Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV

Judgement was issued by JUDr. Jana Vlčková

Legislation area – Občianske právoZodpovednosť za škodu

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/83/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105243418
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1105243418.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov
senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľa: T. V., X. V. XX, X.,
proti odporcovi: Slovenská republika, Ministerstvo pôdohospodárstva SR, so sídlom Dobrovičova 12,
Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 26.októbra 2012, č.k. 7C 116/2008-132,

jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvého stupňa návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal proti
odporcovi náhrady škody spôsobenej mu nezákonným rozhodnutím správneho orgánu - Okresného
úradu Pezinok, č.k. XXXXX/XXXX-K., ktoré bolo zrušené Ministerstvom pôdohospodárstva, sekcia
lesnícka, zo dňa XX.XX.XXXX, Č..W.. XXXX/XXXX-XXX/XXX. Po pripustení zmeny petitu návrhu

uznesením zo dňa 16.01.2012 sa domáhal náhrady majetkovej ujmy v sume 85,- eur, ktorá
mu vznikla v súvislosti s platením si členského v Slovenskom poľovníckom zväze a poľovného lístka
za roky 1998 - 2004 a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 4.000,- eur, spočívajúcej v tom, že
nezákonným rozhodnutím mu bolo odopreté spoluvlastníctvo v poľovnom revíri a tým i právo výkonu
poľovníctva a nemajetková ujma mu vznikla aj v podobe stresu, znevažovaním úradníkmi štátnej správy
a prenasledovaním zo strany štátu. Rozhodol tak podľa § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., § 1, § 9

ods. 1, § 18 ods. 1, § 20, § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., § 442 ods. 1, § 443 Obč. zákonníka, § 1,
§ 2, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb., keď vykonaným dokazovaním zistil, že Okresný úrad
v Pezinku, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva vydal dňa XX.XX.XXXX L.
Č.. Y.. XXXX/XX-K. verejnú vyhlášku, ktorou oznámil účastníkom správneho konania začatie konania
vo veci uznania poľovného revíru v katastrálnom území Č. H. X. a vyzval všetkých vlastníkov
pozemkov, ktorí si uplatnia svoje práva ako účastníci konania, aby predložili doklad o vlastníctve.
Medzi osobami, ktorým má byť verejná vyhláška doručená, je uvedené i meno navrhovateľa. Dňa

XX.XX.XXXX vydal Okresný úrad v Pezinku rozhodnutie č. j. XXXXX/XXXX-K., ktorým uznal poľovné
pozemky za spoločný poľovný revír Č. J., pričom pozemky vo vlastníctve navrhovateľa v ňom neboli
zahrnuté a rozhodnutie nebolo navrhovateľovi doručené. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ
odvolanie a Ministerstvo pôdohospodárstva SR rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX č.k. XXXX/XXXX-
XXX/XXX vyhovelo odvolaniu navrhovateľa a rozhodnutie Okresného úradu v Pezinku č. j. XXXXX/
XXXX-K. Z. J. XX.XX.XXXX o uznaní poľovného revíru Č. J. zrušilo a vrátilo správnemu orgánu na

nové prejednanie a rozhodnutie. Obvodný lesný úrad v Bratislave dňa XX.XX.XXXX P. G. Č.. Y.. XX/
XXX-K., ktorým vo veci uznania poľovného revíru rozhodol o uznaní súvislých poľovných pozemkov
vlastníkov, vrátane pozemku navrhovateľa tak, že tieto uznal ako poľovný revír pod názvom Č. J.. Ďalejvykonaným dokazovaním zistil, že na základe návrhu Krajského úradu v Bratislave je na Okresnom
súde Pezinok pod sp.zn. 11Ps 24/2008 vedené konanie o pozbavenie spôsobilosti navrhovateľa
na právne úkony - konať pred štátnym orgánom a orgánom štátnej správy, ktoré konanie nebolo

doposiaľ skončené. Navrhovateľ dňa 14.10.2004 doručil odporcovi návrh na predbežné prerokovanie
nároku vo veci nezákonného rozhodnutia Okresného úradu v Pezinku zo dňa 05.10.1998 a odporca
dňa 31.05.2005 tento návrh navrhovateľa zamietol. Dospel k záveru, že zo zákonom stanovených
predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, je splnená
podmienka existencie nezákonného rozhodnutia štátu, keď nezákonnosť rozhodnutia konštatovalo

Ministerstvo pôdohospodárstva SR dňa XX.XX.XXXX v rozhodnutí č. XXXX/XXXX-XXX/XXX, ktorým
vyhovelo odvolaniu navrhovateľa a rozhodnutie Okresného úradu v Pezinku č.j. XXXXX/XXXX-K. Z. J.
XX.XX.XXXX zrušilo a vrátilo správnemu orgánu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.
Dospel však k záveru, že neexistuje bezprostredná a priama príčinná súvislosť medzi uvedeným
nezákonným rozhodnutím a vznikom škody v podobe platieb členského v poľovníckom zväze a poplatku
za vydanie poľovného lístka, keď poukázal na to, že navrhovateľ, ktorému bolo uvedeným nezákonným

rozhodnutím odňaté právo účastníka konania v konaní o uznaní poľovného revíru, a teda nemohol na
svojom pozemku vykonávať právo poľovníctva, si napriek tomu dobrovoľne v rokoch 1998-2004 platil
členské v Slovenskom poľovníckom zväze a poľovný lístok, v tejto dobe nemohol vykonávať právo
poľovníctva ako vlastník poľovného pozemku, mal však možnosť si výkon práva poľovníctva prenajať
od iného vlastníka poľovného pozemku a poukázal na to, že navrhovateľ si platí poľovný lístok od roku

1974, teda od doby dávno predchádzajúcej vydaniu nezákonného rozhodnutia a navrhovateľ napriek
tomu, že je vlastníkom poľovného pozemku, ktorý bol uznaný za poľovný revír, doposiaľ právo výkonu
poľovníctva nevykonáva, keď ako sám uviedol, nie je členom poľovníckeho združenia, o členstvo sa
uchádzal, ale neprijali ho. Ďalej dospel k záveru, že nie je splnená ani podmienka existencie príčinnej
súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom nemajetkovej ujmy, keď konštatoval, že samotné

vyvesenie uznesenia o ustanovení opatrovníka navrhovateľovi v konaní o zbavenie spôsobilosti
na právne úkony, za sklom v kancelárii úradníka štátnej správy, čo bolo potvrdené výpoveďou svedka I.,
ako aj podanie návrhu na zbavenie spôsobilosti na právne úkony, či vyvedenie z budovy ministerstva,
nesúvisia priamo a bezprostredne s nezákonným rozhodnutím, a preto nemajetková ujma,
ktorá navrhovateľovi vznikla, sa iba nepriamo od tohto rozhodnutia odvíja a vznikla najmä v súvislosti

s tým, akým spôsobom sa navrhovateľ domáhal ochrany svojich práv. O náhrade trov konania rozhodol
tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal s odôvodnením, že si právo na ich náhradu neuplatnil.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ, v ktorom
uviedol, že podľa jeho názoru bola splnená aj tretia podmienka vzniku zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, a to existencia príčinnej súvislosti medzi nezákonným

rozhodnutím a vznikom škody, pretože, ak by ho správny orgán úmyselne nevynechal z predmetného
nezákonného rozhodnutia, mohol sa zákonnou cestou domáhať prenájmu poľovného revíru Č. J., resp.
členstva v poľovnom združení Č. J., ktoré si na základe rozhodnutia č. XXXXX/XXXX-K. prenajalo
tento poľovný revír. Ďalej uviedol, že nemusel by celé roky podávať sťažnosti, podnety a pod., za čo
je v súčasnej dobe prenasledovaný a znevažovaný v spoločnosti, nemuselo dôjsť k zákazu vstupu do

budovy MP SR atď. K týmto veciam vôbec nemuselo dôjsť, ak by správny orgán rozhodoval zákonne.
Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že si mohol prenajať výkon práva poľovníctva od iného
vlastníka poľovného pozemku, keď v zmysle zákona č. 23/1962 Zb. možno si prenajať iba poľovný revír,
a ak by v tom čase rozhodnutie bolo zákonné, bol by spoluvlastníkom poľovného revíru a v zmysle
uvedeného zákona by sa mohol uchádzať o jeho prenajatie, resp. členstvo v poľovnom združení,

ktorému by ho prenajal, a nevie teda prečo by si mal prenajímať cudzí poľovný revír, keď výkon práva
poľovníctva mohol uplatňovať v prostredí, v ktorom vyrastal, a ktoré mu je dôverne známe. Poukázal
na to, že členstvo si musel platiť, lebo by mu zaniklo a nespĺňal by podmienky v zmysle zákona č.
23/1962 Zb., a teda právo by bol stratil.
Odporca sa v odvolacom konaní nevyjadril.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa je vecne správny.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu na zistenie

skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal proti
odporcovi náhrady škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej mu nezákonným rozhodnutím správneho
orgánu, a to rozhodnutím Okresného úradu v Pezinku č.j. XXXXX/XXXX-K. Z. J. XX.XX.XXXX o
uznaní poľovného revíru Č. J., v ktorom neboli zahrnuté pozemky vo vlastníctve navrhovateľa, a ktorérozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva SR zo dňa XX.XX.XXXX Č..W..
XXXX/XXXX-XXX/XXX a vec bola vrátená správnemu orgánu prvého stupňa na nové prejednanie
a rozhodnutie. Vykonané dôkazy súd prvého stupňa vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p., vec posúdil

správne po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia zákona č.
58/1969 Zb., zákona č. 23/1962 Zb. a príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a správne dospel k
záveru, že v konaní nebolo preukázané splnenie všetkých zákonom stanovených predpokladov vzniku
nároku navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím, keď
nebola preukázaná existencia príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody a

nemajetkovej ujmy. S týmto záverom súdu prvého stupňa sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil.
Predmetom konania bol navrhovateľom uplatnený nárok na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy spôsobenej mu nezákonným rozhodnutím Okresného úradu Pezinok č.j. XXXXX/
XXXX-K., ktorú škodu navrhovateľ vyčíslil v sume 85,- eur, pozostávajúcej z platieb za členské v
Slovenskom poľovníckom zväze a poľovného lístka za roky 1998-2004, počas ktorého obdobia mu
uvedeným nezákonný rozhodnutím, zrušeným rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva SR zo

dňa XX.XX.XXXX Č..W.. XXXX/XXXX-XXX/XXX, bolo odopreté spoluvlastníctvo v poľovnom revíri, a
tým i právo výkonu poľovníctva. Nemajetkovú ujmu, ktorá mu vznikla v podobe stresu a šikany a
zosmiešňovania zo strany štátnych úradníkov, vyčíslil v sume 4.000,- eur.
Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku správne poukázal na to, že pre vznik práva
na náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím v zmysle zákona

č. 58/1969 Zb. musia byť kumulatívne splnené tri zákonom stanovené podmienky, a to: existencia
nezákonného rozhodnutia, vznik škody, resp. nemajetkovej ujmy a existencia príčinnej súvislosti medzi
nezákonným rozhodnutím a vznikom škody a nemajetkovej ujmy. Správne dospel k
záveru, že v prejednávanej veci nebolo preukázané splnenie všetkých týchto troch uvedených zákonom
stanovených podmienok, keď nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím

a navrhovateľom uplatnenou škodou a nemajetkovou ujmou. S týmto záverom súdu prvého stupňa sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožnil a námietky navrhovateľa uvedené v jeho odvolaní, týkajúce sa
splnenia podmienky existencie príčinnej súvislosti, posúdil ako nedôvodné.
Vzťahom príčinnej súvislosti sa v právnej teórii označuje priama väzba vzťahov (objektívnych súvislostí),
v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je

medzi nesprávnym úradným postupom, či nezákonným rozhodnutím a škodou, vzťah príčiny a následku;
ak bola príčinou škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti
nie je otázkou právnou, ide o jej skutkové posúdenie vo všetkých konkrétnych súvislostiach,
pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku, časová súvislosť ale
napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (R 21/1992); príčinou vzniku škody nie je skutočnosť, ktorá

je už sama následkom (R 7/1979).
V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou
spojený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na
neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž priamosť pôsobenia príčiny na následok,
pri ktorej príčina priamo - bezprostredne predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku

musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní
príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do
úvahy ako priama príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.
V zmysle vyššie uvedeného je pre posúdenie existencie príčinnej súvislosti medzi nezákonným
rozhodnutímavznikomnavrhovateľomtvrdenejškody,ktorúvyčíslilakovýdavkyvynaloženénačlenstvo

