Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, June 6, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/552/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614200991
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2614200991.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: Serraghis Loan Management Ltd, so sídlom Afentrikas
4, AFENTRIKA COURT, OFFICE 2, 6018, Larnaca, Cyprus, H.E. 25793, právne zastúpený advokátom:
JUDr. Martin Jánský, so sídlom Nitra, Štúrova 13, proti odporcovi: Y. F., nar. X.XX.XXXX, bytom W. P., N.
XXX, o zaplatenie 330,43 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Senica, č.k. 6C/120/2014-82, zo dňa 17.7.2014 - s výnimkou časti, ktorou došlo k zrušeniu

platobného rozkazu, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach, ktorými súd návrh zamietol a
rozhodol o náhrade trov konania r u š í a v zrušenom rozsahu vec v r a c i a súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd prvou výrokovou vetou zrušil platobný rozkaz Okresného

súdu Senica, č.k. 4Ro/33/2014-72, zo dňa 16. mája 2014, druhou a treťou výrokovou vetou návrh
zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutie vo veci samej súd odôvodnil právne s poukazom na ust. § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1 zák.
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako i § 101
Občianskeho zákonníka a § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Vychádzal zo skutkových

zistení vyplývajúcich zo spisu, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa Slovenskou sporiteľnou,
a.s. a odporcom došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o kontokorentnom úvere. Z predmetnej zmluvy
plnilprávnypredchodcanavrhovateľa,ktorýposkytolodporcoviúverformoupovolenéhodebetuvovýške
331,94 Eur s úrokovou sadzbou 11,85% ročne a s konečnou splatnosťou úveru 19.11.2003. Odporca
si svoje povinnosti z uzavretej zmluvy neplnil, úver riadne a včas nevrátil. Súd mal tiež preukázané na
základe predložených zmlúv o postúpení pohľadávok, že došlo k postúpeniu pohľadávky z právneho

predchodcu navrhovateľa postupne na navrhovateľa a že ku dňu postúpenia pohľadávka predstavovala
350,43 Eur. Súd však z úradnej povinnosti v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
skúmal otázku premlčania uplatnenej pohľadávky. Skonštatoval, že dlh odporcu sa stal splatným dňa
19.11.2003 a teda jeho trojročná premlčacia doba v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka začala plynúť
20.11.2003, právo sa premlčalo 20.11.2006. Nakoľko žaloba bola podaná na súde až dňa 6.2.2014, súd
považoval pohľadávku za premlčanú, nemohol ju v súdnom konaní priznať a preto žalobu zamietol. O

náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., avšak úspešnému odporcovi náhradu trov
konania nepriznal, nakoľko mu nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podľa obsahu s výnimkou časti, ktorou došlo k zrušeniu vydaného platobného
rozkazu,podalprostredníctvomsvojhoprávnehozastúpeniaodvolaniežalobca, ktorýmsadomáhal,aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne,

aby rozsudok zmenil tak, že žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovie, pričom si zároveň uplatnil
náhradu trov odvolacieho konania na trovách právneho zastúpenia vo vyčíslenej výške 39,53 Eur.Vyslovil názor, že v konaní došlo k vadám v zmysle § 221 ods. 1 O.s.p. a to najmä, že súd vec nesprávne
právne posúdil a tiež nedostatočne zistil skutkový stav veci. V úvode poukázal na čl. I ods. 1 Ústavy
SR a Nález ÚS SR sp. zn. PL.ÚS 36/1995, z ktorého zdôraznil, že ten kto konal resp. postupoval na

základe dôvery v platný a účinný právny predpis nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným
pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia, obdobne na Nález ÚS ČR sp. zn.
PL.ÚS 9/08. Zastal názor, že vznik právneho vzťahu ako aj nároky z neho vzniknuté, vrátane nároku
na zaplatenie dlžnej sumy vyplývajúceho z právneho vzťahu medzi účastníkmi konania založeného
úverovou zmluvou nie je možné bez ďalšieho posudzovať v zmysle ustanovení, ktoré nadobudli platnosť

a účinnosť po okamihu vzniku právneho vzťahu resp. nároku z neho vzniknutého. Súd prvého stupňa
nepostupovalsprávneakaplikoval§5bzák.č.250/2007Z.z.,ktorénadobudloúčinnosťaždňa1.6.2014,
t.j. po vzniku aj uplatnení predmetného nároku na zaplatenie dlžnej sumy s poukazom na to, že žalobca
podal návrh dňa 6.2.2014.

Okrem toho zdôraznil, že súd sa nedostatočne vysporiadal s ustanoveniami bodov 1 a 2 čl. IV zmluvy

o kontokorentnom úvere zo dňa 19.11.2002, z ktorých vyplýva, že doba trvania zmluvy sa predlžuje
vždy o dobu jedného roka, ak dlžník neoznámi veriteľovi najneskôr v lehote jedného mesiaca pred
uplynutím doby trvania zmluvy, že nemá záujem o predĺženie. Podľa ustanovenia bodu 2. predmetného
článku sa splatnosť úveru predlžuje o dobu, o ktorú bola predĺžená účinnosť zmluvy, t.j. o jeden
rok. Súdom stanovená lehota splatnosti žalovanej pohľadávky 19.11.2003 teda nenachádza oporu v

doteraz zistenom skutkovom stave veci. Vzhľadom na to, že dlžník neoznámil nezáujem o predĺženie
doby trvania zmluvy, v danej veci došlo opakovane k prolongácii trvania zmluvy a tiež k predĺženiu
konečnej splatnosti úveru. Odvolateľ tiež namietal, že súd nevytýčil pojednávanie, tým nedal možnosť
navrhovateľovi vyjadriť sa k prípadnému premlčaniu pohľadávky. Pokiaľ by tak súd urobil, žalobca
by predložil Dohodu o úhrade dlhu formou splátok zo dňa 11.1.2013, obsahom ktorej je aj uznanie

uplatnenej pohľadávky, čo do dôvodu a čo do výšky, ktorej kópiu k odvolaniu pripojil.

Odporca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas

(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 písm. a), d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214

ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je sčasti dôvodné, v dôsledku čoho je
nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s použitím § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušiť
a podľa ods. 2 vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným uplatnenou odvolacou argumentáciu

navrhovateľa bolo posúdiť, či súd dospel k správnemu záveru, že bolo jeho povinnosťou ex offo
vysporiadať sa s otázkou premlčania uplatňovaných nárokov a zároveň, či žalobou uplatnený nárok je
premlčaný.

S poukazom na doterajší priebeh konania, odôvodnenie rozsudku a uplatnené odvolacie dôvody

navrhovateľa, odvolací súd vychádzal z premisy, že nebolo sporným, že zmluvný vzťah, ktorý vznikol
medzi odporcom ako spotrebiteľom a právnym predchodcom navrhovateľa - Slovenská sporiteľňa, a.s.,
ako veriteľom a dodávateľom, na základe zmluvy o kontokorentnom úvere z 19.11.2002 je vzťahom
spotrebiteľským, ktorý vznikol na základe spotrebiteľskej zmluvy, v dôsledku čoho bolo naň nevyhnutné
aplikovať všetky normy služieb na ochranu spotrebiteľa, najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a

zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy,
ako aj zák. č. 250/2012 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Ako prvé odvolateľ namietal, že na vec nebolo možné aplikovať § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, v
dôsledku čoho potom súd nezákonne ex offo skúmal otázku premlčania uplatneného nároku s tým, že

ustanovenie nadobudlo účinnosť až po začatí tohto konania 1.5.2014. Tým nastolil otázku, či ust. § 5b
zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa... zavedené novelou zákonom č. 102/2014 Z.z. je možné
aplikovať i na právne vzťahy, ktoré vznikli pred jeho účinnosťou, teda pred dňom 1.5.2014, pričom dospel
k rovnakému záveru ako súd prvostupňový, že áno.V zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z.z, o ochrane spotrebiteľa v znení od 1.5.2014, orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie

nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Zodpovedanie tejto otázky súvisí s časovou pôsobnosťou právnych noriem. Rozdiel medzi časovou

pôsobnosťou hmotnoprávnych a procesných noriem pritom nie je zásadný, pravidlom je, že právna
norma reguluje spoločenské vzťahy dopredu a nie spätne. V danom prípade ust. § 5b Zákona o ochrane
spotrebiteľa normuje procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy (teda
aj súdu), má teda charakter procesnoprávny a to bez ohľadu na to, že je obsiahnuté v hmotnoprávnom
predpise. Keďže zároveň táto norma neobsahuje žiadne intertemporálne ustanovenia o časovej
pôsobnosti novely, ktorá ho zaviedla, musí platiť pravidlo okamžitej aplikability tohto ustanovenia. Ak

teda platí, že právna norma § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa má procesný charakter a zákonodarca
nestanovil osobitný právny režim intertemporality, má súd prihliadať na premlčanie ex officio vo všetkých
ajprednadobudnutímúčinnostitohtoustanoveniazačatýchkonaniachpodliehajúcichpodhypotézutejto
právnej normy. Vzhľadom na to prvostupňový súd, ktorý vo veci preskúmavaným rozsudkom rozhodoval
po účinnosti novelizovaného znenia § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktorý nadobudol

účinnosť dňom 1.5.2014) správne ex offo citované ustanovenie zohľadnil a v konaní aplikoval.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd zhrnúc uzatvára, že súd bol s poukazom na procesné
ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa oprávnený ex offo posudzovať otázku premlčania uplatneného
nároku.

Ako ďalšie odvolateľ namietal, že prvostupňový súd sa nedostatočne vysporiadal s ustanoveniami bodov
1 a 2 čl. IV zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 19.11.2002, s čím musí odvolací súd súhlasiť.

Podľa čl. IV bod 1 predmetnej zmluvy zmluva sa uzatvára na dobu určitú a to na dobu jedného roka

odo dňa podpísania zmluvy zmluvnými stranami. Doba trvania zmluvy sa predlžuje vždy o dobu jedného
roka, ak dlžník neoznámi veriteľovi najneskôr v lehote jedného mesiaca pred uplynutím doby trvania
zmluvy (pôvodnej alebo predĺženej), že nemá záujem o predĺženie doby trvania zmluvy, maximálne však
do dosiahnutia 65. roku veku dlžníka. Podľa bodu 2 tohto článku zmluvy úver je splatný v deň splatnosti
uvedený v základných podmienkach zmluvy. V prípade predĺženia zmluvy podľa bodu 1. zmluvy sa

splatnosť úveru predlžuje o dobu, po ktorú bola predĺžená účinnosť zmluvy t.j. o jeden rok.

Zodôvodneniapreskúmavanéhorozsudkualevyplýva,žeprvostupňovýsúdvychádzalzozáveru,žedlh
odporcu sa stal splatným 19.11.2003 (viažucim sa ku konečnej splatnosti úveru) a trojročná premlčacia
lehota teda uplynula 20.11.2003. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku ale nie je možné zistiť, ako

sa súd pritom vysporiadal s vyššie uvedeným článkom IV. bod 1. a 2. danej zmluvy o úvere, hoci uvádza,
že sa s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom a tvoriacimi obsah spisu pred rozhodnutím
oboznámil, čím sa tak opomenul vysporiadať so závažným a relevantným ustanovením zmluvy, ktoré
môže mať nesporne vplyv na začiatok premlčacej lehoty. Nedostatok odôvodnenia súdu prvého stupňa
v tomto smere potom zároveň spôsobuje odňatie možnosti konať pred súdom účastníkom.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v
primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o
jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby

určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou
zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).Vady konania vymedzené v § 221 ods. 1 písm. a) až g) O.s.p. sú porušením základného práva
účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl.

6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie
(napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu
Slovenskejrepubliky(nálezsp.zn.I.ÚS226/03),trebazaporušenieprávanaspravodlivésúdnekonanie
považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal,
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odôvodnenie rozsudku súdu a primerane i uznesenia (§167 ods. 2 O.s.p.) musí mať náležitosti
uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež

s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky
kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel,
ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky,
vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie
súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., je nepreskúmateľné.

Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane
sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným

spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v
rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných
prostriedkov.

Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé

súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v
spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.).

Uvedenáskutočnosť,žedošlovkonaníkprocesnejvadepodľa§221ods.1písm.f)O.s.p.jeokolnosťou,
pre ktorú musí odvolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní

postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne (mutatis mutandis
NS SR sp. zn. 2 M Cdo 11/2013).

S poukazom na uvedené odvolací súd zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu a vec mu vrátil na ďalšie
konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 O.s.p.).

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude opätovne sa oboznámiť s textom predmetnej
spotrebiteľskej zmluvy o úvere, ex offo posúdiť - vyhodnotiť, či dané dojednanie je postihnuté
neplatnosťou z dôvodu neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky (§ 153 ods. 3 O.s.p. v spojení s §
53 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), ak dospeje k záveru, že áno,

potom v zmysle § 153 ods. 4 vysloviť neplatnosť tejto zmluvnej podmienky vo výroku rozhodnutia; a
ak dospeje k opačnému záveru, opätovne vyhodnotiť otázku premlčania žalobou uplatneného nároku a
to aj za aplikácie cit. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., pričom už musí prihliadnuť a zohľadniť aj nový dôkaz
predložený navrhovateľom s podaním odvolania a to pripojenú dohodu o úhrade dlhu formou splátok
uzavretú medzi účastníkmi dňa 24.1.2013.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.