Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/134/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109203944
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8109203944.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Mesto Prešov, Hlavná 73, Prešov, IČO: 00327646, právne
zastúpený JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom Sládkovičova 8, Prešov, proti žalovanej: N.
G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. X, C., právne zastúpená JUDr. Vierou Strakovou, advokátkou so sídlom
ul. Kpt. Nálepku 2, Prešov, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného
súdu Prešov č.k. 28C/61/2009-230 zo dňa 01.04.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa uznesenie.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením rozhodol, že účastníkom
náhradu trov konania nepriznáva.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 142 ods. 1, § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

V odôvodnení uviedol, že zohľadnil všetky okolnosti, ktoré svojim charakterom možno považovať za
dôvody hodné osobitného zreteľa, a to nielen na strane neúspešnej žalovanej ale aj na strane žalobcu,
ktorému ako úspešnému účastníkovi konania vzniklo právo na náhradu trov konania. Žalovaná mala

záujem vyriešiť vec so žalobcom mimosúdne ešte pred začatím konania, pričom žalobca takýto záujem
nemal. Sociálna a majetková situácia žalovanej predstavuje výrazné obmedzenie jej schopnosti znášať
trovy konania. Uloženie tejto povinnosti žalovanej sa javí ako nesprávne a nespravodlivé. Nepriznanie
trov konania žalobcovi, ako právnickej osobe, nepredstavuje natoľko závažné obmedzenie jeho činnosti,
resp.nebudemaťnepriaznivýdopadnajehoschopnosťfungovaťarozvíjaťdoterajšieaktivity.Významný
nepomer v majetkovom postavení žalobcu a žalovanej je dôvodom hodným osobitného zreteľa.

Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne, aby
uznesenie zmenil tak, že žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 4084,61
Eur. Namietal, že uznesenie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nie je zrejmé, na základe
akých konkrétnych dôkazov dospel k záverom o záujme žalovanej a nezáujme žalobcu riešiť vec

mimosúdne ako ani o osobných majetkových a sociálnych pomeroch žalovanej. Žalovaná podaním
zo dňa 15.11.2006 navrhla žalobcovi, aby od nej odkúpil nehnuteľnosti, ktorých nebola vlastníčkou.
Žalobca s týmto návrhom nesúhlasil, pretože žalovaná nebola vlastníčkou parciel, ktoré chcela predať,
pričom výsledok sporu potvrdil správnosť postupu žalobcu. K uplatneniu trov konania žalobcu došlo až
v dôsledku postoja žalovanej. V priebehu konania už po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa došlo k
zmene účastníkov na žalovanej strane práve z dôvodu, aby sa neúspešná strana mohla brániť tým, že je

dôchodkyňa a nie je schopná platiť náhradu trov konania. Vo vzťahu k účelnosti žalobcom vynaložených
trov právneho zastúpenia poukázal na rozhodnutie NS SR 7Cdo/93/2012. Žalovaná bola zastúpenáadvokátom, ktorému platila trovy právneho zastúpenia, avšak ak má nahradiť trovy konania úspešnému
účastníkovi konania, podľa súdu prvého stupňa ide o nesprávnosť, nespravodlivosť. Z odôvodnenia
rozhodnutia nevyplýva, v čom je výnimočnosť dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že žalobcovi navrhla predmetné nehnuteľnosti odkúpiť v roku
2006 a žaloba bola podaná až po tejto ponuke. Až na základe tejto ponuky si žalobca uvedomil, že
vlastnícke právo k sporným parcelám nie je vyporiadané. Žalovaná v čase uplatnenia ponuky konala
ako laik a nemohla vedieť, ako sa celá vec vyvinie. Žalovaná je fyzickou osobou, dôchodkyňou, žalobca

je právnickou osobou. Žalobca ponechal nevyriešenú otázku vlastníckeho práva, ku ktorému predložil
tituly ešte zo začiatku sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Z uvedených dôvodov navrhla, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie

(§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O.s.p. a
zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,

ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

V predmetnom konaní bol v plnom rozsahu úspešný žalobca, preto žalovanej vznikla podľa § 142 ods.
1 O.s.p. povinnosť nahradiť mu trovy konania.

Použitie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., znamená odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok
konania a zodpovednosti za zavinenie, pretože má dopad na toho, kto by mal inak právo na náhradu trov
konania. Aplikácia ustanovenia prichádza do úvahy, keď sú v konaní naplnené zákonné predpoklady na
priznanie práva na náhradu trov konania, avšak z osobitných dôvodov súd náhradu trov neprizná.

Aplikácia § 150 O.s.p. je možná iba v prípade existencie zákonom bližšie nešpecifikovaných dôvodov
hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na strane
účastníkov konania. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam
konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako
neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom.

Významným z hľadiska aplikácie tohto ustanovenia môže byť v určitej veci tiež to, za akých okolností
bol nárok uplatnený na súde, aký bol postoj účastníkov k veci, ako pristupovali v priebehu konania k
plneniu procesných povinností účastníka občianskeho súdneho konania a pod. (uznesenie Najvyššieho
súdu SR zo 17. 10. 2013, sp. zn. 3MCdo 30/2012).

Zistený skutkový stav vyplývajúci z obsahu spisu umožňuje právny záver o existencii dôvodov hodných
osobitného zreteľa pre aplikáciu výnimočného ust. § 150 O.s.p. Významnými z hľadiska aplikácie ust. §
150 O.s.p. sú okolnosti sporu a majetkové pomery účastníkov.

Nie je sporné, že žalovaná žalobcovi v roku 2006, t.j. tri roky pred začatím konania navrhla, aby od nej
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania odkúpil. Vychádzala pritom zo stavu evidovaného na
liste vlastníctva, v zmysle ktorého bola spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností. Žalovaná sa mohla
dôvodne domnievať, že jej svedčí vlastnícke právo, ktoré na ňu prešlo dedením, keďže táto skutočnosť
vyplývala z katastra nehnuteľností, pričom vo vzťahu k údajom uvedeným v katastri nehnuteľností platí

prezumpcia ich správnosti. Žalobca, t.j. mesto - verejnoprávny subjekt malo mať záujem na usporiadaní
svojich vlastníckych vzťahov a zabezpečiť zápis svojho vlastníckeho práva v evidencii nehnuteľností už
v čase nadobudnutia tohto vlastníckeho práva, ku ktorému došlo pred viac ako 30 rokmi pred začatímkonania, čím by bolo možné predísť sporu, komplikáciám v súvislosti s objasňovaním skutočného stavu
veci s ohľadom na značný časový odstup.

Zároveň je potrebné uviesť, že žalovaná je dôchodkyňou a v zmysle odpovede na lustráciu v Sociálnej
poisťovni jej príjmom je starobný dôchodok vo výške 230,80 Eur mesačne a príjem na základe dohody
o pracovnej činnosti (spoločnosť G. H.. s.r.o., predtým G. XX W..) vo výške v priemere 187,50 Eur
mesačne.

S ohľadom na postavenie žalobcu ako právnickej osoby - verejnoprávneho subjektu a výšku jemu
vzniknutých trov konania odvolací súd konštatuje, že aplikácia § 150 ods. 1 O.s.p. nemá výrazne
nepriaznivý vplyv na chod, majetkové pomery žalobcu.

Nakoľko bola zistená existencia vyššie popísaných dôvodov hodných osobitného zreteľa a výnimočných
okolností v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. vyznievajúcich v prospech žalovanej, odvolací súd dospel k

záveru, že ani jednému z účastníkov nie je možné priznať náhradu trov prvostupňového konania napriek
tomu, že právo na ich náhradu v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v konaní vzniklo žalobcovi.

Za tohto stavu odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol postupom podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný a úspešná žalovaná si
náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.