Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 2, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/86/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112214878
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5112214878.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci

navrhovateľov: 1/ A. Z., K.. XX.XX.XXXX, O. K. XXX, 2/ H.. X. W., K.. XX.XX.XXXX, O. K. XXX, obe
právne zast. Mgr. Ladislav Švaňa, advokát so sídlom Veľká Okružná 39, Žilina, proti odporcovi: J. I.,
K.. XX.XX.XXXX, O. T.. XX.Q. XXXX/XX, S. K. Q., právne zast. JUDr. Marek Belko, advokát, so sídlom
Fraňa Kráľa 1504, Čadca, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobný návrh v celom rozsahu zamieta.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodne označení navrhovatelia sa návrhom na začatie konania zo dňa 25.04.2012 doručeným

Okresnému súdu Žilina dňa 25.04.2012, domáhali určenia, že B. Z. pôvodne označený ako navrhovateľ
v rade 1/ a A. Z. ako navrhovateľka v rade 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - pozemku
parc. KNC č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, v k.ú. K. a V. W. označený ako
navrhovateľ v rade 3/ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - parc. KNC č. XXXX/X, zastavané plochy
a nádvoria o výmere XX m2, v k.ú. K., a to podľa geometrického plánu č. XX-XX zo dňa 20.03.2012.
V priebehu konania zomrel navrhovateľ v rade 3/ dňa 29.03.2013, po ktorom zdedila predmetné
nehnuteľnosti Q. W.Á., ktorá previedla vlastnícke právo na H.. X. W., ktorá sa uznesením zo dňa

14.01.2015 (l.č. 344 obsahu spisu) stala navrhovateľkou v rade 3/.
Následne pôvodne označený navrhovateľ v rade 1/ zomrel dňa XX.XX.XXXX, po ktorom nadobudla
dedičstvo navrhovateľka v rade 2/ - A. Z., a to na základe osvedčenia o dedičstve zo dňa 18.01.2016,
č.k. XXD/XXX/XXXX. (l.č. 388)
V dôsledku toho navrhovateľky v rade 1/ a 2/ sa domáhali zmenou návrhu určenia, že navrhovateľka
v rade 1/ je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti - pozemku parc. KNC č. XXXX/X, zastavané plochy a
nádvoria o výmere XX m2, v k.ú. K. a navrhovateľka v rade 2/ je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti

- parc. KNC č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, v k.ú. K.. Zmena návrhu bola
pripustená uznesením zo dňa 23.03.2016.
Navrhovatelia svoj návrh odôvodnili tým, že odporca je vlastníkom pozemku parc. KNC č. XXXX/X,
pričom táto nehnuteľnosť zaberá aj časť pozemku parc. KNC č. XXXX vo vlastníctve navrhovateľky
v rade 1/, ako aj časť pozemku parc. KNC č. XXXX vo vlastníctve navrhovateľky v rade 2/ s tým, že
zápisom vlastníckeho práva v zmysle geometrického plánu č. XX/XXXX došlo k začleneniu časti parc.
KNCč.XXXX,akoajkzačleneniuparc.CKNč.XXXXdonovovytvorenéhopozemkuparc.KNCč.XXXX/

X vo vlastníctve odporcu. Preto navrhovatelia dali vypracovať geometrický plán na oddelenie parc. CKN
č. XXXX/X, ktorá zodpovedá časti parc. CKN č. XXXX a parc. CKN č. XXXX/X, ktorá zodpovedá časti
pozemku parc. CKN č. XXXX, ktoré boli neoprávnene pričlenené k pozemku odporcu k parc. KNC č.
XXXX/X.Súd skonštatoval, že je daná vecná legitimácia.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 70 ods. 2 Zákona č. 162/1995 Z.z. údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam
parcelné číslo geometrické určenie nehnuteľností, druh pozemku, geometrické určenie a výmera
katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej

hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových
bodových poliach, údaje o bodových poliach ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné
a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako
parcela reg. E.
Podľa § 7 písm. c) Zákona č. 162/1995 Z.z. kataster obsahuje údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje
o vlastníkoch nehnuteľností (ďalej len vlastník) a o iných oprávnených z práv k nehnuteľnostiam (ďalej

len oprávnená osoba), ak ide o fyzickú osobu meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia,
rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu názov, sídlo a identifikačné číslo, ako aj
údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam.
Podľa § 70 ods. 1 Zákona č. 162/1995 Z.z. údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa
nepreukáže opak.

Vzhľadom na predmet konania súd skúmal naliehavý právny záujem v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia na navrhovanom určení. S poukazom na predmet konania súd má za to, že je daný
naliehavý záujem na takom určení, ako požadujú navrhovatelia, keďže bez takého určenia by bolo
ohrozené právo navrhovateľov alebo právny vzťah, na ktorom sú zúčastnení alebo ak by sa ich právne

postavenie bez tohto určenia stalo neistým. Súd dospel k názoru, že právny záujem na určení vlastníctva
v prospech navrhovateľov je daný. Z toho dôvodu je daný naliehavý právny záujem.

Súd nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie, a to výsluchom účastníkov konania,
vyjadrením sa právneho zástupcu navrhovateľov a odporcu, ako aj oboznámením sa s listinnými

dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisu, ako aj znaleckým dokazovaním a výsluchom znalca.

Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav:

Podľa LV č. XXXX je odporca výlučným vlastníkom nehnuteľností - parc. KNC č. XXXX/X, zastavané

plochy a nádvoria o výmere XXX m2, v k.ú. K. a to na základe darovacej zmluvy B. XXXX/XXXX.
Podľa notárskej zápisnice zo dňa 17.09.1993 K. Y. I. prehlásil, že je výlučným užívateľom nehnuteľností
vedených vo vl. XXXX ako časť parc. č. XXX/b, vo vl. XXX ako časť pkn parc.č. XXX, ktoré sú totožné s
KN parc. č. XXXX, k.ú. K. a získal ich darom od svojho otca Y. I. a matky O. I., ktorí to získali zámennými
zmluvami s tam uvedenými spoluvlastníkmi, pričom iní to užívali od r. 1954 ako svoje a on od roku 1976

po ústnom darovaní. (l.č. 109)
Podľa notárskej zápisnice K. zo dňa 21.06.2005 došlo k osvedčeniu - vyhlásenie o vydržaní parc. KNC
č. XXXX/X v prospech Y. I..
Darovacou zmluvou zo dňa 30.10.2009 Y. I. daroval J. I. nehnuteľnosti, ktoré zahŕňajú aj parc. KNC č.
XXXX/Xo výmere XXX m2.

Právny zástupca navrhovateľov spolu s navrhovateľmi trvali na tom, že parc.č. XXXX bola pôvodne
prechodom obyvateľov k svojim domom, avšak v súčasnosti je neprechodná vplyvom poveternostných
podmienok, nakoľko v súčasnosti je tam koryto potok a preto vraj navrhovatelia sa rozhodli upustiť zo
svojich parciel č. XXXX U. XXXX na prechod a tento prechod je vlastne parc.č. XXXX/X U. XXXX/X.

Avšak nikdy sa ich nevzdali.
Právny zástupca odporcu namietal tvrdenia navrhovateľov s tým, že nie sú pravdivé. Nie je pravdou, že
by odporca odskočil a uvoľnil časť parcely, ktorá bola jeho. Túto časť parcely práve naopak odporca,
právny predchodca odporcu a jeho otec tak, ako uvádza vo vyhlásení o vydržaní, vydržal a užíval
on. Právny predchodca odporcu to užíval a odporca dostal nehnuteľnosť darom v r. 2009. Potvrdil, že

skutočne parc.č. XXXX bola cestou v minulosti a keďže ju poveternostné podmienky vymyli, tak odporca
bol ten, ktorý pustil na svoje parcely ľudí a doteraz takto ten stav je. Skutočne tá cesta tam je, ale
na druhej strane sú pevné hranice (3015 a 3012) - múrom, a nie sú žiadne brány, to znamená, že
ani navrhovatelia nemajú prístup na svoju nehnuteľnosť z tejto strany. Je tam tá cesta, ktorú opisujúnavrhovatelia, ale za takýchto skutkových okolností. Má za to, že navrhovatelia neuviedli a nepreukázali
titul nadobudnutia vlastníckeho práva k parcelám vyčlenených geometrickým plánom č. XX/XXXX.
Stručne uviedol, že pôvodne označený navrhovateľ 1/ a 2/ v roku 1995 darovacou zmluvou nadobudli

predmetnú parcelu č. XXXX vysporiadanú o výmere XXXX m2. Túto parcelu si vysporiadali ich právni
predchodcovia B. Z. U. Ž. Z. rozsudkom Okresného súdu Čadca XC/XX/XXXX. Vysporiadaná parcela
mala aj podľa tohto rozsudku XXXX m2 a bola jasne definovaná. Ak teda navrhovatelia žalujú o ďalšiu
výmeru, ktorá by mala predstavovať XX m2, nepreukázali, ako a od koho týchto XX m2 nadobudli, od
ktorého z pozemno-knižných spoluvlastníkov. Žiadny z právnych predchodcov navrhovateľov nefiguruje

ani v pkn vložke. Naopak odporca získal výlučné vlastnícke právo k parcele č. XXXX/X o výmere XXX
m2 titulom darovacej zmluvy zo dňa 10.02.2009 od svojho otca Y. I.Z. a táto parcela v prírode bola v
dávnej minulosti vyčlenená a takto vyčlenenú užíval otec právneho predchodcu odporcu a otec odporcu
túto parcelu o výmere XXX m2 získal titulom vydržania, ktoré bolo osvedčené v notárskej zápisnici v r.
2005. Navrhovatelia nehnuteľnosť- parcelu č. XXXX o výmere XXX m2 tiež majú zapísanú na základe
kúpnej zmluvy Y. XXX/XX od Q. V., ktorá nehnuteľnosti získala titulom rozsudku Okresného súdu Čadca

XC/XXX/XXXX a R. X., ktorý nehnuteľnosti nadobudol po manželke X. X.S. od X. X., ktorý nehnuteľnosti
nadobudol po manželke X. X., rod. V. dedením P.. Od tohto obdobia parcelu v takejto výmere tak isto
vyčlenenúvprírodeužíval,pričomvžalobeneuviedol,akozískalparceluXXXX/XovýmereXXm2,ktorú
vyčlenil geometrickým plánom XX/XXXX. Tak isto tam chýba titul nadobudnutia, pričom hranice parcely
č. XXXX sú jasne v prírode zaznamenané alebo vydelené múrom, ktorý tam je. A tak isto k tejto parcele

č. XXXX sa nijako pôvodne označený navrhovateľ v rade 3/ z tejto strany ani nedostal, ani nemá prečo
chodiť z tejto strany. Prístup je iný. Tvrdil, že parcelu č. XXXX/X o výmere XXX m2 nadobudli jeho právni
predchodcovia v pkn stave a táto bola vydelená z pozemno-knižných parciel XXXa, XXXc pozemkovej
knihy k.ú. K., o čom svedčí aj geometrický plán č. XX/XXXX, ktorý bol prílohou osvedčenia o vydržaní. Z
tohto dôvodu je právne irelevantné tvrdenie navrhovateľov v žalobe, že pri spisovaní notárskej zápisnice

N XXX/XXXX o vydržaní, vyhlásenia o vydržaní absentovalo vyhlásenie navrhovateľov, že nemajú
výhrady vzniku vlastníckeho práva k dotknutým častiam pozemkov. Navrhovatelia, ako ani ich právni
predchodcovia neboli zapísaní ako pozemno-knižní spoluvlastníci parcely XXXa zapísanej vo vložkách
XXXX U. XXX a tak isto ani pozemno-knižnej parcely XXXc vo vložke XXXX U. XXXX. Títo ľudia, ktorí
tam boli zapísaní, dali súhlas k tomu vydržaniu a to je ako dôkaz uvedené, ktorí sa tam vyjadrili. Právni

predchodcovia navrhovateľov, ani navrhovatelia tam nemali prečo byť. Pričom zo starých mapových
podkladov vyplýva, že sporná parcela XXXX/X bola jednoznačne vytvorená z týchto parciel pozemno-
knižných XXXa, XXXc. V každej z týchto vložiek sú zapísaní právni predchodcovia odporcu a dotknuté
osoby - pozemno-knižní spoluvlastníci dali čestné prehlásenia, že uznávajú výlučne vlastnícke právo
právneho predchodcu odporcu k predmetnej parcele. V prípade, ak by v skutočnosti bol odčlenil právny

predchodca odporcu časť parcely č. XXXX/X z parciel navrhovateľov, títo mali podať žalobu o vydanie
časti parcele alebo vypratanie časti parcele a nie žalobu určovaciu.

S poukazom na uvedené skutočnosti a spornosť tvrdení účastníkov konania, z uvedených dôvodov
bolo nariadené znalecké dokazovanie uznesením zo dňa 19.11.2012, na základe toho bol vyhotovený

znalecký posudok č. XX/XXXX (l.č. 250) vypracovaný H.. X. V..
Podľa záverov tohto znaleckého posudku pozemky, ktoré reprezentujú parc. CKN č. XXXX, XXXX U.
XXXX/X, sú oddelené drôtovým kovovým plotom, ktorý je postavený na hranici pozemkov. Pozemok
parc. CKN č. XXXX/X nezasahuje do pozemkov parc. CKN č. XXXX, XXXX. A pozemky parc. CKN č.
XXXX U. XXXX nijako v teréne nezasahujú do pozemku parc. CKN č. XXXX/X, k.ú. K..

Zároveň zidentifikoval parc. CKN č. XXXX, XXXX U. XXXX/X vo vzťahu k parcelám, z ktorých boli tieto
parcely vytvorené. (l.č. 258-259)
Vzhľadom na námietky zo strany právneho zástupcu navrhovateľov voči znaleckému posudku, súd
nariadil doplňujúce znalecké dokazovanie uznesením zo dňa 07.02.2014, výsledkom čoho bol znalecký
posudok č. XX/XXXX ako dodatok k znaleckému posudku č. XX/XXXX (l.č. 307), podľa ktorého znalec

určil rozsah, v akom zaberá pozemok pkn XXXX, pkn XXXX a pkn XXXX pozemok odporcu parc. CKN
č. XXXX/X.
Znalec Ing. X..V. vzhľadom na opätovné námietky voči znaleckému posudku a jeho dodatku sa písomne
vyjadril listom zo dňa 10.12.2014, v ktorom relevantným spôsobom vyvrátil vytknuté vady, námietky
zo strany právneho zástupcu navrhovateľov a súd nemal dôvod pochybovať o záveroch znaleckého

posudku a nezistil vady, pre ktoré by bolo nutné znalecký posudok spochybniť. (l.č. 338)
Právny zástupca navrhovateľov napriek tomu trval na novom znaleckom dokazovaní, resp. na vypočutí
znalca Ing. X..V., čomu súd vyhovel a na pojednávaní konanom dňa 02.06.2016 vypočul znalca H..
X..V., ktorý na otázku právneho zástupcu navrhovateľov, či môže uviesť, kde v prílohe č. X znaleckéhoposudku č. XX/XXXX sa nachádza parcela č. XXXX, nakoľko uvádza, že aj z tejto parcely bol vytvorený
pozemok č. XXXX, keďže na str. 4 posudku je uvedené, že parcela č. XXXX je identická s časťou
parcely aj XXXX, uviedol, že na prílohe č. X znaleckého posudku je zaznačená parcela č. XXXX, ktorá

však nie je predmetom tohto konania. Preto nie je ani zakreslená na tejto prílohe a nachádza sa pod
parcelou č. XXXX/X úplne dole a keďže nie je predmetom tohto konania, tak ju ani nezakresľoval, len
ju použil pri písomnej identifikácii. Keďže nie je predmetom tohto sporu, nepovažoval za potrebné
graficky znázorňovať túto parcelu, nakoľko predmetom konania je parcela č. XXXX/X a XXXX/X, na ktoré
nadväzuje parcela XXXX ako vedľajšia parcela, ktorá tiež nie je predmetom tohto súdneho konania.

Právny zástupca navrhovateľov dotazoval znalca obdobnou otázkou aj ohľadom parcely č. XXXX/X,
ktorá je identická s časťou parcely XXXX a týka sa to prílohy č. X.
Znalec uviedol, že v tomto prípade ide o parcelu, ktorá sa nachádza až za cestou, za parc. A. XXXX.
Zároveň znalec uviedol, že ohľadom parc. KNC č. XXXX/X na strane X znaleckého posudku je pisárska
chyba, pričom aj podľa náčrtu v prílohe č. X správne má byť, že parcela KNC č. XXXX/X - zast.plocha
o výmere XX m2 je identická s časťou parcely pkn č. XX, pričom pisárska chyba spočíva v tom, že

parcela, ktorá je identická s parc. XXXX U. XXXX, je parcela KNC XXXX/X, a nie XXXX/X. Tak, ako je to
zobrazené v prílohe č. X. A teda aj výmera správne má byť tak, ako je uvedená v geometrickom pláne.
Znalec zároveň vysvetlil, že použil ako kontrolnú metódu porovnanie výmer parciel, ktoré sú uvedené
v pozemkovej knihe ako parc. XXXX, XXXX, XXXX U. XXXX, nakoľko tvoria jeden ucelený blok a je v
nich možné porovnať šírku parciel, všetky štyri parcely tvoria obdĺžnik.

Na otázku, prečo nepoužil aj parc. pkn č. XXXX v rámci identifikácie, znalec uviedol, že táto parcela
XXXX je na druhej strane, teda nie je v tom porovnávacom bloku. Nachádza sa pod nimi. Teda
potreboval nájsť nejaký podobný približný tvar a blok, aby šírku určil a preto sa nestotožnil so záverom
tej identifikácie urobenej na Okresnom úrade v S. K. Q..

Znalec uviedol, že určiť hranicu je možné bez osobitného zamerania na mieste samom z údajov, ktoré
sú k dispozícii na katastri. A keďže neboli nikým spochybnené, sú určené na katastri, a preto z toho
vychádzal.
Znalec identifikoval aj parcelu č. XXXX/X vo vzťahu k parcelám, z ktorých bola vytvorená, pričom
súčasťou sú parcely XXXX/X U. XXXX/X, ktoré identifikoval v dodatku na str. X a z uvedeného vyplýva,

že je tvorená aj z iných parciel, ktoré nie sú predmetom identifikácie a nie sú ani predmetom sporu.

Zároveň znalec skonštatoval, že parc. CKN č. XXXX/X v stave k dnešnému dňu vznikla na základe
geometrického plánu č. XX/XXXXX zo dňa 26.10.2004 ako príloha notárskej zápisnice K., avšak právny
stav parc. CKN č. XXXX/X zobrazený v danom geometrickom pláne nezodpovedá skutkovému stavu,

ktorý je evidovaný v pkn mape a z toho dôvodu nemal byť podkladom pre zápis vlastníckeho práva v
zmysle notárskej zápisnice K. XXX/XXXX.

Právny zástupca navrhovateľov poukázal na okolnosť spočívajúcu v skutočnosti, podľa ktorej právny
predchodca navrhovateľa Y. I. vydržal časti pozemkov, ku ktorých vlastníckemu právu sa hlásili

navrhovatelia touto žalobou na podklade zápisnice o vydržaní a geometrického plánu č. XX/XXXX
zo dňa 26.10.2004, ktorý podľa súdom ustanoveného znalca H.. V. nebol vyhotovený za účelom
majetkovo-právneho vyporiadania parc. XXXX/X. Jeho účel bol úplne iný, iným smerom zameraný,
vzhľadom k čomu podľa taktiež záverov znalca nemal byť uvedený geometrický plán podkladom pre
zápis vlastníckeho práva v zmysle notárskej zápisnice zo dňa 21.07.2005, ktorú skutočnosť znalec

konštatoval. Podľa neho znalec konštatoval, že sporný pozemok je tvorený aj z časti parciel, ktoré v
pozemkovej knihe sú zapísané pod č. XXXX U. XXXX, pričom posledným zaznamenaným vlastníkom
pozemku XXXX bol B. Z. a pozemku č.XXXX B. Z. v rozsahu X/XX, pričom B. Z. bol právny predchodca
pôvodného navrhovateľa v rade 1/, nebohého B. Z.. Teda všetky skutočnosti nasvedčujú tomu, že
došlo neprávom k zápisu vlastníckeho práva v prospech právneho predchodcu odporcu na podklade

nesprávneho geometrického plánu a nezákonnej notárskej zápisnice. Tieto skutočnosti však budú
predmetom dokazovania v rámci iného súdneho konania.
Je nutné podotknúť, že po záveroch znalca právny zástupca navrhovateľov zaujal tiež zamietavé
stanovisko k žalobe s tým, že žiadal pri určení trov prihliadnuť na § 150 O.s.p., nakoľko rozhodnutie
súdu záviselo od znaleckého posudku a zároveň v priebehu konania zomreli dvaja pôvodne označení

navrhovatelia a na ich miesto nastúpili právni nástupcovia. (avšak to bolo ich vecou, či budú chcieť
pokračovať v konaní a trvať na návrhu) Poukázal na skutočnosť, že výsledok tohto konania závisel
od výsledkov znaleckého dokazovania, ktoré preukazujú iné skutočnosti, než tvrdené zo strany
navrhovateľov.Právny zástupca odporcu poukázal na zamietavé stanovisko právneho zástupcu navrhovateľov, k
čomu sa tiež pripojil. Poukázal na to, že sami navrhovatelia uviedli, že sa vzdali uvedených parciel

v dávnej minulosti, a to v zápisnici z 20.09.2012. Spochybnil dôkazné prostriedky, ktoré ako jediné k
žalobe dodali navrhovatelia, a to vyše 30 vyhlásení osôb, ktoré momentálne ani niektorí nežijú, nie sú
identifikovaní a nie sú uvedené parcely a nie je uvedený ani overený podpis na týchto vyhláseniach. Je
to v podstate 30 nejakých predtlačení, kde mohol ktokoľvek podpísať. Tak isto podpísané osoby podľa
zistení štatistického úradu niektorí nie sú trvalým pobytom už na SR, to znamená, že nie sú miestne

znalými a tieto vyhlásenia sú zavádzajúce aj preto, že sú blízke osoby P. a iných osôb, ktoré sa uvádzajú
v týchto vyhláseniach. Sú to rodinní príslušníci. Navrhovatelia nepreukázali žiadny titul, ani dôkaz, na
základe ktorého žiadajú zapísať a určiť vlastnícke právo. Tak isto nepreukázali ani oprávnenosť držby,
ani držanie, ani dobromyseľnosť v tomto konaní na určení vlastníckeho práva podanej žaloby.
Zdôraznil, že žiadny právny titul nesvedčí navrhovateľom, naopak, odporca alebo právni predchodcovia
odporcu sa vzdali vlastníckeho práva v minulosti a odporca preukázal držbu uvedených pozemkov. Aj

znalec sa vyjadril a v znaleckom posudku poukázal na pletivový plot, ktorý je uvedený alebo ktorý je
umiestnený a oddeľuje sporné parcely, ktorý stojí min. viac ako 30 rokov na uvedenom mieste.

Podľa § 129 Občianskeho zákonníka
(1) Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

(2) Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

Podľa § 130 Občianskeho zákonníka
(1) Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je
držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

(2) Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo
na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.
(3) Oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po
dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé
náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú.

Podľa § 134 Občianskeho zákonníka
(1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide
o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
(2) Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k
veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125).

(3)Dodobypodľaodseku1sazapočítaajdoba,poktorúmalvecvoprávnenejdržbeprávnypredchodca.
(4) Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej
doby.
Podľa § 865 ods.1 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto
zákona aj právne vzťahy vzniknuté v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983.

Podľa § 865 ods.3 Občianskeho zákonníka do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona
č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite
v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 135a
ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.
Podľa§872ods.6Občianskehozákonníkaakideovydržanievlastníckehoprávakpozemkupodľatohto

zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody
o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca
mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

Vydržanie patrí k originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje

nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. K
zákonným predpokladom vydržania patria: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú
vydržaciu dobu, b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu
vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri hnuteľnostiach tri roky a pri nehnuteľnostiach
desať rokov. Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny nástupca si do

vydržacej doby môže započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny predchodca. Plynutie
vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s
vecouakososvojou.Pouplynutívydržacejdobysaoprávnenýdržiteľstávavlastníkomvecibezsplnenia
akýchkoľvek ďalších podmienok.Základnými podmienkami vydržania teda sú, po prvé oprávnená držba, po druhé uplynutie zákonom
určenej lehoty vydržacej doby, po tretie spôsobilý predmet vydržania. Držba je oprávnená vtedy, ak
držiteľ nakladá s vecou (alebo právom) ako s vlastnou v dobrej viere, že mu patrí. Dobrá viera

držiteľa (vykonávateľa) práva je psychický stav (vnútorné presvedčenie, že nekoná bezprávne), ktorý
nemožno objektívne skúmať, je pre posúdenie splnenia tejto podmienky vydržania potrebné dokazovať
skutočnosti vonkajšieho sveta prostredníctvom, ktorých sa vnútorné presvedčenie držiteľa prejavuje.
Toto presvedčenie musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno objektívne usúdiť že
je dôvodné. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať i k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo

vzniknúť, teda je k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva. Dobrá viera
musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa je
opodstatnené. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery sú spravidla okolnosti
týkajúceho sa právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčiace o poctivosti nadobudnutia, teda tzv.
titulu uchopenia sa držby (objektívne oprávnený dôvod nadobudnutia držby, napr. existencia zmluvy,
ktorá je pre určitú vadu neplatná). Povinnosť tvrdiť a preukázať tieto okolnosti pritom ťaží toho, kto

tvrdí, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. Nemožno toto interpretovať tak, že k
nadobudnutiu oprávnenej držby sa vyžaduje existujúci, aj neplatný právny titul, alebo dokonca platný
právny titul. Platné právo nevyžaduje k oprávnenej držbe žiadny titul, iba mu ide o to, aby držiteľ bol so
zreteľom k všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí, resp., že je subjektom držaného práva.
Držiteľ musí byť v dobrej viere, že je tu takýto právny titul, ktorý podľa platného práva má za následok

prevod vlastníctva. Spravidla bude jednať v skutkovom omyle, výnimočne môže ísť aj o omyl právny.
Judikatúra žiada, aby držiteľ bol objektívne v dobrej viere, že tu takýto titul je, i keď v skutočnosti tu
žiadny titul nie je. Oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod, postačí, aby tu
bol domnelý právny dôvod, teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom k všetkým okolnostiam v dobrej
viere, že mu takýto právny titul svedčí.

S poukazom na uvedené skutočnosti, citovaní zákonné ustanovenia po vykonanom dokazovaní súd
skonštatoval, že odporca, či jeho právni predchodcovia preukázali držbu, vydržanie, pričom súd
poukazuje aj na závery znaleckého dokazovania, na základe čoho žalobný návrh zamietol.
Vykonané dokazovanie súd považoval za dostatočné pre hodnoverné zistenie skutkového stavu, pričom

ďalšie dokazovanie nebolo ani navrhované. Hoci v priebehu konania boli navrhované dôkazy, následne
účastníci konania zhodne uviedli, že netrvajú na ďalšom dokazovaní, a to vzhľadom na jednoznačné
závery znaleckého dokazovania.
Čo sa týka čestných vyhlásení viacerých osôb, ktoré prehlásili, že časť pozemku identifikovaného
geometrickým plánom je súčasťou parcely parc.č. XXXX patriacej V..W. a jeho predchodcom a č. XXXX

B..Z. a jeho manželke a ich právnym predchodcom (l.č. 136-165), súd tieto prehlásenia neposúdil
ako hodnoverné, nakoľko je ťažko uveriť, že osoby narodené v rokoch 1933,..., v roku 2012 vedia sa
orientovať v predloženom geometrickom pláne a určiť z neho, ktorá parcela patrí komu a kto ktorú
užíva. Zároveň všetky tieto prehlásenia sú identické svojim obsahom, slovne totožné. Je pochybné,
že všetky tieto osoby (cca v počte 30) vedeli jednoznačne a presne uviesť posunutie oplotenia. Je

nepravdepodobné, aby sa jednoznačne vedeli orientovať na pripojenom geometrickom pláne a uviesť,
ktoré parcely boli ožívané a ktorými osobami a pokiaľ siahali v užívaní a pod.
Je nepochybné, že išlo o predtlačené prehlásenia doplnené menami osôb a ich podpisom, pričom ich
podpisy ani nie sú overené.

Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné
ustanovenia mal súd preukázané, nedošlo zo strany navrhovateľov k vydržaniu.
Zároveň súd si osvojil závery súdom ustanoveného znalca, ako aj jeho konštatovania na ústnom
pojednávaní, na základe čoho dospel súd k jednoznačnému záveru, že žalobný návrh navrhovateľov

nie je opodstatnený a nehnuteľnosť odporcu nezaberá časť nehnuteľností navrhovateľov, ktorí sporné
nehnuteľnosti ani nevydržali.
Na základe vykonaného dokazovania súd žalobný návrh zamietol v celom rozsahu, teda aj návrh
navrhovateľky v rade 1/, aj navrhovateľky v rade 2/.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 151 ods.3 O.s.p., podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä
z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní,
súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo vecisamej, a to z dôvodu počtu účastníkov konania a zmien účastníkov konania na strane navrhovateľov
a s poukazom na zložitosť veci.

Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach
podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).