Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 3, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Sžo/223/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201544
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1014201544.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: A.L.K. Humenné, spol. s r. o., so sídlom
Štefánikova 22, Humenné , IČO: 36 471 046, právne zastúpený: JUDr. Ján Spišák, advokát, so sídlom
Idanská 17, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej
republiky, so sídlom Dobrovičova 12, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 19293/2014, 3384/2014-640 zo dňa 14. júla 2014, konajúc o odvolaní žalobcu proti

uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 195/2014-62 zo dňa 7. septembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 7. septembra 2015,
č.k. 1S 195/2014-62, p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením podľa § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“) nepriznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov.

V odôvodnení uznesenia krajský súd vychádzal jednak z obsahu ustanovenia § 138 ods. 1 O.s.p. a
taktiež zo žalobcom predloženého vyplneného tlačiva pre dokladovanie pomerov účastníka konania.
Uviedol, že rozhodnutie súdu, ktorým sa účastníkovi konania povoľuje oslobodenie od súdnych

poplatkov musí vychádzať z odôvodnených potrieb žiadateľa, vzhľadom k jeho osobným, zárobkovým
a majetkovým pomerom, ako aj z povahy uplatneného nároku a treba prihliadať aj na výšku súdneho
poplatku v konkrétnej prejednávanej veci. Povinnosťou súdu je skúmať splnenie podmienok pre
oslobodenie od súdnych poplatkov v každom prípade individuálne a to aj vzhľadom na individuálnosť
každého konania. U právnických a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi, súd berie zreteľ i na povahu ich
podnikateľskej činnosti, stav a štruktúru majetku, platobnú schopnosť a pod. Nepriaznivá hospodárska

situácia obchodnej spoločnosti ako dôsledok podnikania nemôže byť paušálnym dôvodom pre priznanie
oslobodenia od súdnych poplatkov.

Krajský súd podotkol v rámci oslobodenia právnickej osoby od súdneho poplatku na ten fakt, že ak ide
o okolnosti, ktoré sú dané takmer vo všetkých konaniach, v ktorých vystupujú ako účastníci konania
podnikatelia vykazujúci stratu namiesto zisku, ako jedného zo základných pojmových znakov podnikania

a pokiaľ by zákonodarca okolnostiam takejto povahy pripisoval význam z hľadiska oslobodenia od
platenia súdneho poplatku, vyjadril by to legislatívne zaradením týchto konaní, či účastníkov do
ustanovení, ktoré upravujú vecné alebo osobné oslobodenie od súdneho poplatku v § 4 ods. 1 a 2
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Činnosť podnikateľa
je zameraná za účelom dosahovania zisku, povinnosťou podnikateľa je nielen vykonávať svoju činnosť
tak, aby dosahoval zisk, ale takisto aby sa starostlivo a dôsledne zaoberal aj uspokojovaním jemu

prislúchajúcim pohľadávkam voči iným dlžníkom. Povinnosťou žalobcu ako právnickej osoby okrem
iného je vyvíjať snahu o úhradu pohľadávok, ktoré vlastní a to celým radom zákonných prostriedkov,ktoré mu umožňujú včasné a riadne splnenie pohľadávok, ktoré sú v jeho vlastníctve, čím dôjde
i k zabezpečeniu dostatočných prostriedkov na úhradu súdneho poplatku v tomto konaní. Krajský
súd poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sžf/41/2010 zo dňa

26.10.2010, či nález Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 748/2013.

Prvostupňový súd je toho názoru, že právnickú osobu nemožno podrobiť rovnakým kritériám ako
sociálne slabú fyzickú osobu. Zákon (Občiansky súdny poriadok) bližšie nevysvetľuje pojem pomery
účastníka, bez pochyby však musí ísť o pomery majetkové (a ak je žiadateľom fyzická osoba aj rodinné a

zdravotné), majúce základ v okolnostiach, ktoré nie sú len dočasnej či prechodnej povahy a odôvodňujú
záver, že žalobca celkom alebo sčasti nemôže splniť poplatkovú povinnosť. Nepriaznivá hospodárska
situácia žalobcu je dôsledkom skutočností, ktoré majú pôvod v podnikaní a s podnikaním nevyhnutne
súvisia. Ak by nepriaznivá hospodárska situácia ako dôsledok podnikania bola dôvodom na oslobodenie
od súdnych poplatkov, znamenalo by to prenesenie časti rizika, ktoré je spojené s podnikaním, na štát.
Nemožno prenášať dôsledky podnikateľského rizika formou úľav z poplatkovej povinnosti na štát.

Samotná skutočnosť, že účastník konania svoje súčasné pomery (s ohľadom na deklarovanú absenciu
príjmov)subjektívnevnímaakopomery(krajne)ťaživé,podľakrajskéhosúdu,eštenepredstavujedôvod,
pre ktorý by už boli splnené podmienky v zmysle § 138 ods. 1 O.s.p. Súd v takomto prípade musí skúmať
celkové pomery účastníka, prihliadať na charakter sporu a výšku poplatku, ktorý má byť zaplatený, a to s

ohľadom na posúdenie, či splnenie poplatkovej povinnosti je v reálnych možnostiach účastníka a či nie.

K nepriznaniu podpôr v poľnohospodárstve za roky 2005 - 2014 ako k dôvodu platobnej neschopnosti
žalobcu krajský súd uviedol, že podpora nie je určená na riešenie ekonomickej situácie poľnohospodára,
je finančným príspevkom na modernizáciu spoločnosti. Žiadateľ nemá na projektovú podporu právny

nárok. Schválenie podpory závisí od objemu finančných prostriedkov vyčlenených na výzvu a od kvality
predloženého projektu. Krajskému súdu nie je zrejmé, z akého titulu si žalobca bral úvery, pričom
vedel, že nemá právny nárok na podporu v poľnohospodárstve. V danom prípade nenastala u žalobcu
žiadna skutočnosť, ktorú by bolo možné vyhodnotiť ako vis maior a prvostupňový súd je toho názoru,
že platobná neschopnosť žalobcu spočíva v podnikateľskom riziku žalobcu ako právnickej osoby, ktorý

investoval do svojej spoločnosti viac, ako si mohol dovoliť. Spoliehanie sa na podporu od štátu, ktorá
nie je nárokovateľná, bola zo strany žalobcu rizikom, ktoré spôsobilo jeho platobnú neschopnosť.

Krajský súd toho názoru, že nepriaznivá hospodárska situácia podnikateľa ako dôsledok jeho
neuváženého podnikania nemôže byť paušálnym dôvodom na priznanie oslobodenia od súdnych

poplatkov. Zároveň dal do pozornosti aj tú skutočnosť, že v prípade preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného je súdny poplatok vo výške 70,- €, ktorý nie je likvidačný pre žalobcu vzhľadom na majetok,
ktorý je v jeho vlastníctve a ktorý nepodlieha exekučnému konaniu (motorové vozidlá).

II.

Proti uzneseniu krajského súdu č.k. 1S 195/2014-62 zo dňa 07.09.2015 podal žalobca v zákonnej
lehote odvolanie, prostredníctvom ktorého žiadal, aby najvyšší súd zrušil napadnuté uznesenie a
vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, alternatívne aby zmenil napadnuté uznesenie a priznal
žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov, a to z dôvodu, že rozhodnutie krajského súdu vychádza z

nedostatočne zisteného skutkového stavu a z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalobca v odvolaní uviedol, že mu prislúcha oslobodenie od súdnych poplatkov vzhľadom k jeho
nepriaznivým finančným a hospodárskym súčasným pomerom, v značnej miere zavineným žalovaným.

Žalobca poukázal na skutočnosť, že je účastníkom viacerých exekučných konaní, ako povinný, a do
týchto exekučných konaní sa dostal z dôvodu druhotnej platobnej neschopnosti, následkom nepriznania
dotácií v poľnohospodárstve, na ktoré vzniká žiadateľovi po splnení zákonných požiadaviek právny
nárok. Žalobca konštatoval, že do nepriaznivých finančných pomerov sa nedostal svojím zavinením
alebo prevzatím neprimeraných podnikateľských rizík. Závery krajského súdu o tom, že na podporu v

pôdohospodárstve nie je právny nárok nemá podľa žalobcu oporu v skutkovom ani v právnom stave veci.

III.Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom
v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Os.p.) postupom bez

nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu
proti uzneseniu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov nie je možné vyhovieť.

Najvyšší súd z predloženého spisového materiálu krajského súdu zistil, že žalobca sa žalobou podanou
na krajskom súde domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 19293/2014, 3384/2014-640 zo dňa

14.07.2014, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie platobnej agentúry č. 500/1387/17798/2013 zo dňa
16.04.2014 o neposkytnutí podpory formou jednotnej platby na plochu.

Žalobca nezaplatil súdny poplatok za žalobu súčasne s jej podaním, preto ho krajský súd výzvou zo dňa
11.02.2015 vyzval, aby v lehote 10 dní zaplatil súdny poplatok za žalobu v sume 70,- € podľa položky
č. 10 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku

za výpis z registra trestov (ďalej len „ZSP“).

Uvedená výzva na zaplatenie súdneho poplatku bola právnemu zástupcovi žalobcu doručená dňa
23.02.2015.

Žalobca v stanovenej lehote súdny poplatok nezaplatil, na základe čoho krajský súd uznesením č.k. 1S
195/2014-53 zo dňa 16.04.2015 konanie zastavil podľa § 10 ods. 1 ZSP. Predmetné uznesenie bolo
právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 28.04.2015.

NavyššieuvedenéuznesenieozastaveníkonaniaprávnyzástupcažalobcureagovaldoručenímNávrhu

na oslobodenie od súdnych poplatkov spolu s vyplneným Tlačivom pre dokladovanie pomerov účastníka
konania (§ 138 ods. 2 O.s.p.), v lehote na podanie odvolania. V ňom uviedol stav hotovosti žalobcu v
čase podania návrhu na oslobodenie vo výške 0,- €; majetok žalobcu - nehnuteľnosti (obytný dom, dom,
kravín, bytovka, oblúkova hala) zaťažené záložným právom a exekúciou, hnuteľné veci (traktor Zetor,
osobný automobil Škoda Octavia); peňažné záväzky spolu vo výške 173 000,- €, pôžičky a úvery.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ ZSP poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania
alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 10 ods. 6 ZSP, ak v lehote na podanie odvolania proti uzneseniu o zastavení konania pre

nezaplatenie súdneho poplatku je podaná žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov a súd aspoň
čiastočne oslobodenie prizná, zrušuje sa uznesenie o zastavení konania. Ak došlo len k čiastočnému
oslobodeniu, súd vyzve na zaplatenie súdneho poplatku v takom rozsahu, ktorého sa oslobodenie
netýka.

Podľa § 138 ods. 1 O.s.p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od
súdnychpoplatkov,aktopomeryúčastníkaodôvodňujúaaknejdeosvojvoľnéalebozrejmebezúspešné
uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie
a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

Podľa § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v
tejtočasti,sapoužijúprimeraneustanoveniaprvej,tretejaštvrtejčastitohtozákona.Opravnýprostriedok
je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky opravný prostriedok nie je prípustný.

Zákonodarca v citovanom ustanovení Občianskeho súdneho poriadku pripúšťa možnosť čiastočného,
prípadne úplného oslobodenia od súdnych poplatkov. Predpokladom priznania oslobodenia od súdnych
poplatkov je v prvom rade samotná žiadosť účastníka konania, preukázanie dôvodov, spočívajúcich
v majetkových, sociálnych, finančných a pod. pomeroch účastníka, odôvodňujúcich oslobodenie od
súdnych poplatkov a súčasne preukázanie, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie

alebo bránenie práva. Povinnosťou súdu je skúmať splnenie podmienok pre oslobodenie od súdnych
poplatkov v každom prípade individuálne a to aj vzhľadom na individuálnosť každého konania.Účelom ustanovenia § 138 O.s.p. je, aby účastníkovi nebolo len pre jeho majetkové a sociálne
pomery znemožnené uplatňovať alebo brániť svoje právo. Pre priznanie oslobodenia od súdnych
poplatkov musia byť súčasne splnené dve podmienky. Prvou je nepriaznivá finančná, resp. majetková

situácia a druhou skutočnosť, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo
bránenie práva (teda quasi pravdepodobnosť úspechu v ďalšom konaní na strane žiadateľa). V
prípade fyzických osôb sa prihliada aj na osobné a rodinné pomery. Vychádzajúc, ako z jazykového
výkladu uvedeného zákonného ustanovenia, tak i zo zásady rovnosti účastníkov občianskeho súdneho
konania, deklarovanou taktiež Európskym súdom pre ľudské práva, zákon nerozlišuje medzi subjektmi

podnikateľskými a nepodnikateľskými. Oprávnenosť žiadosti preto súd hodnotí z hľadiska splnenia
uvedených podmienok, pričom vychádza zo skutočností, preukázaných žiadateľom.

O oslobodení od súdnych poplatkov v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia súd rozhoduje na
návrh účastníka konania, ku ktorému je tento povinný pripojiť listinné dôkazy, deklarujúce jeho majetkové
pomery. Odvolací súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia o nepriaznivých pomeroch

je výlučne na žalobcovi.

Podľa § 121 O.s.p. netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti,
ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne
záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom

vestníku Európskej únie.

Podľa§125O.s.p.zadôkazmôžuslúžiťvšetkyprostriedky,ktorýmimožnozistiťstavveci,najmävýsluch
svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny,
ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Majetkové pomery žalobcu nemožno považovať za skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z
jeho činnosti a konanie o oslobodenie od súdneho poplatku nie je konaním, v ktorom by zákon ukladal
súdu vyhľadávaciu povinnosť vo vzťahu k dôkazom potrebným na zistenie skutkového stavu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky má za to, že predložené dôkazy zo strany žalobcu nezakladajú

priznanie oslobodenia od súdneho poplatku, ktorý je v tomto prípade 70,- €. „Pre posúdenie dôvodnosti
priznania oslobodenia od súdnych poplatkov z hľadiska pomerov účastníka sú rozhodujúce najmä jeho
majetkové a sociálne pomery, ale aj výška súdneho poplatku a povaha nároku.“ (Uznesenie Najvyššieho
súdu SR, sp.zn. 6Sžo/190/2009).

V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu slovenskej republiky, súd je povinný skúmať objektívnu
neschopnosť účastníka zaplatiť súdny poplatok, a nie okolnosti, na základe ktorých k tejto neschopnosti
došlo. Pre odvolací súd je teda bezpredmetný argument žalobcu o tom, že do platovej neschopnosti sa
dostal v dôsledku nepriznania podpory v pôdohospodárstve od žalovaného, t.j. v konečnom dôsledku
mu platobnú neschopnosť spôsobil žalovaný.

„Povinnosťou súdu rozhodujúceho o návrhu účastníka konania podľa § 138 ods. 1 O.s.p. je primárne
skúmať objektívnu neschopnosť účastníka zaplatiť súdny poplatok a nie skúmať na základe akých
skutočností táto neschopnosť nastala. V opačnom prípade by totiž mali prístup k súdu len nepodnikatelia
a solventné podnikateľské subjekty, čo by odporovalo základným princípom materiálneho právneho
štátu. Pokiaľ teda objektívna neschopnosť účastníka zaplatiť súdny poplatok existuje, môže súd dospieť

k záveru o nepriznaní oslobodenia len v prípade, že ide o svojvoľné či zrejme bezúspešné uplatňovanie
práva, čo je tiež potrebné náležite odôvodniť.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
6Sžo/14/2011 zo dňa 31.05.2011)

Odvolací súd sa síce nestotožňuje s názorom krajského súdu ohľadom povinnosti podnikateľa niesť

podnikateľské riziko a neprenášať ho na štát (aj s poukazom na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu
slovenskej republiky, napr. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Obo/127/2008),
avšak zároveň konštatuje, že žalobca nepreukázal objektívnu neschopnosť účastníka konania zaplatiť
súdny poplatok. Žalobca síce vyplneným tlačivom deklaroval nulovú hotovosť na účtoch či nehnuteľnýmajetok zaťažený záložným právom a exekúciou, avšak podľa názoru najvyššieho súdu žalobca nijakým
spôsobom nepreukázal, že nie je v jeho možnostiach zaplatiť súdny poplatok vo výške 70,- €. Žalobca
neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania majetkových pomerov. Pokiaľ ide o vlastné imanie,

žalobca túto kolónku nevyplnil vôbec. Odvolací súd teda konštatuje, že žalobca dostatočným spôsobom
nepreukázal objektívnu nemožnosť uhradiť súdny poplatok, keďže tlačivo na dokladovanie pomerov
nevyplnil v plnom rozsahu, tak ako je potrebné. Uloženie povinnosti zaplatiť súdny poplatok vo výške
70,- € nepredstavuje podľa odvolacieho súdu tak vysokú sumu, ktorú by žalobca nebol schopný uhradiť.

Krajský súd sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal otázkou svojvoľného alebo zrejme bezúspešného
uplatňovania alebo bránenia práva. Odvolací súd však má za to, že pokiaľ nebola splnená podmienka
nepriaznivej finančnej situácie žalobcu pre oslobodenie od súdneho poplatku, nie je potrebné skúmať
splnenie druhej kumulatívnej podmienky bezúspešného uplatňovania alebo bránenia práva.

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu podľa

250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pretože krajský súd vo veci rozhodol po
vecnej i právnej stránke správne a jeho postup pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na oslobodenie od
súdneho poplatku maximálne rešpektoval a chránil jeho práva na spravodlivý súdny proces.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.