Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Zvolen

Judgement was issued by Mgr. Janette Nôtová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18C/92/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715202740
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6715202740.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu:

Consumer Finance Holding, a. s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, právne
zastúpený: JUDr. Ján Šoltés - advokát, so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 337 927 795,
proti žalovanému: Y. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXXX/XX, XXX XX N., občan SR, o zaplatenie
sumy 2.704,68 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I/
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.181,31 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,05 % ročne od 05. 02. 2016 do zaplatenia, pričom súd p o v o ľ u j e žalovanému zaplatiť dlh v

splátkach po 50,00 € mesačne, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, vždy
do každého 20-teho dňa v mesiaci až do úplného zaplatenia dlhu, pod hrozbou straty výhody splátok
v prípade nezaplatenia čo len jednej splátky.

II/
Konanie sa v časti o zaplatenie sumy 388,19 € s príslušenstvom titulom zmluvnej pokuty a v časti o
zaplatenie sumy 480,00 € titulom istiny z a s t a v u j e .

III/
V prevyšujúcej časti sa žaloba žalobcu z a m i e t a .

IV/
Žalobcovi sa vracia krátenýsúdnypoplatokzapodaniežalobyvovýške45,30 €atopoprávoplatnosti
tohto uznesenia prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenskej pošty, a. s., IČO: 36 631 124 so
sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica.

V/
O trovách konania bude rozhodnuté v lehote do 30-tich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal na tunajšom súde dňa 10. 03. 2015 žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného, zaplatiť mu sumu 2.704,68 € spolu s príslušným úrokom z omeškania a nahradil mu trovy
konania. Žalobu odôvodnil tým, že účastníci konania uzavreli dňa 02. 06. 2011 Zmluvu o pôžičke, na
základe ktorej poskytol žalobca žalovanému celkovú pôžičku 3.869,52 €. Žalovaný mal pôžičku splácať

v pravidelných 24 mesačných splátkach po 161,23 €. Žalovaný uhradil na zmluve 1.338,61 €. Keďže
žalovaný porušil svoju povinnosť splácať pôžičku riadne a včas v súlade so zmluvou a podmienkami
k zmluve, žalobca listom zo dňa 06. 04. 2012 vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok
jednorázovo. Žalovaný dlh neuhradil a celkový dlh ku dňu podania žaloby činí 2.704,68 €.Výzvou doručenou právnemu zástupcovi žalobcu 07. 09. 2015 súd vyzval žalobcu k vyjadreniu sa v
časti žaloby o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 363,63 €, pretože v obdobných veciach boli zmluvné

dojednania o zmluvnej pokute vyhlásené za neprijateľné zmluvné podmienky a teda za neplatné s
poukazom na konkrétne súdne rozhodnutia. Zároveň bol žalobca upozornený na povinnosť podľa §
53a ods.1 Občianskeho zákonníka. Ďalej bol žalobca vyzvaný, aby sa vyjadril k súdnemu prieskumu
zmluvy, nakoľko súd poskytuje ochranu žalovanému ako spotrebiteľovi ex offo. Preskúmaním úverovej
zmluvy súd zistil absenciu niektorých povinných údajov v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, na

základe čoho zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Ďalej bol žalobca vyzvaný na presnú
špecifikáciu žalovanej sumy, a aby sa vyjadril k uplatneniu práva na zosplatnenie dlhu. Výzva bola
právnemu zástupcovi žalobcu doručená 01. 02. 2016. Písomným podaním, doručené tunajšiemu súdu
09. 03. 2016 žalobca uviedol, že žalovaný po podaní návrhu vykonal úhrady v celkovej výške 420,00
€ a preto v tejto časti vzal žalobu čiastočne späť a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
čiastky 2.254,68 € spolu s príslušným úrokom z omeškania po zohľadnení jednotlivých platieb. Zároveň

doplnil svoj žalobný návrh s tým, že ku dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný uhradiť žalobcovi
čiastku 3.635,96 €, 10 % z dlžnej splátky ako zmluvnú pokutu, ktorú si zmluvné strany dojednali pre
prípad porušenia povinností v zmysle článku 11 bod 2 Všeobecných obchodných podmienok. Žalobca
vyčíslil zmluvnú pokutu vo výške 363,63 € - 5,44 €, t. j. v celkovej sume 358,19 €. Zmluvnú pokutu
žalobca žiadal priznať ku dňu 31. 01. 2015, t. j. nie aj tú, ktorá bola počítaná po uvedenom dni. Ďalej

