Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 3, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/281/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114227296
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7114227296.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr.Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľky: G. G., O.. XX.XX.XXXX,

V. X. M., B. X, zastúpenej: C.. L. G., V. X. M., B. X proti odporcovi: Š. G., O.. X.X.XXXX, V. X. M., Š.
XXX/XX v konaní o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný v období od 5.11.2014 do 31.12.2015 platiť výživné na navrhovateľku vo výške 100
EUR mesačne a počnúc od 1.1.2016 do budúcna vo výške 80 EUR, vždy do 15. dňa každého mesiaca,
k rukám navrhovateľky vopred, čím mení rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 17C/83/2011-36 zo
dňa 18.7.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 7Cop/365/2011-55.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

Odporcajepovinnýzaplatiťnavrhovateľkedlžnévýživnézaobdobieod5.11.2014do31.5.2016vovýške
850 EUR v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľke náhradu trov konania proti odporcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 5.11.2014 domáhala, aby súd počnúc dňom podania
návrhu zvýšil výživné zo strany odporcu, jej otca, naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice

I č.k. 17C/83/201 -36 zo dňa 18.7.2011 zo sumy 50 EUR na sumu 250 EUR mesačne.

Návrh odôvodnila skutočnosťami, že od posledného určenia výživného ubehli 3 roky, v tom čase bola
študentkou 9. ročníka základnej školy, v súčasnosti študuje 3. ročník Strednej odbornej školy, čím sa
jej podstatne zmenili a narástli náklady spojené so štúdiom. Bolo potrebné zakúpiť školské pracovné
pomôcky ako aj ďalšie školské potreby, platí stravné vo výške 25 EUR mesačne a tiež mesačný cestovný
lístok. Celú starostlivosť zabezpečuje matka. Majetkové pomery na strane odporcu sa zmenili aj v

dôsledku toho, že dňa 7.5.2014 uzavrel s matkou navrhovateľky dohodu o vyporiadaní BSM, na základe
ktorej matka vyplatila odporcovi sumu 30.000 EUR.

Odporca uviedol, že jeho pomery mu neumožňujú platiť vyššie výživné než doposiaľ. Jeho príjem je
324,80 EUR brutto, z čoho 100 EUR platí za bývanie u svojej matky a ďalších 100 EUR platí titulom
výživného na navrhovateľku a na ďalšiu dcéru W..

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky navrhovateľky a odporcu, oboznámením listinných dokladov
tvoriacich obsah spisu, ako aj pripojených spisv tunajšieho súdu sp.zn. 17C/83/2011 a sp.zn. 11
P/183/2014 a na základe týchto dôkazných prostriedkov zistil skutkový stav veci.Rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 17C/83/2011-36 zo dňa 18.7.2011 bolo manželstvo matky
navrhovateľky C.. L. G. a odporcu rozvedené a schválená dohoda rodičov o výkone rodičovských práv
a povinností k mal. deťom na čas po rozvode, podľa ktorej súd zveril mal. deti - navrhovateľku a W. do

osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na ich výživu sumou po 50 EUR mesačne na
každé dieťa. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 4.5.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Košiciach č.k. 7Cop/365/2011-55.

Z odôvodnenia citovaného rozsudku vyplýva, že problémy v manželstve nastali najmä z dôvodu

nadmerného požívania alkoholických nápojov zo strany odporcu, jeho agresivity, nedostatočnej
starostlivosti o domácnosť a nezáujmu o deti, čo viedlo k ochladeniu citov u navrhovateľky. Odporca
bol v čase rozhodovania zamestnaný v spoločnosti Slovenská pošta a.s. a za obdobie od mája 2010 do
apríla 2011 mal priemerný čistý mesačný príjem vo výške 483,90 EUR. Priemerný čistý mesačný príjem
matky navrhovateľky, zamestnanej v Železniciach SR, bol v uvedenom období vo výške 673,80 EUR.
Zo správy kolízneho opatrovníka súd zistil, že v tom čase maloletá navrhovateľka navštevovala 8. ročník

základnej školy. Výdaje na ňu predstavovali ZRPŠ 10 EUR ročne, výtvarný krúžok 9 EUR mesačne,
stravné 19 EUR mesačne, cestovné 9 EUR mesačne. Účastníci konania v čase rozvodu bývali v 3-
izbovom byte spolu s deťmi.

Rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 11P/183/2014-69 zo dňa 19.5.2015 súd zvýšil výživné zo

strany odporcu na mal. W. G. zo sumy 50 EUR mesačne na 70 EUR mesačne, počnúc od 1.11.2014
do budúcna a zaviazal ho zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 1.11.2014 do 31.5.2015 vo výške 140
EUR v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Z odôvodnenia citovaného rozsudku vyplýva, že odporca vypovedal, že po rozvode manželstva odišiel

na vlastnú žiadosť od zamestnávateľa zo Slovenskej pošty, chcel podnikať, avšak sa mu nedarilo, 2 roky
bol nezamestnaný, naďalej platil nájomné za byt na B. ulici v Košiciach a výživné na 2 deti vo výške
100 EUR mesačne. Navyše si urobil kurz SBS, za ktorý zaplatil 120 EUR, zamestnal sa v SBS službe
od 17.9.2014, býva u svojej mamy, o ktorú sa stará a z účtu jej prispieva na bývanie sumou 100 EUR
mesačne. Okrem výživného inou formou na deti neprispieva. V čase rozhodovania bola mal. W. žiačkou

I.A triedy gymnázia. Priemerný mesačný príjem matky navrhovateľky bol v období od novembra 2013 do
októbra 2014 vo výške 769 EUR netto, od novembra 2014 do januára 2015 vo výške 816,54 EUR netto
a za obdobie od februára 2015 do marca 2015 vo výške 776,21 EUR netto. Priemerný mesačný čistý
príjem odporcu za obdobie od septembra 2014 do decembra 2014 bol vo výške 337,19 EUR netto a za
obdobie od septembra 2014 do marca 2015 vo výške 358 EUR netto. Súd uviedol, že došlo k zmene

pomerov, ktorá odôvodňovala zvýšenie výživného z dôvodu, že sa zvýšili výdavky na mal. W., hlavne
tým, že navštevuje strednú školu. Na strane otca posúdil pomery tak, že otec v čase poslednej úpravy
bol zamestnaný s vyšším príjmom, pričom zo zamestnania odišiel na vlastnú žiadosť a teda skončil
pracovný pomer na svoj podnet bez reálnej možnosti získať nové zamestnanie minimálne s rovnakou
mzdou, a teda, sa vzdal bez dôležitého dôvodu zamestnania.

Voči citovanému rozsudku sa odporca odvolal. Citovaný rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach, č.k. 7CoP/235/2015-93 zo dňa 25.2.2016. Odvolací súd sa so závermi súdu I. stupňa
stotožnil, s tým, že dospel k správnemu záveru, že v dôsledku nástupu maloletej na stredoškolské
štúdium došlo u nej k podstatným a trvalým zmenám pomerov odôvodňujúcim zmenu rozhodnutia o

výživnom a dôsledne prihliadajúc na pomery rodičov a potencionalitu príjmu otca v súlade s § 75 ods.
1 Zák. o rodine zvýšil výživné pre maloletú o 20 EUR mesačne, nakoľko pomery otca neumožňujú
plniť si vyživovaciu povinnosť vo väčšom rozsahu aj napriek tomu, že odôvodnené potreby maloletej by
odôvodňovali určenie výživného vo väčšom rozsahu.

Matka navrhovateľky vypovedala, že nástupom na strednú školu sa u navrhovateľky podstatne zvýšili
náklady spojené s uspokojovaním jej potrieb. Predovšetkým bolo potrebné zakúpiť pracovný odev ako
napr. montérky, pracovnú obuv, pracovný plášť, chirurgické náčinie a samozrejme aj ďalšie školské
pomôcky, predovšetkým učebnice, pracovné zošity a podobne. Všetky jej potreby uspokojuje sama zo
svojho príjmu. Hoci odporca určené výživné plní, okrem toho na výživu dcér nijako neprispieva, neobdarí

ich ani pri príležitosti narodením alebo sviatkov. Pracuje ako technická pracovníčka v Ž. F.. V byte na B.
ulici býva spolu s dcérami, za byt platí spolu 216,- EUR mesačne. Okrem toho platí úver na byt vo výške
194,- EUR mesačne. Nevlastní žiadne iné nehnuteľnosti, ani hnuteľné veci významnejšej hodnoty.Odporca vypovedal, že jeho pracovný pomer vo firme C. X, a.s., kde pracoval ako SBS-kár, sa skončil
9.septembra 2015, pretože bol uzavretý na dobu určitú. Následne, do konca decembra 2015 bol
práceneschopný, dal sa vypísať v ochrannej lehote, pretože ho seklo v krížoch. Jeho príjem v tomto

období bol tvorený len nemocenskými dávkami vo výške v priemere mesačne 259,- EUR. Od 1.1.2016 je
nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, zatiaľ mu neponúkli žiadnu prácu, ktorú by mohol vykonávať,
avšak zaujíma sa o prácu, chcel by opäť robiť v SBS. Je vyučeným elektromechanikom, ale túto prácu
vykonával len dva roky potom, čo som sa vyučil. Pracoval dlhé roky na živnosť v predmete činnosti
výškové práce, túto prácu už robiť nemôže kvôli zdraviu ako aj veku. Býva s matkou v 3-izbovom byte

na Š. ulici. Stará sa o ňu, je chorá a stará, poberá dôchodok, ktorý tvorí jediný jej príjem. Na bývanie
a úhradu nákladov v spoločnej domácnosti matke pripláca 100,- EUR mesačne. Za nájom bytu platí
matka do 200,- EUR mesačne. Je vlastníkom podielu v rozsahu 1/3 z tohto bytu, pretože sú traja
súrodenci a jednak zdedili v rovnakom rozsahu po otcovi a jednak svoj podiel na nich prepísala matka.
Rovnako vlastní spolu so súrodencami aj chatku, každý v rozsahu 1/3 v pomere k celku. Motorové
vozidlo nevlastní, nefajčí a pije len príležitostne.

Na pojednávanie konané dňa 3.5.2016 sa odporca dostavil pod vplyvom alkoholu, v sprievode
príslušníka justičnej stráže.

Odporca na pojednávaní konanom dňa 3.3.2016 uviedol, že si vybavuje priznanie opatrovateľského

príspevku za opatrovanie matky. Zo správy Úradu práce, sociálnej vecí a rodiny však súd zistil, že
odporca poberá peňažný príspevok na opatrovanie už od 1.októbra 2015.

Z potvrdenia Strednej odbornej školy X. M. - V. súd zistil, že navrhovateľka bola v školskom roku
2014/2015 študentkou 3. ročníka tejto školy a v školskom roku 2015/2016 študentkou 4.ročníka tejto

školy.

Z opisu mzdového listu matky navrhovateľky za obdobie od januára do septembra 2014 súd zistil, že jej
priemerný mesačný čistý príjem bol vo výške 750,- EUR.

ZdohodyovyporiadaníBSMsúdzistil,žematkanavrhovateľkyC..L.G.aodporcauzavrelidňa7.5.2014
dohodu, predmetom ktorej bolo vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva po rozvode manželstva,
na základe ktorej matka navrhovateľky nadobudla do výlučného vlastníctva nehnuteľnosť - byt č. X na B.
ulici v Košiciach a zároveň sa zaviazala zaplatiť odporcovi na vyrovnanie sumu 30.000 EUR. Odporca
potvrdil svojim podpisom, že uvedenú sumu od matky navrhovateľky prevzal.

