Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 18, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/565/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113218112
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3113218112.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.
Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľky MUDr. W. L., trvale bytom M.
I. XXXX/X, J., zastúpená JUDr. Ing. Monikou Kamenskou, bytom Ulica športová 4909/3, Lučenec proti
odporcovi Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, právne
zastúpený MST PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 861 545, so sídlom Zámocké schody 2/A, Bratislava, o

zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo
dňa 06. februára 2015, č.k. 20C/273/2013-195, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľka n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice,
Alžbetina 41, Košice, sp.zn. 3C/3209/2012 zo dňa 19.01.2012. Navrhovateľke náhradu trov konania
nepriznal a odporcu zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu Trenčín súdny poplatok vo výške 331,50
eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods.
1 až 5 Občianskeho zákona, ďalej ust. § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, 2, § 40 ods. 1, § 41 ods. 1 zák.č.

244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ďalej čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čl.
6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS, ďalej čl. 2 písm. a/, čl. 3 ods. 1, 3 prílohou cit. smernice ako aj
rozsudkami Súdneho dvora ES vo veciach C - 240/98, C - 168/05, C - 243/08. Navrhovateľka sa v
prejednávanej veci domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Arbitrážnym súdom Košice
dňa 19.01.2012, sp.zn. 3C/3209/2012, ktorým jej ako žalovanej v rozhodcovskom konaní bola uložená
povinnosť zaplatiť sumu 103,50 eur a trovy rozhodcovského konania v sume 276,- eur odporcovi, ktorý

bol v rozhodcovskom konaní v postavení žalobcu a to z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 písm. c/
a j/ zák.č. 244/2002 Z.z.. Navrhovateľka sa zrušenia rozhodcovského rozsudku domáhala z dôvodu,
že popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy a z dôvodu, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne
záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Súd mal z rozhodcovského spisu za preukázané,
že navrhovateľke bol rozhodcovský rozsudok doručený dňa 28.06.2013 a na tunajšom súde podala
návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku dňa 19.07.2013, t.z. v 30-dňovej lehote podľa ust. § 41

ods. 1 zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Poistná zmluva uzatvorená medzi odporcom
a navrhovateľkou spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv. Súčasťou zmluvy sú
zmluvné podmienky, ktoré navrhovateľka ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené odporcom už
vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú sa vzťahuje
špeciálnyprávnyrežimspotrebiteľskýchzmlúvpodľa§52anasl.Občianskehozákonníka,ust.zákonač.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a ustanovenia európskeho práva. Nie každá zmluvná podmienka,

ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprimeraná s tým, že
takouto sa stáva až za predpokladu, že je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšejzmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy. Obsah rozhodcovskej doložky
bol dodávateľom vopred pripravený. Výkladovým pravidlom povahy neprimeranej zmluvnej podmienky
sú ustanovenia smernice 93/13/EHS. Zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany

spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany aká je stanovená smernicou
93/13/EHS a tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať ustanovenia smernica a vnútroštátneho
práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Rozhodcovská doložka
v predmetnej veci spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť iný spôsob rozhodovania prípadného

sporu, než v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a
nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatným štandardnými podmienkami. Rozhodcovská
doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v prípade
vzniku sporu zo spotrebiteľskej zmluvy podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. V zmysle ustanovení
smernice a jej prílohy sa za nekalú podmienku považuje aj rozhodcovská doložka, ktorá vyžaduje aj od
spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a preto
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v
dôsledku čoho je jej absolútna neplatnosť v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Súd tiež
pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky podporne vychádzal z právnych záverov prijatých
NS SR v rozhodnutiach pod sp.zn. 6Mcdo 9/2012, 6Cdo 1/2012 a 6Cdo 3/2013. Navrhovateľka

pri uzatváraní poistnej zmluvy nebola vôbec oboznámená s rozhodcovskou doložkou, na základe
ktorej budú všetky spory z poistnej zmluvy riešené výlučne cestou rozhodcovského súdu, nebola
poučená o následkoch uzavretia takejto rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo VPP ako aj v osobitných
zmluvných podmienkach. Navrhovateľka uviedla, že so sprostredkovateľom poistenia pri uzatváraní
poistnej zmluvy riešila len otázky ohľadom výšky poistného a jeho platenia poistného plnenia, pričom

poistné podmienky nečítala celé, ale iba ich začiatok, pričom sprostredkovateľ poistenia ju neupozornil
nato, že v poistných podmienkach sa nachádza rozhodcovská doložka. Aj z pripojeného spisovaného
materiálu rozhodcovského súdu je zrejmé isté znevýhodnenie spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní
oproti súdnemu konaniu v zmysle O.s.p., spočívajúca napr. v možnosti spotrebiteľa žiadať nariadenie
pojednávania, avšak za poplatok 36,- eur, paušál na správne náklady v rozmedzí od 84,- do 6.000,-

eur, kratšia lehota na podanie odporu proti rozhodcovskému rozsudku navyše s povinnosťou zaplatiť
poplatok za odpor v opačnom prípade sa neho neprihliada, neexistencia úpravy oslobodenia od
poplatkov, ktoré v skutočnosti vedú súd k záveru, že v prípade postačujúcich informácií poskytnutých
odporcom navrhovateľke by sa táto ťažko rozhodla pre akceptáciu rozhodcovskej doložky. Odporca v
prejednávanej veci tvrdil, že rozhodcovská doložka bola účastníkmi individuálne dojednaná, pretože

osobitné, zmluvné dojednania s rozhodcovskou doložkou sú nezávislé od VPP a navrhovateľka tieto
nemusela podpísať. Z obsahu listín vyplýva, že tak VPP ako aj osobitné zmluvné dojednania sú
ukončené podpisom navrhovateľky a rovnakým dátumom ako poistná zmluva. Ak by sa aj vychádzalo
z toho, že nepodpísaním osobitných zmluvných dojednaní nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy,
nemožno opomenúť fakt, že v časti XV. VPP je uvedené, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z

poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Argumentácia odporcu,
že navrhovateľka sa mohla rozhodnúť, či podpíše poistnú zmluvu aj s rozhodcovskou doložkou nie je
pravdivá, pretože už podpisom poistnej zmluvy a VPP, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy a tiež obsahujú
rozhodcovskú doložku sa navrhovateľka zaviazal strpieť rozhodcovské konanie pre rozhodnutie o
ktoromkoľvek spore z poistnoprávneho vzťahu. Nie je pravdivé tvrdenie odporcu, že navrhovateľka

mohla rozhodcovskú doložku vylúčiť nepodpísaním osobitných zmluvných dojednaní bez toho, aby
tým bol ovplyvnený zvyšok poistného vzťahu, pretože v osobitných zmluvných dojednaniach sú okrem
rozhodcovskej doložky v ods. 3 uvedené aj iné zmluvné dojednania, napr. v ods. 2 sa upravuje otázka
zániku poistenia a teda navrhovateľka nemala možnosť samostatne súhlasiť s ods. 2. Rozhodcovská
doložka, resp. rozhodcovská zmluva, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní je absolútne neplatnou zmluvnou podmienkou a preto možnosť klienta
odmietnuť časť XV. VPP a osobitné zmluvné dojednania v lehote 30 dní od podpisu poistnej zmluvy
nemení nič na neprijateľnosti takejto rozhodcovskej doložky. Značnú nerovnováhu do zmluvného vzťahu
v neprospech spotrebiteľa vnáša aj skutočnosť, že v zmysle VPP účinných v čase poistnej zmluvy
mohol rozhodcovský súd vybrať a kreovať sám odporca ako dodávateľ. Na týchto záveroch nemení

nič ani to, že odporca predložil súdu rozhodnutia KS v Banskej Bystrici s iným právnym názorom s
tým, že pokiaľ rozdielna judikatúra krajských súdov nebude zjednotená Najvyšším súdom, súdu nemôže
ako argument akceptovať z dôvodu jej neustálenosti a rozpornosti. Dôvodom na iný postup nie je ani
nález Ústavného súdu SR II. ÚS 499/2012, nakoľko Ústavný súd skúma napadnuté rozhodnutie NSSR sp.zn. 6Cdo 1/2012 iba z pohľadu ústavnosti, nie z hľadiska správnosti právnych záverov. Pre
neplatnosť rozhodcovskej zmluvy súd návrhu navrhovateľky vyhovel a rozsudok zrušil. Vzhľadom na
tieto skutočnosti bolo potom nadbytočné skúmať, či je splnený aj druhý navrhovateľkou uplatnený dôvod

pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, t.j. že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne
predpisy na ochranu spotrebiteľa.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej navrhovateľke ich náhrada
priznaná nebola, pretože navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že okrem súdneho poplatku si inú

náhradu trov konania neuplatňuje a z obsahu spisu nevyplýva, že by hradila súdny poplatok za návrh. O
povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok z návrhu rozhodoval súd prvého stupňa v náväznosti na ust.
§ 4 ods. 2 písm. za/, § 2 ods. 2 veta prvá a položky 3 písm. c/ Sadzobníka zákona o súdnych poplatkoch
č. 71/92 Zb. s tým, že navrhovateľka sa domáhala ochrany svojho práva, keď tvrdila, že rozhodcovská
zmluvajeneprijateľnouzmluvnoupodmienkouanapoistnúzmluvouzaloženýzmluvnývzťahúčastníkov
dopadajú ustanovenia na ochranu práv spotrebiteľa a preto je navrhovateľka od platenia súdneho

poplatku oslobodená v zmysle § 4 ods. 2 písm. za/ zák.č. 71/92 Zb. a keďže súd jej návrhu vyhovel na
zaplatenie súdneho poplatku z návrhu bol zaviazaný odporca podľa § 2 ods. 2 vety prvej cit. zákona,
pričom súdny poplatok predstavuje podľa sadzobníka položky 3 písm. c/ cit. zákona sumu 331,50 eur.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca, ktorý žiadal, aby krajský súd ako súd odvolací

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná mu náhradu
trov prvostupňového aj odvolacieho konania. V odvolaní poukázal na nepreskúmateľnosť rozsudku,
pričom uviedol náležitosti rozsudku v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p., pričom mal zato, že rozsudok
je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Poukázal na čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ďalej čl. 46 ods.
1 Ústavy SR, rozhodnutia Ústavného súdu s tým, že z okolností ďalej uvedených vyplýva, že pre

rozhodnutie podstatné závery súdu nie sú v odôvodnení rozsudku relevantným spôsobom odôvodnené,
čo zakladá jeho arbitrárnosť. Z odôvodnenia rozsudku nie je vôbec zrejmé, že súd sa zaoberal
otázkou individuálnosti dojednania rozhodcovskej doložky a túto okolnosť vôbec neposúdil. Už vo
svojom vyjadrení k žalobe poukázal na skutočnosť, že podpisom na konci všeobecných poistných
podmienok potvrdil, že si všeobecné podmienky prečítal, vyslovil s nimi súhlas a následne obdržal jeho

vyhotovenia. Odporca pritom zvýraznil, že zo strany navrhovateľa bola podpísaná nielen poistná zmluva,
ale aj osobitne aj všeobecné poistné podmienky a rovnako tieto osobitné zmluvné dojednania nemusel
navrhovateľ podpísať. Odporca v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia súdov, ktoré v obdobných
prípadoch považovali rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú. Poukázal na čl. XV, v ktorom
sa uvádza, že poistník môže do 30 dní od podpisu poistnej zmluvy zo strany poistníka individuálne

odmietnuť bez toho, aby tým bol dotknutý alebo podmienený zvyšok poistného vzťahu. Poukázal na
rozhodnutie NS SR sp.sn. 3Mcdo 14/2011. Súd sa vo svojom rozsudku v súvislosti v posudzovaním
problematiky individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky nevyporiadal. Odporca preto zastáva
názor, že rozhodcovská doložka medzi ním a navrhovateľkou bola dojednaná individuálne, pričom
opačné závery súdu prvého stupňa nie sú správne, ani zákonné. Pokiaľ by sa v prejednávanej veci

odvolací súd nestotožnil s výkladom, že osobitným podpisom dojednania obsahujúce rozhodcovskú
doložku toto zmluvné dojednanie získalo charakter individuálneho dojednania, dosiahol by sa výklad,
podľa ktorého by každá rozhodcovská doložka uzatvorená v spotrebiteľskej zmluve bola neprípustná,
čo nepochybne úmyslom zákonodarcu nebolo. Poukazoval ďalej na skutočnosť, že navrhovateľka
podpísala záznam o požiadavkách a potrebách klienta, ktorý rovnako potvrdzuje, že tretia osoba, teda

sprostredkovateľ poistenia zapísaný v zozname NBS odlišná od poisťovne pri osobnom stretnutí pred
uzavretím poistenia vyčerpávajúco informovala navrhovateľku o všetkých okolnostiach súvisiacich s
poistením. Odporca tento dôkaz záznam o požiadavkách a potrebách klienta počas konania v zmysle
§ 120 ods. 1, 4 aj riadne označil, avšak súd sa napriek tejto skutočnosti s týmto dôkazom vôbec
nevysporiadal, pretože nebol súdu predložený do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania.

Poukázal teda na tú skutočnosť, že týmto postupom súdu, kedy nedal odporcovi čas predložiť tento
dôkaz v zmysle § 120 ods. 4 a § 120 ods. 1 O.s.p. postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred
súdom.Vzhľadomnato,žerozhodcovskádoložkauvedenávčastiXV.VPPbolajednoznačnedohodnutá
ako individuálna zmluvná podmienka a ako taká vylučuje, aby bola považovaná za neprijateľnú
podmienku. Opačné závery súdu prvého stupňa v tom smere, že rozhodcovská doložka nebola

dojednaná individuálne, nie je zákonný, ani správny. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že záver súdu
je v priamom rozpore s judikatúrou ESD C-478/99 a tým, že v priamom rozpore so zmyslom a účelom
prepäto formalisticky stotožniť skúmanú podmienku v spotrebiteľskej zmluve s podmienkou uvedenou
v indikatívnom zozname a prehlásiť ju tým pádom za neprijateľnú. Takáto prax redukcie smernice mái prílohu je v priamom rozpore s účelom a zmyslom smernice. Namietal tiež, že súd v prejednávanej
veci aplikoval nesprávne ustanovenie právneho predpisu, pretože vychádzal zo znenia ust. § 40 ods. 1
v znení platnom ku dňu 31.12.2014. Ďalej poukázal na procesné pochybenie súdu prvého stupňa, ktorý

opomenul vykonať procesnú povinnosť predpísanú v § 118 ods. 2 O.s.p., pričom v nedodržaní tohto
postupu treba vidieť procesnú nesprávnosť, ktorá so zreteľom na individuálne okolnosti v prejednávanie
veci jednak zmarenie účelu sledovaného týmto zákonom. Účelom tohto citovaného ustanovenia je
vytvorenie možnosti pre účastníkov konania vo zvýšenej miere reagovať na neujasnené, resp. sporné
otázky, ktoré súd považuje za najvýznamnejšie. Pokiaľ by súd prvého stupňa postupoval v súlade

s cit. ustanovením O.s.p. bol by odporca mohol venovať náležitú pozornosť a potrebný priestor na
pojednávaniach tým skutkovým, resp. právnym otázkam, ku ktorým zaujíma postoj v podanom odvolaní.
Súdnevykonalohľadneokolnostiuzatváraniapoistnejzmluvydostatočnédokazovanieapretojezrejmé,
že neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností.ČosatýkaSmernice93/13/EHStátoniejenazvrchovanomúzemíSRvočiobčanompriamo
zaväzujúca a je účinok je priamy len za predpokladu, že štát smernicu do svojho právneho poriadku

neimplementoval, prípadne, že smernica zakladá právo občana, nie však jeho povinnosť a konečne sa
jedná o vertikálny vzťah občan a štát. Poukázal na 19 bod odôvodnenia smernice s tým, že odporca v
súlade s rozhodnutím ESD vo veci C-148/78 sa dovoláva priameho účinky smernice z hľadiska aplikácie
19. odseku na poistnú zmluvu, ktorá je predmetom tohto konania a to pre neúplnú implementáciu
smernice do Právneho poriadku SR. Ak teda všeobecné súdu aplikujú vnútroštátne normy zamerané na

ochranu spotrebiteľa, ktorých východiskom je Smernica 93/13/EHS, sú povinné interpretovať a aplikovať
právne normy v súvislosti a s prihliadnutím na zámer tejto smernice obsiahnutý v jej 19 odôvodnení,
ktoré sa poistných zmlúv výslovne dotýka. Z pohľadu princípov právneho štátu treba dodať, že od vstupu
do EÚ zahŕňa reálne poskytnutie súdnej ochrany aj povinnosť súdu ex offo vykonávať eurokonformný
výklad všeobecne a teda nielen v prospech spotrebiteľa. Zámerom smernice nie je hodnotiť podmienky

v poistných zmluvách a preto sa jedná o neprípustný výklad smernica contra légem.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods.

2 O.s.p. sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s vecne správny a vyčerpávajúcim odôvodnením
súdu prvého stupňa, na ktoré zároveň poukazuje.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností
vyvodil správny právny záver. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa reagujúc na

námietky uvádzané odporcom v odvolaní odvolací súd dodáva:

V prejednávanej veci podstata odvolacích námietok spočíva v tom, že odporca považoval rozhodcovskú
doložku za individuálne dojednanú a v náväznosti na tento svoj záver považoval rozsudok súdu prvého
stupňa za nepreskúmateľný, nakoľko mal zato, že súd prvého stupňa sa nedostatočne vysporiadal ako

okolnosťami uzatvorenia samotnej zmluvy, tak aj zmluvným dojednaním, v rámci ktorého môže poistník
do 30 dní od podpisu poistnej zmluvy individuálne odmietnuť dojednania tohto článku.

Smernica rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vychádza nie z
minimálneho okruhu nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať, ale zo vzorového okruhu klauzúl. V

konečnom dôsledku sa okruh neprijateľných podmienok uvedených v § 53 ods. 4 OZ upravil postupne
viacerými novelami až po uplynutí transpozičnej lehoty s tým, že napr. neprimeraná sankcia pod
písmenom k/ bola upravená až novelou vykonanou zák.č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2008,
kým hlavná transpozícia bola vykonaná zák.č. 150/2004 Z.z. účinným od 01.04.2004. Členské štáty si
mohli vybrať do akej miery prevezmú smernicou nekalé klauzuly. Zároveň sa však umožnilo členským

štátom prekročiť rámec smernice, čo umožnilo upraviť okruh neprijateľných podmienok aj širšie ako
odporúča smernica. Členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so
zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou v cieľom zabezpečenia max. stupňa ochrany spotrebiteľa
(čl. 8 Smernice).

Kým smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský zákonodarca upravil
režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách na základe indikatívneho
výpočtu neprijateľných podmienok, t.z. že súdu nič nebráni judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku
spotrebiteľskej zmluvy podľa tzv. generálnej klauzuly § 53 ods. 1 OZ a teda nad rámec zoznamupodmienok uvedených v prílohe smernice alebo okruhu uvedeného v Občianskom zákonníku. Nemožno
preto vylúčiť, že súd so zreteľom na ostatné zmluvné podmienky posúdi rozhodcovskú doložku ako
neprijateľné bez ohľadu na jej znenie, teda že neobstojí žiadna rozhodcovská doložka a priestor pre

rozhodcovské konania bude len pri preukázateľnom individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy zo
strany spotrebiteľa. Odvolací súd poukazuje na kritéria neprijateľnej podmienky, za ktorú sa považuje
podmienka, ktorá je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach strán a táto nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ podľa dôvodovej správy k § 53 ods. 4 písm. r/ OZ môže svoje právo uplatňovať nie

iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne aj v občianskoprávnom
konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila bude v zmysle navrhovaného ustanovenia
považovaná za neprijateľnú. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď
nepoznajú pravidlá arbitráže a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru sa
zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľom, pričom na tom nič nemení
technika predkladania importovania dohody do všeobecne zmluvných podmienok verzus vyhotovenia

štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste, hárku, papiera.

Nemožno tak súhlasiť s názorom odporcom prezentovaným v priebehu konania pred súdom prvého
stupňa ako aj v odvolaní, ktorý mal zato, že vyhotovil samostatné osobitné zmluvné dojednania,
ktoré formuluje vôľu účastníkov v prípade akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami podrobiť sa

rozhodcovskému konaniu a jedná sa o individuálne dojednanie predmetnej rozhodcovskej doložky.
Ako správne konštatoval súd prvého stupňa, ani takto formulovaná časť všeobecných obchodných
podmienok nemá charakter individuálne dojednanej zmluvnej podmienky. Preto odvolací súd zhodne so
súdom prvého stupňa uzatvára, že časť záverečných ustanovení všeobecných poistných podmienok v
predmetnej zmluve uzavretej medzi účastníkmi, ktorá je označená ako osobitné zmluvné dojednanie,

nemá charakter individuálne dojednanej zmluvnej podmienky. Osobitné zmluvné dojednanie sú
súčasťou všeobecných poistných podmienok a uzavretej poistnej zmluvy, čo vylučuje prijatý záver o
osobitne dojednanej zmluvnej podmienke. Navrhovateľka nemala možnosť ovplyvniť obsah predmetnej
doložky. Mohla ju iba prijať ako celok alebo odmietnuť. Obsah tejto rozhodcovskej doložky bol
dodávateľom vopred pripravený a na jej obsahu navrhovateľka nijakým spôsobom neparticipovala. Už

len samotný fakt spochybňuje tvrdenie odporcu, že ide o jej individuálny návrh na riešenie prípadného
sporu v rozhodcovskom konaní. V prejednávanej veci preto neobstojí námietky zo strany odvolateľa
v tom smere, že súd prvého stupňa sa nedostatočne vysporiadal s otázkou individuálnosti dojednania
rozhodcovskej doložky s tým , že odvolací súd v tomto smere vo zvyšku poukazuje na vecne správne
a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje s tým, že rovnako neobstojí

odvolacia námietka zo strany odporcu, ktorý mal zato, že súd prvého stupňa porušil jeho práva na
spravodlivý proces s tým, že vôbec sa nevysporiadal s dôkazom a to záznamom o požiadavkách
a potrebách klienta a neuložil odporcovi predložiť tento dôkaz. Ako vyplýva z obsahu spisu súdu
prvého stupňa na pojednávaní, na ktorom bolo vyhlásené rozhodnutie vo veci samej boli prítomní ako
navrhovateľka s jej právnou zástupkyňou, tak aj právny zástupca odporcu, pričom účastníci boli riadne

poučení v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. s tým, že odporca v prejednávanej veci uviedol, že trvá na
výsluchu svedka, ktorý uzatváral s navrhovateľkou predmetnú zmluvu, avšak o tom, žeby odporca mal
v úmysle predložiť nejaké ďalšie dôkazy sa v spise, v zápisnici z pojednávania záznam nenachádza.
Okrem toho predmetom celého konania na súde prvého stupňa bola otázka individuálnosti dojednania
danej rozhodcovskej doložky, a preto neobstojí námietka zo strany odporcu v tom smere s tým, že

vo vzťahu k tvrdenému porušeniu ust. § 118 ods. 2 O.s.p. je potrebné zdôrazniť, že takéto porušenie
samé o sebe nie je dôvodom umožňujúcim zrušenie rozsudku. Platí totiž ust. 212 ods. 3 O.s.p., podľa
ktorého na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd len, ak mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Z obsahu zápisnice z pojednávania vyplýva, že tak právna zástupkyňa
navrhovateľky ako aj zástupca odporcu boli vyzvaní k zhrnutiu návrhom, resp. k záverečnej reči, ktorá

im bola obom udelená s tým, že ak aj zákonný sudca pred rozhodnutím vo veci neuviedol, ktoré
právne významné skutkové tvrdenia považuje za zhodné a ktoré zostali sporné, táto skutočnosť sama
o sebe nespôsobuje porušenie práv odporcu spočívajúceho v tom, že bolo vydané nepredvídateľné
rozhodnutie súdu. So spornými otázkami mal možnosť sa odporca dôsledne vyporiadať, nakoľko pred
prvostupňovým súdom bol riadne doručený návrh, v ktorom boli opísané všetky významné skutkové

aj právne závery, z ktorých navrhovateľka pri podaní žaloby vychádza. Samotný odporca v priebehu
konania nenamietal procesný postup prvostupňového súdu pri opomenutí aplikácie ust. § 118 ods.2
O.s.p.,aleučiniltakažvpodanomodvolaní.Kpostupomokresnéhosúdubezpoužitia§118ods.2O.s.p.
nedošlo k vydaniu nepredvídateľného rozhodnutia vo veci samej, pretože okresný súd pri rozhodovanívychádzal z právnej argumentácie navrhovateľky, ktorá bola odporcovi počas celého konania známa a
na ktorú opakovane aj reagoval.

Faktom je, že k určitému pochybeniu zo strany súdu prvého stupňa došlo pri aplikácii ust. § 40 ods.
1 zák.č. 244/2002 Z.z., ktoré ku dňu rozhodovania súdu prvého stupňa s prihliadnutím na prechodné
ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2015, § 54 b/ cit. zákona nebolo platné a účinné v znení ako
bolo citované súdom prvého stupňa. Pokiaľ však vychádzame z ust. § 40 ods. 1 písm. a/ cit. zákona,
kedy tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby

účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak po
a/ účastník rozhodcovského konania preukáže, že bod 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú
zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa
na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť alebo, že takáto dohoda
nebola uzavretá podľa Právneho poriadku SR. Pokiaľ teda vychádzame z platného znenia tohto
ustanovenia zákona a zo znenia zákona, z ktorého vychádzal súd prvého stupňa, ktorý konštatoval, že

účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia
tuzemského rozhodcovského rozsudku len, ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera
platnosť rozhodcovskej zmluvy v kontexte nového znenia ust. § 40 ods. 1 písm. a/ bod 1. je v zásade
právneaplikovateľnýnaprejednávanúvec,nakoľkomožnokonštatovať,žerozhodcovskázmluvanebola
uzavretá v súlade s Právnym poriadkom SR, z dôvodov ktoré správne konštatoval súd prvého stupňa,

ktoré boli vyššie bližšie špecifikované. Preto v konečnom dôsledku napriek tomuto pochybeniu zo strany
súdu prvého stupňa toto pochybenie v konečnom dôsledku vplyv na vecnú správnosť napadnutého
rozhodnutia, ktoré v konečnom dôsledku posúdil neplatnosť rozhodcovskej doložky vecne správne a
preto v konečnom dôsledku toto pochybenie napravil odvolací súd správnou citáciou ust. § 40 ods. 1
písm. a/ cit. zákona.

Odvolací súd nezistil ani pochybenie na strane súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov
prvostupňového konania ako aj pri rozhodovaní o povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok za návrh
s prihliadnutím na oslobodenie navrhovateľky od platenia od súdnych poplatkov, nakoľko sa jedná o
spotrebiteľku domáhajúcej sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu a v dôsledku neúspechu

odporcu v konaní je povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na strane odporcu.

Vo vzťahu k prípisu, ktorý doručil odporca odvolaciemu súdu dňa 10.07.2015 v náväznosti na novelizáciu
Exekučného poriadku a to zák.č. 335/2014 Z.z. bod 49. § 243d, odvolací súd konštatuje, že na toto
podanie neprihliadal, pretože tá skutočnosť, že neprebieha exekučné konanie a rozhodcovský rozsudok

ako taký už nemôže byť vykonateľným exekučným titulom nemá vplyv na právnu istotu medzi účastníkmi
konania, pretože podmienky stanovené v rámci zák.č. 335/2014 Z.z. stanovené v § 243d cit. novely sú
predmetom prieskumu v rámci exekučného konania a nie v rámci základného konania, kde predmetom
tohto sporu bolo zrušenie rozhodcovského rozsudku. Preto sa týmto podaním odvolací súd ďalej
nezaoberal.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
a úspešnej navrhovateľke v odvolacom konaní ich náhrada priznaná nebola, nakoľko táto si žiadne trovy
odvolacieho konania neuplatnila a z obsahu spisu jej žiadne trovy konania nevyplývajúc.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .