Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 4, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/533/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214221082
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4214221082.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa:

Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 proti odporcovi: L. D., nar. X.X.XXXX,
trvale bytom U. F. o zaplatenie 9.934,32 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 9.934,32 € spolu s úrokom vo
výške 465,57 €, úrokom z omeškania vyčísleným ku dňu zosplatnenia úveru vo výške 6,70 €, úrokom
z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 10.480,77 € od 2.10.2012 do 19.11.2012, úrokom z
omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 10.399,89 € od 20.11.2012 do zaplatenia, ako aj náhradu
trov konania titulom súdneho poplatku sumu vo výške 624,- €, to všetko v mesačných splátkach po

150,- € splatných vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do
úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 25.11.2014 navrhovateľ súdu doručil návrh, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť
mu neuhradenú istinu vo výške 9.934,32 €, neuhradené úroky vo výške 465,57 €, neuhradené poplatky
za upomienky a výzvy vo výške 60,- €, neuhradené úroky z omeškania ku dňu zosplatnenia vo výške

6,70 €, úrok vo výške 13,90 % ročne zo sumy 10.000,- € od 2.10.2012 do 19.11.2012, úrok vo výške
13,90 % ročne zo sumy 9.934,32 € od 20.11.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 10.480,77 € od 2.10.2012 do 19,11.2012, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne
zo sumy 10.399,89 € od 20.11.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania. Návrh na začatie konania
odôvodnil tým, že odporca s ním uzatvoril dňa 23.5.2012 zmluvu č. 20/243/12, na základe ktorej mu
bol poskytnutý úver vo výške 10.000,- €, ktorý sa odporca zaviazal splatiť v pravidelných mesačných
splátkach. Po vyčerpaní poskytnutého úveru odporca porušil svoje zmluvné povinnosti, preto bol listom

zo dňa 21.5.2013 vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru. Odporca z dlžnej sumy titulom
úveru uhradil len sumu 80,88 €. Ku dňu podania návrhu pohľadávka voči odporcovi predstavuje sumu
dlžnej istiny úveru vo výške9.934,32 €, dlžných úrokov vo výške 465,57 €, dlžných úrokov z omeškania
vo výške 6,70 €. Taktiež si uplatnil na zaplatenie zmluvný úrok ako aj úrok z dlžnej sumy počnúc
od 2.10.2012 do zaplatenia. Titulom náhrady trov konania si uplatnil na zaplatenie náhradu súdneho
poplatku za návrh.

V priebehu konania pred otvorením pojednávania vzal navrhovateľ písomným podaním zo dňa 4.6.2015
návrh na začatie konania v časti o zaplatenie poplatkov za upomienky a výzvy vo výške 60,- € s
príslušenstvom späť a konanie žiadal v tejto časti zastaviť. Zároveň navrhol pripustiť zmenu petitu. O
tomto podaní navrhovateľa rozhodol tunajší súd uznesením č.k. 14C/533/2015-35 zo dňa 23.9.2015.Súd vo veci nariadil pojednávanie. Vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením
obsahu listín založených v spise a to výpisu z hlavnej knihy, úverovej zmluvy, upomienky, poslednej

upomienky, výzvy na predčasné splatenie úveru, všeobecných obchodných podmienok, podania
navrhovateľa zo dňa 4.6.2015 - čiastočného späťvzatia návrhu, prehľadu finančných transakcií,
uznesenia č.k. 14C/533/2015-35 zo dňa 23.9.2015 a ostatných ku spisu pripojených listín, prečítaním,
a na základe takto vykonaného dokazovanie ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Z úverovej zmluvy č. 20/243/12 zo dňa 23.5.2012 vyplýva, že odporcovi bol poskytnutý úver vo výške
10.000,- €, ktorý sa zaviazal splácať mesačnými splátkami po 154,49 € s dobou splatenia 120
mesiacov počnúc od 15.6.2012 do 15.5.2022. Odporca bol tiež povinný uhrádzať poplatok za správu
úverového účtu vo výške 1,99 € mesačne. Úroková sadzba bola medzi účastníkmi konania dohodnutá
vo výške 13,90 % ročne, RPMN vo výške 15,44 % pri priemernej RPMN vo výške 12,45 %. Celkove
sa odporca titulom úveru zaviazal uhradiť navrhovateľovi sumu vo výške 18.777,60 €. Neoddeliteľnou

súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky. Ako vyplynulo z výpisu z hlavnej knihy zo dňa
1.10.2012, k tomuto dňu dlh odporcu predstavoval sumu 10.000,- €, nezaplatené úroky sumu 480,77
€ a nezaplatené sankčné poplatky sumu 6,70 €. Pre neplnenie zmluvných podmienok, nesplácanie
úveru riadne a včas navrhovateľ písomne upomienkou zo dňa 22.6.2012 vyzval odporcu na zaplatenie
aktuálnej dlžnej sumy, písomne poslednou upomienkou zo dňa 23.7.2012 odporcu opätovne vyzval na

zaplatenie dlžnej sumy pod hrozbou vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Keďže odporca ani na
túto upomienku navrhovateľa nereagoval, navrhovateľ písomným podaním zo dňa 17.9.2012 vyhlásil
predčasnú splatnosť úveru ku dňu 30.9.2012 a odporcu vyzval na zaplatenie dlžnej sumy. Odporca
zo sumy poskytnutého úveru uhradil dňa 19.11.2012 sumu 80,88 €. Ku dňu vyhlásenia predčasnej
splatnosti pohľadávka navrhovateľa predstavovala sumu dlžnej istiny úveru vo výške 9.934,32 €,

dlžných úrokov vo výške 465,57 €, dlžných úrokov z omeškania vo výške 6,70 €. Okrem zaplatenia
tejto sumy si navrhovateľ uplatnil i zaplatenie zmluvného úroku a úroku z omeškania počnúc odo dňa
nasledujúceho po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru.

Odporca v priebehu konania uznal, že s navrhovateľom uzavrel úverovú zmluvu, na základe ktorej

mu pol poskytnutý úver vo výške 10.000,- €. Tiež uznal, že úver riadne nesplácal, preto navrhovateľ
poskytnutý úver zosplatnil. Konštatoval, že jeho dlh titulom úverovej zmluvy môže predstavovať sumu
vyššiu ako 9.000,- €, pričom úver nesplácal z dôvodu finančných problémov, existencie iných záväzkov,
ktoré musel plniť a tiež zo zdravotných problémov. Požiadal súd o povolenie možnosti uhradiť dlžnú
sumu v mesačných splátkach po 150,- € s lehotou splatnosti do 20. dňa v príslušnom mesiaci. K svojim

osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom doplnil, že je zamestnaný ako vodič v medzinárodnej
doprave s príjmom vo výške 1.200,- € mesačne netto. Je ženatý a má dve maloleté deti. Jeho manželka
je poberateľkou prídavkov na dve deti a rodičovského príspevku mesačne vo výške cca. 230,- €. Spolu
s manželkou vlastní rodinný dom s pozemkom v obci F., v ktorom dome spolu s rodinou býva. Na
nehnuteľnosti viazne ťarcha v podobe záložného práva titulom hypotekárneho úveru. Inú nehnuteľnosť

on a ani jeho manželka nevlastnia. Tiež nevlastnia motorové vozidlo, prípadne inú hnuteľnú vec väčšej
hodnoty. Titulom nákladov na bývanie uhrádzajú mesačnú zálohovú platbu za elektrinu vo výške 55,- €,
mesačnú zálohovú platbu za plyn vo výške 60,- € a za spotrebu vody sumu vo výške 55,- € štvrťročne. Zo
svojho príjmu uhrádzajú splátku hypotekárneho úveru vo výške 241,50 € mesačne, keď doplnil, že tento
úver by mali splácať ešte približne 25 rokov. Vedie sa voči nemu viacero exekúcií, ktoré sú uhrádzané

zrážkami z jeho príjmu. Zo svojho príjmu uhrádza aj poistné titulom troch poistných zmlúv na životné
poistenie a to celkove sumou 74,- € mesačne. Tiež uhrádza poplatok za mobilné telefóny mesačne vo
výške cca. 50,- €.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadovanézaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej
zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov

na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel

ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010

Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od
1.4.2004,predpisomlexspecialis,spoukazomna879fods.3,4Občianskehozákonníka.Súdtedavzťah
účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 a nasl. Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu a podľa zákona č. 129/2010 Z.z.. v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., platného v čase omeškania výška úrokov z omeškania je
o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou

označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť
tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a
žeztohtodôvodumuselobyťrozhodnutéovecisamejvjehoneprospech.Zmyslomdôkaznéhobremena
jeumožniťsúdurozhodnúťovecisamejajvtakýchprípadoch,kedynebolipreukázanéurčitéskutočnosti

významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý
nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety
prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).
Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,

ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie
dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom)
uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie
neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť
označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať

uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca
uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom,
ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť,
musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto
súvislostihovoríotzv.presúvanídôkaznéhobremena.Idetuorozdeleniebremenatvrdeniaadôkazného

bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako
právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.
Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy
riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.
Predmetom konania v tejto veci bol záväzok odporcu, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere. I keď sporná

zmluva predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného
zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na odporcu je potrebné hľadieť
ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka.
Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď
sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na
občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny

alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný
zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd
ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (týkajúce sa spotrebiteľa

a spotrebiteľských zmlúv).

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol
záväzkovoprávny vzťah titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zo strany navrhovateľa bol odporcovi
poskytnutýspotrebiteľskýúver,ktorýsaodporcazaviazalsplatiťnavrhovateľovipravidelnýmimesačnými

splátkami. Odporca titulom poskytnutého úveru mal navrhovateľovi uhradiť 120 splátok po 154,49 €,
120 x mesačný poplatok za správu úverového účtu vo výške 1,99 € mesačne, celkove sumu 18.777,60
€. Pre neplnenie zmluvných povinností odporcom, navrhovateľ písomným podaním zo dňa 17.9.2012
oznámil odporcovi, že vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a odporcu vyzval na splatenie celého dlhu z
titulu úveru do 30.9.2012. Uvedené v priebehu konania zo strany odporcu namietané nebolo. Súd tak

uzatvára, že úverová zmluva jej predčasným ukončením zanikla, pričom navrhovateľ poskytol odporcovi
lehotu na splnenie povinnosti zo zmluvy do 30.9.2012. Čo sa týka uplatneného nároku, súd vykonaným
dokazovaním dospel k záveru, že zo strany navrhovateľa bol dôvodne uplatnený nárok na zaplatenie
dlžnej sumy vo výške 9.934,32 €, vyčísleného úroku vo výške 465,57 € ako aj úroku z omeškania vovýške 6,70 €. Keďže odporca neprodukoval žiaden dôkaz o tom, že by dlžnú sumu titulom predčasne
ukončeného zmluvného vzťahu navrhovateľovi uhradil, súd návrhu v tejto časti vyhovel a odporcu
zaviazal na zaplatenie tejto sumy tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, keď navrhovateľ v tejto

časti uplatneného nároku uniesol dôkazné bremeno a uplatnený nárok preukázal. Pokiaľ ide o uplatnený
zmluvný úrok vo výške 13,90 % ročne zo sumy 10.000,- € za obdobie od 2.10.2012 do 19.11.2012
a zo sumy 9.934,32 € od 20.11.2012 do zaplatenia, súd v tejto časti považoval návrh za nedôvodný.
Súd má za to, že navrhovateľ má nárok na zmluvný úrok len do času účinkov predčasného ukončenia
zmluvného vzťahu (ku ktorému došlo z dôvodu porušovania zmluvných povinností dlžníkom), pretože

týmto jednostranným právnym úkonom sa pohľadávka veriteľa zosplatnila v celom rozsahu. Vzhľadom
aj na účel zmluvného úroku, ktorým je odplata za poskytnuté peňažné prostriedky, zosplatnením úveru
poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, stratil
navrhovateľ právo uplatňovať si zmluvné úroky aj naďalej. Je nesporné, že úverový vzťah spočíva
v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia poskytnutých prostriedkov má dlžník platiť úroky.
Pokiaľ si účastníci zmluvného vzťahu nedohodnú čas, na ktorý sa úver poskytuje, vzniká veriteľovi

právo na úroky až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov. Pokiaľ si však účastníci zmluvného
vzťahu dohodnú úverové obdobie (čo je i daný prípad) a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do
dohodnutej doby nevráti, prichádza do úvahy za obdobie po splatnosti úveru len nárok na úroky z
omeškania. Ide pritom o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom, pričom tento má sankčnú povahu.
Podľa názoru súdu dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov platia len do splatnosti dlhu

a od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na
ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj
z úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. V danej
veci navrhovateľ pristúpil k ukončeniu zmluvného vzťahu (z dôvodu porušovania zmluvných povinností
odporcom) a tým treba považovať celý dlh za splatný a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania.

V tejto súvislosti súd poukazuje i na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa
zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo odporcu k plateniu zmluvných úrokov aj po zosplatnení úveru
odchyľovalo od zákona v neprospech spotrebiteľa, pretože by zhoršilo jeho postavenie. S poukazom na
uvedené súd návrh v časti uplatneného zmluvného úroku zamietol.

Je nepochybné, že odporca sa riadnym nezaplatením dlžnej sumy dostal do omeškania, preto ho súd
zaviazal zaplatiť navrhovateľovi i uplatnený úrok z omeškania z dlžnej sumy istiny a zmluvného úroku
(vyčíslených ku dňu predčasného zosplatnenia vo výške 10.480,77 €) počnúc od 2.10.2012 do
19.11.2012 a zo sumy 10.399,89 € počnúc od 20.,11.2012 do zaplatenia (keď ku dňu 19.11.2012, t.j. po
predčasnom zosplatnení úveru, odporca realizoval úhradu vo výške 80,88 €), keď ku dňu 2.10.2012 už

odporca bol v omeškaní s plnením svojho dlhu. Úrok z omeškania bol zo strany navrhovateľa uplatnený
v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 517 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia
vlády č.87/1995 Z.z.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p.. Navrhovateľovi ako v

konaní neúspešnému účastníkovi len v nepatrnej časti, priznal náhradu trov konania v plnej výške, ktorá
pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 624,- €.

Lehotu na plnenie súd určil v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p., keď vyhovel žiadosti odporcu o uloženie
povinnosti plnenia v splátkach. Výšku určenej mesačnej splátky súd považoval za primeranú výške

dlžnej sumy a dobe splatenia, pričom uloženie povinnosti zaplatenia dlžnej sumy v splátkach a ich výška
s ohľadom na postavenie obchodnej spoločnosti navrhovateľa na finančnom trhu podľa názoru súdu
nijako neohrozí jeho ďalšie podnikateľské aktivity a ani vážne nezasiahne jeho majetkovú sféru.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.