Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 16, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 37P/70/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114223746
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Malý

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2114223746.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci navrhovateľky: D. W.,

rod. M., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom F. D. XXX, B., proti odporcovi: W. W., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom F. D. XXX, B., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom: K. W.,
nar. X.XX.XXXX, a W. W., nar. XX.X.XXXX, obe maloleté deti bytom u navrhovateľky, obe zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, na čas po rozvode, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo W. W., nar. XX.X.XXXX, a D. W., rod. M., nar. X.XX.XXXX, uzavreté dňa X.X.XXXX,
zapísané v knihe manželstiev matričného úradu S., zväzok U.., ročník XXXX, strana XX, por.č. XX, r
o z v á d z a.

Súd z v e r u j emaloletú K. W., nar. X.XX.XXXX, a maloletého W. W., nar. XX.X.XXXX, na čas po
rozvode do osobnej starostlivosti matky D. W., rod. M., nar. X.XX.XXXX.

Obaja rodičia majú právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

Otec W. W., nar. XX.X.XXXX, je povinný prispievať na výživu maloletej K. na čas po rozvode výživným vo

výške 50,00 € mesačne, a na výživu maloletého W. výživným vo výške 40,00 € mesačne, ktoré výživné
je otec povinný zaplatiť vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň v čase od 9,00 hod. soboty do
15,00 hod. nedele, počas Vianočných sviatkov v čase od 10,00 hod. do 18,00 hod. dňa 25.12. Matka je
povinná v čase určenom ako začiatok styku pred svojim bytom maloleté deti riadne pripravené odovzdať
otcovi, otec je povinný v čase určenom ako koniec styku pred bytom matky maloleté deti riadne odovzdať
matke.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

O vrátení preplatku na trovách znaleckého dokazovania, resp. o trovách štátu súd rozhodne po
nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom došlým na súd dňa 12.9.2014 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by bolo
jej manželstvo s odporcom rozvedené, a upravený výkon rodičovských práv a povinností k maloletým

deťom na čas po rozvode. Uviedla že účastníci uzavreli manželstvo dňa X.X. XXXX, z manželstva sa
dňa X.XX. XXXX narodila dcéra K., a dňa XX.X.XXXX syn W.; manželia bývajú v Y. F. D.. Manželstvo
uzavreli účastníci po štyroch rokoch vážnej známosti, v ich vzťahu neboli vážnejšie nezhody a konflikty.
V marci 2002 sa presťahovali do bytu v Hlohovci - postupne začalo dochádzať k nezhodám, a to hlavnepre rozdielny názor na bývanie, keď odporca nechcel žiť v meste, navrhovateľka sa nechcela vrátiť
na dedinu. Uviedla že v auguste 2009 prišlo k fyzickému násiliu, keď odporca zbil navrhovateľku pred
deťmi (navrhovateľka nevolala políciu, požiadala o pomoc švagra) - odporca prisľúbil nápravu. Napriek

nesúhlasu navrhovateľky odporca začal na jeseň 2009 stavať dom. V decembri 2009 bol odporca
prepustený zo zamestnania - momentálne pracuje len na dohodu, zväčša je však doma a riadnu prácu
si nehľadá. Odporca navrhovateľku uráža a ponižuje (doma aj na verejnosti), viackrát ju slovne napadol
v práci pred zákazníkmi, nadáva jej aj deťom, prehľadáva osobné veci, kabelku, peňaženku, vrecká na
odevoch a skrine navrhovateľky, chová sa agresívne, trpí samomluvou, nadáva, vyhráža sa podpálením

domu. Od júla 2012 účastníci nespávajú v spoločnej spálni. V januári 2013 odporca opätovne fyzicky
napadol navrhovateľku, ktorá musela vyhľadať pomoc psychologičky, účastníci sa často hádajú. Uviedla
žespolužitiesodporcomsapreňustaloneznesiteľným,pretosaradšejzdržiava(ajsdeťmi)uznámycha
priateľov. Už v auguste 2013 navrhovateľka podala návrh na rozvod, po jeho späťvzatí sa však problémy
v manželstve opakovali - odporca znova navrhovateľku fyzicky napadol. Na záver uviedla že k odporcovi
stratila citový vzťah, a nevidí nádej na jeho obnovu, nemá záujem na ďalšom trvaní manželstva ktoré

je hlboko a trvalo rozvrátené.
K návrhu priložila navrhovateľka sobášny list účastníkov konania, rodné listy maloletých detí, potvrdenie
Obce F. D. o trvalom pobyte.

Súd si pre svoje rozhodnutie zadovážil ďalej oznámenie sociálnej poisťovne o skutočnosti že ani jeden

z účastníkov nie je t.č. poberateľom dávky v nezamestnanosti, správu o povesti účastníkov podanú
Obcou F. D., oznámenie ÚPSVaR o skutočnosti že ani jeden z účastníkov nie je t.č. poberateľom dávky
v hmotnej núdzi a príspevkov, ani jeden z účastníkov nie je t.č. evidovaný v evidencii nezamestnaných,
odporca je poberateľom prídavku na deti vo výške 47,04 € mesačne, potvrdenie daňového úradu o
príjmoch navrhovateľky za rok 2013 (základ dane 613,55 € + 1.013,10 € + 1.506,63 €), potvrdenie

Poľnohospodárskeho družstva Siladice (zamestnávateľ navrhovateľky) o jej príjme za obdobie od
novembra 2013 do októbra 2014 vo výške 169,51 €, potvrdenie živnostníka Q. A. (zamestnávateľ
navrhovateľky) o jej príjme za obdobie od novembra 2013 do októbra 2014 vo výške 2.025,56 €,
daňové priznanie navrhovateľky za rok 2013 (základ dane 1.408,97 €), potvrdenie daňového úradu o
príjmoch odporcu za rok 2013 vo výške 807,29 €, výplatné pásky zamestnávateľa odporcu za obdobie

12 mesiacov z ktorého súd zisťuje jeho priemerný mesačný príjem vo výške 155,94 € mesačne,
psychologickú správu zo dňa 16.2.2015 vyhotovenú psychologičkou ÚPSVaR Piešťany, dohodu o
pracovnej činnosti uzavretú medzi Kovovýkupom, spol. s r.o. a odporcom dňa 21.4.2014, 3x výplatné
pásky odporcu za mesiace október až december 2014, list otca adresovaný ÚPSVaR zo dňa 23.3.2015 a
23.6.2015, list ÚPSVaR rodičom zo dňa 9.4.2015 a 20.7.2015, potvrdenie OO PZ v Leopoldove o podaní

oznámenia odporcom zo dňa 3.7.2015, list odporcu zo dňa 28.9.2015 adresovaný ÚPSVaR a odpoveď
ÚPSVaR zo dňa 22.10.2015, list odporcu zo dňa 4.2.2016 adresovaný ÚPSVaR, výpis z klasifikácie
prospechuasprávaniamaloletéhoW.zodňa29.1.2016,výpiszevidenciepriestupkov(navrhovateľka11
riešených priestupkov, odporca 6 riešených priestupkov), potvrdenie Obce F. D. o platbe navrhovateľky
za odpad vo výške 52,59 €, 4x poštový poukaz na platbu internátu za maloletú K., výplatnú pásku

navrhovateľky z ktorej súd zisťuje jej príjem za mesiac marec 2016 vo výške 625,00 €, a za mesiac apríl
2016 vo výške 702,88 €, potvrdenie zamestnávateľa matky z ktorého súd zisťuje jej priemerný mesačný
príjem za obdobie júl 2015 až február 2016 vo výške 718,73 €, oznámenie ÚPSVaR o skutočnosti, že
ani jeden z účastníkov nie je t.č. evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nie je poberateľom
dávky v hmotnej núdzi, odporca je poberateľom prídavkov na deti vo výške 47,04 € mesačne, správu

o povesti účastníkov podanú Obcou F. D., oznámenie sociálnej poisťovne o skutočnosti že ani jeden z
účastníkov nie je t.č. poberateľom dávky v nezamestnanosti.

Odporca sa k návrhu vyjadril podaním došlým súdu dňa 5.12.2014 v ktorom uviedol, že s rozvodom
manželstva nesúhlasí, rozvodom chce dosiahnuť navrhovateľka iba majetkový prospech. Uviedol že

manželstvo uzavreli účastníci z popudu navrhovateľky, keď už počas času keď spolu chodili rodina
odporcu bola proti ich vzťahu - odporca však napriek tomu si navrhovateľku vzal, nakoľko ju mal rád
(a stále ju má rád). Manželia spočiatku bývali u matky odporcu, následne sa presťahovali k rodičom
navrhovateľky - vzťahy medzi nimi však neboli dobré, preto si manželia kúpili byt (za peniaze odporcu).
Ďalej uviedol že pokiaľ bola navrhovateľka doma s deťmi bolo všetko v poriadku, navrhovateľka sa

riadne starala o domácnosť, medzi manželmi prišlo občasne aj k nezhodám a hádkam, nie však v takom
rozsahu ako to popisuje navrhovateľka; manželia majú tiež rozpory pri výchove detí, podľa odporcu
navrhovateľka je benevolentná. Poukázal na skutočnosť, že potom ako sa navrhovateľka zamestnala sa
dostala do „zlej partie“, domov prichádzala neskoro (často krát v podnapitom stave), bola pod vplyvomsvojich spolupracovníkov a kamarátov. V ďalšom opísal odporca výchovné problémy s maloletými deťmi,
ktoré údajne spôsobila navrhovateľka. Žiada aby súd návrh zamietol.

Na pojednávaní konanom dňa 15.12.2014 navrhovateľka uviedla že manželstvo bolo funkčné do roku
2009, keď ju odporca prvýkrát fyzicky napadol (bol pod vplyvom alkoholu) - od uvedenej doby prišlo
k zmene vo vzťahu medzi manželmi, tieto sa neustále zhoršovali, pretože odporca navrhovateľku
neprimerane kontroloval, robil žiarlivostné scény. V roku 2010 sa účastníci presťahovali do F., odporca
pravidelne v piatok a v sobotu chodil do krčmy kde sa opíjal, prichádzal neskoro v noci, pri príchode

navrhovateľke vulgárne nadával. V roku 2011 si navrhovateľka našla prácu ako čašníčka, je pravdou že
z dôvodu pracovných povinností sa vracala neskoro domov, nikdy nebola pod vplyvom alkoholu; alkohol
občasne požívala pri rodinných akciách. Odporca opätovne fyzicky napadol navrhovateľku v roku 2012,
následne v apríli a v novembri 2014 (tento útok už nahlásila na polícii). V jednej izbe nespávajú účastníci
od júla 2012, intímny styk mali naposledy v júni 2014. Hospodária tak, že navrhovateľka dáva odporcovi
mesačne sumu 300,00 €, z ktorej platí náklady na chod domácnosti. Podľa navrhovateľky manželstvo

je trvalo rozvrátené, navrhovateľka už nedokáže s odporcom ako s manželom žiť, nakoľko jej vulgárne
nadáva (aj pred deťmi), k odporcovi necíti už nič, berie ho ako otca spoločných detí; príčinou rozvratu
vzťahov boli rozdielne názory na spoločný život a zásadné názorové rozdiely.
Na pojednávaní konanom dňa 15.12.2014 odporca uviedol že manželstvo bolo bezproblémové do roku
2011 (aj predtým však navrhovateľku v opitosti udrel, prípadne spravil neporiadok v byte); v roku 2011 si

navrhovateľka našla prácu, dostala sa do partie ktorá na ňu mala zlý vplyv - domov chodila bez príčiny
neskoroapodvplyvomalkoholu.Odjúla2012majúúčastnícioddelenéspálne,odjúna2014saspoločne
intímne nestýkajú. Účastníci spoločne platia náklady na domácnosť, keď navrhovateľka prispieva sumou
300,00 € mesačne. Uviedol že navrhovateľku má stále rád, rodina je pre neho prvoradá, s rozvodom
manželstva nesúhlasí aj s ohľadom na deti; vzťahy medzi manželmi sa podľa odporcu dajú napraviť, nie

sú úplne narušené (odporca je ochotný navštíviť psychologickú poradňu).

Na pojednávaní konanom dňa 4.2.2015 svedkyňa V. M. uviedla, že hádky, dokonca bitky, zaznamenala
medzi účastníkmi približne pred 5 až 6 rokmi, následne odporca s fyzickými útokmi prestal, avšak
stále navrhovateľke nadával. Pri občasných návštevách svedkyňa zaznamenala, že účastníci sa jeden

až dvakrát pohádali; bolo pravidlom že odporca navrhovateľku neustále znevažoval, spochybňoval a
zosmiešňoval. Momentálne účastníci spolu komunikujú iba v obmedzenej miere, hlavne čo sa týka
financovania domácnosti. Podľa názoru svedkyne vzťahy medzi manželmi sú už úplne rozvrátené,
manželia žijú už iba vedľa seba ako cudzie osoby.
Na otázky sudcu svedkyňa uviedla že v čase, keď navrhovateľka pracovala ako čašníčka, chodila domov

neskôr, nakoľko jej to vyplýva z pracovnej zmluvy. Občasne, pri príležitosti dohodnutej akcie prišla
navrhovateľka domov neskôr, svedkyňa ju nikdy nevidela opitú, nie je pravdou že by navrhovateľka
pravidelne pila. Podľa svedkyne navrhovateľka nemala žiadnu mimomanželskú známosť, až pred
Vianocami 2014 si niekoho našla. Čo sa týka detí účastníkov, materiálne ich zabezpečujú obaja rodičia,
program pre nich vytvára výlučne navrhovateľka, ktorá ich berie na rôzne akcie, prípravu do školy

zabezpečuje taktiež navrhovateľka.
Na otázku navrhovateľky svedkyňa uviedla že odporca ju neprimerane kontroloval, napr. musela
nechávať všetky bločky za nakúpený tovar aj pri bežnom nákupe.

Na pojednávaní konanom dňa 11.3.2015 svedkyňa A. X. uviedla že čo je medzi účastníkmi doma ona

nevie posúdiť, v minulosti sa jej zdalo že medzi účastníkmi fungujú manželské vzťahy normálne. Niekedy
v roku 2012 zostal odporca uzavretý, manželia medzi sebou nekomunikovali, často sa hádali kvôli
maličkostiam; svedkyňa nebola prítomná pri žiadnom fyzickom útoku účastníkov medzi sebou, ani pri
výraznej hádke.
Na otázky sudcu svedkyňa uviedla že na manželské spolužitie sa sťažovala navrhovateľka v tom smere,

že to už medzi nimi nefunguje, rozmýšľala nad rozvodom, jedenkrát sa sťažovala že odporca jej dal
facku. Svedkyňa navrhovateľku opitú nikdy nevidela, nevie že by mala v minulosti nejakého priateľa (t.č.
niekoho má).

Uznesením č. 37P/70/2014-82 zo dňa 5.8.2015 pribral súd do konania znalkyňu Mgr. Z. K., znalkyňu

z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, poradenská
psychológia, ktorej súd uložil aby vypracovala a predložila znalecký posudok vo veci vyšetrenia
maloletých detí a ich rodičov.Odporca uhradil na účet súdu dňa 21.5.2015 preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške
300,00 €; navrhovateľka uhradila na účet súdu dňa 21.5.2015 preddavok na trovy znaleckého
dokazovania vo výške 300,00 €.

Znalkyňa podala znalecký posudok č. 35/2015 vypracovaný dňa 28.10.2015 v ktorom uviedla že
znalecký posudok vypracovala po pohovore s účastníkmi konania a maloletými deťmi, a po ich vyšetrení,
oboznámila sa tiež s výpoveďami účastníkov a svedkov pred súdom. Pre znalecké psychologické
vyšetrenie boli použité štandardné psychologické techniky a metódy pozorovania, anamnestického
spracovania a rozhovoru.

Maloletá K. pri vyšetrení uviedla že otec navrhuje striedavú starostlivosť, čo ona nechce, nevie si to ani
predstaviť, s otcom bývať nechce - vie si predstaviť víkendové stretnutia ak otec urobí nejaký program
(nie tak že strávi čas keď budú deti u neho v krčme - toho sa obáva).
Maloletý W. pri vyšetrení uviedol že otec chce aby deti bývali s ním, no on aj sestra chcú byť s mamou,
maloletý pôjde otca pozrieť, ale nechce s ním bývať, chce bývať s matkou.
Na otázku č. 1. znalkyňa uviedla že vzťah maloletej K. k otcovi je výraznejšie naštrbený tým, že bola

svedkom konfliktu medzi rodičmi, kde sa otec prejavoval voči matke agresívne, čo ťažko znášala. U
maloletéhoW.jevýznamnátúžbapokompletnejrodine,jevýznamnezávislýnamatke,pretojupreferuje,
no nestratil citovú väzbu na otca, aj keď mu zazlieva agresívne správanie sa voči matke, a tendencie
tráviť čas v pohostinstvách; napriek tomu kontakt s otcom veľmi potrebuje.
Na otázku č. 2. znalkyňa uviedla že obe maloleté deti sú na matku intenzívne emočne naviazané,

správanie otca voči matke vnímajú ohrozujúco, máju tendenciu chrániť matku, cítia s ňou, čo vzťah k
otcovi otupuje.
Na otázku č. 3. znalkyňa uviedla že počas rozvodového konania sa zmenilo predovšetkým správanie
rodičov voči sebe navzájom - je neprimerane konfrontačné, zvlášť zo strany otca, čo obidve deti
intenzívne vnímajú, a tým sa vzťah medzi otcom a deťmi stáva problematickým.

Na otázku č. 4. znalkyňa uviedla že záujem rodičov o výchovu detí je skutočný, majú záujem sa o deti
starať; zdá sa že otec si v celej šírke neuvedomil čo starostlivosť obnáša, čoho všetkého sa musí zriecť
(napr. návštev „šenku”).
Na otázku č. 5. znalkyňa uviedla že obidve deti jednoznačne preferujú matku, stavajú sa do pozície jej
ochrancov, útoky na matku preciťujú emotívne, vnímajú ich ako vlastné ohrozovanie. Všetky problémy

riešia s matkou, úroveň ich kontaktu s otcom je viac formálna, aj keď deti vo vnútri cítia citovú viazanosť
s otcom, ale konfrontačná atmosféra tieto emócie potláča u oboch detí (zvlášť u K.); u maloletého W.
je emočná väzba na matku ešte výraznejšia.
Na otázku č. 6. znalkyňa uviedla že vzťahy medzi rodičmi sú narušené, matka stratila aj zvyšky emočnej
viazanosti na manžela; otec napriek neprimeraným verbálnym útokom na manželku je na ňu stále

emočne naviazaný. Konfrontačná atmosféra medzi rodičmi je pre deti zraňujúcou, na ich vývin pôsobí
neurotizujúco, čo môže negatívne vplývať na ich vývin.
Na otázku č. 7. znalkyňa uviedla že pokiaľ návšteva detí u otca prebieha bez konfrontácií, v kľude, a otec
sa deťom venuje, ich vzťahy sa môžu pozitívne rozvíjať, no pokiaľ ich otec nechá samé a venuje sa inej
činnosti, ich vzťahy nemajú šancu sa pozitívne rozvíjať, keď deti alebo otec podľahnú konfrontačným

tendenciám prehĺbi sa medzi nimi citové ochladenie. Zo strany matky je emočná väzba veľmi silná,
matka dokáže na deti pozitívne vplývať, deti ju akceptujú.
Na otázku č. 8. znalkyňa uviedla že ani jeden z rodičov na deti nepôsobí ako autorita - otca vnímajú ako
agresora, matku ako trpiteľku. Vo vzťahu k matke sa jej snažia vyhovieť, sú voči nej viac empatické.
Na otázku č. 9. znalkyňa uviedla že momentálne sú obaja rodičia situáciou významne traumatizovaní -

pokiaľ táto situácia zotrvá dlhšie, aj deti budú dlhšie prežívať stresy z ich konfliktov.
Na otázku č. 10. znalkyňa uviedla že vzhľadom na vyššiu emočnú naviazanosť detí voči matke, u
ktorej nachádzajú pocity bezpečia, je pre ich vývin optimálne ponechať ich v jej starostlivosti a výchove
(doposiaľ sa o ne vzorne starala) - obe deti sa vyjadrili že nechcú byť v starostlivosti otca, sú ochotné
ho počas víkendov navštevovať za predpokladu, že nebude v čase ich návštevy navštevovať „šenk”.

