Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 2, 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6C/147/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8209204211
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Ivanecký
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8209204211.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci žalobcu T. V.,
nar. XX.X.XXXX, L. L. XX, XXX XX X., zastúpeného JUDr. Jánom Škrabom, advokátom so sídlom
Sovietskych hrdinov 200, 089 01 Svidník proti žalovanému T. W., nar. XX.X.XXXX, L. L. XXXX/XX, XXX
XX X., zastúpenému JUDr. Jánom Jurčom, advokátom so sídlom Partizánska 5, 085 01 Bardejov, za
účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance

Group, so sídlom Štefanovičova 4, 016 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o náhradu škody vo výške
18.228,40 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

1. Nárok žalobcu na náhradu bolestného vo výške 780,9 Eur z a m i e t a .
2. Nárok žalobcu na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 1.110,2 Eur z a m i e t a .
3. Nárok žalobcu na náhradu stratu na zárobku počas doby pracovnej neschopnosti vo výške 81,96
Eur z a m i e t a .

4. O trovách konania súd rozhodne v lehote do 30. dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou, podanou na tunajšom súde dňa 7.9.2009 domáhal proti žalovanému náhrady škody
na zdraví v celkovej výške 18.228,4 Eur spolu s 9,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 18.228,4 Eur
od právoplatnosti rozsudku, pozostávajúcej z vecnej škody vo výške 145 Eur za poškodenie oblečenia
žalobcu v dôsledku zakrvavenia riflových nohavíc vo výške 56 Eur a vetrovky vo výške 89 Eur, ďalej
bolestného vo výške 3.780 Eur, sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 11.480 Eur a straty na

zárobku vo výške 2.767,74 Eur. Uplatnil si náhradu trov konania. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a
uplatnilsináhradutrovkonania.Navýzvužalovanéhovstúpildokonanianajehostranevedľajšíúčastník
- KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, ktorý navrhol žalobu zamietnuť. V priebehu
konania vzal žalobca svoj nárok na ročné úroky z omeškania späť, na základe čoho súd konanie v
zodpovedajúcom rozsahu zastavil.

Na pojednávaní dňa 15.5.2012 žalobca uviedol, že si nárok na náhradu straty na zárobku uplatňuje

vo výške, ktorá je vyčíslená na čísle listu 152, čo je oznámenie Colného úradu Prešov, že počas
práceneschopnosti žalobcu predstavuje výška straty na zárobku žalobcu za obdobie od 17.2.2008 do
14.12.2008 v sume 2.417,15 Eur a za obdobie od 23.3.2009 do 13.4.2009 predstavuje výška straty na
zárobku 16,35 Eur. To dokopy dáva 2.433,5 Eur.

Súd vykonal dokazovanie žalobou, vyjadreniami účastníkov a vedľajšieho účastníka na strane

žalovaného, lekárskymi správami, lekárskym posudkom o bolestnom a sťažení spoločenského
uplatnenia MUDr. T. zo dňa 4.6.2009, znaleckým posudkom MUDr. P. číslo 81/2009, vyjadrením N..P., vyšetrovacím spisom ČVS: ORP - 12/DI-BJ-2008, potvrdeniami Colného úradu Prešov, ostatným
spisovým materiálom.

Žalovaný bol v roku 2008 vlastníkom osobného motorového vozidla Ford Focus EČV: X. XXX H. a
má platne uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u
vedľajšieho účastníka. Dňa 16.2.2008 v čase okolo 18.00 hod. viedol žalovaný svoje osobné motorové
vozidlo smerom z ulice Partizánskej v Bardejove na ulicu Pod papierňou v Bardejove a po prejdení

križovatky pri predajni Rojbel nevenoval náležitú pozornosť situácii na ceste a tak vo svojom jazdnom
pruhu zrazil pravou prednou časťou svojho motorového vozidla žalobcu, ktorý prechádzal cez cestu z
ľavej strany, pričom mu spôsobil zranenia a to zlomeninu diafýzy, píšťaly a ihlice vpredu. V súvislosti
s predmetným skutkom sa voči žalovanému viedlo trestné konanie. Uznesením Pv 172/2008 - 7 zo
dňa 15.5.2008 prokurátor Okresnej prokuratúry v Bardejove podmienečne zastavil trestné stíhanie
žalovaného a podľa § 216 ods. 2 Tr. poriadku mu určil skúšobnú dobu v trvaní jeden a pol roka. Vedľajší

účastník plnil žalobcovi bolestné vo výške 1.301,5 Eur na základe lekárskeho posudku MUDr. T., pričom
uplatnil voči žalobcovi ako poškodenému krátenie vo výške 50% pre prítomnosť alkoholu v krvi žalobcu
a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 2.964,5 Eur na základe lekárskeho posudku MUDr. T.,
pričom uplatnil voči žalobcovi ako poškodenému krátenie vo výške 50% pre prítomnosť alkoholu v krvi
žalobcu. Vedľajší účastník plnil žalobcovi titulom straty na zárobku sumu 2.228,59 Eur.

Z obsahu vyšetrovacieho spisu OR PZ ODI v Bardejove číslo ČVS:ORP-12/DI-BJ-2008 bolo zistené,
že v súvislosti s uvedenou dopravnou nehodou bol žalovaný na základe uznesenia Okresného
riaditeľstva policajného zboru - Okresného dopravného inšpektorátu v Bardejove zo dňa 21.4.2008 číslo
ČVS:ORP-12/DI-BJ-2008 v spojení s uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry číslo Pv 172/08-5

zo dňa 2.5.2008 trestne stíhaný pre prečin ublíženia na zdraví podľa 157 ods.1 Trestného zákona z
dôvodu, že pri vedení vozidla porušil ust.§3 ods. 2 písm. a/ a § 4 ods.3 písm. i/ zákona č.315/1996
Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, nevenoval náležitú pozornosť situácii na ceste, keď
vo svojom jazdnom pruhu prednou pravou časťou svojho vozidla zrazil žalobcu, ktorý prechádzal cez
cestu z ľavej strany, pričom mu spôsobil zranenia zlomeninu diafýzy píšťaly a ihlice vpravo. Toto trestné

stíhanie bolo uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry v Bardejove zo dňa 15.5.2008 č.Pv 172/08-7
podmienečne zastavené s určením skúšobnej doby v trvaní jeden a pol roka, v ktorej sa žalovaný
osvedčil. Z obsahu vyšetrovacieho spisu vyplýva, že žalovaný v priebehu vyšetrovania potvrdil, že ku
zrážke chodca- žalovaného došlo za okolností, ako sú uvedené v uznesení o jeho trestnom stíhaní s
tým, že je si vedomý toho, že mal venovať pozornosť prechádzajúcemu chodcovi, aj keď situáciu na

vozovke sledoval spolu so svojou manželkou, ktorá ho na uvedeného chodca upozorňovala.

V zmysle lekárskeho posudku vypracovaného MUDr. T. T. dňa 4.6.2009, bolo poranenie žalobcu
198d zlomenina píšťaly alebo oboch kostí predkolenia liečená operáciou a lekár určil počet bodov

bolestného na 180 bez zvýšenia podľa § 9 zákona. Lekár určil zároveň hodnotu sťaženia spoločenského
uplatnenia žalobcu na 410 bodov a to 389 skrátenie pravej dolnej končatiny 50 bodov, 405 poúrazová
deformita kostí predkolenia s osovou odchýlkou 25 stupňov na 250 bodov, 410 obmedzenie pohyblivosti
členkového kĺbu ľahkého stupňa na 60 bodov a 432b rozsiahla plošná jazva 38 cm na 50 bodov.
Žalobca bol v súvislosti s vyššie uvedeným poškodením zdravia ošetrený v Nemocnici Sv. Jakuba, n.o.

Bardejov a to v dňoch 13.3.2008, 27.3.2008, 3.4.2008, 10.4.2008, 17.4.2008, 24.4.2008, 2.5.2008,
15.5.2008, 29.5.2008, 3.7.2008, 17.7.2008, 21.8.2008, 9.10.2008, 20.11.2008, 19.2.2009, 3.3.2009,
2.4.2009, 9.4.2009 a 4.6.2009, absolvoval rehabilitáciu dňa 29.7.2008 a 21.8.2008 a boli mu urobené
chirurgické zákroky dňa 18.2.2008, 20.2.2008, 26.2.2008, 3.3.2008 a 23.3.2009.

Podľa výpovede znalca N.. P. technickou príčinou vzniku dopravnej nehody bola neskorá reakcia
žalovaného ako vodiča osobného motorového vozidla na pohybujúceho sa chodca - žalobcu. Žalovaný
by zabránil zrážke s žalobcom ak by na nehodový dej reagoval o 0,52 sekundy až 0,33 sekundy skôr. Na
druhej strane je podstatná skutočnosť, kde sa v čase potrebnej reakcie žalovaného nachádzal žalobca,
pričom tento sa nachádzal v ľavom jazdnom pruhu vo vzdialenosti od stredovej čiary 0,29 metra až 0,18

metra. Spôsob chôdze žalobcu po vozovke nebol správny, chodec mal prechádzať cez vozovku kolmo a
nemalsananejzdržiavaťbezdôvodne. Žalobcasapovozovkepohybovalneobvyklenízkourýchlosťou,
pričom táto v okamihu zrážky predstavovala 0,550 metrov za sekundu. Žalobca vstupoval na vozovku
zľava, pričom do miesta zrážky prešiel 6,4 metra po vozovke a potreboval na to 11,53 sekundy, čo jemožnépovažovaťzabezdôvodnézdržiavaniesachodca navozovke. Včasevstupuchodcanavozovku
sa žalovaný nachádzal 162,67 metra až 192,86 metra od miesta činu, čo je veľká až značná vzdialenosť,
čiže vodič chodca vôbec nemusel vidieť. Chodec by zabránil vzniku zrážky ak by zostal stáť v mieste,

kde vstupoval do vozovky, prípadne ostal stáť v oblasti stredu vozovky. Ak by sa chodec pohyboval
v dolnej hranici pomalej chôdze, keďže chodec išiel rýchlosťou nižšou ako je dolná hranica pomalej
chôdze, vzniku nehodového deja by zabránil. Takisto by k nehode nedošlo, ak by sa chodec pohyboval
kolmo po vozovke. Pomalú rýchlosť chodca po vozovke je možné nepriamo zdôvodniť požitím alkoholu
zo strany chodca. Žalobca mal v čase dopravnej nehody namerané množstvo alkoholu v krvi 1,11 mg/l,

pričom podľa znalca z technického hľadiska je možné hodnotiť pohyb chodca v čase vzniku dopravnej
nehody ako neočakávanú prekážku. na druhej strane rýchlosť pohybu osobného motorového vozidla
žalovaného v čase pred vznikom dopravnej nehody bola 52,7 km/h. až 62,7 km/h. Vodič by nehode
nezabránil, ani keby sa pohyboval povolenou rýchlosťou 60 km/h. Nárazová rýchlosť bola 31 km/h,
pričom znalec sa priklonil k tomu, že vodič jazdil nižšou ako maximálnou povolenou rýchlosťou.

Zo znaleckého posudku MUDr. P. č. 81/2009 vyplýva, že zdravotný stav žalobcu pred dopravnou
nehodou zo dňa 16.2.2008 bol dobrý. Netrpel žiadnymi obmedzeniami ani ťažkosťami, ktoré by
mali negatívny vplyv na liečbu a následky poranenia ľavého predkolenia dňa 16.2.2008. Žalobca
pri dopravnej nehode dňa 16.2.2008 utrpel zlomeninu ľavého predkolenia, ktorá pozostávala z
trieštivej zlomeniny rozhrania hornej a strednej tretiny holennej kosti s posunom úlomkov a zlomeniny

lýtkovej kosti na rozhraní hornej a strednej tretiny jej strednej časti. Žalobca sa liečil a bol PN od
16.2.2008 do 14.12.2008 a od 23.3.2009 do 13.4.2009. Vzhľadom k spomaleniu hojenia zlomeniny
je možné predĺženie liečby a PN akceptovať. Liečba žalobcu prebiehala štandardným spôsobom. V
priebehu liečby sa v súvislosti s poraneniami vyskytli nasledovné komplikácie - 1. kožný defekt a
2.spomalené hojenie zlomeniny. Všetky komplikácie majú príčinný vzťah s predmetným zranením

pri úraze. Zlomenina strednej časti predkolenia je bezprostredne po úraze a po operácii spojená so
silnými bolesťami. Táto silná bolesť trvala niekoľko hodín, kedy zaúčinkovali lieky na tlmenie bolesti a
končatina bola znehybnená dlahou. Bolesť potom prešla do stredne silnej bolesti v trvaní niekoľkých
dní a neskôr prešla do slabej bolesti trvajúcej niekoľko týždňov až mesiacov. Bolesti budú pretrvávať
celý život, intenzita je a bude slabá. Psychické následky predmetného úrazu u žalobca sú vylúčené a

žalobca bol počas liečby odkázaný na pomoc inej osoby. Stanovenie bodového hodnotenia MUDr. T. je
insuficientné(nedostatočné)formálne,naviacdoúvahynebolobranéaniodstránenieosteosyntetického
materiálu v roku 2009. Znalec určil podľa zákona č. 437/2004 Z.z. bolestné na celkový počet 450
bodov a to 198d - zlomenina oboch kostí predkolenia liečená operáciou : 180 bodov, podľa § 9
ods. 5 písm. b/ zákona č. 437/2004 Z.z. zvýšená o polovicu pre bolestivý spôsob liečby : 90 bodov

a podľa § 9 ods. 6 písm. a/ zákona č. 437/2004 Z.z. ako aj zvýšená pre infekciu a defekt v rane o
polovicu 90 bodov, 239. ošetrenie defektu predkolenia: 20 bodov, 239. uzatvorenie defektu predkolenia
25 bodov, 239. odstránenie kovového materiálu 30 bodov, pričom znalec podľa § 9 ods. 6 písm.
b/ zákona č. 437/2004 Z.z. pre bolestivý spôsob liečby zvýšil toto bodové ohodnotenie o polovicu
15 bodov. Záverečnú hodnotu bolestného nie je možné zvyšovať. Znalec určil bodové ohodnotenie

sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu na 410 bodov a to 389b skrátenie pravej dolnej končatiny
50 bodov, 405 poúrazová deformita kostí predkolenia s osovou odchýlkou 25 stupňov na 250 bodov,
410a obmedzenie pohyblivosti členkového kĺbu ľahkého stupňa na 60 bodov a 432/b rozsiahla plošná
jazva 38 cm na 50 bodov a súhlasil s jeho stanovením v zmysle posudku MUDr. T.. Z medicínskeho
hľadiska úraz zanechal u žalobcu deformitu pravého predkolenia s uhlovou odchýlkou, skrátenie pravej

končatiny o cca 3cm, ľahké obmedzenie hybnosti v pravom členkovom kĺbe, plošné jazvy pravého
predkolenia v rozsahu cca 35 cm, čo nie je možné hodnotiť ako zohyzdenie. Jediným obmedzením
žalobcu z traumatologického hľadiska je ľahká porucha chôdze a s ňou súvisiace obmedzenia. Kvalita
života žalobcu oproti stavom pred úrazom je určite znížená - bolesti, krívanie nohy, ale trvalé následky
žalobcu sú bežné, ničím výnimočné z traumatologického hľadiska. Stav žalobcu je stabilizovaný. K

zvýšeniu bodového ohodnotenia bolestného žalobcu podľa § 9 ods. 5 písm. a/,b/ zákona napriek
tomu, že liečba prebiehala štandardným spôsobom došlo z toho dôvodu, že každá liečba zlomeniny
je bolestivá, hlavne v prípade operačného riešenia zlomeniny. Čo sa týka konkrétnej bolesti, vzniká
samotnou zlomeninou alebo manipuláciou so zlomeninou, teda zošrubovaním zlomeniny a následnou
liečbou, ktorá okrem medikamentóznej spočívala aj v podávaní infúzií. Každý defekt tela je v priebehu

niekoľkých minút infikovaný. Infekcia žalobcu bola slabej intenzity. Zlomenina dlahy žalobcu v priebehu
liečby predĺžila liečenie a bolesť žalobcu.Podľa potvrdenia zamestnávateľa žalobcu Colného úradu Prešov bol žalobca práceneschopný v
dôsledku úrazu od 17.2.2008 do 14.12.2008 a bol mu vyplatený v zmysle zákona č. 328/2002 Z.z. za
prvých desať dní dočasnej pracovnej neschopnosti služobný plat. Po uplynutí prvých desiatich dní do

30. dňa dočasnej neschopnosti vrátane bolo žalobcovi vyplatené nemocenské vo výške 70% čistého
denného služobného platu. Žalobcovi bol priznaný služobný plat k 1.1.2008 vo výške 27.980,- Sk, čistý
plat vo výške 21.186,- Sk. Za čas dočasnej práceneschopnosti boli žalobcovi vyplatené dávky: 1.
od 17.2.2008 do 26.2.2008 služobný plat vo výške 9.327,- Sk, 2. od 27.2.2008 do 17.3.2008 náhrada
služobného platu vo výške 13.340,- Sk ( február 2.001,- Sk a marec 11.399,- Sk), 3. od 18.3.2008 do

14.12.2008 nemocenské vo výške 126.998,- Sk.

Priemerná mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky za rok 2007 činila 668,72 Eur (20.146,-
Sk) a za rok 2008 činila 723,03 Eur (21.782,- Sk).

Rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. 6C 147/2009 - 238 zo dňa 21.5.2013 súd zastavil konanie v

časti o zaplatenie 9,5% ročného úroku z omeškania zo sumy 18.228,4 Eur od právoplatnosti rozsudku,
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za bolesť vo výške 1.495,4 Eur, náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1.110,2 Eur a náhradu za stratu na zárobku vo výške 81,96
Eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol, uložil
žalovanému povinnosť uhradiť súdny poplatok vo výške 161 Eur na účet OS Bardejov a rozhodol, že o

trovách konania bude rozhodnuté v lehote do 30. dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Voči
tomuto rozsudku podal odvolanie vedľajší účastník. Odvolací súd rozsudkom č.k. 4Co 220/2013 - 264 zo
dňa 24.9.2014 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa o povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu za bolesť
vo výške 714,5 Eur, v ostatnej vyhovujúcej časti a vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny
poplatok za návrh zrušil rozsudok a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ), každý zodpovedá za škodu, ktorú

spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 441 OZ ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola
škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa § 442 ods. 1, ods. 3 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda
sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda
uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 444 OZ Pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho

spoločenského uplatnenia.

Podľa § 446 OZ Náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa posúdi
a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom
poistení.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 437/2004 Z.z. Náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo;
musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu
jeho následkov. Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a
8 ). Sadzby

bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti .

Podľa § 4 ods. 1,2 zákona č. 437/2004 Z.z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa

poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a
to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.
Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a
8 ). Sadzbybodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti .

Podľa § 5 ods. 1,2 zákona č. 437/2004 Z.z. Pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo
sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8 ). Výška náhrady za bolesť a výška

náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy
zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky
za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden
bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

Podľa § 9 zákona č. 437/2004 Z.z. Posudzujúci lekár hodnotí bolesť podľa sadzieb

ustanovených v prílohe č. 1 v I. a III. časti . Pri určovaní bodového hodnotenia bolesti sa hodnotí akútna fáza bolesti.
Hodnotenie bolesti pri chorobách z povolania sa vzťahuje na akútnu formu ochorenia, ak vprílohe č.
1 v III. časti

nie je ustanovené inak. Ak je sadzba bodového hodnotenia za bolesť ustanovená rozpätím bodov, pri
hodnotení sa prihliada na rozsah a spôsob poškodenia na zdraví, jeho závažnosť a priebeh liečenia
vrátane náročnosti liečenia a na vzniknuté komplikácie. Pri ľahšom alebo kratšom priebehu liečenia
bolesti sa použije počet bodov pri dolnej hranici rozpätia bodov a pri ťažšom alebo dlhšom priebehu
liečenia sa použije počet bodov pri hornej hranici rozpätia bodov. Pri popáleninách sa prihliada v rámci

rozpätia bodov na ich umiestnenie a pôvod. Ak v ustanovených sadzbách nie je uvedená neúplná
zlomenina, použije sa počet bodov za úplnú zlomeninu znížený až o jednu tretinu. Bodové hodnotenie
bolesti sa zvýši až o polovicu, ak a) vznikla infekcia rany okrem tetanu; bodové hodnotenie bolesti
možno zvýšiť len v súvislosti s ranou, ktorej čas liečenia sa infekciou predĺžil, b) poškodenie na zdraví
vyžadovalo bolestivejší spôsob liečenia alebo pri liečení nastali komplikácie, c) povaha poškodenia na

zdraví si vyžiadala operačný výkon, pričom za operačný výkon sa nepovažuje injekcia, punkcia kĺbu,
hrudníka a abscesu, infúzia a transfúzia; toto zvýšenie sa nevzťahuje na operačný výkon, ak je zahrnutý
v sadzbe pre príslušné poškodenie na zdraví. Pri súbehu dôvodov podľa odseku 5 možno hodnotiť
bolesť najviac do výšky dvojnásobku ustanovenej sadzby. Ak poškodený utrpel súčasne viac poškodení
na zdraví, hodnotí sa bolesť za každé poškodenie na zdraví osobitne a bodové hodnotenia sa sčítavajú.

Ak sa však viac poškodení na zdraví vzťahuje na ten istý orgán alebo končatinu, nesmie súčet bodového
hodnotenia prekročiť bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny.
Ak je poškodenie na zdraví už svojimi znakmi zahrnuté v položke iného poškodenia na zdraví, bolesť
za takéto poškodenie na zdraví sa nehodnotí osobitne.

Podľa § 10 zákona č. 437/2004 Z.z. Posudzujúci lekár hodnotí sťaženie spoločenského
uplatnenia podľa sadzieb ustanovených vprílohe č. 1 v II. a IV. časti . Pri určovaní bodového hodnotenia sťaženia
spoločenského uplatnenia sa hodnotí závažnosť poškodenia na zdraví a predpokladaný vývoj

následkov. Hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia pri chorobách z povolania sa vzťahuje
na chronickú formu ochorenia, ak v prílohe č. 1 v IV. časti nie je ustanovené inak. Ak následky možno napraviť
alebo zmierniť jednoduchým a bežným lekárskym výkonom, posudzujúci lekár odporučí poškodenému
takýto výkon. Bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár

primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného
uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. V
prípadoch ustanovených v odseku 3 posudzujúci lekár prihliada aj na stanovisko poškodeného k
odporúčanému zákroku. Ak je sadzba bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia
ustanovená rozpätím bodov, pri hodnotení sa prihliada aj na to, do akej miery jednotlivé následky spolu

súvisia alebo sú už v sebe obsiahnuté. Ak možno očakávať priaznivý vývoj vzhľadom na intenzitu
alebo trvanie následkov, použije sa počet bodov pri dolnej hranici rozpätia. Ak vznikli následky v orgáne
alebo končatine, ktorých funkcia sa porušila predchádzajúcimi vrodenými alebo získanými zmenami
zdravotného stavu, hodnotia sa len následky, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaným poškodenímna zdraví alebo ktoré viedli k podstatnému zhoršeniu predchádzajúcich zmien zdravotného stavu.
Ak nemožno stav zmien zdravotného stavu pred posudzovaným poškodením na zdraví presne zistiť,
nesmie pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia počet bodov prekročiť tri štvrtiny ustanovenej

sadzby. Pri hodnotení následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení sťaženia spoločenského
uplatnenia nepredpokladal, hodnotenie sa vykoná novým lekárskym posudkom; v lekárskom posudku
sa z bodového hodnotenia, ktoré zodpovedá zdravotnému stavu poškodeného po zhoršení následkov,
odpočíta bodové hodnotenie určené pôvodne vydaným lekárskym posudkom. Ustanovenia § 9 ods.
7 a 8 sa

vzťahujú aj na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia.

