Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 19, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/24/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814208175
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8814208175.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu

JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Jozefa Engela v právnej veci žalobcu: CASH COLLECTORS SK s.r.o.,
so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 44 703 015, právne zastúpený Havel, Holásek &
Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 36 856 584,
proti žalovanej: B. I., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX/X, XXX XX N. nad D., toho času na neznámom
mieste, zastúpená opatrovníčkou N. Slobodníkovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Humenné,
o zaplatenie sumy 413,57 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Vranov nad Topľou č.k. 4C/200/2014-84 zo dňa 12.11.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutieprávneodôvodnilpodľa§261ods.3písm.c),§708,§709ods.1,§710,§497Obchodného
zákonníka, § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1, § 54, § 524 ods. 1 a 2, § 100, § 101, § 111 Občianskeho
zákonníka, § 1 ods. 3, § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 23a ods. 1

zákona č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, čl. 3 smernice rady 93/13/EHS, § 5b zákona č. 250/2007
z.z. o ochrane spotrebiteľa.

V odôvodnení uviedol cit.: „Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 16.9.2014 domáhal voči
žalovanej zaplatenia sumy 413,57 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy
399,49 eur od 14.12.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Slovenská sporiteľňa, a.s. ako banka a žalovaná ako majiteľ účtu uzatvorili dňa 10.2.2006 zmluvu o
bežnom účte č. 0561428154/0900, predmetom ktorej bolo zriadenie účtu a poskytnutie povoleného
prečerpania k účtu. Zároveň medzi zmluvnými stranami bola dojednaná periodicita vyhotovovania
výpisov z účtu na požiadanie osobne. Podľa Článku III, bod. 2 a 3 zmluvy Majiteľ účtu vyhlasuje, že
sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami Banky a Obchodnými podmienkami Banky
pre poskytovanie splátkových kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám

nepodnikateľom s účinnosťou od 1.2.2006, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne
vyhlasuje, že sa oboznámil so Sadzobníkom a súhlasí s ním, pričom pre účely tejto zmluvy sa VOP
rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané Bankou s účinnosťou od 1.8.2002 (ďalej „VOP“).
Všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v tejto zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniamiObchodných podmienok Banky pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených
prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom s účinnosťou od 1.2.2006, ktoré sú súčasťou tejto zmluvy,
VOP, ktoré sú súčasťou tejto zmluvy, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v

tomto poradí.

Žalovaná a pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 11.4.2006 uzavreli aj zmluvu o vydaní a
používaní platobnej karty podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bolo poskytnutie
platobnej karty VISA Electron žalovanej s limitom platobnej karty 10.000,- Sk hotovostný a 10.000,- Sk

bezhotovostný. Žalovaná prevzatie karty potvrdila svojím podpisom.

Predmetom Dodatku k zmluve o bežnom účte zo dňa 20.7.2006 bolo zriadenie účtu pre majiteľa
a poskytnutie povoleného prečerpania k účtu po splnení podmienok uvedených v Obchodných
podmienkach Banky pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní
fyzickým osobám nepodnikateľom s účinnosťou od 1.2.2006.

Slovenská sporiteľňa, a.s. písomným podaním zo dňa 20.7.2006 - oznámenie o poskytnutí povoleného
prečerpania, žalovanú vyrozumela o tom, že splnila podmienky pre povolené prečerpanie a že jej od
20.7.2006 poskytuje povolené prečerpanie vo výške 16.000,- Sk.

Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 30.12.2013 pôvodný veriteľ žalovanej oznámil postúpenie
predmetnej pohľadávky na žalobcu.

Výzvou na úhradu pohľadávky zo dňa 13.1.2014 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie sumy 413,57
eur do 28.1.2014.

V danom právnej veci účastníci konania uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu o bežnom
účte a následne z dôvodu, že pôvodný veriteľ pre žalovanú v zmysle § 710 Obchodného zákonníka
realizoval príkazy na platbu, hoci na účte žalovanej nemal dostatok finančných prostriedkov, došlo aj k
uzavretiu zmluvy o úvere. Napriek skutočnosti, že zmluva o bežnom účte, zmluva o úvere, je absolútnym

obchodnozáväzkovým právnym vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter
účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ
zmluvy, keď spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento
právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona o
ochrane spotrebiteľa.

Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako
veriteľom a žalovanou ako dlžníkom došlo dňa 10.2.2006 k uzavretiu Zmluvy o bežnom účte, predmetom
ktorej bolo zriadenie bežného účtu a poskytnutie povoleného prečerpania k účtu po splnení podmienok
uvedených v Obchodných podmienkach Banky a následne dňa 11.4.2006 k uzavretiu zmluvy o vydaní

a používaní platobnej karty.

Dňa 13.12.2013 došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanej z právneho predchodcu žalobcu na
žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1409/2013/CE, čo je zrejmé, z Oznámenia o
postúpení pohľadávky zo dňa 30.12.2013 .

V zmysle bodu 11.4 Obchodných podmienok (správne bod 11.5 - pozn. odvolacieho súdu), v prípade
vzniku nepovoleného prečerpania dlžník je povinný banke okamžite toto nepovolené prečerpanie splatiť.
Splatnosť nepovoleného prečerpania tak nastáva okamihom jeho vzniku, veriteľ (žalobca resp. jeho
právny predchodca) preto nasledujúceho dňa po vzniku nepovoleného prečerpania bol oprávnený ho

od žalovanej ako dlžníka požadovať.

Sám žalobca vo svojom písomnom podaní uviedol, že dňa 9.3.2010 nastala splatnosť pohľadávky
na kartovom účte. Toto tvrdenie nekorešponduje s výpisom z účtu žalovanej, kde je ukončenie
aktívnej kontokorentnej zmluvy vyznačené až ku dňu 21.9.2011. Žalobca súdu nepredložil žiadnu listinu

adresovanú žalovanej, z ktorej by jednoznačne vyplnulo, kedy nastala konečná splatnosť pohľadávky,
ktorá je predmetom tohto konania.Zároveň z čl. 9 bodu 9.3 Obchodných podmienok je zrejmé, že následkom zastavenia povoleného
čerpania je povinnosť dlžníka vyrovnať čiastku povoleného prečerpania, pričom ak tak neurobí, dlžná
čiastkasapovažujezanepovolenéhoprečerpanie.Nepovolenéprečerpanieakoužbolouvedenévyššie,

je splatné okamihom jeho vzniku (bod 11.4 Všeobecných obchodných podmienok).

Zároveň podľa bodu 13.2 Obchodných podmienok, ak dôjde k prípadom porušenia podľa bodu 13.1
Obchodných podmienok, banka je oprávnená zastaviť povolené prečerpanie. Prípadom porušenia podľa
bodu 13.1 písm. a) je aj akékoľvek nepovolené prečerpanie , ktoré trvá viac ako 10 dní.

V tomto smere mal súd za preukázané, že posledný výber peňažnej sumy žalovanou bol realizovaný
dňa 18.3.2008 (podľa predloženého výpisu z účtu žalovanej), pričom dňa 30.4.2011 došlo k prekročeniu
povoleného prečerpania na účte (prekročenie limitu karty 532,10 eur), nakoľko debet na účte žalovanej
predstavoval sumu 532,95 eur.

Podľa názoru súdu tak splatnosť povoleného ako aj nepovoleného prečerpania nastala najneskôr dňom
11.5.2011 (trvanie nepovoleného prečerpania viac ako 10 dní a následná možnosť zastaviť povolené
prečerpanie žalobcom resp. jeho právnym predchodcom podľa bodu 13.2 Obchodných podmienok).
Splatnosť nepovoleného prečerpania nastala už pred uvedeným dňom samotným jeho vznikom (bod
11.4.Obchodných podmienok), splatnosť povoleného prečerpania nastala až objektívnou možnosťou

žalobcu zastaviť toto povolené prečerpanie (bod 13.2 v spojení s bodom 13.1 Obchodných podmienok) a
následnou možnosťou považovať toto povolené prečerpania za prečerpanie nepovolené v zmysle bodu
9.3 Obchodných podmienok.

V danej právnej veci splatnosť povoleného ako aj nepovoleného prečerpania podľa názoru súdu nastala

dňa 11.5.2011, pričom už nasledujúci deň po tomto dni mohol žalobca požadovať od žalovanej splatenie
uvedenej dlžnej sumy.

Trojročná premlčacia doba podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorý je potrebné na daný právny
vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy aplikovať, tak začala plynúť najneskôr dňa 12.5.2011 a uplynula dňa

12.5.2014. Žaloba na tunajšom súde bola podaná dňa 16.09.2014, teda po uplynutí premlčacej doby,
preto celý nárok žalobcu súd považuje za premlčaný. Nakoľko premlčaný nárok žalobcovi nemožno
priznať, súd žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.“

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že nesúhlasí s
posúdením otázky premlčania v tejto veci súdom. Z výpisu z účtu totiž vyplýva, že k zrušeniu účtu
došlo až dňom 27.09.2011. Je zrejmé, že trojročná premlčacia doba v zmysle ustanovení Občianskeho
zákonníka začala plynúť 28.09.2011 a uplynula dňa 28.09.2014. Nakoľko sa za posledný deň premlčacej

doby považuje deň 28.09.2014, nemožno žalobu podanú na súde považovať za podanú po uplynutí
premlčacej doby. Bod 13.2 v nadväznosti na bod 13.1 Úverových podmienok Slovenskej sporiteľne,
a.s. pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám,
za predpokladu nepovoleného prečerpania trvajúceho viac ako 10 dní ustanovuje navrhovateľovi, resp.
jeho právnemu predchodcovi iba možnosť, nie povinnosť zastaviť povolené prečerpanie. Bod 13.2

