Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 8, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4CoE/167/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115211797
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bušík, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115211797.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: MINIHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 852 453, zastúpeného Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: I. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX,
XXX XX H. H., vedenej pod sp. zn. EX 14400/15 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD.,
Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o vymoženie pohľadávky oprávneného

vo výške 100,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica č.k. 1Er/1765/2015-19 zo dňa 21.10.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) zamietol žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučné konanie
je vedené na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR
18056/14 zo dňa 28.11.2014. Súd prvého stupňa vychádzal zo záveru, že zmluva o úvere uzavretá
medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, na základe ktorej oprávnený uplatnil na
rozhodcovskom súde svoj nárok je spotrebiteľskou zmluvou, preto na daný právny vzťah aplikoval

ustanovenia § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Občiansky zákonník)
upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Okresný súd poukázal aj na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5.
apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a na judikatúru Európskeho súdneho
dvora. Konštatoval, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere, ktorá mala založiť legitimitu pre
exekučný titul, je neprijateľnou podmienkou. Súd zo zmluvy o úvere, ako aj z rozhodcovskej zmluvy
zistil, že tieto boli uzatvorené prostredníctvom prostriedkov elektronickej komunikácie na internetovej

stránkeoprávnenéhowww.minipozicka.sk,ktorejobsahomjeposkytovanie
krátkodobých bezúčelových úverov. Tieto zmluvy boli vyhotovené v ten istý deň a v tú istú hodinu
a minútu. Samotná zmluva o úvere predpokladala, že pri jej uzatváraní k nej bola priložená aj
rozhodcovská zmluva. Zo zmluvy tiež vyplýva, že zmluva o úvere, ako aj rozhodcovská zmluva boli
vyhotovené tzv. softwarovým generovaním v užívateľskom profile spotrebiteľa (povinného) na uvedenej
internetovej stránke, ktorú si spotrebiteľ mohol stiahnuť na príslušný nosič dát. Vzhľadom na uvedené

súd konštatoval, že proces uzatvárania zmluvy o úvere, ako aj rozhodcovskej zmluvy prostredníctvom
internetovej stránky nevykazuje znaky, kedy by povinný mohol do uvedených zmlúv vstupovať, nakoľko
tieto sú formulárového typu. Zmluvy obsahujú len samotný text podmienok zmluvy, neobsahujú prvky
zaškrtávacích polí, tabuliek, alebo iných znakov, ktoré by preukazovali aspoň možnosť prístupu a zmeny
obsahu týchto zmlúv. Ďalej tieto zmluvy boli podľa časových označení uzatvorené v jednom okamihu,
príp. v rozmedzí niekoľkých sekúnd, čo neumocňuje predpoklad, či povinný mal aspoň teoretickú

možnosť sa srozhodcovskou zmluvou vôbec oboznámiť. Z predložených zmlúv tiež nie je zrejmý
predošlý prejav vôle povinného po uzatvorení zmluvy o úvere a medzi uzatvorením rozhodcovskejzmluvy, ktorý by nasvedčoval tomu, že povinný mal naozaj reálnu vôľu riešiť prípadné vzniknuté spory
v rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na uvedené preto súd dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva
nebola individuálne dojednaná. Rozhodcovská zmluva je zároveň značne nerovnovážna a v neprospech

povinného ako spotrebiteľa. V tomto smere poukázal na to, že ustanovenia zmluvy síce na jednej strane
dávajú v prípade sporu zo zmluvy na výber z možností riešenia sporov tej zmluvnej strane, ktorá by
bola na strane žalobcu, obrátiť sa buď na všeobecné súdy alebo na rozhodcovský súd, ale v konečnom
dôsledku, ak by uplatnil svoje nároky oprávnený v postavení veriteľa na rozhodcovskom súde, bol by
povinnýakospotrebiteľnútenýsapodrobiťrozhodcovskémukonaniu.Keďžeprávomocrozhodcovského

súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný
súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie z dôvodov podľa §
205 ods. 2 písm. a) a f) O.s.p. Namietal závery súdu o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy. V tomto

smere poukázal na to, že rozhodcovská zmluva v tomto prípade predstavuje samostatnú listinu. Je
pritom nepochybné, že ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, nakoľko umožňuje každej zmluvnej
strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho
konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobcu, aby spory so žalovaným
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Žalobca má teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť,

na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozsudok Vrchného
súdu v Olomouci sp. zn. 12 Cmo 13/2010 zo dňa 02.03.2011, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
33 Cdo 2675/2007 zo dňa 30.10.2009 a ďalšie rozhodnutia týkajúce sa prípustnosti rozhodcovskej
doložky. Ďalej uviedol, že použitie rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských vzťahoch nie je zakázané
ani z pohľadu komunitárneho práva a ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka je

potrebné vykladať eurokonformne v zmysle znenia smernice Rady č. 93/13/EHS. V danom prípade má
rozhodcovské konanie plne oporu v Zákone o rozhodcovskom konaní, ktorý arbitrabilitu spotrebiteľských
sporov nevylučuje, ani nezakazuje a podľa dôvodovej správy dokonca výslovne podporuje. Záver
o prípustnosti rozhodcovského konania vyplýva aj zo znenia aktuálne účinnej smernice č. 208/48/
ES o spotrebiteľskom úvere, ktorá zaväzuje členské štáty zabezpečiť primeraný a účinný postup na

urovnanie spotrebiteľských sporov, ktoré sa dotýkajú zmluvy o úvere. Ďalej oprávnený argumentoval
tým, že uzavretie zmluvy v predmetnom prípade nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy.
Rozhodcovská zmluva ako dokument na samostatnom liste papiera môže, ale rovnako nemusí byť
uzavretásozmluvouoúvere.Následnepretovprípade,žežiadateľoúveruzavrierozhodcovskúzmluvu,
pri vzniku sporu zo zmluvy o úvere má každá strana možnosť voľby medzi rozhodcovským a súdnym

konaním. V prípade, že rozhodcovskú zmluvu žiadateľ neuzavrie, eventuálny spor zo zmluvy o úvere sa
bude riešiť súdnou cestou. Pokiaľ by pritom zo strany dlžníka došlo po uzavretí zmluvy k jej porušeniu,
t.j. k jeho protiprávnemu konaniu, bude to práve veriteľ, ktorý bude nútený sa obrátiť so žiadosťou o
právnuochranunapríslušnýorgán,atobuďnazákladevoľbymedzirozhodcovskýmasúdnymkonaním,
priamo na súd alebo priamo na rozhodcovský orgán. Následky tohto procesného kroku už upravuje

príslušné procesné právo, a nie rozhodcovská zmluva. Z uvedeného preto podľa povinného vyplýva,
že v prípade rozhodcovskej zmluvy sa jedná o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Oprávnený
tiež poukázal na to, že rozhodcovské konanie prebiehalo v písomnej forme, preto ani vzdialenosť sídla
rozhodcovského súdu od bydliska účastníkov konania nemala žiadny relevantný význam na výsledok
konania. Na základe uvedeného preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica. Zákonný sudca predložil vec na

rozhodnutie krajskému súdu podľa § 374 ods. 4/ O.s.p. s vyjadrením, že podanému odvolaniu nemieni
vyhovieť.

Krajský súd, ako súd odvolací v dôsledku podaného odvolania preskúmal vec v medziach daných ust. §
212 ods. 1/ O.s.p. a postupom podľa § 214 ods. 2, § 219 ods. 1, 2/O.s.p. bez nariadenia pojednávania

uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 04.03.2015 bola pred súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, PhD. spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie napodklade rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave dňa 28.11.2014 pod sp. zn. SR 18056/14. Následne bola
okresnému súdu dňa 02.06.2015 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere, ktorú oprávnený a
povinný uzavreli dňa 27.01.2014 s časovým označením uzatvorenia o 14:59 hod., ktorá bola uzatvorená
prostredníctvom prostriedkov elektronickej komunikácie na internetovej stránke www.minipôžička.sk
. Rozhodcovský súd si právomoc spor rozhodnúť odvodil od rozhodcovskej
zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania v ten istý deň a rovnako prostredníctvom prostriedkov

elektronickej komunikácie ako zmluva o úvere.

Vzmysleustanovenia§44ods.2/Exekučnéhoporiadkusúdpreskúmavaexekučnýtitulajexoffo.Pokiaľ
je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného
titulu je zisťovanie toho, či bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská zmluva,
a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4

zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky
pre exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Ak sa teda
okresný súd zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci
konať a rozhodnúť, zo strany okresného súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku
rozhodcovského súdu, ale o posúdenie, či rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol rozhodcovský

rozsudok vydaný, bola platne dojednaná.

Odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa ani v jednej s odvolateľom
namietaných okolností. V danom prípade súd prvého stupňa vo veci správne a dôsledne aplikoval
ustanovenie § 44 ods. 2/ Exekučného poriadku, ako aj ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka

a vykonal aj správny a vyčerpávajúci výklad citovaných zákonných ustanovení. Súd prvého stupňa
považoval predmetnú zmluvu o úvere uzavretú medzi účastníkmi dňa 27.01.2014 za spotrebiteľskú
zmluvu, preto skúmal rozhodcovskú zmluvu, od ktorej odvodil rozhodcovský súd v danom prípade svoju
právomoc vo veci rozhodnúť ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovskú zmluvu potom súd

prvéhostupňavyhodnotilakoneprijateľnúpodmienku,sčímsaajodvolacísúdvplnomrozsahustotožnil,
preto v zmysle § 219 ods. 2/ O.s.p. v podrobnostiach poukazuje na dôvody napadnutého rozhodnutia.

Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom
dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a

nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči
povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.