Podľa § 84 zákona č. 461/2003 Z.z. denný vymeriavací základ zamestnanca na určenie sumy
úrazových dávok uvedených v § 13 ods. 3 písm. a) až e) a na určenie sumy rehabilitačného a
rekvalifikačného je podiel súčtu vymeriavacích základov zamestnanca neobmedzených podľa § 138

ods. 11
dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia, ak tento
zákon neustanovuje inak. Denný vymeriavací základ zamestnanca sa zaokrúhľuje na štyri desatinné
miesta nahor. Na určenie rozhodujúceho obdobia platí § 54 ods. 1 , , 5 a 6 rovnako. Skutočnosť rozhodujúca na určenie
rozhodujúceho obdobia je deň utrpenia pracovného úrazu alebo deň, od ktorého sa zistila choroba z
povolania, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnanec nemal v rozhodujúcom období určenom
podľa odseku 1 príjem, z ktorého sa určuje jeho vymeriavací základ, alebo ak nárok na úrazovú

dávku vznikol v deň vzniku nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia, suma úrazovej dávky
uvedenej v odseku 1 sa určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Pravdepodobný
denný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého sa platilo alebo
by sa platilo poistné na úrazové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom poškodený naposledy
vykonával činnosť zamestnanca pred vznikom pracovného úrazu alebo pred zistením choroby z

povolania za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania. Ak vznikne nárok na úrazovú
dávku uvedenú v odseku 1 v období po kalendárnom roku nasledujúcom po kalendárnom roku, v
ktorom poškodený utrpel pracovný úraz alebo v ktorom poškodený naposledy pred zistením choroby z
povolania pracoval za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania, určí sa denný vymeriavací
základ podľa odseku 1 a vynásobí sa koeficientom určeným ako podiel všeobecného vymeriavacieho

základu za kalendárny rok, ktorý bezprostredne predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol
nárok na úrazovú dávku, a všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý predchádza
kalendárnemu roku, v ktorom poškodený utrpel pracovný úraz alebo v ktorom naposledy pred zistením
choroby z povolania pracoval za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania. Koeficient sa
zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.Denný vymeriavací základ fyzickej osoby uvedenej v §

17 ods. 2 ,
ktorá nemá príjem z činnosti zamestnanca, je jedna tridsatina minimálnej mzdy zamestnancov v
pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca,
v ktorom vznikol nárok na úrazovú dávku. Denný vymeriavací základ zamestnanca uvedeného v §
4 ods. 2 je

odmena pripadajúca na jeden deň vykonávania práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo
pracovného pomeru.

Podľa § 54 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho
základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná

pracovná neschopnosť, potreba ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm.
a) alebo
potreba starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) , v ktorom došlo k preradeniu zamestnankyne na
inú prácu alebo v ktorom vznikol nárok na materské, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak

poistencovi vzniklo nemocenské poistenie a) v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu
roku, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, potreba ošetrovania fyzickej osoby
uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreba starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) , v ktorom došlo k
preradeniu zamestnankyne na inú prácu alebo v ktorom vznikol nárok na materské, rozhodujúce
obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského

poistenia do konca tohto kalendárneho roka, b) v kalendárnom roku, v ktorom vznikla dočasná
pracovná neschopnosť, potreba ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm.
a) alebo
potreba starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) , v ktorom došlo k preradeniu zamestnankyne na

inú prácu alebo v ktorom vznikol nárok na materské, rozhodujúce obdobie na zistenie denného
vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho
mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť,
potreba ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreba starostlivosti o dieťa
uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) , v ktorom došlo k preradeniu zamestnankyne na inú prácu alebo v ktorom vznikol
nárok na materské, c) v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť,
potreba ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreba starostlivosti o dieťa
uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) , v ktorom došlo k preradeniu zamestnankyne na inú prácu alebo v ktorom
vznikol nárok na materské, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu
je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla
dočasná pracovná neschopnosť, potreba ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm.
a) alebo

potreba starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) , v ktorom došlo k preradeniu zamestnankyne na
inú prácu alebo v ktorom vznikol nárok na materské. Ak nárok na nemocenskú dávku vznikol v
ochrannej lehote, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu sa zisťuje ku dňu
zániku nemocenského poistenia. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu

na určenie výšky materského zamestnankyne, ktorá bola z dôvodu tehotenstva preradená na inú prácu
podľa osobitného predpisu,53) sa zisťuje ku dňu tohto preradenia. Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie
denného vymeriavacieho základu podľa odsekov 1 až 4 sa § 26 ods. 5 nepoužije. Z rozhodujúceho obdobia na

zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť
poistné na nemocenské poistenie a obdobia prerušenia povinného nemocenského poistenia.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu
pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.

V prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov ide o zodpovednosť
objektívnu, pričom predpokladmi jej vzniku sú 1./ škodná udalosť vyplývajúca z osobitnej povahy

prevádzkydopravnéhoprostriedku,2./škodaa3./príčinnásúvislosťmedziškodnouudalosťouaškodou.
Podmienkou zodpovednosti prevádzateľa teda nie je protiprávne konanie (porušenie pravidiel cestnej
premávky), ale škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky. Pojem „osobitná povaha prevádzky“ (§
427 ods. 1) Občiansky zákonník nevymedzuje. Pri výklade tohto pojmu je podľa odbornej literatúry a
judikatúry potrebné vychádzať z toho, že v osobitnej povahe prevádzky sa prejavujú typické vlastnosti

prevádzky,ktoréspočívajúvjejurčitej nebezpečnostiaktorésú spôsobilévyvolaťškodu(napr.rýchlosť,
technická zložitosť prevádzkového zariadenia a pod.). Skutočnosť, že v prejednávanom prípade došlo
k naplneniu všetkých uvedených predpokladov ( t.j. že 1./ došlo k škodnej udalosti vyplývajúcej z
osobitnej povahy prevádzky dopravného prostriedku, 2./ došlo vzniku škody a 3./ a existuje príčinná
súvislosti medzi škodnou udalosťou a vznikom škody ) v konaní nikto nesporil, táto je nepochybná

a výsledky vykonaného dokazovania ju bez akýchkoľvek pochybností potvrdzujú. Nesporným bolo aj
to, že prevádzateľom ( prevádzkovateľom) motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená je tu
žalovaný, keďže on je tým, kto mal právnu a faktickú možnosť disponovať vozidlom a organizovane ho
užíval. Vzhľadom na skutočnosti, ktoré medzi účastníkmi ostali sporné, vychádzajúc z ich stanovísk apostojov preto pre rozhodnutie vo veci bolo rozhodujúce zistenie či a v akej miere došlo k spôsobeniu
škody aj zavinením poškodeného ( tu je ním žalobca), na čo poukazoval vedľajší účastník, ďalej zistenie
rozsahu spôsobenej škody ( vrátane zistenia, či bol preukázaný vznik a rozsah medzi účastníkmi spornej

vecnej škody a tiež žalobcom tvrdený rozsah požadovanej náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia) a zistenie do akej miery došlo k uspokojeniu nároku žalobcu plnením vedľajšieho účastníka,
ktoré potvrdil aj sám žalobca.
Pokiaľ ide o prvú otázku, teda otázku zavinenia žalobcu ako poškodeného na vzniku škody, keďže
ust.§ 427 a násl. Občianskeho zákonníka zavinenie poškodeného osobitne neupravuje, je tu potrebné

vychádzať z § 441 Občianskeho zákonníka, ktoré má všeobecnú povahu a musí sa teda uplatniť aj v
takomto prípade osobitnej zodpovednosti. Ust.§ 441 Občianskeho zákonníka je systematicky zaradené
do jeho 6 časti, do 2 hlavy, tretieho oddielu pod marginálnu rubriku „spoločné ustanovenia o náhrade
škody“ z čoho nesporne vyplýva, že ho treba použiť tak v prípadoch všeobecnej zodpovednosti za škodu
založených na princípe predpokladaného zavinenia, ako aj v prípadoch osobitnej zodpovednosti za
škodu spôsobenú dopravnými prostriedkami ( v tejto súvislosti viď tiež R 3/1984).

Súd sa stotožňuje s tvrdením vedľajšieho účastníka, že v predmetnej veci škoda bola spôsobená
aj zavinením poškodeného - žalobcu, preto je namieste, aby túto znášal podľa § 441 Občianskeho
zákonníka pomerne aj žalobca.

Vo všeobecnosti platí, že pre záver, do akej miery sa pri dopravnej nehode podieľalo na vzniku škody aj
konanie samého poškodeného ( § 441 Občianskeho zákonníka) nemožno vychádzať len z porovnania
všeobecného rozsahu povinností uložených pravidlami cestnej premávky jednotlivým účastníkom, ani
z porovnania počtu porušených povinností na strane škodcu a na strane poškodeného v konkrétnej
situácii.Rozhodujúcejeposúdenie,doakejmierysanaškodlivomvýsledkupodieľalijednotlivépríčinyna

oboch stranách, a z hľadiska porušenia právnej povinnosti škodcom a poškodeným je podstatné najmä
to, o aké významné povinnosti išlo, aké závažné bolo ich porušenie a aký vplyv to malo na vznik škody.

Už v priebehu vyšetrovania predmetnej nehody orgánmi policajného zboru v konaní ČVS:ORP-12/DI-
BJ-2008 bol uznesením povereného príslušníka PZ zo dňa 17.3.2008 pribratý znalec z odboru cestná

doprava, odvetvie nehody v cestnej premávke N.. T. P. za účelom podrobnejšieho posúdenia vzniku
dopravenej nehody a jej zavinenia, ktorý podal vo veci písomný znalecký posudok č.19/2008 založený
vo vyšetrovacom spise ČVS:ORP-12/DI-BJ-2008 s obsahom ktorého sa súd oboznámil. Na návrh
žalobcu súd pristúpil aj k výsluchu uvedeného znalca v prejednávanej veci, pričom ten na pojednávaní
dňa 15.5.2012 uviedol, že technickou príčinou vzniku dopravnej nehody bola neskorá reakcia vodiča

osobného motorového vozidla ( tu žalovaného) na pohybujúceho sa chodca (tu žalobcu), pričom vodič
by nehode zabránil, ak by na nehodový dej reagoval skoršou reakciou o 0,52 sekundy až 0,33 sekundy,
teda v čase 3,58 sekundy až 3,38 sekundy pred zrážkou. Podstatnou okolnosťou v predmetnej veci
podľa znalca je skutočnosť, kde sa v čase potrebnej reakcie zo strany vodiča ( žalovaný) nachádzal
chodec ( žalobca), pričom ten sa nachádzal v ľavom jazdnom pruhu vo vzdialenosti od stredovej čiary

0,29 metra až 0,18 metra. Znalec poukázal na skutočnosť, že spôsob pohybu chodca ( žalobcu) po
vozovke nebol správny, lebo ten mal prechádzať cez vozovku kolmo a nemal sa na nej bezdôvodne
zdržiavať, pričom podľa záverov znaleckého dokazovania sa chodec pohyboval po vozovke zľava
doprava a s pozdĺžnou osou vozovky zvieral uhol 60 stupňov. Znalec poukázal tiež na skutočnosť, že
chodec sa po vozovke pohyboval až neobvykle nízkou rýchlosťou, ktorá v okamihu zrážky predstavovala

0,550 metrov za sekundu. Podľa znalca doba, počas ktorej sa chodec zdržiaval na vozovke ( 11,53
sekundy) predstavuje značne vysoký časový údaj, ktorý z technického hľadiska je možné považovať za
bezdôvodné zdržiavanie sa chodca na vozovke. Ak by sa chodec po vozovke pohyboval rýchlejšie, bol
by podľa znalca dopravnej nehode zabránil, ten sa ale po vozovke v skutočnosti pohyboval rýchlosťou,
ktorá je nižšia ako je dolná hranica pomalej chôdze, čo je možné nepriamo zdôvodniť požitím alkoholu,

pričom ak by sa pohyboval v dolnej hranici pomalej chôdze, bol by vzniku nehody zabránil. Rovnako
by podľa znalca s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou nebolo k zrážke došlo, ak by sa chodec
pohyboval kolmo po vozovke. Podľa výpovede znalca vzhľadom na uskutočnené výpočty sa prikláňa k
názoru, že motorové vozidlo sa pohybovalo nižšou ako maximálne povolenou rýchlosťou.

Zo zápisu o dychovej skúške ( čl.70 vyšetrovacieho spisu ČVS:ORP-12/DI-BJ-2008) bolo zistené, že
výsledkom merania prítomnosti alkoholu v krvi žalobcu po dopravnej nehode bolo zistenie o prítomnosti
alkoholu v krvi žalobcu v množstve 1,11 mg/l zodpovedajúcom ťažkej opitosti. Žalobca požitie alkoholupred súdom aj sám potvrdil ( viď jeho účastnícka výpoveď na pojednávaní dňa 9.3.2010) s tým, že pred
nehodou bol na futbale a dal si nejaké to pivo.

Vzhľadom na uvedené súd uzavrel, že v predmetnej veci vznik škody síce bol vyvolaný osobitnou
povahou prevádzky ( tu prevádzky motorového vozidla žalovaného), pričom príčinou na strane
žalovaného, ktorá sa podieľala na škodlivom výsledku bolo, ako to vyplýva z výsledkov proti nemu
vedeného trestného konania, že tento svojim konaním porušil ustanovenie § 3 ods.2 písm. a) a § 4 ods.
3 písm. i) zák.č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, avšak spôsobenie škody

zavinil významnou mierou aj poškodený žalobca, ktorý preto podľa § 441 Občianskeho zákonníka musí
túto škodu pomerne znášať. Pomer, v ktorom ju musí žalobca znášať súd ustálil na 60 % vzniknutej
škody.

Žalobca pri škodnej udalosti dňa 16.2.2008 škodu utrpel ako chodec pri prechádzaní cez cestu.
Keďže podľa § 2 písm. aj/ v tom čase účinného zákona č.315/1996 Z.z. o premávke na pozemných

komunikáciách sa chodec považuje za účastníka cestnej premávky, žalobca ako chodec bol pri pohybe
na ceste podľa § 3 ods.1 tohto zákona povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky, t.j. správať sa
disciplinovane a ohľaduplne, aby neohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky; pritom bol povinný
prispôsobiť svoje správanie najmä svojim schopnostiam (§ 3 ods.2 písm. a) cit. zákona) a dbať na
dopravné značky a dopravné zariadenia ( § 3 ods.2 písm. b) cit. zákona).

Zo znaleckého posudku č.19/2008 znalca N.. T. P. vyplýva, že žalobca cez cestu prechádzal mimo
priechodu pre chodcov, ktorý sa nachádzal cca 19 m pred oblasťou miesta zrážky.

Podľa § 53 ods.1 tohto zákona ak je v blízkosti križovatky s riadenou premávkou priechod pre chodcov,

nadchod alebo podchod, chodec smie prechádzať len na týchto miestach. Dopravnou značkou sa môže
chodcom aj v iných prípadoch prikázať, aby použili priechod, nadchod alebo podchod. Chodec nesmie
prekonávať zábradlie ani iné zábrany.

Podľa § 53 ods.2 tohto zákona na priechode pre chodcov sa chodí vpravo. Mimo priechodu sa smie

cez vozovku prechádzať len kolmo na jej os. Pred vstupom na vozovku chodec sa musí presvedčiť, či
tak môže urobiť bez nebezpečenstva. Len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať
ani zastavovať.

Vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku č.19/2008 znalca N.. P. a tiež z výpovede tohto znalca

pred súdom súd mal za preukázané, že žalobca porušil pravidlá cestnej premávky, ktoré ako chodec
bol povinný rešpektovať. Po vozovke sa pohyboval nepredpísaným spôsobom, keď v intraviláne obce
prechádzal šikmo cez vozovku mimo priechodu pre chodcov ( viď časť. III- Záver bod B znaleckého
posudku č.19/2008). Podľa záverov znaleckého dokazovania sa chodec pohyboval po vozovke zľava
doprava a s pozdĺžnou osou vozovky zvieral uhol 60 stupňov. Znalec na pojednávaní dňa 15.5.2012

poukázal tiež na skutočnosť, že chodec sa po vozovke pohyboval až neobvykle nízkou
rýchlosťou, ktorá v okamihu zrážky predstavovala 0,550 metrov za sekundu. Podľa znalca doba, počas
ktorej sa chodec zdržiaval na vozovke ( 11,53 sekundy) predstavuje značne vysoký časový údaj, ktorý
z technického hľadiska je možné považovať za bezdôvodné zdržiavanie sa chodca na vozovke. Ak by
sa chodec po vozovke pohyboval rýchlejšie, bol by podľa znalca dopravnej nehode zabránil, ten sa ale

po vozovke v skutočnosti pohyboval rýchlosťou, ktorá je nižšia ako je dolná hranica pomalej chôdze,
čo je možné nepriamo zdôvodniť požitím alkoholu, pričom ak by sa pohyboval v dolnej hranici pomalej
chôdze, bol by vzniku nehody zabránil. Rovnako by podľa znalca s pravdepodobnosťou hraničiacou s
istotou nebolo k zrážke došlo, ak by sa chodec pohyboval kolmo po vozovke. Podľa výpovede znalca
vzhľadom na uskutočnené výpočty sa prikláňa k názoru, že motorové vozidlo sa pohybovalo nižšou ako

maximálne povolenou rýchlosťou.

Pre záver o zavinení poškodeného podľa § 441 Občianskeho zákonníka musia byť dané všetky zákonné
predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, t.j. zavinený protiprávny úkon ( ktorým môže byť aj
porušenie § 415 Občianskeho zákonníka zakotvujúceho všeobecnú prevenčnú povinnosť každého

počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí ),
vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi. V danom prípade všetky tieto predpoklady splnené sú.
Poškodený žalobca, ktorý v intraviláne obce prechádzal šikmo cez vozovku mimo priechodu pre
chodcov, neobvykle nízkou rýchlosťou, pričom sa bezdôvodne zdržiaval na vozovke konal v rozpores § 415 Občianskeho zákonníka a tiež v rozpore s povinnosťami účastníka cestnej premávky podľa
zák.č.315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách účinného v čase vzniku škodnej udalosti
v príčinnej súvislosti s čím došlo k vzniku škody. Uvedené skutočnosti súd považuje za príčiny

na strane žalobcu, ktoré sa podieľali na škodlivom výsledku. Vzhľadom na vyššie uvedené závery
znaleckého dokazovania súd teda nemal pochybnosti, že škoda bola v danom prípade spôsobená
aj zavinením poškodeného - žalobcu, ktorý ak by sa pohyboval po vozovke predpísaným spôsobom,
rešpektujúc povinnosti chodca podľa zák.č.315/1996 Z.z. a tiež všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa
§ 415 Občianskeho zákonníka, rýchlejšie alebo kolmo po vozovke, bol by podľa záverov znaleckého

dokazovania zrážke, a teda aj vzniku škody s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou úplne zabránil.
Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov súd mieru zavinenia žalobcu na vzniku škodnej udalosti a
škody ustálil na 60 %.

Pomer, do akej miery sa na škodlivom výsledku podieľali jednotlivé príčiny na strane žalobcu a
žalovaného je tu teda 60 % ( žalobca) ku 40 % ( žalovaný).

Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné zložky
náhrady škody na zdraví, i keď sú v zákone upravené spoločne. Oba druhy odškodnenia sú náhradou
tzv. nemateriálnej ujmy a majú slúžiť na to, aby si poškodený mohol obstarať náhradné pôžitky na
vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a kompenzovanie životných obmedzení vyvolaných

úrazom. Ide o nároky rýdzo osobnej povahy. Zákon upravuje zvlášť podmienky, za ktorých sa poskytuje
odškodnenie za bolesť a zvlášť podmienky pre odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia.
Rovnako osobitne stanovuje zásady pre vyhodnocovanie oboch druhov odškodnenia. Priznanie nároku
na náhradu za bolesť nie je podmienené priznaním nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia a
naopak. Aj zvýšenie odškodnenia u oboch nárokov treba posudzovať osobitne, lebo existencia dôvodov

pre zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia neznamená zároveň aj existenciu
dôvodov pre zvýšenie odškodnenia za bolesť a naopak.
Pokiaľ ide o ustálenie medzi účastníkmi spornej výšky nárokov na náhradu za bolesť a za sťaženie
spoločenského uplatnenia, pre vyčíslenie týchto nárokov žalobcu súd použil závery znaleckého posudku
znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia chirurgia, traumatológia a plastická chirurgia MUDr.

L. P.. Ten pri hodnotení bolesti určil bodové hodnotenie bolesti počtom bodov 450. Postupoval pritom tak,
že podľa položky 198d prílohy č.1 k zákonu č.437/2004 Z.z. obsahujúcej sadzby bodového hodnotenia
zlomeninu oboch kostí predkolenia liečenú operáciou hodnotil počtom bodov 180, pričom toto bodové
hodnotenie bolesti s poukazom na § 9 ods.5 písm. b/ zvyšoval o polovicu ( 90 bodov) pre bolestivý
spôsob liečby a s poukazom na § 9 ods.5 písm.a/ o ďalšiu polovicu ( 90 bodov) pre infekciu a defekt

v rane. Podľa položky 239 sadzobníka bodového hodnotenia ošetrenie defektu predkolenia hodnotil
počtom bodov 20, uzatvorenie defektu predkolenia počtom bodov 25, odstránenie kovového materiálu
počtom bodov 30, pričom s poukazom na § 9 ods.5 písm.b/ zákona aplikoval zvýšenie o polovicu pre
bolestivý spôsob liečby. Toto bodové hodnotenie žalovaný aj vedľajší účastník namietali. Vedľajší
účastník poukazoval na jeho rozpor s § 9 ods.7 zákona č.437/2004 Z.z. a tiež namietal, že zvýšenie

bodového hodnotenia bolesti pri položke 198d/ o polovicu podľa § 9 ods.5 písm. a/ zákona č.437/2004
Z.z. odôvodňované znalcom tým, že došlo k infekcii a defektu v rane je nedôvodné, lebo zvýšiť bodové
hodnotenie bolesti možno len v súvislosti s ranou, ktorej čas liečenia sa infekciou predĺžil a sám znalec
uviedol, že čas liečenia sa tu infekciou nepredĺžil. Súd sa s námietkou vedľajšieho účastníka o
nedôvodnosti navýšenia hodnotenia bolesti o 90 bodov pri položke 198d podľa § 9 ods.5 písm. a) pre

infekciu a defekt v rane stotožnil.

V zmysle § 9 ods.5 písm. a) zákona č.437/2004 Z.z. možno bodové hodnotenie bolesti zvýšiť až o
polovicu, ak vznikla infekcia rany okrem tetanu; bodové hodnotenie bolesti možno zvýšiť len v súvislosti

s ranou, ktorej čas liečenia sa infekciou predĺžil. Súd vzhľadom na námietky žalovaného a vedľajšieho
účastníka proti hodnoteniu bolesti
znalcom v jeho písomnom znaleckom posudku vyslúchol znalca k uvedeným námietkam, pričom ten na
pojednávaní dňa 25.2.2011 k namietanému zvýšeniu z dôvodu infekcie uviedol, že išlo o infekciu slabej
intenzity, ktorá sprevádza každý defekt povrchu tela a s ktorou sa organizmus vysporiada v podstate

sám. Podľa tvrdenia znalca na pojednávaní sa táto infekcia nerozvinula do tej miery, aby o nej bola
zmienka a organizmus sa s ňou v rámci celkovej liečby vyrovnal. Vychádzajúc z výšky náhrady za
bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia pre 1 bod určenej podľa § 5 ods.2 zákona č.437/2004Z.z. ( t.j.14 € za jeden bod) celková výška náhrady za bolesť žalobcu predstavuje 5.040,-€ ( 360 bodov
x 14,-€).
Pokiaľ ide o uplatnený nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, aj pre vyčíslenie

tohto nároku žalobcu súd použil závery znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvia chirurgia, traumatológia a plastická chirurgia MUDr. L. P.. Ten pri hodnotení sťaženia
spoločenského uplatnenia určil jeho bodové hodnotenie počtom bodov 410. Postupoval pritom tak, že
podľa položky 405 prílohy č.1 k zákonu č.437/2004 Z.z. obsahujúcej sadzby bodového hodnotenia
poúrazovú deformitu pravého predkolenia s osovou odchýlkou 25 stupňov hodnotil počtom bodov 250.

Podľa položky 410a sadzobníka bodového hodnotenia ľahké obmedzenie hybnosti pravého členkového
kĺbu hodnotil počtom bodov 60, podľa položky 389b skrátenie pravej dolnej končatiny o cca 3cm hodnotil
počtom bodov 50 podľa položky 432b rozsiahle plošné jazvy na pravom predkolení v celkovom rozsahu
cca 35 cm2 počtom bodov 50. Toto hodnotenie znalcom je zhodné s hodnotením v lekárskom posudku
MUDr. T. T. zo dňa 4.6.2009 a stotožnili sa s ním aj žalovaný a vedľajší účastník vystupujúci na jeho
strane a z tohto hodnotenia vychádzal aj súd.

Žalobca pri vyčíslení žalovanej sumy vychádzal z dvojnásobného navýšenia tohto základného bodového
hodnotenia ( t.j. z bodového hodnotenia 820 bodov) čo zdôvodňoval poukazom na § 10 ods.4 zákona
č.437/2004 Z.z tvrdiac, že v dôsledku poranenia do budúcna pri svojom riadnom spôsobe života
bude obmedzovaný predovšetkým bolesťami spojenými s dlhodobejšou chôdzou, státím, tiež bude
obmedzovaný pri akejkoľvek športovej rekreačnej činnosti. Tvrdil, že po dopravnej nehode po určitom

čase chôdze začína cítiť bolesti, opúcha mu noha, začína cítiť bedrový kĺb, nohu má o 4 cm kratšiu,
poukazoval na to, že nemôže teraz lyžovať, korčuľovať, nemôže vyvíjať žiadnu športovú činnosť, iba
obmedzene sa môže venovať svojim deťom, nemôže napr. realizovať prechádzky po lese Uviedol, že
ako úradník so sedavým zamestnaním v práci obmedzovaný nie je, ale nemohol by byť prevedený na
činnosť v teréne.

Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorázovo a musí byť primeraná povahe
následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného
uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Súd sa nestotožnil so žalobcom požadovaným navýšením bodového
ohodnotenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Súd poukazuje na to, že podľa § 10 ods.4
zákonač.437/2004Z.z.bybodovéhodnoteniezasťaženiespoločenskéhouplatneniamoholposudzujúci

lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného
uplatniťsavživoteavspoločnosti,ktorúmalvoveku,vktoromutrpelpoškodenienazdraví. Posudzujúci
lekár MUDr. T. T. žiadne takéto navýšenie nevykonal a nevykonal ho ani súdom pribratý znalec MUDr.
P., ktorý v záveroch svojho posudku uviedol, že z medicínskeho hľadiska čo do hodnotenia trvalých
následkov sa u žalobcu nejedná o stav hodný osobitného zreteľa, jediným obmedzením žalobcu z

traumatologického hľadiska je ľahká porucha chôdze a s ňou súvisiace obmedzenia s tým, že žalobca
aj po úraze je plne sebestačný. Mierne obmedzený je v životných činnostiach, ktoré vyžadujú dlhšiu
chôdzu, pričom pri svojich záveroch znalec vychádzal aj z toho, že mimo pracovnej činnosti žalobca
žiadnu inú činnosť nevykonával profesionálne, teda na úrovni kde by jeho obmedzenia bolo potrebné
osobitnezohľadniťnadrámecstanovenýzákonomč.437/2004Z.z.Podľaznalcatrvalénásledkyžalobcu

súztraumatologickéhohľadiskabežné,niesúničímvýnimočné,stavžalobcujestabilizovanýajemožné
predpokladať, že jeho ťažkosti sa zhoršovať nebudú. Pri výsluchu na pojednávaní dňa 25.2.2011 znalec
MUDr. L. P. na otázku, či odporúča zvýšenie bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia
uviedol, že ho neodporúča, lebo ide o bežné následky.

Odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia ako jednej zložky nároku na náhradu škody na zdraví
má napraviť následky škody na zdraví, ktoré majú trvalý charakter a preukázateľne nepriaznivý vplyv na
uplatnenie poškodeného v živote a v spoločnosti, najmä na uspokojenie jeho životných a spoločenských
potrieb, vrátane výkonu doterajšieho povolania alebo prípravy na povolanie, vzdelávanie a možnosti
uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote, a to vzhľadom na vek poškodeného v

čase vzniku škody na zdraví. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané
povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti
poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Žalobca utrpel úraz vo veku 41,5 roka, jeho zdravotný
stav pred úrazom bol dobrý. Žalobca netvrdil, a ani z jeho zdravotnej dokumentácie a výsledkov
znaleckého dokazovania nevyplýva, žeby predmetný úraz zanechal u neho trvalé psychické následky. V

súvislosti s pracovným uplatnením sám uviedol, že má sedavé zamestnanie v ktorom následkami úrazu
nie je nijako obmedzovaný. Jediným obmedzením žalobcu je ľahká porucha chôdze a s ňou súvisiace
obmedzenia s tým, že žalobca aj po úraze je plne sebestačný. Mierne obmedzený je v životných
činnostiach, ktoré vyžadujú dlhšiu chôdzu, pričom je treba uviesť, že mimo pracovnej činnosti žalobcažiadnu inú činnosť nevykonával profesionálne, teda na úrovni kde by jeho obmedzenia bolo potrebné
osobitne zohľadniť nad rámec stanovený zákonom č.437/2004 Z.z. Trvalé následky žalobcu sú
vychádzajúc z výsledkov vykonaného

dokazovania bežné, nie sú ničím výnimočné, stav žalobcu je stabilizovaný a je možné predpokladať,
že jeho ťažkosti sa zhoršovať nebudú. Tak ako posudzujúci lekár MUDr. T. a znalec MUDr. P. rovnako
ani súd nevidí dôvod na zvýšenie bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu
či už podľa žalobcom uvádzaného § 10 ods.4 alebo podľa § 5 ods.5 zákona č.437/2004 Z.z. Nebola
zistená žiadna skutočnosť odôvodňujúca záver o tom, že by sa v prejednávanej veci jednalo o prípad

hodný osobitného zreteľa. Súd nespochybňuje tú skutočnosť, že žalobca následkom úrazu prišiel o
určitú kvalitu života ako takú a že vzhľadom na nevyčísliteľnú hodnotu zdravia sa subjektívne môže
akékoľvek odškodnenie následkov škody na zdraví javiť neprimeraným a nedostatočným. Súd však
musí rešpektovať objektivizované kritériá odškodnenia stanovené právnymi predpismi, tu predovšetkým
zákonom č.437/2004 Z.z. S poukazom na uvedené a na závery odborných lekárov MUDr. T. a MUDr. P.
má súd za to, že vychádzajúc z dôkazov o zdravotnom stave žalobcu a ďalších zistených skutočností

ujmu na kvalite života žalobcu nie je možné kompenzovať nad mieru zodpovedajúcu výške náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia zodpovedajúcej lekármi stanovenej bodovej hodnote 410 bodov.

Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na náhradu za stratu na zárobku, zásady pre určenie jej výšky

sú upravené v § 445 až 447a Občianskeho zákonníka podľa ktorých strata na zárobku, ku ktorej došlo
pri škode na zdraví, uhradzuje sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku
poškodeného, ktorý pred poškodením dosahoval. Náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej
neschopnosti poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa
všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej

neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako
sumaúrazovejrentypodľavšeobecnýchpredpisovosociálnompoistení.Náhradazastratunadôchodku
patrí v sume rovnajúcej sa rozdielu medzi výškou dôchodku, na ktorý poškodenému vznikol nárok, a
výškou dôchodku, na ktorý by mu vznikol nárok, ak by do priemerného mesačného zárobku, z ktorého
bol vymeraný dôchodok, bola zahrnutá náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti,

ktorú fyzická osoba poberala v období rozhodnom pre vymeranie dôchodku.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd uzavrel, že 90 bodové zvýšenie hodnotenia bolesti podľa § 9 ods.5
písm. a/ zákona č.437/2004 Z.z. nebolo dôvodné, keďže čas liečenia rany sa vychádzajúc z tvrdení
znalca infekciou nepredĺžil, preto nemožno aplikovať § 9 ods.5 písm. a/ zákona na daný prípad a je tak

treba vychádzať z počtu bodov hodnotenia bolesti 360 bodov ( t.j.450-90).

Súd záverom súhrnne uviedol v prípade každého konkrétneho nároku žalobcu, ktoré sú v súčasnosti
predmetom tohto konania, ako sa vysporiadal s 60% znížením nároku žalobcu pre jeho spoluzavinenie,
ako aj prihliadol na plnenia vedľajšieho účastníka, čo má za následok :

1. v prípade nároku žalobcu na bolestné.

Pôvodne žalobca žiadal uhradiť bolestné vo výške 3.780 Eur. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov
mu bolo z tohto nároku priznaných 1.495,4 Eur, pričom voči tomuto výroku bolo podané odvolanie.

V prevyšujúcom rozsahu súd žalobný nárok na bolestné zamietol, pričom tento výrok nadobudol
právoplatnosť. Odvolací súd potvrdil žalobcovi nárok na bolestné vo výške 714,5 Eur a v prevyšujúcom
rozsahu rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zrušil. Rozsudok je právoplatný. Predmetom tohto
konania je teda nárok na bolestné vo výške 780,9 Eur.

Žalobca má nárok na bodové ohodnotenie náhrady za bolesť, ktorú utrpel pri úraze v počte 360 bodov,
pričom hodnota jedného bodu je 14,- Eur, čo dokopy predstavuje 5.040 Eur. Na druhej strane je
nepochybné spolu zavinenie žalobcu v dôsledku požitia alkoholu v sadzbe 60% v peniazoch 3.024 Eur,
čo mení celkový nárok žalobcu na bolestné vo výške 2.016 Eur, čomu zodpovedá 40% z nároku na
bolestné. Zo strany vedľajšieho účastníka bolo žalobcovi týmto titulom plnené 1.301,5 Eur. Rozsudkom

tunajšieho súdu 6C 147/2009-238 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 4Co 220/2013
- 264 bolo žalobcovi priznaných 714,5 Eur, čo dokopy predstavuje sumu 2.016 Eur. Nárok žalobcu na
bolestné je teda v celom rozsahu uhradený a teda zanikol splnením. Preto súd nárok žalobcu v tejto
časti aj s poukazom na odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu zamietol.2. v prípade nároku žalobcu na sťaženie spoločenského uplatnenia.

Na základe žaloby žalobca žiadal uhradiť sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 11.480 Eur.
Rozsudkom Okresného súdu Bardejov mu bolo z tohto nároku priznaných 1.110,2 Eur, pričom voči
tomuto výroku bolo podané odvolanie. V prevyšujúcom rozsahu súd žalobný nárok na sťaženie

spoločenského uplatnenia zamietol, pričom tento výrok nadobudol právoplatnosť. Odvolací súd zrušil
výrok prvostupňového súdu o výške priznaného nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Rozsudok je právoplatný. Predmetom tohto konania je teda nárok na sťaženie spoločenského
uplatnenia bolestné vo výške 1.110,2 Eur.

Žalobca má nárok na bodové ohodnotenie náhrady za bolesť, ktorú utrpel pri úraze v počte 410

bodov, pričom hodnota jedného bodu je 14,- Eur, čo dokopy predstavuje 5.740 Eur. na druhej strane je
nepochybné spolu zavinenie žalobcu v dôsledku požitia alkoholu v sadzbe 60% v peniazoch 3.444 Eur,
čo mení celkový nárok žalobcu na bolestné vo výške 2.296 Eur, čomu zodpovedá 40% z nároku na
sťaženie spoločenského uplatnenia. Zo strany vedľajšieho účastníka bolo žalobcovi týmto titulom plnené
2.964,5 Eur, čo je viac, než mu patrilo. Nárok žalobcu na sťaženie spoločenského uplatnenia je teda v

celom rozsahu uhradený a teda zanikol splnením. Preto súd nárok žalobcu v tejto časti aj s poukazom
na odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu zamietol.

3. v prípade nároku žalobcu na náhradu stratu na zárobku počas doby pracovnej neschopnosti.

Na základe žaloby žalobca žiadal uhradiť náhradu za stratu na zárobku vo výške 2.767,74 Eur.
Rozsudkom Okresného súdu Bardejov mu bolo z tohto nároku priznaných 81,96 Eur, pričom voči
tomuto výroku bolo podané odvolanie. V prevyšujúcom rozsahu súd žalobný nárok na náhradu na
stratu na zárobku zamietol, pričom tento výrok nadobudol právoplatnosť. Odvolací súd zrušil výrok
prvostupňového súdu o výške priznaného nároku za stratu na zárobku. Rozsudok je právoplatný.

Predmetom tohto konania je teda nárok na stratu na zárobku vo výške 81,96 Eur.

Žalobca bol práceneschopný od 17.2.2008 do 14.12.2008, čo dokopy činí 301 dní. V zmysle § 85 - 87
zákona č. 461/2003 Z.z. má právo na náhradu straty na zárobku, ktorá sa vypočíta rovnako ako úrazový
príplatok. Žalobcovi preto patrí denne 55% denného vymeriavacieho základu od prvého dňa pracovnej

neschopnosti do tretieho dňa, ďalej denne 25% denného vymeriavacieho základu od štvrtého dňa
pracovnej neschopnosti do posledného dňa, čo dokopy činí 2.258,59 Eur. Zároveň je nepochybné
spolu zavinenie žalobcu v dôsledku požitia alkoholu v sadzbe 60% v peniazoch 1.355,15 Eur, čo mení
celkový nárok žalobcu na stratu na zárobku na sumu 903,43 Eur, čomu zodpovedá 40% z nároku na
stratu na zárobku. Zo strany vedľajšieho účastníka bolo žalobcovi týmto titulom plnené 2.228,59 Eur,

čo je viac, než mu patrilo. Nárok žalobcu na stratu na zárobku je teda v celom rozsahu uhradený a
teda zanikol splnením. Preto súd nárok žalobcu v tejto časti aj s poukazom na odôvodnenie rozsudku
odvolacieho súdu zamietol.

Už len záverom súd poukazuje na celkovú skutočnosť, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje nárok na

bolestné vo výške 780,9 Eur, na sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1.110,2 Eur a stratu na
stratunazárobkuvovýške81,96Eur,plusodvolacímsúdompriznaných714,5Eur,spolutočiní2.687,56
Eur, pri už konštatovanom 60% spolu zavinení žalobcu. Vedľajší účastník na strane žalovaného plnil
týmito titulmi žalobcovi 6.494,59 Eur celkovo teda o 3.807,03 Eur viac, než na čo mal žalobca nárok.
Keďže žalobcove nároky uplatňované v tomto konaní boli žalobcom plne uspokojené v uplatnenom

rozsahu, dokonca navyše, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodne v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.Podľa ustanovenia § 205 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 odsek 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v

čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ustanovenia § 205 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 odsek 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.