alternatívne necháva na úvahu banky, či a v akom rozsahu povolené prečerpanie zastaví. Aj napriek
skutočnosti, že banka pozastavila klientovi čerpanie povoleného prečerpania nemalo to za následok
odstúpenie od zmluvy, ani žiaden iný úkon, na základe ktorého by bolo možné splatnosť pohľadávky
odvodiť, keďže k zrušeniu účtu došlo až dňom 27.09.2011, ktorý je rozhodujúcim pre začiatok plynutia
premlčacej doby. Napriek zrušeniu účtu žalovaná vykonávala platby. Žalovaná sa teda vzniknutú situáciu

snažilariešiťauvedenýmiplatbamivyvíjalaúsilie,ktoréjemožnépovažovaťzasmerujúcekopätovnému
obnoveniu povoleného prečerpania zo strany banky. Nárok žalobcu je tak v plnom rozsahu dôvodný a
žalobca má právo na náhradu trov konania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací
súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel, alternatívne, aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia
§ 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie

pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia
rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ( § 52 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
§ 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplynulo, že právny predchodca žalobcu a žalovaná
uzavreli dňa 10.02.2006 zmluvu o bežnom účte, predmetom ktorej bolo zriadenie účtu pre žalovanú
a poskytnutie povoleného prečerpania k účtu po splnení podmienok uvedených v Obchodných

podmienkach banky. Dňa 11.04.2006 uzatvorili zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty. Následne
dňa 20.07.2006 uzavreli dodatok k zmluve zo dňa 10.02.2006. Listom zo dňa 20.07.2006 právny
predchodca žalobcu žalovanej oznámil poskytnutie povoleného prečerpania do výšky 16 000 Sk. K
nepovolenému prečerpaniu na účte žalovanej došlo dňa 30.04.2011.

Pre určenie počiatku plynutia premlčacej doby nie je rozhodným deň 21.09.2011, kedy došlo v zmysle
vyjadrenia žalobcu k zrušeniu účtu, resp. k ukončeniu aktívnej KTK zmluvy v zmysle výpisu z účtu (č.l.
66 spisu). Posúdenie otázky, kedy právny predchodca mohol prvýkrát uplatniť svoje právo na plnenie
voči žalovanej je nutné s ohľadom na znenie § 101 Občianskeho zákonníka hodnotiť z objektívneho, nie
subjektívneho hľadiska. Z objektívneho hľadiska právnemu predchodcovi žalobcu nič nebránilo pristúpiť

k pozastaveniu povoleného prečerpania a svoje právo na plnenie uplatniť už dňa 12.05.2011, keďže
k nepovolenému prečerpaniu došlo dňa 30.04.2011, pričom toto je splatné okamihom jeho vzniku (bod
11.5 Obchodných podmienok) a v prípade trvania nepovoleného prečerpania po dobu dlhšiu ako 10
dní je banka oprávnená pozastaviť povolené prečerpanie, čo umožňuje banke požadovať splnenie aj
dlhu zodpovedajúceho povolenému prečerpaniu (bod 9.3 Obchodných podmienok). Skutočnosť, že

právny predchodca žalobcu svoje oprávnenie v zmysle bodu 13.2 Obchodných podmienok nevyužil,
resp. využil neskôr, nemá na začatie plynutia premlčacej doby vplyv. Ak veriteľ môže vyvolať splatnosť
dlhu (ak veriteľ môže požiadať dlžníka o jeho splnenie), potom objektívne povedané, môže svoje právo
aj vykonať.Odvolací súd konštatuje, že objektívne sa právo žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu (požadovať
plnenie od žalovanej) mohlo vykonať po prvý raz 12.05.2011, a to z dôvodov, ktoré súd prvého stupňa

náležite konkretizoval. Určenie začiatku plynutia premlčacej doby súdom prvého stupňa bolo správne.
Premlčacia doba v zmysle § 100 Občianskeho zákonníka uplynula dňom 12.05.2014. Žalobca podal
žalobu na súde dňa 16.09.2014.

Zmluva o bežnom účte a poskytnutí povoleného prečerpania je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a

nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, pričom
pri spotrebiteľskej zmluve je s ohľadom na znenie § 54 Občianskeho zákonníka dôvodné aplikovať
ustanovenia o premlčaní obsiahnuté v Občianskom zákonníku (porovn. rozhodnutie Krajského súdu v
Prešove zo dňa 14.02.2013 sp. zn. 6Co/81/2012) a súd je povinný v zmysle § 5b zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa prihliadať na premlčanie nároku zo spotrebiteľskej zmluvy ex offo. Preto
rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým žalobu zamietol z dôvodu, že táto bola podaná po uplynutí

premlčacej doby, bolo správne.

Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1

O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.. Žalobca v odvolacom konaní úspešný nebol a úspešná žalovaná si trovy
odvolacieho konania neuplatnila, žiadne trovy odvolacieho konania jej zo spisu nevyplývajú, odvolací
súd preto náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.