Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 25, 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 23C/64/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116202528
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Boris Vittek

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3116202528.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Boris Vittekom v právnej veci navrhovateľa O. G., nar.

XX.XX.XXXX, bytom H., zastúpeného Advokátska kancelária SOPKO s.r.o. so sídlom Paulínska
7523/24,91701TrnavaprotiodporcoviO.D.,nar.XX.XX.XXXX,bytomG..M.XX,XXXXXH.,ozrušenie
vyživovacej povinnosti takto

r o z h o d o l :

Vyživovacia povinnosť navrhovateľa k odporcovi naposledy stanovená rozsudkom Okresného súdu
Trenčín č.k. 33P/211/2007-183 zo dňa 24. júna 2008 s a z r u š u j e s účinnosťou od 01.07.2015.

Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 15.02.2016 domáhal, aby súd zrušil vyživovaciu

povinnosť voči odporcovi, jeho synovi, s účinnosťou od 01.07.2015. Zároveň si uplatnil právo na náhradu
trov konania. Návrh dôvodil tým, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 33P/211/2007-183 zo
dňa 24. júna 2008 mu bolo určené výživné voči odporcovi vo výške 1 800,-Sk mesačne. Odporca dňa
15.11.2009 dovŕšil vek 18 rokov a v roku 2015 úspešne ukončil bakalárske štúdium na Vysokém účení
technickém v Brne. Akademický rok bol ukončený dňa 30.06.2015 a po jeho ukončení bol odporcovi dňa
17.06.2015 vystavený diplom. Vzhľadom na ukončenie štúdia je zrejmé, že odporca je schopný naďalej
sa živiť sám, čím sú splnené podmienky na zrušenie vyživovacej povinnosti.

Odporca vo vyjadrení zo dňa 15.04.2016 uviedol, že so zrušením vyživovacej povinnosti od 01.07.2015
súhlasí, nakoľko riadne ukončil štúdium na Vysokém účení technickém Brno. S náhradou trov konania
navrhovateľovi nesúhlasil. Následne vo vyjadrení zo dňa 21.04.2016 uviedol, že nesúhlasí so zrušením
vyživovacej povinnosti od 01.07.2015, nakoľko má za to, že zrušenie vyživovacej povinnosti možno
žiadať najskôr od podania návrhu na jej zrušenie, no nie ku skoršiemu dátumu do minulosti. Zároveň
požiadal súd, aby bolo od neho požadované vrátiť iba výživné od podania žaloby do rozhodnutia.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku. Súd sa oboznámil s návrhom, vyjadreniami odporcu, diplomom odporcu, potvrdeniami o
štúdiu odporcu, rodným listom odporcu, rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 12C/641/96-33 zo
dňa 07.01.1997, rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. P66/97-117 zo dňa 30.06.2000, rozsudkom
Okresného súdu Trenčín č.k. P66/97-220 zo dňa 06.06.2001, rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne
č.k. 4Co/143/2002-282 zo dňa 02.07.2002, rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. P66/97-345 zo

dňa 27.02.2003, rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4CoP/30/2003-387 zo dňa 31.07.2003,
rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. P66/97-406 zo dňa 12.02.2004, rozsudkom Okresného súdu
Trenčín č.k. 33P/211/2007-183 zo dňa 24.06.2008, odpoveďou z lustrácie zo Sociálnej poisťovne zo dňa
30.03.2016, ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav:Z vyššie uvedených rozsudkov má súd za preukázané, že dňa 28.02.1997 bolo rozvedené manželstvo
navrhovateľa, otca odporcu, s matkou odporcu a zároveň bola určená vyživovacia povinnosť

navrhovateľakodporcovivovýške700,-Skmesačne.Vyživovaciapovinnosťotcabolanáslednezrušená
s účinnosťou od 01.07.2000. Na návrh matky bola navrhovateľovi určená vyživovacia povinnosť 1 200,-
Sk mesačne s účinnosťou od 01.06.2001 a to rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. P66/97-345
zo dňa 27.02.2003, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4CoP/30/2003-387 zo dňa
31.07.2003.

Naposledy bola vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporcovi upravená rozsudkom Okresného
súdu Trenčín č.k. 33P/211/2007-183 zo dňa 24.06.2008, keď bola na návrh matky určená na sumu 1
800,-Sk mesačne s účinnosťou od 01.09.2007, pričom v tom čase mal odporca 16 rokov a jeho pomery
boli charakterizované tým, že navštevoval 1. ročník strednej školy, pričom nemal zdravotné problémy
vážneho charakteru.

