasti dôvodné.

Pokiaľ sa týka vykonaného dokazovania je potrebné zo strany krajského súdu v súvislosti s podaným
odvolaním uviesť, že obžalovaný spáchanie stíhaného trestného činu poprel v celom rozsahu. Na svoju
obhajobu uviedol v podstate totožné skutočnosti ako tie, ktoré boli obsahom podaného odvolania. Na
hlavnom pojednávaní nepoprel, že svedkov Y. J., K. J., E. E. C. G. D.Á. pozná. Tieto osoby ho v mesiaci

august až október roku 2013 požiadali, aby ich odviezol do V. Y. F.A.. Zároveň uviedol, že pri tomto
odvoze nevedel o ich zámere vybavovať si v Košiciach pôžičky. Pokiaľ boli spomínaní svedkovia v P.T.
V., čakal ich v aute. Pokiaľ ho uvedení svedkovia označili ako osobu, ktorá ich naviedla na spáchanie
stíhaného trestného činu, nevedel vysvetliť, prečo tak spravili.

Zo spisového materiálu ďalej vyplýva, že obžalovaný bol v predmetnom trestnom stíhaní obžalovaný
spoločne s Y. J., K. J., E. E. C. G. D., a to pre trestný čin úverového podvodu podľa § 222 ods.1 Tr.zák.
spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák. Ostatní spoluobžalovaní boli právoplatne
uznaní vinnými z citovaného trestného činu, a to trestným rozkazom Okresného súdu Košice II sp.zn.
6 T 95/2014 z 27.10.2014.

V trestnom stíhaní bol vypočutý poškodený H. G., ktorý uviedol, že úverové zmluvy v počte štyroch
vyhotovení za ich spoločnosť uzatváral pracovník H. Z.. Tento svedok sa vyjadril k okolnostiam uzavretia
zmlúv s tým, že pred schválením úverov sú jednotlivé osoby preverované prostredníctvom agentúry
R.. Táto agentúra sústreďuje zoznamy neplatičom nebankových inštitúcií a nepravdivosť tvrdení osôb,

ktoré uzatvárali zmluvy s ich spoločnosťou, bola zistená až dodatočne. Zároveň uviedol, že zákon o
poskytovaní spotrebiteľských úverov im neukladal povinnosť žiadať od klientov doklady svedčiace o ich
tvrdeniach ohľadom zamestnania. Takýto postup je potrebný až od termínu 1.9.2015.

SvedkyňaY.J.vypovedalazhodneakovprípravnomkonanístým,žeobžalovanéhooznačilaakoosobu,

ktorá jej navrhla získanie pôžičky. Na tento účel ju mal zaviesť do mesta F.. Zároveň jej mal obžalovaný
oznámiť, aby pred spoločnosťou P. M. uviedla, že je zamestnaná na B. Š. M., čo však nebola pravda.
Obžalovaný taktiež manipuloval so získanou sumou z pôžičky a jej odovzdal len platobnú kartu so
zostatkom sumy, z ktorej mala nakoniec k dispozícii len 350,- Eur.

Svedok K. J. obžalovaného značil ako za osobu, ktorá ho nahovorila na získanie pôžičky, a to za stavu,
že nemal žiaden príjem. Tento svedok uviedol, že podpisoval určité doklady, pričom nepoznal ich obsah
a obžalovaný disponoval so získanou finančnou sumou, pričom jemu z tejto zostala len pomerná časť.
Obdobne vypovedal v trestnom konaní a na hlavnom pojednávaní aj svedok G. D. C. E. E..Zo zabezpečených listinných dôkazov je zrejmé, že vyššie uvedené osoby žiadali o poskytnutie úveru,
a to na základe úverových zmlúv, ktoré sú v spisovom materiáli žurnalizované na č.l. 138 - 193. Spisový

materiál taktiež obsahuje zápisnice o vykonaných rekogníciách a správu zo Sociálnej poisťovne, ako i
vyčíslenie spôsobenej škody.

Na základe takto vykonaného dokazovania krajský súd dospel k záveru, že obžalovaný sa stíhaného
trestného činu dopustil tak, ako to ustálil súd prvého stupňa. Z trestnej činnosti bol jednoznačne

usvedčený výpoveďami zainteresovaných svedkov, resp. spolupáchateľov, ktorí už boli za predmetný
trestný čin právoplatne odsúdení. Uvedení svedkovia v stíhaní obžalovaného jednoznačne opísali
spôsob spáchania trestného činu s tým, že to bola práve osoba obžalovaného, ktorý ich na protiprávnu
činnosť naviedol. Za takejto situácie druhostupňový súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného U.
P.. Pokiaľ sa týka bližšieho odôvodnenia takýchto tvrdení, krajský súd odkazuje na podrobné dôvody
napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa v celom rozsahu stotožnil a tieto si aj osvojil.

Krajský súd na základe odvolania obžalovaného preskúmal aj výrok napadnutého rozsudku, ktorým
mu bol uložený trest. Pri tomto výroku druhostupňový súd zistil, že uložený trest odňatia slobody s
nepodmienečným výkonom je vzhľadom na stíhaný trestný čin, ako i osobu páchateľa neprimerane
prísny. V tejto súvislosti krajský súd odkazuje na znenie ustanovenia § 34 Tr.zák., ktoré upravuje

zásady ukladania trestov. V zmysle tohto ustanovenia pri striktnom rešpektovaní jeho jednotlivých častí,
druhostupňový súd ustálil, že na osobu obžalovaného je možné pôsobiť aj trestom miernejším, t.j.
trestom odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu. Takýto záver je odôvodnený najmä
tým, že obžalovaný v minulosti nebol súdne trestaný a v danom prípade trestného stíhania sa jedná o
jeho prvé porušenie zákona.

Z tohto dôvodu krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obžalovanému uložil
trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, teda na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej
sadzby. Zároveň sa krajskému súdu javila ako primeraná skúšobná doba vo výmere 24 mesiacov. Inak
napadnutý rozsudok prvostupňového súdu ostal nezmenený.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.