Na otázku č. 11. znalkyňa uviedla že styk maloletých detí s otcom bude najoptimálnejší vo víkendovom
čase, každý druhý týždeň od piatka 17,00 hod. do nedele 19,00 hod., vrátane druhého Vianočného dňa
a prvého Novoročného dňa, a dvoch týždňov počas prázdnin.
Na otázku č. 12. znalkyňa uviedla že striedavá starostlivosť nie je vhodná z dôvodu, že pri nej je
potrebné aby deti boli jednotne vedené, čo je v danom prípade vylúčené, pretože rodičia nedokážu spolu

komunikovať, a tiež z dôvodu že samotné deti to odmietajú (nechcú sa sťahovať, bola by pre nich záťaž
neustále sa prispôsobovať), obe deti chcú aby sa o ne starala matka.
Na otázku č. 13. znalkyňa uviedla že striedavá starostlivosť nepripadá do úvahy - deti ju odmietajú.Uznesením č. 37P/70/2014-117 zo dňa 14.12.2015 súd priznal znalkyni Mgr. Z. K. odmenu za podanie
znaleckého posudku / znalečné vo výške 563,48 € - voči uvedenému rozhodnutiu odporca podal
odvolanie, ktoré následne bude riešené odvolacím súdom.

Matka sa vo veci vyjadrila podaním došlým súdu dňa 14.1.2016 v ktorom uviedla že nemá žiadne
námietky k znaleckému posudku. Maloleté deti žijú s ňou a jej priateľom v spoločnej domácnosti.
Odporca od júla 2015 na deti neprispieva, aj keď poberá rodinné prídavky tieto navrhovateľke nedáva,
teda navrhovateľka deti živí a stará sa o ne bez akejkoľvek finančnej podpory odporcu. Odporca udáva

navrhovateľku na polícii, kvôli čomu sa deti podrobujú výsluchom čo im neprospieva; s maloletým synom
musela navrhovateľka riešiť situáciu prostredníctvom psychológa. Uviedla ďalej že každú nedeľu vozí
maloletú dcéru do Nitry na internát, kam sa má dostaviť do 20,00 hod., pričom sa potrebuje pobaliť a
prichystať, preto nie je možné aby bola u otca v nedeľu do 19,00 hod.

Na pojednávaní konanom dňa 16.5.2016 navrhovateľka uviedla že od 3.7.2015 účastníci nežijú v

spoločnej domácnosti - navrhovateľka sa odsťahovala a od júla 2015 žije so svojím partnerom, spolu aj
s obidvoma deťmi; s odporcom nevedú spoločnú domácnosť, nehospodária spolu, intímne sa nestýkajú,
navrhovateľka sa snaží vyhýbať sa kontaktu s odporcom, nakoľko stretnutie s ním vždy končí konfliktom,
napr. v dome kde t.č. navrhovateľka býva odporca porozhadzoval psie výkaly, roztrhané svadobné fotky
a pod., neustále posiela navrhovateľke nevhodné sms. Vzťahy medzi manželmi sú podľa navrhovateľky

trvalo rozvrátené, nie je možné obnoviť spolužitie, navrhovateľka zásadne odmieta manželské spolužitie
s odporcom. Čo sa týka úpravy práv a povinností k maloletým deťom žiada navrhovateľka o ich zverenie
do jej osobnej starostlivosti - už rok sa o nich stará výlučne sama, deti občasne k odporcovi chodia na
návštevu, po konflikte odporcu s maloletou K. (v opitosti ju vyhodil z domu) deti odmietajú s odporcom
tráviť víkendy. Čo sa týka styku odporcu s maloletými deťmi, navrhovateľka tomuto nemieni brániť, styk

necháva ho na rozhodnutí detí. Výživné žiada určiť vo výške 180,00 € mesačne pre maloletú Kristínu, a
vo výške 150,00 € mesačne pre maloletého W.. Maloletá K. navštevuje strednú školu v N., kde býva na
internáte, pobyt na internáte vrátane stravy a vreckového stojí 140,00 € mesačne; maloletá je zdravá,
ostatné výdavky na ňu sú obvyklé, nezvýšené. Maloletý W. navštevuje základnú školu v mieste bydliska,
zvýšené výdavky sú na neho v sezóne alergií (približne 10,00 € mesačne), nedávno mal birmovku a

predtým lyžiarsky výcvik; zvýšené výdavky na neho nie sú. Navrhovateľka je zamestnaná s príjmom
600,00 až 700,00 € mesačne, iné príjmy nemá. Býva v spoločnej domácnosti s priateľom v jeho dome,
na chod domácnosti vrátane spotreby mu prispieva sumou 90,00 € mesačne, má výdavky za odvoz
odpadu vo výške 51,00 € ročne, žiadne zvýšené výdavky nemá. Partner navrhovateľky je zamestnaný
s príjmom 700,00 až 800,00 € mesačne, platí výživné 300,00 € mesačne na jeho deti.

Na pojednávaní konanom dňa 16.5.2016 odporca uviedol že s rozvodom manželstva nesúhlasí, nakoľko
navrhovateľka odišla z domu, zobrala si aj deti - ide jej o majetkový prospech, bude chcieť podiel z domu.
Je pravdou že od júla 2015 manželia spolu nežijú, nevedú spoločnú domácnosť, nestýkajú sa; odporca
má vedomosť že navrhovateľka žije so svojím partnerom. Uviedol že je pravdou, že vzťahy medzi
účastníkmi nie sú dobré, avšak odporca má navrhovateľku stále rád - ak by súhlasila bol by schopný

manželské spolužitie obnoviť. Žiada (aj napriek výsledku znaleckého dokazovania), aby súd zveril
maloleté deti do jeho osobnej starostlivosti, dokázal by sa o ne riadne postarať, vždy pre ne zabezpečil
všetko čo potrebovali; podľa odporcu deti nechápu situáciu, a keďže boli viac s navrhovateľkou inklinujú
k nej. Odporca požiadal aj o úpravu styku, nakoľko navrhovateľka mu odmieta umožniť stretávanie sa s
deťmi - styk chce upraviť počas víkendov. Odporca je zamestnaný na dohodu s príjmom 70,00 až 80,00 €

mesačne (pracuje iba niekoľko hodín), v predchádzajúcom období pracoval vo firme Europetrucs, tento
zamestnávateľ mu však nevyplácal mzdu, preto dal výpoveď, pracovný pomer skončil v apríli 2014; v
uvedenej firme mal príjem vo výške 350,00 € mesačne, avšak v mesiaci marci zamestnávateľ odporcovi
nezaplatil časť mzdy a nemocenské dávky, preto dal výpoveď (dovtedy mu výplata bola vyplácaná).
Odporca býva v dome sám, náklady na bývanie spolu so spotrebou médií má 100,00 € mesačne, ročne

platí domovú poistku a poistku za automobily spolu vo výške 300,00 €, platí za odvoz odpadu, daň za
psa a domovú daň; má síce zdravotné problémy, na lieky však minie 15,00 € štvrťročne, iné zvýšené
výdavky nemá.
Na pojednávaní konanom dňa 16.5.2016 zástupkyňa kolízneho opatrovníka uviedla že u navrhovateľky
boli prešetrené pomery, pričom neboli zistené žiadne nedostatky. S poukazom na výsledky znaleckého

posudku v prípade rozvodu manželstva odporúča, aby súd deti zveril do osobnej starostlivosti
navrhovateľke a odporcovi určil vyživovaciu povinnosť vo výške primerane jeho možnostiam a potrebám
maloletých detí.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, výsluchom svedkýň V. M. a A.
X., oboznámením sa so znaleckým posudkom č. 35/2015 vypracovaným dňa 28.10.2015 znalkyňou
Mgr. Z. K., oboznámením sa s vyjadreniami účastníkov konania a s listinnými dôkazmi uvedenými

vyššie, vypočul si stanovisko zástupkyne kolízneho opatrovníka ustanoveného maloletým deťom, ako i
oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Účastníci konania uzavreli dňa X.X.XXXX manželstvo, z ktorého sa dňa X.XX.XXXX narodila dcéra K.,
a dňa XX.X.XXXX syn W.; posledným spoločným bydliskom účastníkov konania bola Obec F. D..
Z dôvodu rozdielnych náhľadov na manželské spolužitie, na hospodárenie, výchovu detí, nedôveru

odporcu voči navrhovateľke, a občasnej agresie odporu voči navrhovateľke sa manželia vzájomne
odcudzili; od 15.7.2015 (takmer jeden rok) nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu, intímne
sa nestýkajú, pričom problémy v manželstve trvajú minimálne od roku 2012 (od tohto obdobia manželia
nespávajú v jednej izbe). Navrhovateľka zásadne odmieta obnovenie spolužitia s odporcom, t.č. býva
takmer rok so svojím novým partnerom; podľa odporcu sú vzťahy medzi manželmi zlé, vedel by si však
predstaviť obnovenie manželského spolužitia. Manželstvo dlhodobo neplní svoje spoločenské funkcie,

manželské vzťahy nie je možné upraviť tak, aby účastníci konania v budúcnosti riadne ako manželia žili.
Maloletá K. má XX rokov, študuje na strednej škole v N., počas vyučovacieho týždňa býva na internáte,
inak býva s navrhovateľkou; je zdravá, má potreby primerané jej veku, žiadne zvýšené výdavky ňu nie
sú (pobyt na internáte stojí mesačne cca. 140,00 €, ostatné výdavky na telefón, vreckové, oblečenie,
záujmy a pod. sú obvyklé, nezvýšené).

Maloletý W. má XX rokov, navštevuje základnú školu v mieste bydliska; je zdravý (náklady na lieky má
približne 10,00 € mesačne), má potreby primerané jeho veku, žiadne zvýšené výdavky neho nie sú.
Obe maloleté deti sú významne závislé na matke, sú na ňu emočne naviazané a preferujú ju, nestratil
však ani citovú väzbu na otca, kontakt s ním je potrebný. Vzhľadom na vyššiu emočnú naviazanosť detí
vočimatke,uktorejnachádzajúpocitybezpečia,jepreichvývinoptimálneponechaťichvjejstarostlivosti

a výchove (doposiaľ sa o ne vzorne starala) - obe deti sa vyjadrili že nechcú byť v starostlivosti otca,
sú ochotné ho počas víkendov navštevovať (styk s otcom označila znalkyňa za najoptimálnejší vo
víkendovom čase, každý druhý týždeň); striedavá starostlivosť nie je vhodná, pretože rodičia nedokážu
spolu komunikovať, a naviac samotné deti to odmietajú (nechcú sa sťahovať, bola by pre nich záťaž
neustále sa prispôsobovať), obe deti chcú aby sa o ne starala matka.

Navrhovateľka je zamestnaná s príjmom vo výške 600,00 až 700,00 € mesačne, iné príjmy nemá, na
chod domácnosti vrátane spotreby prispieva sumu 90,00 € mesačne, zvýšené výdavky nemá. Partner
navrhovateľky je zamestnaný s príjmom 700,00 až 800,00 € mesačne, platí výživné 300,00 € mesačne
na jeho deti.
Odporca je t.č. zamestnaný formou dohody o pracovnej činnosti s príjmom 70,00 až 80,00 € mesačne; v

predchádzajúcom období pracoval v riadnom pracovnom pomere s príjmom vo výške 350,00 € mesačne
- uvedený pracovný pomer skončil výpoveďou danou odporcom v apríli 2014 (z dôvodu údajného
nevyplatenia časti mzdy v mesiaci marec 2014). Odporca býva sám, náklady na bývanie spolu so
spotrebou médií má 100,00 € mesačne, ročne platí domovú poistku a poistku za automobily spolu vo
výške 300,00 €, platí za odvoz odpadu, daň za psa a domovú daň; má síce zdravotné problémy, na lieky

však minie 15,00 € štvrťročne, zvýšené výdavky nemá.
Odporca má vytvorené vhodné podmienky na stretávanie sa s maloletými deťmi, vrátane prespávania
detí u neho.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní

žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.
Podľa § 23, ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak

sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23, ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

Podľa § 24, ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jehomajetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24, ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25, ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62, ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62, ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62, ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62, ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65, ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75, ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76, ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Rozhodnutie súdu o úprave výkonu práv a povinností rodičov voči deťom prichádza v zmysle ustanovení

§ 24 a § 25 Zákona o rodine do úvahy v prípade rozhodovanie súdu o rozvode manželstva, z ktorého
pochádzajú maloleté deti, a ak sa na úprave rodičovských práv a povinností nedokážu dohodnúť;
konanie o rozvode manželstva je spojené s konaním o úprave práv a povinností rodičov k maloletým
deťom na čas po rozvode.
Výživným sa rozumie zaobstarávanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj

dieťaťa. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú závislé od jeho veku, od jeho fyzickej a duševnej
vyspelosti, zdravia, záujmov, od spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie. Pri rozhodovaní o
výškevýživnéhosúdzohľadňujeajto,ktorýzrodičovsaodieťastaráosobne,pretožetakútostarostlivosť
jepotrebnépovažovaťzaplnenievyživovacejpovinnosti.Prácaaosobnástarostlivosť jednéhozrodičov
poskytovaná dieťaťu tak môže vyvážiť platby druhého rodiča. Pri určení výšky výživného súd vychádza

aj zo zásady úmernosti, t.j. že životná úroveň dieťaťa sa má prispôsobiť životnej úrovni ostatných členov
rodiny.Pretoakmajúrodičiavzhľadomnasvojeschopnostiamožnostivyššíživotnýštandard,premietne
sa to aj do rozsahu odôvodnených potrieb dieťaťa, a naopak.

Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru že zákonné podmienky pre rozvod manželstva sú v

danom prípade splnené, nakoľko vzťahy medzi manželmi sú dlhodobo vážne narušené a rozvrátené,
manželstvo neplní svoj účel, nie je možné očakávať (hlavne pre odmietavý postoj navrhovateľky)
obnovenie manželského spolužitia. Od 15.7.2015 (t.j. takmer jeden rok) nežijú manželia v spoločnej
domácnosti, nehospodária spolu, intímne sa nestýkajú, pričom problémy v manželstve sa prejavovali
minimálne od roku 2012 (od tohto obdobia napr. manželia nespávali v jednej izbe). Manželia sa

vzájomne odcudzili, navrhovateľka zásadne odmieta obnovenie spolužitia s odporcom, býva takmer rok
so svojím novým partnerom. Podľa názoru súdu manželstvo dlhodobo neplní svoje spoločenské funkcie,
manželské vzťahy nie je možné upraviť tak, aby účastníci konania riadne ako manželia žili (aj napriekpostoju odporcu, podľa ktorého sú vzťahy medzi manželmi síce zlé, on by si však vedel predstaviť
obnovenie manželského spolužitia); z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, že manželstvo rozviedol.
Vo veci úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode súd dospel k

záveru, že obe deti žijú momentálne v prostredí u navrhovateľky / matky, ktoré je pre ne prirodzené a
známe, obe deti sa celkom jednoznačne vyjadrili že nechcú byť v starostlivosti odporcu / otca, dokonca
odmietli aj striedavú osobnú starostlivosť oboch účastníkov / rodičov, prajú si ostať s navrhovateľkou /
matkou (k tej majú aj podľa znalkyne vytvorené silné citové puto, sú na ňu emočne naviazané a preferujú
ju, nachádzajú u nej pocit bezpečia), v starostlivosti a výchove navrhovateľky / matky neboli zistené

žiadne nedostatky alebo pochybenia, vzorne sa o deti stará. V dome, kde t.č. maloleté deti spolu s
navrhovateľkou / matkou bývajú sú vytvorené vhodné podmienky pre ich výchovu. Súd v súvislosti so
zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti prihliadol aj k ich názoru, keď jednoznačne a bez
pochybností (pri vyšetrení znalkyňou) vyslovili želanie bývať s navrhovateľkou / matkou. Z uvedených
dôvodov rozhodol súd o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky / matky; zároveň
rozhodol súd o tom, že obaja účastníci / rodičia majú právo maloleté deti zastupovať a spravovať celý

ich majetok.
Čo sa týka určenia výšky výživného súd prihliadol na príjmové a majetkové pomery a výdavky účastníkov
konania / rodičov (aj partnera navrhovateľky / matky), a na odôvodnené potreby maloletých detí.
Navrhovateľka / matka je zamestnaná s príjmom vo výške 600,00 až 700,00 € mesačne, iné príjmy
nemá, na chod domácnosti vrátane spotreby prispieva sumu 90,00 € mesačne, zvýšené výdavky nemá;

partner navrhovateľky / matky je zamestnaný s príjmom 700,00 až 800,00 € mesačne, platí výživné
300,00 € mesačne na jeho deti. Odporca / otec je t.č. zamestnaný formou dohody o pracovnej činnosti
s príjmom 70,00 až 80,00 € mesačne, v predchádzajúcom období však pracoval v riadnom pracovnom
pomere s príjmom vo výške 350,00 € mesačne (uvedený pracovný pomer skončil výpoveďou ním danou
v apríli 2014, z dôvodu údajného nevyplatenia časti mzdy v mesiaci marec 2014) - v tejto súvislosti podľa

názoru súdu sa odporca / otec vzdal výhodnejšieho zamestnania, preto súd bral pri určovaní vyživovacej
povinnosti do úvahy jeho príjem dosahovaný v predchádzajúcom zamestnaní, zvlášť aj keď odporca /
otec nie je osobou, ktorá by pri vynaložení obvyklého úsilia nemohla dosahovať príjem aspoň vo výške
minimálnej mzdy (nie je invalidný, ťažko zdravotne postihnutý, ani na jeho strane nie sú iné prekážky
pre ktoré by sa nemohol riadne zamestnať!), náklady na bývanie spolu so spotrebou má odporca / otec

vo výške 100,00 € mesačne, ročne platí domovú poistku a poistku za automobily spolu vo výške 300,00
€, má síce zdravotné problémy, na lieky však minie iba 15,00 € štvrťročne, iné zvýšené výdavky nemá.
Ďalšie vyživovacie povinnosti -ako k maloletej K. a maloletému W.- ani jeden z účastníkov / rodičov
nemá. Maloletá K. má XX rokov, študuje na strednej škole v N., počas vyučovacieho týždňa býva na
internáte,inakbývasnavrhovateľkou/matkou;jezdravá,mápotrebyprimeranéjejveku,žiadnezvýšené

výdavky ňu nie sú (pobyt na internáte stojí mesačne cca. 140,00 €, ostatné výdavky na telefón, vreckové,
oblečenie, záujmy a pod. sú obvyklé, nezvýšené). Maloletý W. má XX rokov, navštevuje základnú školu
v mieste bydliska; je zdravý (náklady na lieky má približne 10,00 € mesačne), má potreby primerané jeho
veku, žiadne zvýšené výdavky neho nie sú. S poukazom na všetky uvedené dôvody dospel k názoru, že
určenie výživného odporcovi / otcovi vo výške 50,00 € mesačne na maloletú Kristínu a vo výške 40,00

€ mesačne na maloletého W. je primerané výživné, v súlade s § 75, ods. 1 Zákona o rodine.
Odporca / otec má vytvorené vhodné podmienky na realizáciu styku s maloletými deťmi, deti styk s
ním neodmietajú, majú však výhrady k jeho spôsobu, keď odporca / otec počas stretávania sa s deťmi
navštevuje pohostinské zariadenie - je na odporcovi / otcovi, aby sa tohto konania zdržal, nakoľko deti
sú už dostatočne veľké na to, aby vyslovili vlastný názor na prípadné odmietnutie styku s ním. Preto

súd určil, že odporca / otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň v čase od
9,00 hod. soboty do 15,00 hod. nedele, a počas Vianočných sviatkov v čase od 10,00 hod. do 18,00
hod. dňa 25.12.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého účastníci v
zásade nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod manželstva. Súd síce môže priznať i náhradu

týchto trov ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov, predpoklady pre priznanie
náhrady trov konania v danej veci však neboli splnené, naviac účastníci o náhradu trov konania ani
nepožiadali.
Za príčinu rozpadu manželstva súd považuje zásadnú rozdielnosť názorov na manželské spolužitie, na
hospodárenie a výchovu detí, nedôveru odporcu voči navrhovateľke, čo malo za následok ochladnutie

vzťahov medzi manželmi, ktoré sú už tak vážne narušené, že manželstvo dlhodobo neplní, a už nemôže
plniť svoj účel, a od manželov nemožno očakávať obnovenie riadneho manželského spolužitia.
Vzhľadom k tomu, že odporca podal odvolanie voči Uzneseniu č. 37P/70/2014-117 zo dňa 14.12.2015
o priznaní znalečného znalkyni Mgr. Z. K., súd rozhodne o vrátení preplatku na trovách znaleckéhodokazovania, resp. o trovách štátu až po nadobudnutí právoplatnosti uvedeného rozhodnutia, a to
samostatným uznesením.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiujemožnépodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručenia,kuKrajskému
súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42, ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže

podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák.č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.