Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 2, 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 12C/56/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316201806
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8316201806.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: X. N., nar.

XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E., zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, AK Sov. Hrdinov 163/66,
089 01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807
598, o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere zo dňa 20.02.2009, č. XXXXXXX, uzavretej
medzi účastníkmi konania a to v bode 13. Všeobecných obchodných podmienok poskytovania úveru v
znení: ,,Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh
voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve. Tretina poplatku predstavuje

dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere
spolu so všetkou administratívou s tým spojenou“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 412,78 eur na účet právneho
zástupcu žalobcu a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 29.07.2014 domáhal vydania rozhodnutia v zmysle
výroku tohto rozsudku a to voči pôvodne žalovanému spol. Platiť sa oplatí, s.r.o. Pôvodné konanie bolo
vedené pod sp. zn. 12C/124/2014.

Uznesením č. k. 12C/124/2014-25 zo dňa 20.07.2015 súd pripustil aby do konanie na strane žalobcu
vstúpil žalovaný v 2. rade a to spol. POHOTOVOSŤ, s.r.o. Následne uznesením č. k. 12C/124/2014-50
zo dňa 25.01.2016, súd konanie voči spol. Platiť sa oplatí, s.r.o., zastavil, žalovanému v 1. rade náhradu
trov konania nepriznal a nárok žalobcu voči žalovanému 2. rade vylúčil na samostatné konanie. Konanie
ďalej bolo vedené pod sp. zn. 12C/56/2016.

Podanie žaloby žalobca odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel zmluvu o úvere č. XXXXXXX dňa
20.0.2009. Bola mu poskytnutá suma 2 700,- eur za poplatok 810,- eur na 2 mesiace. Spolu mal
teda žalovanému zaplatiť sumu 3 510,- eur, poplatok tak z predmetného úveru predstavuje 180 %
ročne. Žalovanému doposiaľ uhradil sumu 50,- eur. Žalobca mal zato, že ide o úžerný poplatok,
v rozpore s dobrými mravmi pre jeho neprimeranosť. Žalovaný žalobcovi neposkytol reálne plnenie
za takto poplatok, a preto je podľa ustanovenia § 53 odsek 1 OZ neprijateľný. Naviac je neurčitý
predmet administratívneho poplatku, zo zmluvy nie je možné určiť, o aké administratívne plnenie sa

jedná. Neurčitosť vedľajšieho plnenia spojeného s údajnou administratívou má dopad na platnosť
administratívneho poplatku. Poukazoval pritom na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe
z 3. mája 2010 č.k. AZ 17 U 192/2010, ktorý potvrdil rozhodovaciu líniu, podľa ktorej je pre spotrebiteľa
vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovineposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa.
Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že predmetný úver je neplatný, odporuje dobrým mravom podľa
ustanovenia § 39 OZ, ako i na to, že boli porušené jeho spotrebiteľské práva, pretože žalovaný v zmluve

neuviedol RPMN.

Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť v celom rozsahu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, pripojeným spisom tunajšieho

súdu sp. zn. 12C/124/2014, zmluvou o spotrebiteľskom úvere, všeobecnými podmienkami poskytovania
spotrebiteľského úveru, písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 04.05.2016, písomnou odpoveďou
žalovaného zo dňa 05.09.2014, výsluchom žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Žalovaný ako veriteľ a žalobca ako klient uzatvorili dňa 20.02.2009 Zmluvu o úvere č. XXXXXXX,
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 2 700,- eur. Žalobca sa zaviazal celkovo vrátiť sumu

3 510,- eur a to do mesiacov počnúc dňom 19.03.2009. Žalobca sa zaviazal zaplatiť poplatok vo výške
810,- eur. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré boli uvedené na zadnej
strane zmluvy. Žalobca podpisom zmluvy vyhlásil, že sa s týmito podmienkami oboznámil. V zmluve je
zaškrtnutá kolónka, že úver je poskytovaný na výkon povolania.

Podľa bodu 13. Všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru, dlžník uznáva dlžnú sumu
vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky
tak, ako je uvedené v tejto zmluvy. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny
zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým
spojenou.

Žalovanývpísomnomvyjadrenízodňa04.05.2016uviedol,žemedzinímažalobcomnebolauzatvorená
spotrebiteľskázmluva.ZmluvamedzinimiuzatvorenájezmluvouoúverepodľaObchodnéhozákonníka.
Jedná sa o absolútny obchod a preto na zmluvu nie je možné aplikovať iné predpisy. Poukázal, že
sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko zmluva bola

podpísaná za účelom výkonu povolania žalobcu. Žalovaný pri poskytnutí veru vychádzal z toho, že
ide o úver poskytnutý na výkon zamestnania. Žalobca z vlastnej vôle vstúpil do zmluvného vzťahu so
žalovaným za účelom poskytnutia finančných prostriedkov na výkon povolania, toto vyhlásenie potvrdil
svojím podpisom a toto vyhlásenie žalovaný akceptoval. On do tohto zmluvného vzťahu vstupoval
s dobrou vierou a v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora v oblasti práva na ochranu

spotrebiteľa, na ktorú zjavne zabudol poukázať žalobca. Nakoľko žalobca peňažné prostriedky nemienil
použiť na svoju súkromnú potrebu, nie je spotrebiteľom. Preto je podľa jeho názoru bezpredmetné
skúmanie toho, či zmluva o úvere obsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Z odpovede spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. zo dňa 5.9.2014 vyplýva, že žalobcovi a jeho manželke

bolo poskytnutých 13 úverov celkovo a na základe týchto úverov žalobca je dlžný ku dňu 05.09.2014
žalovanému 24 790,32 eur.

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že od žalovaného mal poskytnutých viacero pôžičiek, pričom každú
jednu pôžičku so zástupcom tejto spoločnosti dojednával iba v kaviarni s tým, že zo strany zamestnanca

spoločnosti mu stále bola predložená už naformulovaná zmluva o pôžičke a neboli mu vysvetlené
zmluvné podmienky, za ktorých pôžičku alebo úver je poskytovaný, stále mu len tvrdil, že pre urýchlenie
času to má podpísať, aby finančné prostriedky čím skôr od nich dostal. Poslednú pôžičku, ktorá je
predmetom konania, bral na preklenutie ostatných pôžičiek, ktoré boli poskytnuté jemu spoločnosťou
Pohotovosť. Čiže tieto finančné prostriedky použil na splatenie predchádzajúci úverov. Neboli z jeho

strany vôbec použité na výkon jeho povolania tak ako je to zaškrtnuté v zmluve o úvere. Pokiaľ sa jedná
o konkrétne uzavretie zmluvy zo dňa 20.2.2009 a ohľadom toho, že v tejto zmluve je zaškrtnutá kolónka,
že tento úver je poskytnutý na výkon povolania, tak uviedol, že nebol upozornený zo strany zamestnanca
žalovaného, že túto kolónku vypĺňa, on mu neuvádzal, že tento úver berie na výkon povolania, čiže mu
ani nie je zrejme, prečo táto kolónka je zaškrtnutá.

Právny zástupca žalobcu v svojom prednese poukázal, že skutočnosť, že žalovaný v úverovej
zmluve zaškrtol kolónku, že úver je poskytnutý na výkon povolania, vo vzťahu k nemu už viacerými
rozhodnutiami súdov a taktiež Slovenskou obchodnou inšpekciou bolo vyslovené, že sa jedná o nekalúobchodnú praktiku zo strany žalovaného, a teda, že takéhoto konania sa do budúcnosti má zdržať.
Čiže aj vzhľadom na to poukázal, že táto úverová zmluva nebola uzavretá za účelom výkonu povolania
žalobcu.

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období (ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke

dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2

neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010
použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých

charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platného a účinného v rozhodnom

období ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plneniaalebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku
poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom

najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty
za poskytnuté peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa
rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie,
ktoré presahuje výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 53a Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve,
ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu

neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 879l Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú právne vzťahy vzniknuté
do 28. februára 2010; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich uplatnené pred 1. marcom
2010 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 153 ods. 3 O.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy,
aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je
neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo
dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve16ab)
alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej

podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola
uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je
charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie

predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť
tietopodmienkyindividuálneovplyvniť.Občianskyzákonníkpodrobnejšiešpecifikujevšeobecnépravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára

zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a
služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahuzaloženého spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie
jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.

V danom prípade neobstojí tvrdenie žalovaného o tom, že úver bol žalobcovi poskytnutý na výkon
povolania, teda že túto zmluvu žalobca neuzatváral ako spotrebiteľ. Vykonaným dokazovaním súd mal
za preukázané, že žalobca pri uzatváraní zmluvy bol v pozícii fyzickej osoby, ktorá potrebovala finančné
prostriedky na splatenie iných mu predtým poskytnutých úverov. Žalobca si vôbec nebol vedomý toho,
že žalovaný v zmluve zaškrtol políčko ktoré pojednáva o tom, že mu je úver poskytovaný na výkon
povolania, ani mu netvrdil, že úver chce zobrať za týmto účelom. Zo samotnej zmluvy, teda údajov v

nej sa nachádzajúcich, okrem zaškrtnutého políčka, nevyplýva, že by úver mal byť poskytnutý na výkon
povolania žalobcu. Žalobca je v zmluve identifikovaný ako fyzická soba, v zmluve je uvedené jeho rodné
číslo. V zmluve absentuje akýkoľvek údaj o tom, že v čase jej podpisu žalobca bol zamestnaný, kde bol
zamestnaný, resp. údaj o tom, že je osobou samostatne zárobkovo činnou. Zo strany žalovaného teda
nebolo žiadnym spôsobom preukázané tvrdenie, že žalobcovi boli finančné prostriedky poskytnuté na

výkon jeho zamestnania.

Žalovanýďalejnamietal,ženakoľkomedziúčastníkmikonaniaboluzavretýobchodno-záväzkovýprávny
vzťah, jedná sa o absolútny obchod, nie je možné vzhľadom na uvedené okrem ustanovení Obchodného
zákonníka aplikovať ustanovenia iných právnych predpisov.

Aj napriek tomu, že v danej právnej veci bola uzatvorená úverová zmluva, ktorá sa riadi režimom
Obchodného zákonníka, ako už súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú
zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a v zmysle príslušných ustanovení zákona o
spotrebiteľských úveroch, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný

ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka, úprava ktorých je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami

(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod). Aplikačná
prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného
dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je

pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
5MCdo 20/09).

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie

zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá

možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebododávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ďalej len „smernica“).

Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady č. 93/13/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica"), ktorá v čl. 7 ods. 1
ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské

štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané
a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“ S ohľadom na relevantnú
judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu
zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: „Členské štáty
zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany

predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby
zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez
nekalých podmienok.“ (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 smernice sa má považovať
za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime
pravidiel verejnéhoporiadku(bod50uznesenia Súdnehodvorač. C-76/10 vo veci POHOTOVOSŤ / H.),

teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný
vždy a za každých okolností vyžadovať.

Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom

postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so
všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo
strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická
rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky MostazaClaro, C 168/05, bod
25, OcéanoGrupoEditorial SA C 240/98-C 244/98).

Pokiaľideozmluvnúpodmienkuvbode13Všeobecnýchpodmienokposkytnutiaúveru,takakouvedená
vo výrokovej časti tohto rozsudku, v zmysle ktorej žalobca mal povinnosti zaplatiť administratívny
poplatok vo výške 810,- eur za administratívne náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, pričom v tejto časti nárok

vopred uznáva, súd v súlade s ustanovením § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka, túto dojednanú
podmienku považuje za neprijateľnú, nakoľko ide o ustanovenie spôsobujúce značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktoré spočíva v neprimerane
vysokej výške poplatku 180 % z poskytnutej sumy úveru za obdobie dvanástich, pričom pre porovnanie
banky dojednávajú obdobný poplatok za spracovanie zmluvy len vo výške 1 % alebo 2 % z výšky úveru.

Navyše takýto neprimerane vysoký poplatok považuje tiež za absolútne neplatný pre rozpor s dobrými
mravmi.

Dobrými mravmi sa v súdnej praxi považuje súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel
správania, ktoré sú v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi

spoločenského zriadenia, ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť a vystihujúcu podstatné
historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných
noriem. Neprimerane dohodnuté úroky, či celková odplata za úver sú v rozpore s pravidlami správania
sa, a teda aj s dobrými mravmi a ide o absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 OZ. Obdobne právne
užsúdyrozhodovali,atonapríkladrozsudokKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.6C/126/2012zo7.5.2013,

rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MCdo/1/2009 z 31.7.2009, rozhodnutie sp. zn. 5Cdo/26/2011 z 26.4.2012,
rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21Cdo/1484/04 z 15.12.2004, rozhodnutie KS v Prešove sp. zn. 3Co/3/2011
z 12.10.2011, 3Co/67/2012 z 24.10.2012.

Je potrebné konštatovať, že takto zadefinovaný poplatok je neúmerne vysoký, v konaní absentuje

dôkaz, že žalobca ako spotrebiteľ s jeho podstatou bol oboznámený, nakoľko je súčasťou formulárovej
zmluvy, pričom tento poplatok nie je ani náležite špecifikovaný a viaže sa na bližšie neurčité náklady na
vypracovanie a uzavretie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Naviac je potrebné
konštatovať, že nejde o cenu plnenia, pretože túto by mal odrážať úrok z úveru. Podstatou tohto poplatkuje pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané
a so zreteľom na výšku poskytnutého úveru ide o poplatok neúmerne vysoký.

V tejto súvislosti nemožno opomenúť, že ide vlastne o situáciu typickú ako je judikovaná v rozsudku
Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe z 03.05.2010 sp. zn. AZ 17 U 192/2010, v ktorom tento
súd konštatoval, že ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľa, pričom je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné
spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné

protiplnenie, ale naopak, tieto sú poskytované vo vlastnom záujme dodávateľa.

To znamená, že tento súd aj dojednanie poplatku súvisiaceho s poskytovaním úveru považuje za
neprijateľnú zmluvnú podmienku a konštatuje, že za tento poplatok sa neposkytuje spotrebiteľovi
skutočné protiplnenie, čo je preukázané aj v predmetnej veci a to práve so zreteľom na neurčitosť a
nešpecifikovanosť predmetného poplatku.

Na základe uvedeného preto súd považoval nárok žalobcu uplatnený v konaní za dôvodný a určil
neprijateľnosť ním uvedenej zmluvnej podmienky tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné

uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,

ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku

dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov
právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom
prípade súd
nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Žalobca bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, preto mu súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. priznal plnú

náhradu trov konania vo výške 412,78 ako náhradu trov právneho zastúpenia.

Trovy právneho zastúpenia u žalobcu pozostávajú z odmeny za jednotlivé úkony právnej služby vrátane
platného režijného paušálu, tak ako boli vyčíslené právnym zástupcom žalobcu vo výške 412,78 eur v
písomnom podaní zo dňa 03.06.2016.

Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 412,78 eur podľa vyhlášky
MS SR č. 655/2004 z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ( ďalej
len ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto :

Tarifná odmena v sume 247,49 eur DPH podľa § 11 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c) a d), § 13a ods.

4 vyhlášky za nasledovné úkony :
- prevzatie a príprava zastupovania ........................................61,87 eur...........
- písomné podanie na súd - žalobný návrh ..................................61,87 eur.....
- účasť na pojednávaní dňa 25.01.2016 vo výške 1 ..........................16,50 eur- účasť na pojednávaní dňa 02.06.2016 .......................................66,00 eur......

Náhrada hotových výdavkov v sume 39,89 eur s DPH podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (režijný paušál) - rok

2014 vo výške 16,08 eur ( 2 x 8,04 eur), rok 2016 vo výške 17,16 eur (2 x 8,58 eur).

Cestovné náhrady v sume 39,60 eur s DPH podľa § 17 ods. 1 vyhlášky a zákona č. 283/2002
Z.z. o cestovných náhradách za cestu za účelom účasti na pojednávaní konanom dňa 25.01.2016 a
02.06.2016, na trase Svidník - Humenné a späť motorovým vozidlom Škoda Fabia, ev. č. N., ev. č. K.

priem. spotreba 6,2 l/100km, cena PHM 1,194 eur/l a 1,049 eur/l, v sume 66,- eur - 132 km x (0,183
eur + (1,194 eur x 0,062 l/km) + 132 km x ( 0,183 eur + (1,049 eur x 0,062 l/km) ) a z toho v súlade
§ 17 ods. 2 vyhláška 1 = 33,- eur.

Náhrada za stratu času v sume 85,80 eur s DPH podľa § 15 písm. b), § 17 ods. 1 vyhlášky - rok 2016
vo 14,30 eur za každú začatú polhodinu (10 x 14,30 eur) vo výške 143,- eur a z toho v súlade § 17

ods. 2 vyhlášky 1 = 71,50 eur.

Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a
náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného
predpisu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205aO.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.