v Slovenskom poľovníckom zväze a poľovný lístok za roky 1998-2004, rozhodujúca priamosť a
bezprostrednosť pôsobenia konkrétnej príčiny, v danom prípade vydanie nezákonného rozhodnutia, na
konkrétny následok, ktorým je v danom prípade vznik týchto výdavkov, a teda či tieto výdavky vznikli
navrhovateľovi ako bezprostredný následok vydania nezákonného rozhodnutia, a či toto nezákonné
rozhodnutie bolo výlučnou príčinou vzniku týchto výdavkov navrhovateľa a je bez právneho významu

skutočnosť, či výkon práva poľovníctva napr. v inom revíri a pod. umožňovali navrhovateľovi jeho
materiálne príp. iné podmienky, a taktiež je bez právneho významu tvrdenie navrhovateľa, uvedené v
jeho odvolaní, že v prípade vydania zákonného rozhodnutia by mal možnosť výkonu práva poľovníctva
v prostrední, v ktorom vyrastal, a ktoré mu je dôverne známe. Podľa názoru odvolacieho súdu
rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie priamosti a bezprostrednosti pôsobenia vydania

nezákonného rozhodnutia, ako príčiny, na vznik výdavkov navrhovateľom vynaložených na členstvo v
SPZ a poľovný lístok v rokoch 1998-2004, je skutočnosť, že tieto výdavky nie sú viazané na výkon práva
poľovníctva výlučne v revíri Č. J., ktorý bol uznaný nezákonným rozhodnutím, ale súvisia s výkonom
práva poľovníctva všeobecne, teda aj v ktoromkoľvek poľovnom revíri za splnenia ďalších zákonomstanovených podmienok. Vzhľadom na to predmetné nezákonné rozhodnutie o uznaní tohto
poľovného revíru nemožno považovať za výlučnú príčinu vzniku výdavkov vynaložených navrhovateľom
na členstvo v Slovenskom poľovníckom zväze a poľovný lístok za roky 1998-2004, a to aj s prihliadnutím

na to, že členom Slovenského poľovníckeho zväzu, s ktorým členstvom je spojená povinnosť platiť
členské, sa navrhovateľ nestal v čase začatia správneho konania vo veci uznania poľovného revíru Č.
J., v rámci ktorého bolo vydané nezákonné rozhodnutie, ale z navrhovateľom predložených listinných
dôkazov vyplýva, že členom Slovenského poľovníckeho zväzu sa stal už v roku 1974, t.j. pred vydaním
nezákonného rozhodnutia o uznaní uvedeného poľovného revíru, vynakladal výdavky na členstvo v

Slovenskompoľovníckomzväzeataktiežajnapoľovnýlístok,keďpodľajehotvrdeniasiajpoľovnýlístok
platí od roku 1974. Z uvedeného vyplýva, že predmetné výdavky vynakladá dobrovoľne a dlhodobo,
a nie výlučne len v súvislosti s vydaním nezákonného rozhodnutia. Neexistencii príčinnej
súvislosti nasvedčuje aj skutočnosť, na ktorú poukázal súd prvého stupňa, a to, že navrhovateľ doteraz
aj napriek tomu, že je vlastníkom poľovného pozemku, ktorý bol uznaný za poľovný revír, nevykonáva
právo výkonu poľovníctva, keď nie je členom združenia.

Odvolací súd sa stotožnil aj s názorom súdu prvého stupňa, že v prejednávanej veci nie je daná ani
príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom nemajetkovej ujmy navrhovateľa, keď
skutočnosti uvedené navrhovateľom v návrhu na začatie konania a aj v priebehu konania, ktorými mu
mala byť spôsobená nemajetková ujma spočívajúca v znevažovaní jeho osoby, prežívaní
stresu a pod., i keď súvisia s vydaním nezákonného rozhodnutia, nejde však o bezprostredný súvis,

keď samotné vydanie nezákonného rozhodnutia nemalo za následok napr. podanie návrhu na zbavenie
spôsobilosti navrhovateľa na právne úkony alebo vyvedenie navrhovateľa z budovy ministerstva a pod.,
a preto vydanie nezákonného rozhodnutia nemožno považovať ani za výlučnú príčinu nemajetkovej
ujmy, týmto navrhovateľovi spôsobenej.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a

2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý
mal úspech v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si ich náhradu
neuplatnil riadnym návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.