Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, May 24, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/518/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812221088
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubinyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3812221088.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr.

Emílie Zimovej, a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľa: D. H. N., s.r.o., so
sídlom G., B. 5, IČO 35724803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. Bratislava, Údernícka č. 5, proti odporcom
v 1/ rade: N. I., nar. XX.X.XXXX, bytom V., E. XXX/XX, v 2/ rade: Z. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., E.
XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS so sídlom Prešov, Važecká č. 16, IČO 42 176 778, odporcovia v 1/ a 2/ rade i vedľajší účastník
na strane odporcov zastúpení JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec, J. Kráľa č. 5/A,
o zaplatenie 464,85 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu

Prievidza zo dňa 25. septembra 2014, č.k. 16C/3/2013-220, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti veci samej, t.j. v zamietavom výroku, potvrdzuje.

II. Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania ruší a v tejto časti
vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

III. Odporcom a vedľajšiemu účastníkovi na ich strane náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrhu čiastočne vyhovel a odporcov zaviazal solidárne zaplatiť

navrhovateľovi 38,74 eur s príslušným úrokom z omeškania ( výrok I. ), samostatným výrokom návrh
v prevyšujúcej časti zamietol (výrok II.) a navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcom a vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania ( výroky III. ).

Rozhodol tak o návrhu, ktorým navrhovateľ uplatnil dlh z úveru poskytnutého odporcovi zo strany
právneho predchodcu navrhovateľa na základe úverovej zmluvy zo dňa 10.12.2004. Napadnuté
rozhodnutie v zamietavej časti odôvodnil konštatovaním spotrebiteľského charakteru úverovej zmluvy

(§ 23a ods. 1 a 2 Zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa) a premlčaním práva podľa ustanovení
§ 100 a § 101 občianskeho zákonníka. Uznaniu dlhu predloženému zo strany navrhovateľa nepriznal
účinky predĺženia premlčacej doby v zmysle ustanovenia § 110 ods. 1 občianskeho zákonníka, pretože
zistil, že podpis odporkyne 1/ na uznaní dlhu nie je jej a súčasne považoval uznanie dlhu za právny úkon
urobený v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 OZ). Dosiahnutie podpísania dohody o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku z dôvodu nedostatku odbornej
starostlivosti na strane navrhovateľa. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojením

s vyhláškou č. 655/2004 Z.z.

Proti rozsudku, a to do zamietavého výroku a výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote
prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol jeho zmenu, prípadnezrušenie a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Žiadal tiež náhradu trov odvolacieho
konania. Súdu prvého stupňa vyčítal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie
skutkového stavu. V odvolaní citoval ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 558

Občianskeho zákonníka. Zotrval na svojom stanovisku, že odporca 1/ podpísal 05.12.2011 dohodu
o uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku, prostredníctvom ktorej uznal svoj záväzok voči
navrhovateľovi vzniknutý zo zmluvy o úvere uzavretej so Slovenskou sporiteľňou a.s. vo výške 1.149,54
eur čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa splatiť svoj záväzok. Vyslovil názor, že predmetná dohoda spĺňa
všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú

formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka. Zároveň odporca
potvrdil vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojenými. Došlo preto k nespochybniteľnému
uznaniu dlhu, pričom na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods. 1 druhá
veta zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu, keďže uznanie práva
podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu
podľa § 558 Občianskeho zákonníka, čo potvrdzujú aj odlišné právne dôsledky, ktoré s nimi zákon spája.

Súdu prvého stupňa navrhovateľ tiež vyčítal nesprávny záver o aplikácii občianskeho zákonníka.
Vzhľadom na dátum uzavretia zmluvy dňa 10.12.2004 sa na túto zmluvu nevzťahovali ustanovenia § 52
až § 54 OZ. Navrhovateľ tiež poukázal na povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu a potrebu
posúdenia otázok premlčania podľa Obchodného zákonníka.

Navrhovateľ nesúhlasil ani s výrokom o náhrade trov konania a trovy právneho zastúpenia odporcu a
vedľajšieho účastníka považoval za neúčelné.

Odporcovia a vedľajší účastník sa k odvolaniu nevyjadrili.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je
potrebné v napadnutej časti o veci samej potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je v tomto výroku
vecne správny. V napadnutom výroku o trovách konania rozsudok zrušil podľa § 221 ods. l písm. h)
O.s.p. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno

o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej, možno v zmysle ustanovenia §
205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a/ až f/ citovaného zákonného
ustanovenia.

Podľa obsahu odvolania uplatňuje navrhovateľ odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom
posúdení veci (dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Dôvod na odvolanie podľa § 205
ods. 2 písm. f/ O.s.p. je podľa súdnej praxe daný v prípade mylnej aplikácie a výkladu právnej normy na
zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

V prejednávanej veci nie je sporné, že odporcovia bol dlžníkmi Slovenskej sporiteľne, a to na základe
zmluvy o úvere zo dňa 10.12.2004. Navrhovateľ na základe zmluvy o postúpení pohľadávok nadobudol
pohľadávku, pričom nárok sa stal splatným 20.11.2009.
Medzi účastníkmi bola uzavretá dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku dňa

5.12.2011, ktorou odporca 1/ uznal čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči navrhovateľovi, ktorý
vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom. V bode 3 vyhlásil, že má vedomosť o
premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Súd prvého stupňa sa dôvodne zaoberal charakterom uplatnenej pohľadávky a tento podľa § 23a ods.

1 a 2 Zák. č. 634/1992 Zb. správne posúdil ako nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Právny vzťah medzi
účastníkmi je vzťah zo spotrebiteľskej (typovej) zmluvy v zmysle uvedeného ustanovenia, a preto je
potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia, ktoré spravujú právne vzťahy spotrebiteľského
charakteru, teda prednostne Občiansky zákonník. Tieto ustanovenia je potrebné aplikovať aj na právne
úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, teda aj na právny úkon uznania dlhu,

na ktorej skutočnosti nič nemení postúpenie pohľadávky na iný subjekt.

Navrhovateľom predložená dohoda o splátkach je typickým formulárovým ošetrením vzniknutého stavu,
kedy sa na podpis spotrebiteľovi predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach, avšak obsahujúciaj ďalšie dojednania s dopadom na právne postavenie spotrebiteľa. Pri vyhodnocovaní praktiky veriteľa
súd prihliada na úroveň priemerného spotrebiteľa (Smernica Rady a EP 2005/29, bod 18 preambuly),
kedy hrozí nebezpečenstvo, že takýto spotrebiteľ podpíše dokument sledujúc dosiahnutie splátok a

neprikladajúc význam ostatným obsiahnutým dojednaniam. V skutočnosti ide podľa citovanej Smernice
o nekalú obchodnú praktiku a absentuje odborná starostlivosť dodávateľa. Aj v danom prípade dohodu
o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku treba považovať za formulárový dokument, ktorý má
zdanlivo pôsobiť ako ústupok odporcu vo forme povolenia splátok dlhu, avšak jeho cieľom je dosiahnutie
uznania záväzku a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie nároku. Z jej textu je zrejmé, že ide

o formulár, ktorý navrhovateľ používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov. Ak dlžník podpisuje takúto
dohodu, nerobí to z dôvodu, aby uznal svoj záväzok, ale aby dosiahol splátky svojho dlhu. Uznanie
záväzku je cieľ sledovaný predovšetkým veriteľom a nie dlžníkom a keďže ide o predformulované tlačivo,
dlžník pri uzatváraní dohody o splátkach nemôže jeho obsah ovplyvniť.

Aj keď odporca 1/ podpísal dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku, v ktorom

uviedol, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch, takáto dohoda je v rozpore s dobrými
mravmi. Text dohody je podpísaný na dopredu navrhovateľom pripravený formulár, vytlačený drobným
písmom, ktorého obsah nemôže spotrebiteľ ovplyvniť. Zároveň je vždy potrebné prihliadnuť aj na
okolnosti, za ktorých takýto úkon vznikol. Dohoda, týkajúca sa uznania dlhu, nebola iniciovaná odporcom
ako spotrebiteľom, ktorý jej uzavretím nič nezískal, ale naopak zhoršil svoje postavenie.

Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa pre účely zákona o ochrane spotrebiteľa rozumie aj konanie,
ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami, a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel poctivého obchodu, uznávaných pri predaji výrobku alebo poskytovaní služby, alebo konanie,
ktoré môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklostí a praxe,

môže privodiť výraznú nerovnosť zmluvných strán, ako aj porušovanie zmluvnej slobody.

V prejednávanej veci nedošlo k dobrovoľnému rozhodnutiu so znalosťou veci zo strany dlžníka uznať
premlčaný dlh, ale naopak navrhovateľ v snahe vyhnúť sa možnej námietke premlčania a zamietnutia
žaloby inkorporoval do dohody o splátkach vyhlásenie o uznaní dlhu, a to spôsobom v spotrebiteľskom

vzťahu nedovoleným spočívajúcim v nekalej obchodnej praktike.

Za daných okolností preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď prihliadol na námietku premlčania
vznesenú v konaní a návrh na začatie konania zamietol podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. V zamietavom

výroku o veci samej preto krajský súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.

Ohľadom napadnutého výroku o trovách vedľajšieho účastníka a odporcov, krajský súd preskúmaním
napadnutého rozhodnutia zistil, že súd prvého stupňa nevychádzal z doterajšej rozhodovacej praxe
odvolacieho súdu, podľa ktorej v konaní, kde na strane účastníka vystupuje ako vedľajší účastník

združenie na ochranu spotrebiteľa a účastník i združenie využívajú platenú právnu pomoc advokáta
s identickým obsahom, sú účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia len na strane toho, komu
bola právna pomoc v konaní poskytnutá skôr (napr. 17Co 895/2015 zo dňa 16.6.2016). Vzhľadom na
uvedené krajský súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu v časti trov konania zrušil a vrátil v tejto
časti okresnému súdu na ďalšie konanie, v ktorom okresný súd nanovo posúdi účelnosť trov právneho

zastúpenia na strane odporcov (neskôr zastúpených tým istým advokátom ako vedľajší účastník) a
rozhodne o trovách konania v zmysle právneho názoru tu uvedeného.

V odvolacom konaní úspešným odporcom a vedľajšiemu účastníkovi krajský súd náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, pretože ju nežiadali (§ 224 ods. 1 v spojení s ust. § 151 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .