Rozsudok Judgement was issued on Monday, June 6, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 41C/123/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116207503
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Augustínová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5116207503.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci
navrhovateľa: M., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX, XXX XX Veľké Rovné, zastúpeného právnym
zástupcom JUDr. Jánom Kasenčákom , advokátom, so sídlom Juraja Fándlyho 2163/7, 010 01 Žilina,
proti odporkyni: Slovenská republika - Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova
2, 812 85 Bratislava, v konaní o náhradu škody vo výške 1 000 eur, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 000 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 000 eur od 02.01.2016 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 20 eur titulom zaplateného
súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia vo výške 139,69 eur, a to všetko v lehote do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 05.02.2016, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 22.03.2016 sa

navrhovateľdomáhalvydaniasúdnehorozhodnutia,ktorýmbyodporkynibolauloženápovinnosťzaplatiť
mu sumu 1 000 eur spolu s 5,05 % ročne zo sumy 1 000 eur od 02.01.2016 do zaplatenia a nahradiť trovy
konania vo výške 159,69 eur. Svoj návrh odôvodnil tým, že proti nemu bolo vedené trestné stíhanie a
bolapodanáobžaloba.TrestnékonaniebolovedenénaOkresnomsúdeŽilinapodsp.zn.35T/104/2011.
Zdôraznil, že spod obžaloby bol oslobodený a rozsudok nadobudol právoplatnosť. V trestnom konaní bol
zastúpenýobhajcomMgr.MartinomBerecom,advokátom.Tentoadvokátuskutočnilvtrestnejveciúkony

právnej služby. Konštatoval, že v dôsledku oslobodenia spod obžaloby mu vznikla škoda spočívajúca
vo vynaložení finančných prostriedkov na obhajobu v tejto trestnej veci. Tvrdil, že obhajcovi uhradil
sumu 1 000 eur v dvoch platbách. Žiadal od Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, aby mu
uhradilo škodu vo výške 1 000 eur spočívajúcej v doteraz vynaložených finančných prostriedkoch na
obhajobu. Žiadosť o náhradu škody bola Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky doručená
dňa 01.07.2015. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky postúpilo túto žiadosť na Generálnu
prokuratúru Slovenskej republiky ako vecne príslušnému orgánu. Generálna prokuratúra Slovenskej

republiky vrátila túto žiadosť späť Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky. Keďže žiadosť o
náhradu škody nebola vybavená v lehote 6 mesiacov, bol nútený podať túto žalobu o náhradu škody.
Mal za to, že pasívna vecná legitimácia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky je daná podľa § 4
ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 412/2012 Z.z. od 1. januára 2013. Poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 14. októbra 2015, sp. zn. 8Cdo 289/2014.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania zo dňa 20.04.2016 osobne podaným na
Okresnom súde Žilina dňa 21.04.2016 uviedla, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu neuznáva a tento
návrh žiada zamietnuť. Konštatovala, že predpokladom práva na náhradu škody v zmysle zákona č.514/2003 Z.z. je vo všeobecnosti existencia nezákonného rozhodnutia alebo nesprávny úradný postup
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci. Takéto nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný
postup, od ktorého by odvodzoval navrhovateľ svoj nárok, v návrhu vôbec nešpecifikoval. V návrhu len

popisuje priebeh trestného konania a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Mala za to, že nie sú splnené
základné hmotnoprávne podmienky uvedené v § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z.z. a Generálna
prokuratúra SR nie je oprávnená konať za štát. Škodu, ak vôbec vznikla, nespôsobil prokurátor. Ďalej
uviedla, že je jej známe publikované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/289/2014 zo
dňa 14.10.2015, ktoré istým spôsobom reaguje na rozdrobenú judikatúru nižších súdov v tom smere,

že označuje Generálnu prokuratúru za orgán príslušný na zastupovanie štátu v určitých prípadoch.
Rovnakouviedla,žejejejznáme,žesúdykonajúčastoakosozástupcomštátuGenerálnouprokuratúrou
SR aj v prípade, že je procesná spôsobilosť minimálne sporná. Považovala za potrebné rešpektovať
prísne formálny charakter uplatňovania nároku v zmysle zákona č. 514/2003Z.z. a povinnosti účastníka
konania správne si uplatňovať svoj nárok na náhradu škody, označiť relevantné skutočnosti a predkladať
o svojich tvrdeniach dôkazy. Vyjadrila, že určenie orgánu štátu, ktorý v mene štátu koná je otázkou

skúmania podmienok konania. Uviedla, že z návrhu síce nie je zrejmý titul, od ktorého navrhovateľ
odvodzuje svoj nárok na náhradu škody, je však zrejmé, že zodpovedným za škodu má byť podľa
navrhovateľa štát. Navrhovateľ za orgán konajúc v mene štátu určil Generálnu prokuratúru SR. Žiadosť
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody navrhovateľ podal na Ministerstvo spravodlivosti
SR. Mala za to, že pre prípad konkurencie orgánov, oprávnených konať za štát, zákon č. 514/2003

Z.z. v ustanovení § 4 ods. 1 písm. m) stanovuje ten orgán, u ktorého bola žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody podaná skôr. Súd by preto mal v súlade s ustanovením § 104
ods. 2 O.s.p. odstrániť nedostatky konania a ďalej konať s Ministerstvom spravodlivosti SR. Opätovne
zdôraznilaskutočnosť,ženavrhovateľnekonkretizoval,ktorýmorgánomčinnýmvtrestnomkonaní,resp.
súdom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, resp. ktoré rozhodnutie má byť nezákonné. Samotné

oslobodenie spod obžaloby takýmto titulom nie je. Návrh je preto neurčitý a neurčitou je už samotná
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. V súdnom konaní je však možné uplatniť si
nárok na náhradu škody len z titulu, ktorý bol prerokovaný a tento titul nie je špecifikovaný ani v žiadosti
a ani v žalobe. Výšku škody nepovažovala za preukázanú.
Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 06.06.2016.

Pred jeho nariadením, resp. pred vyhlásením uznesenia o nariadení pojednávania vo veci samej, vyzval
súd navrhovateľa na vymedzenie titulu, na základe ktorého navrhovateľ v danom prípade odvodzuje
náhradu škody, na identifikáciu štátneho orgánu, resp. orgánu verejnej moci, ktorý škodu spôsobil, ako
aj na odôvodnenie uplatnenia úrokov z omeškania odo dňa 02.01.2016.
V tejto súvislosti súd dodáva, že uvedený postup prostredníctvom „obyčajnej“ výzvy na navrhovateľa

namiesto postupu v súlade s § 43 O.s.p. zvolil z dôvodu, že návrh na začatie nemal také nedostatky,
pre ktoré by nebolo možné v konaní pokračovať, a ktoré by bránili jeho vecnému prejednaniu. Naviac
súd dodáva, že odstránenie uvedeného, na pojednávaní, kde navrhovateľa priamo vyzval na danú
špecifikáciu, videl ako postup súdu v súlade so zásadou hospodárnosti konania, či zásadou ústnosti a
priamosti.

Právny zástupca navrhovateľa pred súdom ako titul zakladajúci náhradu škody onačil podanie obžaloby,
protiprávne jednanie a následne oslobodenie spod obžaloby. Za orgán, ktorý škodu spôsobil považoval
GenerálnuprokuratúruSR.Dátum02.01.2016,vsúvislostisuplatnenýmiúrokmizomeškania,odôvodnil
uplynutím 6 mesačnej lehoty odo dňa doručenia žiadosti o prerokovanie na náhradu škody Ministerstvu
spravodlivosti SR 01.07.2015.

Právny zástupca navrhovateľa ďalej pred súdom nad rámec obsahu návrhu na začatie konania uviedol,
že je len na samotnom súde, či v danej veci posúdi náhradu škody z titulu protizákonného rozhodnutia
alebo z nesprávneho úradného postupu. Podanie obžaloby definoval ako postup prokuratúry v trestnom
konaní, kde po skončení prípravného konania, celý spis určitým spôsobom vyhodnotí a následne
rozhodne, či podá obžalobu, vyrieši vec nejakou inou formou alebo zastaví trestné stíhanie. Konštatoval,

že od momentu začatia trestného stíhania, od momentu vznesenia obvinenia, či od momentu podania
obžaloby, orgán, ktorý tak urobil, musí znášať aj prípadné s tým spojené dôsledky. Uviedol, že samotný
zákon č. 514/2003 Z.z. aj v zmysle judikatúry jasne hovorí, že nemôže myslieť na všetky konkrétne
situácie, ktoré pri postupe a pri rozhodovaní orgánov štátnej moci môžu vzniknúť, preto súd musí určitým
spôsobom subsumovať, inak by porušil ústavné právo každého na náhradu škody voči štátu. Uviedol,

že platí zásada podľa § 121 O.s.p. „iura novit curia, súd právo pozná“. Poukázal na princíp objektívnej
zodpovednosti štátu.
Pokiaľ ide o výšku náhrady škody právny zástupca navrhovateľa pred súdom uviedol, že je to reálna
škoda, ktorú navrhovateľ zaplatil. Mal za to, že uplatnená suma je vyčíslená i vyčísliteľná. Bol názoru, žesamotná výška škody je preukázaná rozsahom úkonov právnej služby, ktoré boli uskutočnené právnym
zástupcom v súlade s Vyhláškou č. 655/2004 Z.z. a zároveň samotnou faktúrou. Upozornil na zoznam
úkonov právnej služby a teda možnosť overenia ich uskutočnenia. Uviedol, že zo samotnej faktúry

vyplýva, že právny zástupca Martin Berec bol platcom DPH, keď hneď na štvrtom riadku je uvedené IČ
DPH:SK1070922457.Vprípadeúkonuprávnejslužbyprevzatiezastupovaniauviedol,žejetoprevzatie
zastupovania vrátane prvej porady s klientom. Konštatoval, že advokát pri samotnom prevzatí obhajoby,
resp.priposkytovaníprávnychslužiebmáurčitépovinnostiajednouznichjeprváporadasklientom,aby
právne služby mohli byť uskutočňované kvalitným spôsobom. Postoj prokuratúry ohľadne posudzovania

odôvodnenosti úkonov právnej služby považoval za prílišný formalizmus. Požiadavka prokuratúry na
potvrdenie o obsahu prvej porady s klientom považoval za zasahovanie do povinnosti mlčanlivosti.
Náhradu za stratu času označil za nespochybniteľnú, keď cesta z Trenčína do Žiliny trvá niekedy aj viac
ako hodinu. Vo vyčíslení sú štyri polhodiny. Ďalej tvrdil, že právny zástupca nekomunikoval, neodovzdal
podklady, potrebné doklady na samotné podanie žiadosti, vrátane technického preukazu. Spotrebu
paliva 5,5 km však považoval za reálnu. Poukázal, že v prípade ak sa zráta suma odmeny spolu s DPH

a náhrada za stratu času, tak táto suma je vyššia ako je 1 000 eur. Mal za to, že ak suma prevyšuje
je to vnútorný vzťah medzi navrhovateľom a zastupujúcim advokátom. Poukázal, že advokát vystavil
faktúru na celkovú sumu 3 299 eur, ktorú navrhovateľ rozporoval. Zdôraznil, že v tejto faktúre je jasne
uvedené, že 1 000 eur bolo zaplatených ako záloha. Uviedol, že navrhovateľ s právnym zástupcom
spolupracovali v spoločnosti, v ktorej bol navrhovateľ konateľom, resp. spoločníkom, takže ohľadne

vyúčtovania existovala medzi nimi dôvera. Navrhovateľ odovzdal právnemu zástupcovi 2 x 500 Eur.
Doklad o úhrade právny zástupca na výzvu navrhovateľa nepredložil. Faktúru však právny zástupca
navrhovateľa považoval na preukázanie výšky náhrady škody za dostatočný, dôveryhodný dôkaz.
Navrhovateľ pred súdom uviedol, že faktúrou bolo preukázané že JUDr. Berec je platcom DPH, ako aj
to, že zaplatil zálohu 1 000 eur. Tvrdil, že príjmový doklad nemá. Sumu 1 000 eur zaplatil právnemu

zástupcovi v hotovosti s tým, že budú vyúčtované a uvedené v konečnej faktúre. Uviedol, že doklad
nepotreboval, keďže ho právne zastupoval. Ďalej uviedol, že keď právny zástupca preberal spis, lebo
najskôr sa zastupoval sám, boli v kancelárii tri až štyri hodiny. Tvrdil, že sám právny zástupca sa divil,
že prokuratúra trvala na konaní, keď policajti konanie zastavili a skutočnosti trestnému činu, z ktorého
bol obvinený nenasvedčovali. Uviedol, že prípravy právneho zástupcu pozostávali z niekoľkých hodín,

niekedy to bolo 6, niekedy 7 hodinové stretnutia a tiež sa zúčastnil na niekoľkých pojednávaniach.
Zdôraznil, že doteraz nevie, za čo bol súdený a prečo vlastne prokuratúra začala voči nemu konať. Mal
za to, že začatím trestného stíhania bolo poškodené jeho meno.
Odporkyňa pred súdom nad rámec podaného vyjadrenia k návrhu na začatie konania uviedla, že
nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup sú dva úplne odlišné právne tituly s úplne inými

zákonnými podmienkami na ich uplatnenie. Mala za to, že titul náhrady škody, a to podanie obžaloby,
ktoré navrhovateľ uviedol na pojednávaní a ktoré má byť nezákonným rozhodnutím v zmysle zákona
č. 514/2003 Z.z., nie je rozhodnutím tak, ako to má na mysli ustanovenie § 6 ods. 1, 2 zákona
č. 514/2003 Z.z.. Konštatovala, že z titulu nezákonného rozhodnutia môže byť uplatnený nárok na
náhradu škody len v prípade, že takéto rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť

príslušných orgánov. Zdôraznila, že v prípade obžaloby toto nie je možné, keď obžaloba nemá charakter
rozhodnutia. Poukázala na ustanovenie § 6 ods. 2 citovaného zákona, podľa ktorého právo na náhradu
škody možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný
prostriedok.Uviedla,žepodanieopravnéhoprostriedkuprotiobžalobetrestnýporiadoknepripúšťa.Mala
za to, že je vylúčené, aby bola obžaloba akýmkoľvek spôsobom považovaná za rozhodnutie v zmysle

tohto zákona. Z uvedeného dôvodu vyjadrila presvedčenie, že právny titul uplatneného nároku nie je
daný a nie je možné na základe takéhoto titulu priznať nárok na náhradu škody. Poukázala na prísne
formálny charakter konania o nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., a s tým
spojené povinnosti účastníka konania správne si uplatňovať nárok na náhradu škody, označiť relevantné
skutočnosti a predkladať o svojich tvrdeniach dôkazy, a to všetko v zmysle zásady kontradiktórnosti

občianskeho súdneho konania. Zdôraznila, že navrhovateľ je právne zastúpený. Nevidela tak dôvod,
aby súd v rozpore so zásadou kontradiktórnosti konania ustálil právny titul uplatneného nároku namiesto
neho. K zásade „súd pozná právo“ uviedla, že táto zásada platí na vyhodnotenie uplatneného nároku a
jeho právne posúdenie. V tejto súvislosti uviedla, že súd nemôže namiesto navrhovateľa ustáliť právny
titul jeho nároku inak, ako to urobil navrhovateľ. Ďalej uviedla, že prokuratúra je povinná v zmysle

zákonov Slovenskej republiky, aj v zmysle Ústavy SR a celkovo nášho právneho poriadku viesť trestné
konanie voči osobe, ktorá je dôvodne podozrivá z páchania trestnej činnosti. V čase, kedy je toto
trestné stíhanie v prípravnom konaní vedené, nie je možné prijať záver o tom, že stíhaná osoba je
vinná z páchanej trestnej činnosti, takýto záver môže vysloviť až súd. Bola názoru, že iný výklad by vpodstate popieral zásadu prezumpcie neviny a samotný účel prípravného konania. Taktiež mala za to, že
samotné oslobodenie z pod obžaloby titulom zakladajúcim nárok na náhradu škody z titulu nezákonného
rozhodnutia nie je. Požiadala súd, aby rozhodol o základe nároku medzitýmnym rozsudkom a až

následne rozhodoval o samotnej náhrade škody.
Pokiaľ ide o samotné trovy, ako výšku škody uplatnenú v tomto konaní, odporkyňa pred súdom
poznamenala, že do spisu nebol predložený žiadny dôkaz o tom, že tieto trovy mali byť zaplatené vo
výške 1 000 eur. Uviedla, že tento dôkaz v spise absentuje. Mala za to, že dôkazná povinnosť, na riadne
preukázanie výšky a nároku, leží na strane navrhovateľa. Ďalej uviedla, že navrhovateľ nepreukázal,

že právny zástupca JUDr. Berec bol v predmetnom čase platcom DPH. Namietala, že navrhovateľ
nepredložil potrebné dôkazy, ktoré by odôvodňovali výšku uplatneného cestovného, a to technický
preukaz. Pri úkone právnej služby prevzatie zastupovania z 15.12.2010, namietala, že absentuje prvá
porada s klientom, keďže vo vyúčtovaní je uvedený len úkon prevzatie zastupovania bez prvotného
prejednania veci s navrhovateľom, a teda tento úkon nespĺňa náležitosti úkonov právnej služby tak, ako
to má na mysli Vyhláška č. 655/2014 Z.z.. Poukázala na § 14 citovanej vyhlášky, podľa ktorého úkony

právnej služby v trestnom konaní a v konaní o priestupkoch, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej
odmeny patrí za prevzatie a prípravu zastúpenia, alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom. Mala
za to, že pokiaľ táto porada nebola uskutočnená, respektíve, ani samotné vyčíslenie ju nereflektuje,
tento úkon nie je možné považovať za riadny úkon a nemožno mu priznať plnú výšku náhrady trov
konania. Úrok z omeškania vo výške 5,05 % od 02.01.2016, označila za nesprávne uplatnený, nakoľko

žiadosť o prerokovanie nároku bola doručená príslušnému orgánu 07.08.2015. V tejto súvislosti uviedla,
že nakoľko nedošlo k záverečnému vyjadreniu, od tohto dátumu je potrebné počítať 6-mesačnú lehotu
a až nasledujúcim dňom mohlo dôjsť k vzniku omeškania. Mala za to, že je potrebné úrok z omeškania
vo výške 5,05 % priznať až od 07.02.2015.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to návrhom na začatie konania

(č.l. 1-4 spisu), faktúrou č. XXXXXXXX (č.l. 6 spisu), vyčíslením náhrady trov konania (č.l. 7 spisu),
žiadosťouonáhraduškodyzodňa23.06.2015(č.l.8spisu),opätovnýmpostúpenímžiadostizGenerálnej
prokuratúry Slovenskej republiky na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 20.10.2015
(č.l. 9 spisu), odpoveďou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pre Generálnu prokuratúru
Slovenskej republiky zo dňa 12.11.2015 (č.l. 10 spisu), vyjadrením Generálnej prokuratúry k návrhu o

náhradu škody zo dňa 20.04.2016 (č.l. 18-19 spisu), k danej veci podstatným obsahom trestného a v
ňom obsiahnutého vyšetrovacieho spisu č. 35T/104/2011.
Súd po vykonanom dokazovaní mal, pokiaľ ide o titul náhrady škody, za preukázané, že Uznesením
povereného príslušníka Obvodného oddelenia PZ Žilina zo dňa 17.01.2009 ČVS: ORP-3719/
ZZZA-2008 bolo začaté trestné stíhanie (č.l. 2 vyš. spisu). Uznesením OO PZ v Žiline zo dňa

17.06.2009 ČVS: ORP-907/ZVZA-2009 bolo trestné stíhanie zastavené (č.l. 3 vyš. spisu). Uznesením
OP Žilina zo dňa 14.07.2010 č. 1Pv 116/0-8 bolo uznesenie o zastavení trestného stíhania zrušené
a súčasne uložené vo veci znovu konať a rozhodnúť (č.l. 33 vyš. spisu). Uznesením OR PZ v Žiline
zo dňa 29.07.2010 ČVS: ORP821/OEK-ZA-2010 bolo voči navrhovateľovi vznesené obvinenie pre
prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona (č.l. 40 vyš. spisu). Dňa 09.08.2010 podal

navrhovateľ voči uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť (č.l.46 vyš. spisu). Uznesením KP Žilina zo
dňa 5.11.2010 č. 3KPt 315/10-5 bola sťažnosť navrhovateľa zamietnutá (č.l. 48 vyš. spisu). Prokurátor
podal dňa 08.11.2011 na Okresnom súde Žilina obžalobu pre skutok vymedzený v uvedenom uznesení
o vznesení obvinenia (č.l. 175 tr. spisu). Okresný súd Žilina vydal dňa 09.11.2011 trestný rozkaz č.k.
35T/104/2011-180, voči ktorému podal navrhovateľ dňa 05.12.2011 odpor zo dňa 30.11.2011 (č.l. 186 tr.

spisu).Okresný súd Žilina rozsudkom zo dňa 21.05.2014 č.k. 35T/104/2011-315 oslobodil navrhovateľa
spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku z dôvodu, že žalovaný skutok nie je trestným
činom. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 06.06.2014.
V prípade výšky náhrady škody mal súd vykonaným dokazovaním za preukázané, že JUDr. Martin
Berec, advokát, so sídlom Domus Petra, Pod Sokolice 1/B, 911 01 Trenčín vyúčtoval navrhovateľovi

M. odmenu za právne služby a ďalšie výdavky faktúrou č. XXXXXXXX zo. dňa 31.01.2015, splatnej
dňa 14.02.2015, znejúcu na sumu 3 159 eur. Z faktúry vyplýva údaj uhradená záloha odmena vo výške
1 000 eur. Z vyčíslenia náhrady trov konania vyplýva odmena advokáta spolu s režijnými paušálmi a
DPH vo výške 825,41 eur, a to za úkony právnej služby: prevzatie zastupovania 15.12.2010 vo výške
60,11 eur, konfrontácia a záverečné preštudovanie spisu 06.10.2011 vo výške 61,75 eur, odpor proti

trestnému rozkazu 30.11.2011 vo výške 61,75 eur, Hlavné pojednávanie 9:00 - 11:26 hod 17.04.2013
vo výške 127,16 eur, Hlavné pojednávanie 13:00 - 16:51 hod 26.06.2013 vo výške 127,16 eur, Hlavné
pojednávanie 9:00 - 10:36 hod 19.02.2014 vo výške 60,11 eur, Hlavné pojednávanie 13:00 - 13:41 hod
11.04.2014 vo výške 60,11 eur, Hlavné pojednávanie 8:15 - 8:59 hod 16.05.2014 vo výške 60,11 eur,režijný paušál 7,21 eur, 2x režijný paušál 7,41 eur = 14,82 eur, 3x režijný paušál 7,81 eur = 23,43 eur, 3x
režijný paušál 8,04 eur=24,12 eur, DPH vo výške 137,57 eur. Z vyčíslenia náhrady trov konania vyplýva
náhradacestovnéhovovýške230,08eur,atozacestuTrenčín-Žilinaaspäťdňa6.10.2011,17.04.2013,

26.06.2013,19.02.2014,11.04.2014,16.05.2014(6x38,35eur;38,85eur:154km,náhradazakilometer
0,183, spotreba litrov na 100 km 5,5, cena za liter paliva 1,20 eur). Z vyčíslenia náhrady trov konania
vyplýva aj náhrada za stratu času vo výške 314,28 eur + 62,86 eur DPH za Trenčín - Žilina a späť dňa
6.10.2011 4 začaté polhodiny x 12,35 eur vo výške 49,40 eur, 17.04.2013 4 začaté polhodiny x 13,01 eur
vo výške 52,04 eur, 26.06.2013 4 začaté polhodiny x 13,01 eur vo výške 52,04 eur, 19.02.2014 4 začaté

polhodiny x 13,40 eur vo výške 53,60 eur, 11.04.2014 4 začaté polhodiny x 13,40 eur vo výške 53,60
eur, 16.05.2014 4 začaté polhodiny x 13,40 eur vo výške 53,60 eur. Trovy konania v celkovej výške
spolu s DPH 1 432,62 eur. Z trestného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 35T/104/2011 a k nemu
pripojeného vyšetrovacieho spisu ORPZ ZA č. ČVS:ORP-821/OEK-ZA-2010 vyplýva, že JUDr. Martin
Berec, advokát prevzal právne zastupovanie navrhovateľa dňa 15.12.2010 (č.l. 143 vyš. spisu). Dňa
06.10.2011 sa JUDr. Martin Berec, advokát zúčastnil na konfrontácii medzi obvineným a svedkom (č.l.

165 vyš. spisu). Dňa 05.12.2011 bolo Okresnému súdu Žilina doručený odpor proti trestnému rozkazu zo
dňa 30.11.2011 (č.l. 186 tr. spisu). Dňa 17.04.2013 sa JUDr. Martin Berec, advokát zúčastnil na Hlavnom
pojednávaní od 9 - 11,26 hod (č.l.196 tr. spisu). Dňa 26.06.2013 sa JUDr. Martin Berec, advokát zúčastnil
na Hlavnom pojednávaní od 13,00 - 16,51 hod (č.l. 212 tr. spisu). Dňa 19.02.2013 sa JUDr. Martin Berec,
advokát zúčastnil na Hlavnom pojednávaní od 9,00 - 10,36 hod (č.l.263 tr. spisu). Dňa 11.04.2014 sa

JUDr. Martin Berec, advokát zúčastnil na Hlavnom pojednávaní od 13,00 - 13,41 hod (č.l.284 tr. spisu).
Dňa 16.05.20016 sa JUDr. Martin Berec, advokát zúčastnil na Hlavnom pojednávaní od 8,15 - 8,59 hod
(č.l.297 tr. spisu).
Ďalej mal súd vykonaným dokazovaním za preukázané, že navrhovateľ prostredníctvom právneho
zástupcu podal žiadosť o predbežné prerokovanie náhrady škody zo dňa 23.06.2015, adresovanej

Ministerstvu spravodlivosti SR, spočívajúcu vo vynaložení finančných prostriedkov na obhajobu
uskutočnenú JUDr. Martinom Berecom, advokátom, vo výške 1 000 eur v trestnej veci vedenej na
Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 35T/104/2011, v ktorom konaní bol navrhovateľ oslobodený spod
obžaloby a rozsudok nadobudol právoplatnosť. Prílohou žiadosti bola faktúra a rozpis úkonov právnej
služby. Túto žiadosť MS SR postúpilo GP SR. Z obsahu podania Generálnej prokuratúry SR zo dňa

20.10.2015, adresovanej Ministerstvu spravodlivosti SR, vyplýva opätovné postúpenie na vybavenie
žiadosti navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorú MS SR vrátilo listom
zo dňa 17.08.2015 GP SR, s tým, že GP SR opätovné postúpenie odôvodnila tak, že MS SR je
orgánom príslušným na prerokovanie žiadosti o náhradu škody. Z obsahu podania MS SR zo dňa
12.11.2015 adresovaného GPSR vyplýva, že MS SR napriek opätovnému postúpeniu vrátenej žiadosti,

žiadosť navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody naďalej nepovažovalo za
žiadosť, ktorá môže byť prerokovaná MS SR a z toho dôvodu túto neprerokovalo. Túto však Generálnej
prokuratúre SR kvôli celkovému fungovaniu orgánov verejnej správy v očiach poškodených MS SR
fyzicky už opätovne nevrátilo, s tým že Generálnej prokuratúre SR oznámilo, že takýmto postupom
v rámci predbežného prerokovania sa GP SR oberie o možnosť riadneho prešetrenia dôvodnosti

uplatneného nároku a jeho prípadné uspokojenie v rámci mimosúdneho konania. Z uvedeného mal
súd za preukázané, že k predbežnému prerokovaniu žiadosti navrhovateľa o náhradu škody príslušným
orgánom nedošlo.
Súd vec právne posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov.
Podľa § 3 ods. 1 písm. a), c) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá
bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a)
nezákonným rozhodnutím, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3

ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku
rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu,
Podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1,
koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa

osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,
Podľa § 4 ods. 1 písm. m) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1,
koná v mene štátu orgán príslušný podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežnéprerokovanienároku(§15),akkuškodedošlovoblastiverejnejmoci,ktorápatrídopôsobnostiviacerých
orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo
veci začal konať ako prvý.

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie je príslušný vo veci konať podľa odsekov
1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§ 15) príslušnému orgánu a upovedomiť o
tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo
zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný
rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu

riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide
o prípady hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci zo žiadosti zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého
sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha.
V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú
výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.

Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému,
že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu

len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak
súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína
príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo
uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia
neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a)
Podľa § 18 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci Náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v
konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení

alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v
konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola
vec postúpená inému orgánu. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania,
ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy
konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho

zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí
ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody pred príslušným orgánom.
Po vyhodnotení dôkazov, jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti v súlade s § 132 O.s.p. dospel súd k
záveru, že žaloba je vo svojom základe dôvodná.

Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že nevidel účelnosť v danej veci rozhodnúť v zmysle §
152 ods. 2 O.s.p. medzitýmnym rozsudkom, t.j. len o základe nároku. Vykonaným dokazovaním mal súd
dostatočný skutkový základ, resp. dostatočne zistený skutkový stav veci, aby mohol danú vec právne
posúdiť a rozhodnúť o celej prejednávanej veci.
Súd konštatuje, že zákon č. 514/2003 Z.z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na

zavinenie),ktorejsanemôžezbaviť.Neposudzujesatedasprávnosťrozhodnutiajehoorgánuzhľadiska,
či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania
vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3
Cdo 194/2010). Teda aj keď trestné stíhanie sa v čase, keď bolo vedené, javilo ako zákonné, v súlades ustálenou judikatúrou ho treba považovať za nezákonné (uplatňuje sa fikcia nezákonnosti začatia a
vedenia trestného stíhania) práve v dôsledku právoplatného oslobodzujúceho rozsudku.

V danom prípade bolo dňa 29.07.2010 rozhodnutím povereného príslušníka PZ ČVS: ORP821/OEK-
ZA-2010 voči navrhovateľovi vznesené obvinenie. Uznesením KP Žilina zo dňa 5.11.2010 č. 3KPt
315/10-5 bola zamietnutá sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Súd má za to, že tieto
dve uznesenia je potrebné posudzovať spoločne, ako jeden celok, keďže sťažnosť je opravným
prostriedkom proti uzneseniu o vznesení obvinenia (§ 185 ods. 1 Trestného poriadku). Následne

bola prokurátorom podaná voči navrhovateľovi obžaloba, čo je rozhodnutie prokurátora sui generis.
Spôsobená škoda je teda v priamej príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím, resp. so všetkými
týmito rozhodnutiami, pretože k škode (spočívajúcej najmä v trovách obhajoby) by nebolo došlo, ak by
nebolo vydané uznesenie o vznesení obvinenia, ale ani vtedy, ak by uznesenie o vznesení obvinenia
bolo na základe sťažnosti obvineného prokurátorom zrušené, či sťažnosť nezamietnutá a obžaloba
nepodaná. V posudzovanej veci za nezákonné rozhodnutie tak nemožno považovať iba uznesenie o

vznesení obvinenia, ale v spojení s ním aj podanie obžaloby na súde. Kým vznesením obvinenia začína
trestné stíhanie proti konkrétnej osobe, podanie obžaloby je zavŕšením zhromažďovania dôkazov v
tom úseku trestného konania, ktoré predchádza konaniu na súde. Súd dopĺňa, že škoda spôsobená
pri výkone verejnej moci sa má v zmysle zákona o zodpovednosti za škodu posúdiť vždy na základe
zohľadnenia okolností konkrétneho prípadu.

Nemožno tak súhlasiť s námietkou odporkyne, že navrhovateľ nevymedzil v rozsahu nevyhnutnom
pre rozhodnutie súdu titul uplatňovanej náhrady škody. Navrhovateľ tak v návrhu na začatie konania,
ako aj na samotnom pojednávaní uviedol, že proti navrhovateľovi bolo vedené trestné stíhanie, bola
podanáobžaloba,spodktorejbolnavrhovateľoslobodený.Náhraduškodyuplatnilprepodanieobžaloby,

protiprávne jednanie a následne oslobodenie spod obžaloby. Konštatoval, že od momentu začatia
trestného stíhania, od momentu vznesenia obvinenia, či od momentu podania obžaloby, orgán, ktorý
tak urobil, musí znášať aj prípadné s tým spojené dôsledky. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že zo
strany navrhovateľa bola vymedzená dostatočná skutková identifikácia uplatneného nároku.

Súd zdôrazňuje, že nemožno od navrhovateľa, ako účastníka konania, požadovať, ako sa to snažila
odporkyňa na pojednávaní, jednoznačnú právnu kvalifikáciu. Účastník konania nie je povinný v
návrhu na začatie konania uvádzať právne posúdenie svojho nároku. Takéto právne zdôvodnenie je
procesnoprávne irelevantné, nakoľko podľa ust. § 79 ods. 1 O.s.p. je povinnosťou účastníka konania
opísať iba rozhodujúce skutočnosti skutkového, nie právneho charakteru. Právna kvalifikácia je vecou

súdu. Účastník konania musí uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok
kvalifikoval. Súd skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy.
Podľa posúdenia súdom navrhovateľ v danej veci dôvody, pre ktoré požaduje náhradu škody (titul)
dostatočne skutkovo vymedzil. Návrh na začatie konania spĺňal náležitosti podľa § 79 ods. 1 O.s.p.
ako aj náležitosti vymedzené § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. Z návrhu okrem všeobecných

náležitostí v zmysle § 79 ods. 1 O.s.p. bolo zrejmé aj kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul
z ktorého sa nárok na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa navrhovateľ
domáha. Z návrhu bola zrejmá aj požadovaná výška náhrady škody Podľa § 79 ods. 1 O.s.p., ak je
účastníkom štát, návrh musí obsahovať aj označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu,
ktorý bude za štát konať. Túto povinnosť navrhovateľ tiež splnil tým, že Generálnu prokuratúru SR ako

zástupcu Slovenskej republiky v tomto konaní, označil nielen v návrhu, ale následne aj na samotnom
pojednávaní. Je tak naplnená aj náležitosť v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. V posudzovanej
veci prokurátor zamietol sťažnosť navrhovateľa proti uzneseniu o vznesení obvinenia a následne podal
obžalobu príslušnému súdu, čím je v súlade s ustanovením § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z. z.
dané zastúpenie štátu Generálnou prokuratúrou SR, resp. oprávnenie GP SR konať za štát v následnom

konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Škodu
spôsobil orgán zriadený podľa zákona o prokuratúre v trestnom konaní, t.j. prokurátor, ktorý svojím
aktívnym konaním, t.j. zamietnutím sťažnosti a podaním obžaloby zachoval nezákonnosť uznesenia o
vznesení obvinenia, hoci mu právny poriadok dával oprávnenie konať aj inak. Kritérium pre založenie
oprávnenia GP SR konať za štát v konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím nie

je, že prokurátor nezákonné rozhodnutie vydal, ale že škodu spôsobil v trestnom konaní. K spôsobeniu
škody v tomto prípade zo strany prokurátora nedochádza vydaním nezákonného rozhodnutia, ale tým,
že ho nevyužijúc svoju kompetenciu nezruší, trestné stíhanie obvineného nezastaví, nepostúpi vec, teda
osvojí si skutkové závery nezákonného rozhodnutia a podá na základe nich obžalobu. (rozsudok NSSR zo 14.10.2015, sp. zn. 8Cdo 289/2014). Takýto právny názor podporuje aj rozhodnutie č. 4 prijaté
na zasadnutí Kolégia NS SR, ktoré sa konalo dňa 03.12.2015. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k
záveru, že sú naplnené predpoklady uplatnenia § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z. z.

V súlade s vyššie uvedeným tak postoj, resp. interpretáciu odporkyne, ktorá tvrdila, že navrhovateľovi
nemožno priznať nárok na náhradu škody, nakoľko navrhovateľ právny titul uplatneného nároku
nevymedzil, resp. vymedzil nedostatočným spôsobom, keď nekonkretizoval, ktoré konkrétne
rozhodnutie je nezákonné, resp. spôsobujúce škodu a ktorý konkrétny orgán činný v trestnom

konaní škodu spôsobil, možno kvalifikovať ako príliš reštriktívnu, resp. formalistickú. Súd má za to,
že takáto interpretácia by nezohľadňovala účel inštitútu náhrady škody podľa zákona o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Súd dodáva, že prílišný formalizmus pri posudzovaní
úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do
procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade
s ústavnými princípmi spravodlivého procesu (nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26.02.2003, nález ÚS

SR sp. zn. II. ÚS 154/08 z 24.09.2008). Súd musí vychádzať z toho, že má poskytovať v občianskom
súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a
oprávnených záujmov účastníkov. Občianske súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať
zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie.

Súd k úplnosti považuje za potrebné uviesť, že v danej veci neexistoval dôvod na zastúpenie štátu
Ministerstvom spravodlivosti SR. Nedošlo k vydaniu žiadneho právoplatného súdneho rozhodnutia, s
výnimkou oslobodzujúceho rozsudku. Na uvedenom právnom závere súdu nemení nič ani skutočnosť,
že navrhovateľ primárne podal žiadosť o predbežné prerokovanie na Ministerstve spravodlivosti SR.
Poškodený je chránený pred omylom pri podaní žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody ustanovením § 15 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (rozsudok NS SR zo 14.10.2015, sp. zn. 8Cdo
289/2014). V tejto súvislosti považuje súd za potrebné uviesť, že bolo v rozpore s účelom zákona
č. 514/2003 Z.z., že navrhovateľ sa stal „rukojemníkom“ medzi orgánmi verejnej moci, a to MS SR
a GP SR, ktoré si jeho žiadosť o predbežné prerokovanie náhrady škody opätovne vracali a spätne
postupovali, a nakoniec aj tak o tejto žiadosti ani jeden z týchto orgánov nerozhodol. Uvedený postup,

resp. správanie orgánov verejnej moci, však nemožno pričítať na ťarchu navrhovateľa.

V súlade s § 132 O.s.p. mal súd za dôvodnú aj uplatnenú výšku náhrady škody 1 000 eur predstavujúcu
trovy konania, resp. trovy vynaložené v trestnom konaní na obhajobu poskytnutú navrhovateľovi
advokátomJUDr.MartinomBerecom.Dôvodnosťuplatnenejnáhradyškodyvyplývanielenzpredloženej

faktúry č. 11500006, ale aj z výsluchu navrhovateľa (ktorý uviedol, že túto sumu zaplatil právnemu
zástupcovi 2 x po 500 eur v hotovosti) a obsahu samotného trestného spisu sp. zn. 35T/104/2011. Súd
prihliadol aj na tvrdenú existenciu dôvery medzi navrhovateľom a právnym zástupcom JUDr. Martinom
Berecom, ktorý navrhovateľovi neposkytoval právne služby po prvý krát. Súd konštatuje, že práve
vykonaním týchto dôkazov mal za preukázané, že navrhovateľ sumu 1 000 eur právnemu zástupcovi

zaplatil. Naviac súd uvádza, že (aj bez prípadného preukázania namietanej úhrady trov obhajoby)
je nepochybné, že trovy obhajoby v takto uplatnenej výške v trestnom konaní vznikli a možno ich
považovať za trovy účelne vynaložené. Súd zdôrazňuje, že v zmysle § 132 O.s.p. hodnotí každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Súd ďalej uvádza, že nesúhlasí s námietkou

odporkyne, že úkon právnej služby zo dňa 15.12.2010 prevzatie zastupovania nespĺňa náležitosti v
zmysle vyhlášky 655/2004 Z.z., nakoľko tento neobsahuje prvú poradu s klientom. Odporkyňa toto
tvrdenie ničím nepodložila. Nepreukázala, že k prvej porade s klientom naozaj nedošlo. Vychádzať len
s označenia, resp. pomenovania právneho úkonu súd považuje za nesprávne. Súd má narozdiel od
odporkyne za to, že tento úkon, tak ako bol špecifikovaný, možno považovať za účelne vynaložený.

Právny zástupca prevzal zastupovanie 15.12.2010, tak ako to vyplýva aj z obsahu trestného spisu. Súd
má za to, že s prevzatím veci, aby mohol advokát poskytovať právne služby odborne, profesionálne,
resp. aj v súlade so zákonom o advokácii, je povinný sa oboznámiť s vecou a túto naštudovať. Do
uvedeného postupu právneho zástupcu spadá nevyhnutne aj prvá porada s klientom. Sám navrhovateľ
pri výsluchu uviedol, že táto prvá porada uskutočnená bola a trvala cca 3 -4 hodiny. Nepriznanie

tohto úkonu len v dôsledku nejakého slovného pomenovania, či označenia vo vyčíslení náhrady trov
konania, v intenciách námietky odporkyne, bez ďalšieho súd považuje za neopodstatnené. Súd má za
to, že tento úkon právnej služby je úkonom nevyhnutným v súvislosti s uplatnením práv obvineného,
resp. obžalovaného v trestnom konaní. Súd však na druhej strane súhlasí s námietkou odporkyne, ženáhrada cestovného vo výške 230,08 eur, nie je preukázaná, nakoľko navrhovateľ nepredložil potrebné
dôkazy, a to najmä technický preukaz vozidla. Súd konštatuje, že v danej veci nebol vôbec preukázaný
typ osobného motorového vozidla, ktoré bolo v súvislosti s uplatnenou náhradou cestovného použité.

Tvrdenie, že sa malo jednať o značku motorového vozidla BMW je nepreukázané. Náhrada cestovného,
vypočítanálenodhadom,jeprerozhodovanienedostačujúca.Pretosúdnáhradutrovcestovného230,08
eur za účelne vynaloženú nepovažoval. Pokiaľ ide o DPH a jej nepreukázanie súd konštatuje, že priamo
vo faktúre č. 11500006 sú uvedené údaje svedčiace o tom, že právny zástupca navrhovateľa JUDr.
Martin Berec bol platiteľom DPH. V zmysle zákona č. 222/2004 Z .z. o dani z pridanej hodnoty ak je

podnikateľ platiteľom dane z pridanej hodnoty (DPH), príp. osobou registrovanou pre DPH (napríklad pre
prípadfakturácieslužiebdoEurópskejúnie),jepovinnýprivystavovanífaktúrrešpektovaťokreminéhoaj
ustanovenia citovaného zákona. Ten upravuje ďalšie náležitosti, ktoré musí faktúra (ako daňový doklad)
obsahovať.IdenapríkladoidentifikačnéčíslapredaňzpridanejhodnotyIČDPH.Faktúrač.11500006IČ
DPH obsahuje. IČ DPH je obsiahnuté priamo v záhlaví faktúry, a to IČ DPH: SK1070922457. Súd však v
súvislosti s DPH poznamenáva, že aj v prípade, ak by túto vyhodnotil ako nepreukázanú, na uplatnenej

výške náhrady škody 1 000 eur by sa nič nezmenilo, nakoľko celkové trovy obhajoby boli vyčíslené
vo výške 1 432,62 eur vrátane DPH ((1 432,62(celkové trovy) - 230,08(cestovné) - 200,43(DPH)) =1
002,11).

Pokiaľ ide o úrok z omeškania, resp. čas odkedy je úrok z omeškania uplatnený, súd konštatuje,

že tento je uplatnený správne. Žiadosť o predbežné prerokovanie náhrady škody bola datovaná
dňom 23.06.2015. Podľa návrhu na začatie konania, ako aj podľa vyjadrenia právneho zástupcu
navrhovateľa na pojednávaní bola žiadosť doručená dňa 01.07.2015 MS SR. Odporkyňa skutočnosť
doručenia žiadosti MS SR dňa 01.07.2015 nespochybnila. Odporkyňa uviedla, že pre uplatnenie úrokov
z omeškania je smerodajný dátum doručenia príslušnému orgánu dňa 07.08.2015. Príslušný, resp.

konkrétny orgán verejnej moci odporkyňa neuviedla. Z obsahu predložených listinných dôkazov je
zrejmé, že orgány verejnej moci, MS SR a GP SR si žiadosť navrhovateľa postupovali, spätne
vracali a opätovne predkladali, a to až do 12.11.2015, kedy GP SR Ministerstvu SR opätovne
postúpila na vybavenie žiadosť, ktorú MS SR Generálnej prokuratúre SR vrátila listom zo dňa
17.08.2015. Vzhľadom na opätovné postupovanie žiadosti medzi orgánmi verejnej moci, na časovú

súvislosť a následnosť jednotlivých úkonov postupovania a vracania žiadosti navrhovateľa (01.07.2015,
07.08.2015, 17.08.2015, 20.10.2015, 12.11.2015 tak ako vyplynulo z listinných dôkazov, ako aj zo
skutočností uvedených na pojednávaní) súd aj s prihliadnutím na datovanie žiadosti 23.06.2015
vychádzal z dátumu 01.07.2015, kedy bola žiadosť doručená MS SR. V tejto súvislosti poukazuje
na znenie § 4 ods. 3 a zároveň na znenie § 15 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.. Ak bol nárok na

náhradu škody uplatnený, resp. ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný
bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa (poškodeného), pričom
účinky uplatnenia nároku, či podania žiadosti zostávajú zachované. Súd má za to, že v intenciách
uvedeného tak účinky uplatnenia nároku na náhradu škody, resp. účinky podanej žiadosti, zostávajú
zachované aj v posudzovanej veci. Za smerodajné pri určení začiatku plynutia obdobia pre uplatnenie

úrokov z omeškania považoval súd prvé doručenie žiadosti MS SR, hoci ako nepríslušnému orgánu.
Žiadosť bola MS SR doručená dňa 01.07.2015, a to bez ohľadu na následné postupovanie veci (žiadosti)
medziorgánmiverejnejmocipodmienenérozdielnymiprávnyminázorminavec,resp.nakompetentnosť
orgánu verejnej moci žiadosť o náhradu škody predbežne prerokovať. V zmysle ustanovenia § 16 ods.
4 zákona č. 514/2003 Z.z. 6 mesačná lehota uplynula 01.01.2016, a teda nárok na uplatnenie úrokov z

omeškania vznikol odo dňa nasledujúceho, t.j. od 02.01.2016.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa§151ods.1vetaprváO.s.p.,opovinnostinahradiťtrovykonaniarozhodujesúdnanávrhspravidla

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Súd v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb navrhovateľovi proti odporkyni pri aplikácii § 142 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu trov konania 20
eur titulom zaplateného súdneho poplatku a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 139,69 eur.
(1. prevzatie a prípravu zastúpenia zo dňa 02.03.2015 podľa § 13a ods. 1 písm. a) v nadväznosti na

ustanovenie § 10 ods. 1 vyhlášky vo výške 61,41 eur, režijný paušál podľa ustanovenia § 16 ods. 3
vyhlášky za rok 2015 vo výške 8,38 eur; 2. písomné podanie na súd - návrh zo dňa 05.02.2016 podľa
§ 13a ods. 1 písm. c) v nadväznosti na ustanovenie § 10 ods. 1 vyhlášky vo výške 61,41 eur, režijnýpaušál podľa ustanovenia § 16 ods. 3 vyhlášky za rok 2016 vo výške 8,58 eur. Navrhovateľovi tak priznal
súd náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 139,69 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred
súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseni32u vo veci samej odvolacím
dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.