Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2016

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 33C/144/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714208977
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Michálek

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2016:1714208977.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku, v konaní pred sudcom JY.. N. X. v právnej veci navrhovateľa:

F. W., S.. XX.XX.XXXX, M.: S. XXX, XXX XX X., v zast.: JUDr. Eva Koleničová, advokátka, so sídlom
Paulínska 20, Trnava proti odporcovi: R. W., S.. XX.XX.XXXX, M.: S. XXX, XXX XX X., v zast.: Mgr.
Zuzana Motúzová, advokátka, so sídlom Michalská 3, 811 01 Bratislava o výživné pre dospelé dieťa

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným na súd dňa 8.10.2014 domáhala, aby súd určil odporcovi
výživné vo výške 180 eur mesačne. V návrhu poukazovala na to, že po rozvode rodičov nebola
zverená do starostlivosti ani jednému z rodičov vzhľadom na to, že v čase rozhodnutia bola plnoletá a
nenavštevovala ani denné štúdium. Uviedla, že žije v spoločnej domácnosti s mamou a bratom, ktorý
je študentom dennej formy štúdia. Poukazovala na to, že je študentkou prvého ročníka denného štúdia
na Y. Z. D. W. S.. Na pojednávaní dňa 10. Marca 2015 upravila svoj návrh na určenie výživného vo

výške 100 eur mesačne. V priebehu konania svoje mesačné náklady špecifikovala na č.l. 98 spisu a
to v sume 838,90 eur mesačne.

Odporca vo svojom vyjadrení poukázal na to, že navrhovateľka v čase konania o návrhu je vo veku
24 rokov, kedy je schopná sa sama živiť a to aj popri štúdiu a s poukazom na § 62 ods. 1 Zákona o
rodinepoukazovalnato,ževyživovaciapovinnosťzanikla,keďnavrhovateľkabolavriadnompracovnom
pomere na dobu neurčitú v obchodnej spoločnosti U. W., V..R..J.. V. V. Z. X, W. X.. Neskôr v roku

2013 a nasledovne pracovala v administratívnej pozícií pre spoločnosť X. V., a.s. so sídlom Zámocká
30, Bratislava. Ako aj skutočnosti, že navrhovateľka naposledy pracovala v spoločnosti poisťovňa Y..
Odporca poukazoval na svoj mesačný príjem, ktorý predstavuje cca 650 eur mesačne, pričom má
vyživovaciu povinnosť k maloletému U. W. z jeho druhého manželstva, ktorý sa narodil dňa 17.4.2014
ako aj súčasnej manželke F. W., ktorá je na materskej dovolenke.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s príjmami navrhovateľky za obdobie od marca 2011 do

decembra 2015, s príjmami odporcu za obdobie roku 2014, 2015 u svojho zamestnávateľa L., V..R..J..,
príjmami matky navrhovateľky za obdobie rokov 2014, 2015 v Y. zdravotnej poisťovni, a.s., spisom
tunajšieho súdu XC/XX/XXXX.Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľka v školskom roku 2010 ukončila
maturitou štúdium na strednej odbornej školy pedagogickej. Po ukončení štúdia sa zamestnala v
riadnom pracovnom pomere od marca roku 2011 v obchodnej spoločnosti Da Vinici, s.r.o., kde pracovala

ako predavačka a to až do 6.9.2012, kde ukončila pracovný pomer jednostranne a to výpoveďou.
Po ukončení tohto pracovnoprávneho vzťahu pracuje v zdravotnej poisťovni Y. ako administratívna
pracovníčka,pričomtupracujeakoagentúrnapracovníčkaprostredníctvomrôznychagentúratoagentúr
X., L..V.., B. V., V..R..J.., R., L..V.., R. M., V..R..J..

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľka po ukončení štúdia a z
pracovného pomeru, ktorý vykonávala v obchodnej spoločnosti U. W. v čase od 9.3.2011 do 6.9.2012
mala priemerný mesačný zárobok 508,50 eur. Ďalej mal súd za preukázané, že tento pracovnoprávny
vzťah skončila výpoveďou z jej strany. Následne podľa jej výpovede mal súd za preukázané, že
pracovala ako administratívna pracovníčka v poisťovni Y., kde pracovala na základe dohody o vykonaní
prác pre agentúrne organizácie vyššie uvedené. Tu mal súd za preukázané, že za obdobie od januára

do decembra 2013 dosahovala priemerný mesačný zárobok vo výške 428 eur a za obdobie od januára
2014 do decembra 2014 priemerne mesačne 440 eur. Ďalej z potvrdenia pedagogickej fakulty Univerzity
Konštantína filozofa v Nitre mal súd za preukázané, že navrhovateľka v školskom roku 2014/2015 a
to od 3. septembra 2014 nastúpila do 1. ročníka denného bakalárskeho štúdia v študijnom programe
andragogika.

Jej príjem v roku 2015 už popri štúdiu vo forme denného štúdia predstavovala priemerne mesačne 346
eur.

Ďalej z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporca ako otec navrhovateľky je

zamestnaný v riadnom pracovnom pomere v obchodnej spoločnosti L., s.r.o. ako skladník. Jeho
priemerný čistý mesačný zárobok v roku 2014 za mesiace 1.-12. 2014 predstavoval sumu 724 eur a jeho
čistý mesačný zárobok v roku 2015 za obdobie 1.-11. predstavoval sumu 864 eur. Okrem toho odporca
má vyživovaciu povinnosť k synovi V. W. (brat navrhovateľky), ktorá je súdom stanovená vo výške
180 eur, k maloletému U. W., narodený XX.X.XXXX v jeho druhom manželstve s Janou Valachovou

Srholcovou a zároveň má vyživovaciu povinnosť k súčasnej manželke F.. F. W. V., ktorá je toho času
na materskej dovolenke.

Súd mal za preukázaný príjem matky v zamestnaniach Y. zdravotná poisťovňa a Y. poisťovňa, a.s. v roku
2014 priemerne 753 eur netto mesačne a v roku 2015 priemerne 714 eur mesačne netto. Okrem toho

z pripojeného spisu XC/XX/XXXX ako i výsluchu odporcu, ktorý v tejto časti nemal za namietnutý, mal
súd za preukázaný príjem matky vo výške 36.500 eur a to od odporcu a to v súvislosti s vyporiadaním
podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu v X. S. S. Y., ktorý toho času užíva odporca a ktorý bol
získaný do podielového spoluvlastníctva odporcu a matky navrhovateľky (bývalej manželky odporcu)
ako dar od rodičov odporcu.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich deti podľa svojich

schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 75 ods. 1,2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výnosnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Výživné nemožno priznať ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí ak ide o výživné pre maloleté
dieťa.

V zmysle citovaného ustanovenia §62 Zákona o rodine právo na výživu dieťaťa vzniká jeho narodením.Čo sa týka zániku vyživovacej povinnosti, táto zaniká smrťou dieťaťa alebo rodiča, osvojením dieťaťa a
tým, že dieťa nadobudlo schopnosť samostatne sa živiť. Schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť nezávisí
na dosiahnutí určitej vekovej hranice. Je závislé na tom, kedy je dieťa spôsobilé hradiť svoje odôvodnené

potreby z odmeny za vlastnú prácu, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom.
Povinnosť teda nezaniká v okamžiku, v ktorom má dieťa všeobecne bez zreteľa na svoje fyzické a
duševné predpoklady také zárobkové možnosti, ktoré by mu zaručovali dosiahnuť pravidelný príjem
postačujúci na úhradu jeho odôvodnených potrieb. Zaniká iba vtedy, keď dieťa vstupuje do pracovného
procesu, ktorý si zvolilo podľa svojich fyzických a duševných predpokladov. Povinnosť rodičov k dieťaťu

teda, ktorá zaniká dovŕšením prípravy dieťaťa na zvolené povolanie a vstupom do procesu spoločenskej
práce sa spravidla neobnovuje. Nie je možné požadovať od rodičov, aby prispievali na výživu dieťaťa,
ktoré sa už náležite pripravilo na zvolené povolanie a naviac ak ho po určitý čas vykonávalo a neskôr
sa dodatočne rozhodlo pripravovať na iné povolanie. Obnova vyživovacej povinnosti rodičia k dieťaťu
však nie je z cela vylúčená. Do úvahy prichádza napríklad vtedy ak dieťa po skončení stredoškolského
štúdia vykonáva po určitú dobu vhodnú výrobnú prax a potom hodlá pokračovať vo vysokoškolskom

štúdiu,ktoréobsahovonadväzujenaabsolvovaniestredoškolskéhoštúdia.Pričomvtejtosúvislostitreba
prihliadnuť aj na časovú súvislosť.

V danom prípade mal súd za preukázané, že navrhovateľka ukončila stredoškolské štúdium na
strednej odbornej pedagogickej škole v školskom roku 2010. Po ukončení stredoškolského štúdia sa

zamestnala najskôr ako predavačka pre obchodnú spoločnosť U. W., kde dosahovala príjem cca 500
eur mesačne, teda nadobudla svojou prácou schopnosť samostatne sa živiť a týmto okamihom zanikla
vyživovacia povinnosť rodičov k deťom. Neskôr ukončila dobrovoľne na základe vlastnej výpovede
tento pracovnoprávny vzťah a zamestnala sa a pracovala od roku 2013 až do súčasnosti stále pracuje
ako administratívny pracovník v akciovej spoločnosti poisťovňa Y.. Táto práca zodpovedá kvalifikácii

stredoškolského vzdelania. Tu dosahuje zárobky, ktoré zabezpečujú jej životné potreby, minimálne na tej
úrovni ako je životná úroveň jej rodičov, keď v roku 2013 jej priemerný mesačný zárobok predstavuje 428
eur, pričom nemá ďalšie vyživovacie povinnosti, v roku 2014 cca 440 eur. V školskom roku 2014/2015
sa dobrovoľne rozhodla študovať vysokú školu pedagogickú, kde bola i prijatá v študijnom programe
bakalárskehoštúdianaandragogiku.Súdsatedazaoberalotázkou,čivtomtočasedošlokobnoveniujej

vyživovacej povinnosti. Súd má za to, že vzhľadom na to, že vyživovacia povinnosť zanikla momentom,
keďnastúpilanavrhovateľkadoriadnehopracovnéhopomeru,taktýmtopokračovanímštúdianavysokej
škole táto vyživovacia povinnosť sa neobnovila. Súd prihliadol i na tú skutočnosť, že navrhovateľka i
naďalej pracuje a dosahuje príjem cca 400 eur mesačne. Študovať školu formou denného štúdia sa
rozhodla dobrovoľne, pričom je možné pedagogické vzdelanie získavať i štúdium popri zamestnaní.

Už z tohto dôvodu, teda že vyživovacia povinnosť odporcu k navrhovateľka zanikla a to dňom, keď sa
navrhovateľka zamestnala na plný pracovný úväzok v obchodnej spoločnosti U. W., súd návrh zamietol.

Skutočnosť, že došlo k zániku výživného, nemá vplyv ani tvrdenie navrhovateľky, že táto nemohla
pokračovať v štúdiu na vysokej škole z dôvodu, že bola v zlej psychickej situácií z dôvodu rozvodu

manželstva, resp. že sa starala o starých rodičov. Keď táto skutočnosť v konaní nebola ani preukázaná
a navrhovateľka v tomto smere neprodukovala žiadne dôkazy.

Záverom a okrem toho súd poukazuje i na to, že súčasné príjmy odporcu v roku 2015 predstavujú cca
864 eur mesačne. Po odrátaní výživného na syna V. vo výške 180 eur, sumy 100 eur výživné na syna

U., sumy 180 eur cca na manželku, ktorá je toho času na materskej dovolenke zostáva odporcovi príjem
vo výške 404 eur, čo predstavuje cca i samotný príjem navrhovateľky v roku 2015. Za daného stavu i s
prihliadnutím na tú skutočnosť, že v priebehu konania bolo preukázané, že povinná matka navrhovateľky
získala príjem vo výške 36.500 eur a to v súvislosti s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k domu,
vktoromžijeodporca,pričomodporcajejtútosumuvyplatilfaktickyzpredajajednejpolovicetohtodomu,

tak za danej situácie by samotné priznanie výživného bolo i v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na
to, že odporca by sa dostal do omnoho nevýhodnejšej ekonomickej situácie ako samotná navrhovateľka,
teda príjemkyňa výživného.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 O.s.p. a z dôvodov vhodných osobitného zreteľa, že

odporca mal plný úspech v spore mu nepriznal náhradu trov konania.

Dôvody hodné osobitného zreteľa spočívali v samotnom charaktere sporu, keď súd rozhodoval o nároku
dcéry voči odporcovi o plnenie vyživovacej povinnosti i napriek tomu, že dospel k záveru, že dcéra, ktoráštuduje na vysokej škole nemá nárok na vyživovaciu povinnosť, nakoľko táto jej zanikla vzhľadom na
okolnosti tohto prípadu by nebolo spravodlivé, aby dcéra zároveň znášala náklady právneho zastúpenia
odporcu a tým podstatnú časť trov jeho konania. Pokiaľ by súd priznal náhradu trov konania a

zaviazal navrhovateľku túto náhradu zaplatiť, bol by ohrozený i jej minimálny príjem, ktorý používa na
zabezpečovanie potrieb svojej výživy.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Pezinok na Krajský súd v Bratislave.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 205 O.s.p.