Z diplomu a potvrdenia o štúdiu a z tvrdenia odporcu má súd preukázané, že odporca ukončil štúdium
na Vysokém účení technickém v Brne v študijnom odbore geodézia a kartografia, za čo mu bol dňa
17.06.2015 udelený titul bakalár. Z tvrdenia odporcu a z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni
vyplýva, že odporca sa živí sám, pričom v zmysle odpovede z lustrácie pracoval na základe dohody o

vykonaní práce.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia

pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

V prvom rade, s ohľadom na tvrdenia odporcu, že zrušenie je možné žiadať najskôr od podania návrhu,
je potrebné uviesť, že na rozdiel od určenia výživného, ktoré je v zásade možné priznať len odo dňa
začatia súdneho konania (§ 77 ods. 1 Zákona o rodine), čo v prípade plnoletých osôb platí bez výnimky,

zmeniť alebo zrušiť už raz rozsudkom uloženú povinnosť platiť výživné je možné aj spätne, t.j. aj od
dátumu, ktorý predchádza podaniu návrhu. Podstatný nie je dátum podania návrhu na súd, ale dátum,
ku ktorému došlo k zmene pomerov (§ 78 ods. 1 zákona o rodine). Uvedené potvrdzuje aj ustálená
judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaná v Zbierke stanovísk NSSR a rozhodnutí
súdov SR pod R2/1985, ktorá uvádza, že v prípade podstatnej zmeny pomerov umožňuje ustanovenie

§ 99 Zák. o rod. a ustanovenie § 163 ods. 1 O. s. p. zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom pre deti, a
to aj spätne, od času, keď došlo k zmene pomerov, teda bez ohľadu nato, kedy bol návrh podaný.

Čo sa týka podmienok na zrušenie vyživovacej povinnosti, ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine
uvádza, že vyživovacia povinnosť rodičov k ich deťom trvá dovtedy, dokým dieťa nie je schopné samé

sa živiť, teda dôležitá je samotná schopnosť, t.j. potenciál dieťaťa samé sa živiť, no nie či sa aj skutočne
samé živí. Dieťa nadobudne túto schopnosť v zásade vtedy, keď ukončilo štúdium, a môže tak bez
prekážky, ktorú toto štúdium predstavuje dosahovať pravidelný a postačujúci príjem. V uvedenom
prípade odporca túto schopnosť už dosiahol, nakoľko štúdium riadne ukončil k 30.06.2015, čo dokladá aj
diplom zo dňa 17.06.2015 a nebola u neho zistená žiadna prekážka, napríklad zdravotného charakteru,

ktorá by obmedzovala alebo znižovala jeho schopnosť pracovať. Vzhľadom nato, že bolo preukázané,
že odporca nadobudol schopnosť sám sa živiť, zrušil súd vyživovaciu povinnosť navrhovateľa od
01.07.2015, kedy schopnosť živiť sa sám, už odporcom bola nadobudnutá.K žiadosti odporcu, aby bolo od neho požadované vrátiť iba výživné od podania návrhu do rozhodnutia,
súd uvádza, že predmetom tohto konania je iba zrušenie vyživovacej povinnosti, ale nerozhoduje sa tu
o vrátení výživného. Preto sa súd týmto vyjadrením v konaní nezaoberá.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí
súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti,
či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone,
ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku. Nakoľko súd návrhu vyhovel, mal navrhovateľ v konaní plný úspech, a teda by mal v
zásade právo na náhradu trov. Výnimku z náhrady trov vyplývajúcu zo zásady úspechu v konaní
predstavuje ustanovenie § 150 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého môže súd nepriznať trovy konania, ak
sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. V danom prípade sú tu takéto dôvody, pre ktoré súd náhradu
trov konania navrhovateľovi nepriznal. Odporca nijak nezavinil, že sa vyživovacia povinnosť stanovila

súdnym rozhodnutím, v čoho dôsledku musí byť za účelom jej zrušenia iniciované ďalšie súdne konanie.
To, že sa vyživovacia povinnosť stanovila súdnym rozhodnutím bolo spôsobené nie konaním odporcu,
ale zákonnou úpravou, ktorá s konaním o rozvod obligatórne spája aj určenie vyživovacej povinnosti,
čo strany nemohli ovplyvniť, resp. návrhmi matky na jej určenie, za čo však opäť nemohol odporca.
Takéto určenie výživného, či zvyšovanie výživného by nebolo potrebné, ak by si sám navrhovateľ plnil

riadne svoju povinnosť vyživovať iného. Takisto odporca nepopieral ani skutkové tvrdenia rozhodné na
posúdenie, či tu dôvody na zrušenie vyživovacej povinnosti sú, keď sám uviedol, že štúdium ukončil a
živý sa sám. Popieral iba právnu možnosť zrušenia od 01.07.2015, no nie skutkové okolnosti rozhodné
pre posúdenie veci, čím nijak nezťažil priebeh tohto konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
- rozhodol vylúčený sudca

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej
- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4O.s.p., účastník konania bez svojej viny nemohol

dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa)- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2, § 205a
ods.1, § 221 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku)