Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Friday, May 13, 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 8T/8/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116010251
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Manduch

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3116010251.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred samosudcom JUDr. Mariánom Manduchom na hlavnom pojednávaní

v Trenčíne dňa 13.05.2016 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

U. L., nar. XX.XX.XXXX vo I.-U., I. republika, trvale bytom U F. XXX/XX, B.-U., t. č. J. XXX, Z.-B., I.
republika

j e v i n n ý ,ž e

hoci ako otec G. L., nar. XX.XX.XXXX v B., ČR, bytom M. Z. XXXX/XX, Z., je povinný v zmysle § 62
a následne Zákona o rodine, ako aj rozsudku Okresného súdu Trenčín spisová značka 30P/213/2011
zo dňa 09.01.2012, právoplatného dňa 04.07.2012 prispievať na výživu svojej dcéry G. sumou 250,-
Eur mesačne vždy do 15. dňa vopred k jej rukám, pričom si však svoju vyživovaciu povinnosť riadne
neplní od mesiaca január 2015 vrátane až doposiaľ (vrátane mesiaca máj 2016), čím mu vznikol dlh na
bežnom výživnom vo výške 750,- Eur, pričom v rozhodnom období podnikal, kde podnikateľská činnosť

nebola ukončená, pozastavená ani zrušená,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil z nedbanlivosti svoju zákonnú povinnosť vyživovať
iného.

T ý m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á

podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona s prihliadnutím k § 36 písmeno j) Trestného zákona a

s použitím § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť)
mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje obžalovanému skúšobnú dobu 1 (jeden) rok.

Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 51 odsek 4 písmeno d) Trestného zákona súd

ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze zaplatiť k rukám G. L., nar. XX.XX.XXXX v B.,ČR, trvale bytom Z., M. Z. XXXX/XX, v skúšobnej dobe každý mesiac minimálne 1/12 zo sumy 750,- €,
ktorá zodpovedá zameškanému výživnému.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný sa na hlavné pojednávanie v uvedenej trestnej veci nedostavil napriek tomu, že mal
doručenie predvolania na hlavné pojednávanie riadne vykázané dňa 09.03.2016, t.j. bol naň riadne a
včas predvolaný a keďže boli splnené podmienky na konanie hlavného pojednávania v neprítomnosti
obžalovaného v zmysle ustanovenia § 252 odsek 2 Trestného poriadku, obžaloba bola obžalovanému
doručená dňa 09.03.2016, obžalovaný sa mal možnosť v prípravnom konaní vyjadriť ku skutku, ktorý
je predmetom obžaloby, v prípravnom konaní boli dodržané všetky procesné ustanovenia v zmysle

Trestného poriadku a spolu s predvolaním na hlavné pojednávanie bol obžalovaný upozornený na
možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti a tiež bol poučený v zmysle ustanovenia
§ 263 odsek 2 Trestného poriadku, súd v zmysle § 252 odsek 2 Trestného poriadku vykonal hlavné
pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného, keďže s prihliadnutím k povahe veci a jej závažnosti
bolo možné bez súčinnosti obžalovaného pri dokazovaní náležite zistiť skutkový stav, teda v takej

kvalite, ktorá vylúči dôvodné pochybnosti v rozsahu nevyhnutnom pre spravodlivé rozhodnutie súdu.
Pričom s prihliadnutím k vyššie uvedenému bolo možné prejednaním veci na hlavnom pojednávaní
v neprítomnosti obžalovaného dosiahnuť účel trestného konania, ktorý je vyjadrený v ustanovení § 1
Trestného poriadku.

Na základe obžaloby prokurátora, ktorou bolo obžalovanému kladené za vinu spáchanie vyššie
uvedeného skutku vykonal súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie na návrh prokurátora prečítaním
zápisnice o výsluchu obžalovaného z prípravného konania, výsluchom svedkyne G. L. a oboznámením
listinných dôkazov.

Obžalovaný v prípravnom konaní ku skutku uviedol, že si je vedomí svojej
vyživovacej povinnosti na dcéru G. L., vo výške 250,- Eur mesačne k jej rukám. V období od januára
2015 do súčasnej doby si vyživovaciu povinnosť riadne plnil, keďže doložil výpis z internetového
bankovníctva od svojho účtu vedeného v Českej obchodnej banke, číslo XXXXXXXXX/XXXX. Z tohto
výpisu jednoznačne vyplýva, že výživné odchádzalo na účet dcéry číslo F a to nasledovne. Výživné za

január 2015 dňa 03.03.2015. Výživné za február, marec, apríl 2015 dňa 15.04.2015. Výživné za máj
2015 dňa 10.06.2015. Výživné za jún 2015 dňa 03.07.2015. Výživné za júl 2015 dňa 25.08.2015.
Výživné za august 2015 dňa 13.10.2015. Výživné za september 2015 dňa 30.10.2015. Z tohto
výpisu teda vyplýva, že výživné má zaplatené až do mesiaca september 2015. Za mesiace október,
november zaplatí v čo najkratšej dobe.

Svedkyňa G. L. na hlavnom pojednávaní uviedla: „Obžalovaný uhrádzal výživné k mojim rukám za
predmetné obdobie január 2015 až doposiaľ nasledovne: 3.3.2015 čiastku 250,- Eur, 15.4.2015 čiastku
750,- Eur, v dňoch 10.6.2015, 3.7.2015, 25.8.2015, 13.10.2015, 30.10.2015, 29.12.2015, 15.1.2016,
19.1.2016, 24.2.2016 a 9.3.2016 po 250,- Eur s tým, že k 15.5.2016 mi je dlžný na výživnom čiastku

1000,- Eur. Otec mi navyše okrem platieb, ktoré som už uviedla, žiadnym iným spôsobnom neprispieva
na výživu a videla som ho naposledy asi pred 3 rokmi, predtým ako som dosiahla 19 rokov. Momentálne
pokračujem v štúdiu na VŠ manažmentu, 1.7.2016 by som mala mať promócie a mala by som ukončiť
štúdium na VŠ. Jedná sa o denné bakalárske štúdium. Ja bývam v spoločnej domácnosti s matkou
a sestrou na adrese môjho trvalého bydliska v Trenčíne. Vďaka mojej matke som mala zabezpečené

všetky základné potreby aj v súvislosti so štúdiom, aj napriek tomu, že si obžalovaný riadnym spôsobom
neplnil svoju vyživovaciu povinnosť. V podstate posledné 3 roky som nebola s obžalovaným v žiadnom
kontakte, ani telefonickom.“

Na hlavnom pojednávaní boli napokon oboznámené listinné dôkazy a to: výpis z bankového účtu, rodný

list, potvrdenia o štúdiu, rozsudky OS Trenčín, rozsudok KS v Trenčíne, lustrácia v reg. priestupkov a
odpis z RT.

Súd na základe zabezpečených dôkazov, potrebných pre náležité objasnenie predmetného skutkového
stavu trestnej veci, ich vykonaním a vyhodnotením mal bezpochyby za preukázané, že sa skutok

uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku stal, a že tohto sa dopustil v celom rozsahu obžalovaný.Súd bez narušenia skutkovej totožnosti oproti podanej písomnej obžalobe upravil primerane žalovaný
skutok v zmysle záverov zistených skutočností vyplývajúcich však až z dokazovania v konaní pred
súdom. Obžalovaný bol zo spáchania tohto skutku usvedčovaný predovšetkým výpoveďou svedkyne

G. L. v konaní pred súdom a všetkými relevantnými zabezpečenými a vykonanými listinnými dôkazmi,
pričom súd nemal žiaden relevantný dôvod o pravdivosti a hodnovernosti týchto usvedčujúcich
dôkazov pochybovať. Uvedené vykonané dôkazy totiž vzájomne korešpondujú, na seba nadväzujú a
vytvárajú ucelený a logický reťazec usvedčujúci obžalovaného zo spáchania predmetného skutku. Bolo
nepochybne preukázané, že obžalovaný v rozhodnom období podnikal, kedy podnikateľská činnosť

nebola ukončená, pozastavená ani zrušená a teda bol spôsobilý vykonávať prácu, pričom neboli zistené
takéokolnosti,ktorébymohlimaťrelevantnýdopadnanemožnosťplneniasijehovyživovacejpovinnosti,
ktorá mu vyplýva jednak zo Zákona o rodine a napokon aj v zmysle rozhodnutia súdu o určení výšky
výživného,pričomuvedenéužkonštatovaliajobčianskoprávnesúdy.Predovšetkýmsasúdplnestotožnil
so závermi občianskoprávnych súdov o určení vyživovacej povinnosti obžalovaného voči maloletému
dieťaťu v rámci predmetného obdobia, kedy možno takto určenú vyživovaciu povinnosť považovať

za primeranú oprávneným požiadavkám tohto dieťaťa, možnostiam a schopnostiam povinného, t. j.
obžalovaného po celé obdobie, aj vo vzťahu k možnostiam a schopnostiam svedkyne, ktorá svoju
povinnosť vo väčšej miere vyvažovala, resp. aj vyvažuje poskytovaním bezprostrednej starostlivosti
výchovou, ale aj výživou u maloletého dieťaťa, pričom nemožno opomenúť ani skutočnosť, že životná
úroveň maloletých detí nemá byť v zásade nižšia ako životná úroveň povinnej osoby, t. j. osoby,

ktorej bola súdom uložená povinnosť platiť výživné, čo je v zásade s platnou úpravou Zákona o
rodine, pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov voči deťom. V danom prípade teda súd nezistil iné
skutočnosti, na základe ktorých by dospel k iným záverom o výške vyživovacej povinnosti obžalovaného
za inkriminované obdobie než tak, ako určili občianskoprávne súdy, ktorá je vyššie už uvedeným
zásadám vyplývajúcim z citovanej zákonnej úpravy primeraná. Rovnako nemal súd žiadne pochybnosti

o ustálenej výške dlhu na výživnom v zmysle skutkových zistení vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na základe uvedeného preto predmetný skutok po právnej stránke napĺňa v celom rozsahu tak formálne
znaky (subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka) ako aj materiálny znak, t. j. stupeň
spoločenskej nebezpečnosti skutkovej podstaty trestného činu prečinu zanedbania povinnej výživy

podľa§207odsek1Trestnéhozákona.Obžalovanýakosubjektspĺňapodmienkytrestnejzodpovednosti
zhľadiskaveku.Pritomnebolizistenéžiadnerelevantnéskutočnosti,ktorébyodôvodňovalinepríčetnosť
obžalovaného, či zníženie jeho príčetnosti. Naplnená teda v zmysle vyššie uvedeného bola aj objektívna
stránka tým, že obžalovaný si najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil z nedbanlivosti zákonnú
povinnosť vyživovať iného. Súčasne bola rovnako naplnená aj subjektívna stránka, t. j. nedbanlivosť, a

to vo forme vedomej. Objektom v danom prípade boli oprávnené potreby detí v zmysle platného Zákona
o rodine, resp. ich zákonný nárok na výživu. Materiálna stránka, t. j. stupeň spoločenskej nebezpečnosti
bol celkom zrejme vyšší než nepatrný aj s poukazom na výšku dlhovaného výživného, ako aj obdobie,
po ktoré si obžalovaný svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu riadne neplnil.

Obžalovaného v mieste trvalého bydliska bližšie nepoznajú, doposiaľ nebol priestupkovo prejednávaný
a ani súdne trestaný.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť

jeho nápravy.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný viedol pred spáchaním predmetného trestného činu riadny život
súd prihliadol k poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písmeno j) Trestného zákona, na ktorú musí
súd podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadať, a

priťažujúca okolnosť zistená nebola, teda prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znížila sa horná
hranica zákonom stanovenej výmery trestu odňatia slobody za prečin zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 odsek 1 Trestného zákona (až 2 roky) o jednu tretinu podľa § 38 odsek 3 v spojení s § 38 odsek 8
Trestného zákona, teda horná hranica zákonom stanovenej výmery trestu odňatia slobody sa znížila na
16 mesiacov, čím prichádzalo do úvahy uloženie trestu odňatia slobody v rámci výmery až 16 mesiacov.

Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s
prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a osobu páchateľa, dospel súd k záveru, že účel trestu podľa
§ 34 odsek 1 Trestného zákona bude v danom prípade naplnený uložením výchovného trestu odňatiaslobody, t. j. nespojeného s jeho výkonom v primeranej výmere s podmienečným odkladom jeho výkonu
na primeranú skúšobnú dobu. Plnenie vyživovacej povinnosti voči svojim deťom, ktoré nie sú schopné sa
samé živiť, je základnou povinnosťou ich rodičov. Neplnenie, či obchádzanie tejto povinnosti prináša tak

ako aj v tomto prípade pre matku detí, ale aj pre samotné deti, značné problémy nielen s ich výživou, ale
aj so zabezpečovaním ich ďalších základných životných potrieb a má dôležitý vplyv na rozvoj telesných
a duševných vlastností dieťaťa. Obžalovaný si túto svoju základnú a nesmierne dôležitú povinnosť
neplnil, avšak pred spáchaním predmetného trestného činu viedol riadny život. Je potrebné poukázať
na skutočnosť, že obžalovaný momentálne má možnosť zabezpečenia zdroja financií na riadne plnenie

vyživovacej povinnosti a prípadný nepodmienečný trest odňatia slobody by mal za následok oddelenie
obžalovaného od tejto možnosti. Preto bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody v dolnej polovici
vyššie uvedenej a upravenej trestnej sadzby s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú
dobu 1 rok, za súčasného uloženia primeranej povinnosti, ktorá je v konkrétnom vzťahu k spáchanému
trestnémučinuavpodstatepredstavujepríkaznapozitívnesprávanieobžalovanéhoviesťriadnyspôsob
života, čo zodpovedá tak naplneniu individuálno-preventívneho a s ním následne spojeného generálno-

preventívneho účinku trestu.

Predmetnétrestnékonanienebolospojenés adhéznymkonaním,t.j.skonanímonáhradeškody,keďže
dlh obžalovaného spočívajúci v nezaplatenom výživnom nie je dlhom zo škody spôsobenej trestným
činom, ale dlhom z nesplnenia zákonnej povinnosti.

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil z nedbanlivosti svoju zákonnú povinnosť vyživovať
iného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na krajský súd. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva

už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.