v súlade s VOP si žalobca uplatnil aj náklady, ktoré vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky vo
výške 49,14 €. Tieto tvoria príslušenstvo pohľadávky v súlade s Občianskym zákonníkom. Celkový
dlh odporcu ku dňu podania žaloby predstavoval istinu spolu so zmluvnou pokutou a nákladmi na
vymáhanie po odpočítaní prijatých úhrad v celkovej výške 2.674,68 €. Súd len poznamenáva, že z
uvedeného vyčíslenia však nevedno, prečo v žalobe samotnej žalobca uplatnil čiastku 2.704,68 €. E-

mailovým podaním zo dňa 24. 05. 2016 podpísaný ZEP, žalobca doplnil údaje k žalobe s tým, že
žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 3.000,00 €, ktorý mal zaplatiť v 24 splátkach po 161,23 €,
splatné vždy k 20-temu dňu v mesiaci od 20. 07. 2011. Celkovo sa žalovaný zaviazal zaplatiť čiastku
3.896,52 €. Podľa prehľadu do začatia súdneho konania, zaplatil žalovaný na úvere čiastku 1.338,61 €,
ktorá pozostáva z istiny vo výške 2.267,35 €, dlžných pokút a poplatkov vo výške 388,19 €, účtované v

zmysle Všeobecných zmluvných podmienok a dlžných nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v
sume 49,14 €. Žalobca uviedol, že v časti o zaplatenie sumy 388,19 € s príslušenstvom titulom zmluvnej
pokuty vzal svoju žalobu späť. Po podaní žaloby žalobca zaplatil celkovú čiastku 480,00 € a preto v
tejto časti spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania vzal žalobca svoj návrh späť a žiadal konanie
zastaviť. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku zotrval na podanej žalobe a žiadal, aby súd zaviazal

žalovaného, zaplatiť čiastku 1.836,49 € spolu s príslušným úrokom z omeškania po zohľadnení platieb
vykonaných po podaní žaloby. K posúdeniu zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov žalobca uviedol,
že v čase uzavretia zmluvy podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch v platnom znení, bolo možné
sankcionovať spotrebiteľský úver takýmto spôsobom len v prípade kumulatívneho splnenia jednak
nedostatku písomnej formy spotrebiteľského úveru a súčasnej absencie niektorých náležitostí. Keďže

úverová zmluva spĺňa zákonom požadovanú predpísanú písomnú formu, nie je možné označiť úver
za bezúročný a bez poplatkov s poukazom napr. na rozhodnutie Krajského súdu Prešov č. k. 13Co
111/2014.

V súlade s dispozitívnym úkonom žalobcu súd konanie v časti o zaplatenie sumy 388,19 € titulom

vyčíslenej zmluvnej pokuty spolu s príslušenstvom zastavil, rovnako v časti o zaplatenie istiny vo výške
480,00 €, ktorá bola uhrádzaná žalovaným v priebehu súdneho konania. Súd tak rozhodol v súlade s
ustanovením § 96 ods.1, 3 O. s. p. (výrok č. II/ rozsudku). V súvislosti s čiastočným zastavením konania
súd zároveň vrátil žalobcovi súdny poplatok zodpovedajúci zastavenej časti konania po krátení o sumu
6,70 €, ktorú v danom prípade vrátiť nemožno. Po právoplatnosti rozhodnutia bude žalobcovi krátený

súdny poplatok vo výške 45,30 € vrátený prostredníctvom prevádzkovateľa systému. Po čiastočnom
späťvzatí žaloby predmetom konania zostala uplatnená istina vo výške 1.836,49 €, ktorej zodpovedá
súdny poplatok 110,00 €. Žalobca zaplatil súdny poplatok 162,00 €, rozdiel činí 52,00 € a po krátení o
sumu 6,70 € je možné vrátiť súdny poplatok vo výške 45,30 €. Súd tak rozhodol v súlade s ustanovením
§ 11 ods.3, 4, 6 a 11 Zákona č. 72/1992 Zb. (výrok č. IV/ rozsudku).

Súd vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 25. 05. 2016 a to v neprítomnosti žalobcu a
jeho právneho zástupcu. Strana žalobcu bola na pojednávanie predvolaná riadne a včas, svoju neúčasť
ospravedlnila z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a súhlasili s rozhodnutím v ich neprítomnosti, čímboli splnené podmienky ustanovenia § 101 ods.2 O. s. p. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom
žalovaného, oboznámením listinných dokladov a zistil nasledujúci skutkový a právny stav.

Žalovaný na pojednávaní potvrdil, že od žalobcu si vzal pôžičku, nakoľko s financiami mal istý investičný
zámer, ktorý mu však nevyšiel. Tým sa dostal do finančných problémov, v tom čase mal pôžičku aj od
VÚB, ktorú však už uhradil. Zostala mu podlžnosť voči žalobcovi. Je na starobnom dôchodku, ktorý má
vo výške 400,00 € mesačne, uhrádza si za bývanie 200,00 € mesačne a toho času sa snaží splácať dlh
žalobcu po 50,00 €. Poukázal na to, že už v minulosti sa so žalobcom dohodli na splátkach, s ktorými on

súhlasil vo výške 30,00 € mesačne a tieto na základe predloženého splátkového kalendára aj uhrádzal.
Veľmi splátkovému kalendáru nerozumel vzhľadom na výšku dlhu, keďže tieto mal platiť 9 mesiacov po
30,00 €. Keďže sa mu zo strany žalobcu nikto neozval, pokračoval v takýchto splátkach aj naďalej.

Podľa žiadosti žalovaného zo dňa 21. 05. 2011, tento požiadal o poskytnutie pôžičky vo výške 3.000,00
€ so splátkami na 36 mesiacov. Podľa Zmluvy o poskytnutí pôžičky zo dňa 02. 06. 2011 bola predmetom

pôžičky čiastka 3.000,00 € so splátkami 24x po 161,23 €. Celkové náklady spotrebiteľa činili 869,52 €,
celková suma pôžičky činila 3.869,52 €. Ročná úroková sadzba bola 29 %, RPMN 29 %, priemerná
hodnota RPMN 20,56 %. Termín konečnej splatnosti bol 6/2013. V článku 7 klient prehlásil, že pred
podpisom zmluvy sa oboznámil s podmienkami a Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, prevzal ich a súhlasí s nimi. Prehlásil tiež, že súhlasí so zmluvnou

pokutou a sankčným úrokom pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti plniť splátky riadne a včas,
súhlasil s výškou a počtom splátok, ktoré sa zaviazal uhrádzať pravidelnými splátkami v termínoch a
výškeurčenejCFH.Podpisžalovanéhonazmluvenieje,jepoznámka„viďžiadosť“.PodľaVšeobecných
obchodných podmienok (čl. 5) v bode 6.1, je klient povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku
a to v pravidelných mesačných splátkach a v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom,

ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Podľa bodu 6.2, pokiaľ nie je v splátkovom kalendári alebo
v zmluve určené inak, sú splátky splatné do 20-teho dňa v príslušnom mesiaci. Podľa bodu 6.3, je v
jednotlivých splátkach zahrnutý anuitný úrok, časť istiny a poistenie. Podľa bodu 6.4 je prvá splátka
splatná nasledujúci mesiac po uzavretí zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak. V bode 11.2 je dohoda o
zmluvnej pokute.

Predžalobnou upomienkou zo dňa 06. 04. 2012 bol žalovaný vyzvaný k okamžitej úhrade všetkých
splátok jednorazovo v celkovej výške 2.933,62 €, podľa doručenky bol list žalovanému doručený 17.
04. 2012.

Podľa prehľadu splátok a úhrad, žalovaný na úverovom vzťahu uhradil celkovo 1.368,61 €.

Žalovaný predložil súdu Dohodu o úhrade pohľadávky v splátkach, uzavretú medzi žalobcom, zastúpený
na základe plnej moci spoločnosťou CRIF - Slovak Credit Bureau, s. r. o. so sídlom v Bratislave,
na základe ktorej dlžník uznal čo do dôvodu a výšky záväzok v celovej výške 3.075,75 € a zaviazal

sa ho zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach na účet spoločnosti CFH. V prípade, že dlžník
nebude plniť svoje povinnosti riadne a včas, najmä neuhradí ktorúkoľvek splatnú splátku včas, stáva sa
splatnou celá zostatková pohľadávka. Veriteľ a dlžník uzavreli Dohodu o úhrade pohľadávky v splátkach,
podľa tejto dohody sa zaväzuje dlžník uhradiť veriteľovi svoj záväzok špecifikovaný v bode 1 dohody.
Prílohou dohody bol splátkový kalendár. Dohoda bola podpísaná dlžníkom dňa 23. 02. 2015, rovnako

splátkový kalendár, veriteľom dňa 05. 03. 2015. Podľa splátkového kalendára mal dlžník uhradiť dlh vo
výške 3.075,75 € formou splátok a to po 30,00 € vždy k 25-temu dňu kalendárneho mesiaca po dobu
9 mesiacov. Prvá splátka bola splatná 25. 02. 2015, výška z poslednej splátky mala byť oznámená z
dôvodu denného úročenia na základe telefonického dotazu dlžníka. K predloženej dohode súd len v
krátkosti uvádza, že uvedená dohoda nie je platným právnym úkonom tak, ako boli hodnotené obdobné

dohody, pretože v sebe obsahuje zároveň uznanie záväzku, pričom pri posúdení záväzkového vzťahu
tak, ako bude uvedené v odôvodnení v ďalšom, došlo k uznaniu záväzku aj v neplatnej časti, čo
nemôže byť platným právnym úkonom. Okrem toho v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný bol
zároveň oboznámený o následkoch takéhoto právneho úkonu, či už z hľadiska právnych následkov
alebo premlčania. Taktiež splátkový kalendár je uzavretý neurčitým spôsobom, čo vyplýva aj z výpovede

žalovaného, ktorý sám nevedel, ako si má vysvetliť uvedený splátkový kalendár. Takýto právny úkon
nespĺňa ani náležitosť určitosti právneho úkonu.Žalovaný doložil doklady k úhradám splátok po 30,00 € na žalovanom dlhu v čase od začatia súdneho
konania.

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 04. 2014, spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa
ods.2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Podľa ods.3, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ods.4, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Na základe citovaného zákonného ustanovenia nie sú žiadne pochybnosti a žalobca to ani nenamietal,

že spor, ktorý je predmetom tohto konania vznikol medzi dodávateľom pri výkone jeho obchodnej
činnosti (poskytovanie úverov) a žalovanou ako spotrebiteľom jeho úverovej služby, t. j., že ide o zmluvu
spotrebiteľskú. V spotrebiteľských vzťahoch majú prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku,
ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva tak, ako to má na mysli
citované znenie ust. § 52 ods. 2 OZ a žalovaný vzťah sa má posúdiť vo svetle cieľov smernice Rady

93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (,,smernica“).

Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129//2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinný do 30.11.2011
(platné znenie v čase uzavretia zmluvy) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky

poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa. Podľa ods. 2 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129//2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinný do 30.11.2011 zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ods. 2 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinný do 30.11.2011
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom

úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k),
r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený
jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je

dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Podľa ods.
2, návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený.

Podľa§43cods.1Občianskehozákonníka,včasnévyhlásenieurobenéosobou,ktorejbolnávrhurčený,
alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na
uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatienávrhu. Podľa ods. 2, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je
odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka účinného do 31.5.2014, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie

kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka účinného do 31.5.2014, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v
rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej

splátky.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa§3ods.1NariadeniaVládySRč.586/2008Z.z.účinnýdo31.01.2013,výškaúrokovzomeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Úroková sadzba Európskej centrálnej banky od 14. 12. 2011 do 10. 07. 2012 bola vo výške 1 %.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu, súd nemal pochybnosti o tom, že medzi
účastníkmi zmluvy došlo k vzniku záväzkovo-právneho vzťahu na základe Zmluvy o spotrebiteľskom

úvere, t. j., že sa jedná o vzťah spotrebiteľský, čo v tomto prípade sporné nebolo. Súd preto
spotrebiteľskú zmluvu podrobil kontrole ex offo z hľadiska dodržiavania práv spotrebiteľa.

Súd sa zaoberal dôvodnosťou nároku uplatneného žalobcom. Vykonaným dokazovaním mal súd za
preukázané, že žalobca požiadal dňa 21.05.2011 žalobcu o poskytnutie pôžičky na pretlačenom

formulári s názvom „Žiadosť o poskytnutie Najľahšej pôžičky.“ Žalovaný žiadal o poskytnutie čiastky
3.000,00 € so splácaním na 36 mesiacov. V údajoch o schválenej pôžičke - Zmluva o pôžičke zo dňa
02. 06. 2011 súd konštatuje, že nedošlo k schváleniu návrhu žalovaného v súlade s jeho prejavom.
Žalovanému bola poskytnutá pôžička vo výške 3.000,00 € so splátkami 24 - x mesačne a boli doplnené
ďalšie údaje o zmluve, avšak zmluva nebola podpísaná žalovaným - bol uvedený odkaz na podpis

v jeho žiadosti. Na základe posúdenia právnych úkonov v súlade s predpismi občianskeho práva sa
potom takýto prejav žalobcu považuje za nový návrh. Takýto nový návrh nebol písomne prijatý zo strany
žalovaného a teda nebola dodržaná písomná forma spotrebiteľskej zmluvy. V prípade spotrebiteľského
úveru je však nevyhnutné dodržanie písomnej formy v súlade so Zákonom o spotrebiteľských úveroch.

Preskúmaním Úverovej zmluvy súd konštatuje, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti Zmluvy
o spotrebiteľom úvere podľa § 9 ods.2 písm. k/, písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom
ku dňu uzavretia zmluvy. V zmluve absentuje údaj o termíne splátok, istiny, úrokov, zo zmluvy nie je
zrejmé, kedy sa dojednané splátky v dojednanej výške mali uhrádzať. Preskúmaním úverovej zmluvysúd konštatuje, že zmluva neobsahuje určitým spôsobom údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru, ktorý termín bol už opakovane prezentovaný vo viacerých súdnych rozhodnutiach a považuje
sa zaň presné dátumové vyčíslenie konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru tak, aby spotrebiteľ bez

akýchkoľvek pochybností mal vedomosť o tom, aký je posledný dátum splatnosti jeho záväzku, do
ktorého vstúpil. V spojení s absenciou termínu splatnosti splátok nie je možné ustáliť, kedy sa úver mal
stať splatným.

Na základe uvedeného zistenia v súlade s ustanovením § 11 ods.1 písm. a/ zákona č. 129/2010, súd

považoval úver za bezúročný a bez poplatkov. Na námietku žalobcu s poukazom na vtedajšie znenie
uvedeného ustanovenia, súd konštatuje, že táto je vzhľadom na vyššie uvedené bezpredmetná. Napriek
tomu súd dodáva, že výkladom citovaného zákonného ustanovenia s prihliadnutím na okolnosti prijatia
zákonnej úpravy, nemožno vykladať citované zákonné ustanovenie tak, že by bolo potrebné splniť
kumulatívne podmienku dodržania písomnej formy a neuvedenia náležitostí vyžadovaných zákonom
preto, aby sa spotrebiteľský úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Súd poukazuje na to, že

už predchádzajúcou právnou úpravou zákonom č. 258/2001 Z. z. bolo cieľom zákonodarcu stanoviť,
že pri absencii určitých náležitostí spotrebiteľskej zmluvy zákonodarca zaviedol istú finančnú výhodu v
prípade pochybenia veriteľa, ktorá mala motivovať veriteľa k dodržiavaniu riadnych náležitostí zmluvy. V
danom prípade je možné konštatovať, že uvedená právna úprava bola zavedená v dôsledku zachovania
platnosti zmluvných vzťahov, pretože v iných prípadoch pri nedodržaní podstatných náležitostí zmluvy

alebo pri nedodržaní predpísanej písomnej formy sa zmluva považuje za absolútne neplatný právny
úkon. V danom prípade bola právna úprava riešená takým spôsobom, že pri absencii povinných
náležitostí nedochádza k absolútnej neplatnosti právneho úkonu, ale len k určitému finančnému
zvýhodneniu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. V pôvodnom zákone o spotrebiteľských úveroch
nedodržanie písomnej formy bolo sankcionované neplatnosťou spotrebiteľskej zmluvy. Prijatím nového

zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch však zákonodarca aj pri nedodržaní písomnej formy
zmluvy sankcionoval veriteľa stratou úrokov a poplatkov, avšak zmluva ako taká zostáva v platnosti.
Je pravdou, že novelou č. 352/2012 Z. z. účinnou od 01. 01. 2013 došlo k precizovaniu formulácie
ustanovenia § 9 tak, aby bolo nepochybné, za akých okolností sa zmluva považuje za bezúročnú a
bez poplatkov. V dôvodovej správe k predkladanej novele predkladateľ uviedol, že sa týmto dosiahne

pôvodný zámer predkladateľa stanoviť určité dôsledky porušenia povinností ustanovených zákonom o
spotrebiteľských úveroch. Súd preto uzatvára, že zmluva neobsahovala predpísané náležitosti a nebola
dodržaná písomná forma a v súlade s citovaným ustanovením § 11 ods.1 písm. a/ zákona č. 129/2010
Z. z., sa spotrebiteľský úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Súd konštatuje, že pokiaľ bola
žalovanému poskytnutá istina vo výške 3.000,00 € a uhradil v prospech žalobcu na poskytnutom úvere

do podania žaloby čiastku 1338,61 €, po podaní žaloby čiastku 480 €, spolu 1.818,61 €, patrí žalobcovi
nárok na vrátenie sumy 1.181,39 €.

V ďalšom súd posudzoval právny úkon zo strany žalobcu a to mimoriadne zosplatnenie žalovaného
úveru.Súdkonštatuje,žepokiaľstranydojednajúplnenievsplátkach,veriteľmôžepožadovaťzaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len vtedy, ak to účastníci zmluvy dohodnú. Súd
preskúmanímpredloženejzmluvy,akoajpripojenýchVšeobecnýchobchodnýchpodmienokvšaknezistil
dohodu o možnosti uplatniť právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplatenie niektorej splátky.
Súd preto konštatuje, že žalobca v rozpore so zákonom žiadal predčasne zaplatenie celého úveru.
Takýto úkon súd považuje za absolútne neplatný právny úkon v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho

zákonníka. Pokiaľ zmluva bola uzavretá v júni 2011, celková doba trvania úveru bola dojednaná na
24 mesiacov, žalovaný bol povinný celkovú pôžičku zaplatiť najneskôr do konca júna 2013. V čase
rozhodovaniasúdupretobolasplatnácelápohľadávka.Súdnemalpreukázanúdohoduosplatnostidlhu,
preto postupoval v súlade s ustanovením § 563 Občianskeho zákonníka, kedy sa dlh stáva splatným
prvého dňa potom, čo o plnenie veriteľ požiada. Za výzvu na plnenie možno v tomto prípade považovať

doručenie žaloby žalovanému dňa 03. 02. 2016. Súd vychádzal z toho, že žalovaný mal plniť nasledujúci
deň 04. 02. 2016 a keďže dlh nesplnil, dostal sa do omeškania s plnením nasledujúceho dňa, t. j. od 05.
02. 2016, kedy výška úrokovej sadzby ECB je stanovená na 0,05 % ročne a výška úroku z omeškania v
súlade s predpismi občianskeho práva je 8,05 % ročne. Súd preto zaviazal žalovaného k istine uhradiť
žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 05. 02. 2016 až do zaplatenia. V prevyšujúcej

časti súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú ( výrok č. III. rozsudku).

Súd sa zaoberal žiadosťou žalovaného o umožnenie zaplatiť dlh v splátkach. Súd s prihliadnutím na
finančnú situáciu žalovaného ako aj na výšku zostatku dlhu, povolil žalovanému zaplatiť dlh v splátkachpo 50,00 € mesačne, ktoré sú splatné od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku, vždy
do každého 20-teho dňa v mesiaci až do úplného zaplatenia dlhu. Súd však zároveň stanovil, že ak
žalovaný čo len jednu splátku neuhradí, celý dlh sa stane zročným a žalobca ho bude môcť vymáhať

naraz (§ 160 ods.1 O. s. p.).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods.3 O. s. p. s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté
v lehote do 30-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
10. bol odvolacím súdom schválený zmier,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.