Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 6, 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/47/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113234541
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Kvasnicová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3113234541.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci navrhovateľa Secapital S.

á. R. L, so sídlom 2 Avenue Charles de Gaulle, Luxemburk, Luxemburské veľkovojvodstvo, zastúpeného
Advokátskou kanceláriu Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 30, Martin, IČO 36715352, proti odporkyni
F. H., bydliskom K. P. XXX, štátnej občianke SR, o zaplatenie 3.372,81 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 166,15 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,5 % ročne zo sumy 166,15 eur od 12.09.2013 do zaplatenia.

Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a .

Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporkyne zaplatenia sumy vo výške 3.372,81 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 3.372,81 eur od 12.09.2013 do zaplatenia a
náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že jeho právny predchodca s odporkyňou uzavrel dňa
14.05.2008 zmluvu o pôžičke č. 6049014, na základe ktorej jej poskytol pôžičku vo výške 3.948,75 eur.
Poznamenal,žeodporkyňamalapodľazmluvypredmetnúpôžičkusplácaťvpravidelných48mesačných
splátkach po 85,84 eur.

Doposiaľ uhradila sumu 457,82 eur. Keďže porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, vyzval
ju listom zo dňa 11.09.2013 k úhrade celej dlžnej sumy. Odporkyňa však dlžné splátky neuhradila.
Celkovýdlhtedapredstavujesumu3.372,81eur.Ďalejpoznamenal,žezmluvouopostúpenípohľadávok
zo dňa 23.10.2012 postúpila spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s., pohľadávku voči odporkyni
navrhovateľovi. Upresnil, že odporkyňa mala ku dňu podania návrhu uhradiť sumu 3.265,43 eur titulom
neuhradených splátok, zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky, ktorú si zmluvné strany v prípade

porušenia povinností dohodli vo Všeobecných obchodných podmienkach v čl. 12.2 a ktorú požaduje
vo výške 562,34 eur, pričom zmluvnú pokutu žiada len ku dňu 30.09.2012. V neposlednom rade sú
súčasťou pohľadávky aj náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, ktoré si uplatňuje
vo výške 2,86 eur ako manipulačný poplatok.

Odporkyňa sa k podanému návrhu nevyjadrila, hoci tento jej bol riadne a včas doručený. Na
pojednávanie dňa 06.06.2016 sa bez ospravedlnenia nedostavila, hoci mala predvolanie riadne a včas

doručené. O odročenie pojednávania nepožiadala, a preto súd podľa § 101 ods. 2 O. s. p. prejednal vec
v jej neprítomnosti, pričom prihliadol na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy.Právomoc slovenských súdov na prejednanie a rozhodnutie veci určil súd v súlade s čl. 4 bod 1
Nariadenia č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných
veciach.

V otázke určenia rozhodného práva, ktoré sa použije na daný spor, t. j. hmotného práva, súd postupoval
podľa Kapitoly III, čl. 4 ods. 3, čl. 6 ods. 1, 3 Nariadenia Rím I a za rozhodné právo určil právny poriadok
Slovenskej republiky, nakoľko zmluva má zjavne užšiu väzbu práve s právom Slovenskej republiky s
poukazom na tú skutočnosť, že obaja účastníci zmluvného vzťahu, t. j. právny predchodca navrhovateľa

a odporca, postupovali od začiatku podľa slovenského právneho poriadku a nemali v úmysle sa riadiť
iným ako týmto právnym poriadkom.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením zmluvy o pôžičke zo dňa 14.05.2008, všeobecných
obchodných podmienok, výzvy pred podaním žaloby zo dňa 11.09.2013, prehľadu splátok a úhrad,
oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 13.11.2012, zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa

23.10.2012 a zistil nasledovný skutkový stav:

Právny predchodca navrhovateľa uzavrel s odporkyňou dňa 14.05.2008 zmluvu o pôžičke, na základ
ktorejposkytolodporkynipôžičkuvovýške80.000,-Sk(2.655,51eur).Odporkyňasazaviazalpredmetnú
pôžičku splácať v 48 mesačných splátkach po 2.586,- Sk (85,84 eur). Ročná úroková sadzba bola

dojednaná vo výške 21,89 %, RPMN vo výške 21,89 %, konečná splatnosť bola stanovená počtom
mesiacov, a to 48 mesiacov, celková suma pôžičky bola dojednaná vo výške 118.960,- Sk (3.948,74
eur). Počet mesačných splátok bol stanovený na 46.

Výzvou pred podaním žaloby zo dňa 11.09.2013 vyzval navrhovateľ odporkyňu na úhradu dlhu vo výške

3.611,65 eur, a to bezodkladne.

Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že odporkyňa uhradila celkovo sumu 457,82 eur, pričom poslednú
splátku čiastočne uhradila dňa 31.05.2010.

Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 13.11.2012 vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa
oznámil odporkyni postúpenie pohľadávky zo zmluvy č. 6049014 na navrhovateľa. Zo zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2012 vyplýva, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s.,

postúpila pohľadávku voči odporkyni navrhovateľovi.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak

zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon“) účinného v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme; zmluvou o spotrebiteľskom úverezmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je
neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu

ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi
na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)

a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh podaný navrhovateľom je čiastočne
dôvodný. Po preskúmaní predmetnej zmluvy možno konštatovať, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu,

nakoľkoideotakýtypzmluvy,ktorejobsahspotrebiteľnemoholpodstatnýmspôsobomovplyvniť,pretože
táto bola už vopred pripravená, predtlačená.

Dodávateľom v tomto prípade je právny predchodca navrhovateľa, ktorý pri uzatváraní zmluvy vykonával
svoju podnikateľskú činnosť a spotrebiteľom je odporkyňa, ktorá pri uzatváraní zmluvy nevykonávala

žiadnu obchodnú alebo inú činnosť. Novelizáciou zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
uskutočnenou zákonom č. 102/2014 Z. z., účinným od 01.05.2014, súd pri rozhodovaní o nárokoch zo
spotrebiteľskejzmluvyprihliadanapremlčanieexoffo(beznávrhu).Pretoskôrakopristúpilksamotnému
posúdeniu uplatneného nároku, primárne sa zaoberal otázkou premlčania. V tejto súvislosti súd
zistil, že uplatnený nárok je čiastočne premlčaný. Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni
pôžičku, ktorej celková suma predstavovala sumu 118.960,- Sk (3.948,74 eur), pričom suma pôžičky

(bez ostatných nákladov spotrebiteľa) predstavovala výšku 80.000,- Sk (2.655,51 eur). Odporkyňa
bola v zmysle predmetnej zmluvy povinná poskytnutú pôžičku splácať v mesačných splátkach po
2.586,- Sk (85,84 eur) vždy k 20 dňu v mesiaci počnúc dňom 20.06.2008. Celkovo uhradila sumu
vo výške 457,82 eur, čo pri splátka vo výške 85,84 eur predstavuje 5,3 splátky. Odporkyňa teda
právnemu predchodcovi navrhovateľa uhradila splátky od 20.06.2008 do 20.10.2008 a čiastočne splátku

splatnú do 20.11.2008. Ďalšie splátky neuhradila. Vzhľadom ku skutočnosti, že právny predchodca
navrhovateľa nevyhlásil mimoriadnu splatnosť pôžičky, plynula premlčacia doba od splatnosti každej
jednotlivej neuhradenej splátky samostatne. Znamená to teda, že pre zvyšnú časť splátky splatnej dňa
20.11.2008, začala trojročná premlčacia doba plynúť dňa 21.11.2008 a uplynula dňa 21.11.2011, pre
splátku splatnú dňa 20.12.2008, začala trojročná premlčacia doba plynúť dňa 21.12.2008 a uplynula

dňa 21.12.2011 atď. Návrh, ktorým si navrhovateľ uplatnil svoj nárok bol súdu doručený dňa 16.12.2013.
Po odpočítaní trojročnej premlčacej doby, v rámci ktorej si navrhovateľ mohol svoj nárok uplatniť,
možno teda konštatovať, že všetky splátky splatné a neuhradené do dňa 16.12.2010 sú premlčané a
na tie navrhovateľ nárok nemá. Keďže odporkyňa bola povinná pôžičku splácať počas 48 mesiacov
od uzavretia zmluvy, možno dovodiť, že konečná splatnosť pôžičky mala nastať ku dňu 20.05.2012.

Preto súd skúmal dôvodnosť zvyšku nepremlčaného nároku zahŕňajúceho splátky od 20.12.2010
do 20.05.2012. Ako je už vyššie uvedené, zmluva o pôžičke, na základe ktorej mala odporkyňa
navrhovateľovi, resp. jeho právnemu predchodcovi plniť, je zmluvou spotrebiteľskou. Bližšie ju súd
posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú podľa zákona č. 258/2001 Z. z.. Zákon pre
zmluvu o spotrebiteľskom úvere stanovuje určité náležitosti, preto súd skúmal, či predmetná zmluva

tieto náležitosti obsahuje. Na tomto mieste súd konštatuje, že predmetná zmluva bola síce uzavretá
v predpísanej forme, avšak neobsahuje všetky náležitosti tak, ako to predpokladá zákon. Zmluva
predovšetkýmneobsahujekonečnúsplatnosťúveru(§4ods.2písm.g)zákona),kdeprávnypredchodca
navrhovateľa uvádza len počet mesiacov. Hlavný význam predmetného ustanovenia spočíva v tom,
aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti

vyplývajúce zo zmluvy. Vyžaduje sa teda presná časová špecifikácia konečnej splatnosti celého úveru,
ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov. Je potom úlohou dodávateľa, aby uvedené
vstupné údaje matematicko - logickými operáciami premietol do konkrétnych časových údajov, ktoré
budú termíny splátok a konečnú splatnosť úveru predstavovať. Pokiaľ teda samotná zmluva tento
presný údaj neobsahuje, nemožno mať za to, že tento nedostatok možno nahradiť apelovaním na

potenciálnu aktivitu spotrebiteľa vedúcu k určeniu týchto údajov matematickými operáciami z iných v
zmluve dostupných údajov.

S poukazom na uvedené možno konštatovať, že úver poskytnutý právnym predchodcom navrhovateľa
je pre nesplnenie obsahových náležitostí zmluvy v zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 zákona bezúročný a

bez poplatkov. Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni pôžičku v celkovej výške 2.655,51
eur, ktorú bola povinná vrátiť. Po odpočítaní uhradených splátok a splátok premlčaných v celkovej výške
2.489,36 eur (29 x
85,84 eur), je však odporkyňa povinná navrhovateľovi uhradiť len sumu 166,15 eur, čo predstavuje
neuhradenú istinu bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov, na ktoré navrhovateľ nemá nárok.

Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keďoprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom

v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa

nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Navrhovateľ si v návrhu tiež uplatnil aj nárok na zmluvnú pokutu vo výške 562,34 eur s poukazom

na bod 12.2 Všeobecných obchodných podmienok. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že predmetnú
zmluvnú podmienku týkajúcu sa zmluvnej pokuty považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko
nebola s odporkyňou individuálne dojednaná a je súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ktoré
právnypredchodcanavrhovateľapoužívalvovšetkýchzmluvách,ktoréuzatváralajsinýmispotrebiteľmi.
Nárok vyplývajúci z tohto ustanovenia súd z dôvodu neprijateľnosti, a teda neplatnosti, ako nedôvodný

zamietol.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.

Keďže odporkyňa nesplnila svoj záväzok včas a riadne, dostala sa do omeškania, v dôsledku čoho

vznikol navrhovateľovi nárok na úrok z omeškania, ktorý mu súd priznal v zmysle vyššie uvedeného
ustanovenia vo výške 9 % ročne zo sumy 13,59 eur od 19.05.2012
do zaplatenia, zo sumy 21,22 eur od 19.06.2012 do zaplatenia a vo výške 8,5 % ročne zo sumy 166,15
eur od 12.09.2013 do zaplatenia.Vzhľadom na uvedené súd uložil odporkyni zaplatiť navrhovateľovi sumu 166,15 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 166,15 eur od 12.09.2013 do zaplatenia a vo zvyšnej časti

návrh navrhovateľa zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 O. s. p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V predmetnej veci mal každý z účastníkov úspech len čiastočný (navrhovateľ mal úspech vo výške 4,9
%, odporkyňa vo výške 95,1 %; rozdiel ich pomerných úspechov predstavuje 90,2 %). Odporkyňa ako
úspešnejšia účastníčka si náhradu trov konania neuplatnila a preto jej ju súd nepriznal.

V zmysle § 160 ods. 1 O. s. p. je odporkyňa povinná uloženú jej povinnosť splniť v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku
účastníci výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,
vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo
predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.