Z výpisu z účtu odporcu vo VÚB banke a.s. zo dňa 20.11.2014 súd zistil, že odporca poukázal sumu 100
EUR. Odporca uviedol, že ide o platbu za byt svojej matky, v ktorom býva.

Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi odporcom a zamestnávateľom C., a.s. so sídlom v Bratislave

Vajnorská 135 dňa 18.9.2014 súd zistil, že pracovný pomer bol dohodnutý s dňom nástupu do práce
18.9.2014, na výkon práce pracovníka povereného výkonom fyzickej ochrany. Pracovný pomer bol
dojednaný na dobu určitú do 9.9.2015.

Z potvrdenia zamestnávateľa odporcu o príjme súd zistil, že priemerný mesačný čistý príjem odporcu

za obdobie od septembra do decembra 2014 bol vo výške 379 EUR a za obdobie od januára do júna
2015 vo výške 380 EUR. Za celé obdobie trvania pracovného pomeru, t.j. od 18.9.2014 do 9.9.2015 bol
vo výške 365,50 EUR netto.

Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 22.2.216 súd zistil, že odporcovi nebol

priznaný nárok na dávky v nezamestnanosti. Z odôvodnenia vyplýva, že Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny zaradil odporcu dňa 1.1.2016 do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi zamestnávateľom F. P. Š..P.. so sídlom v Banskej Bystrici a
odporcom ako zamestnancom dňa 2.4.2003 súd zistil, že odporca vykonával funkciu náhradného

poštového doručovateľa - doručovanie všetkých druhov zásielok a výkon iných činností spojených s
hmotnou zodpovednosťou, s miestom výkonu práce dodávacie pošty v okrese Košice I až IV, pričom mu
bola priznaná mzda vo výške 6.800,- Sk ako základná mzda, ku ktorej mohla byť poskytovaná pobádacia
zložka mzdy, t.j. výkonová odmena.Z dohody o skončení pracovného pomeru súd zistil, že F. P. R..F.. a odporca sa dohodli na skončení
pracovného pomeru ku dňu 30.9.2012 na základe písomnej žiadosti odporcu.

Z písomnej žiadosti odporcu zo dňa 25.9.2012 súd zistil, že odporca požiadal o skončenie pracovného
pomeru ku dňu 30.9.2012, pričom výslovne v žiadosti uviedol, že „bez uvedenia dôvodu“.

Z opisu mzdového listu odporcu súd zistil jeho priemerný mesačný čistý príjem u zamestnávateľa

Slovenská pošta š.p. od októbra 2010 do septembra 2011 bol vo výške 507,52 EUR a za obdobie od
októbra 2011 do septembra 2012 vo výške 462,97 EUR.

Zo správy Daňového úradu Košice I súd zistil, že odporca nepodal daňové priznania k dani z príjmov
fyzickej osoby za zdaňovacie obdobia rokov 2012 - 2014.

Zo správy Sociálnej poisťovne súd zistil, že odporca dávky v nezamestnanosti a dávky dôchodkového
poistenia nepoberá. Za obdobie od septembra do decembra 2015 mu bola vyplatená suma 939,90 EUR
titulom dávok nemocenského poistenia.

Zo správy Úradu práce, sociálnej vecí a rodiny súd zistil, že odporca s úradom spolupracuje, nepoberá

dávky v hmotnej núdzi ani rodičovský príspevok. Poberá peňažný príspevok na opatrovanie a to od
1.októbra 2015 až doposiaľ, naposledy vo výške 63,80 EUR mesačne a to za opatrovanie U. G., nar.
XX.X.XXXX (matka odporcu).

Prídavky na obe deti poberá matka navrhovateľky vo výške 47,04 EUR na obe deti spolu.

Odporca uviedol, že sumu 30.000 EUR, ktorú mu vyplatila matka navrhovateľky titulom vyporiadania
BSM, minul na svoje živobytie, pretože platil riadne výživné ako aj nájomné.

Podľa ustanovenia § 62 ods.1 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej iba Zákon o rodine), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ust. § 62 ods.2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust. § 62 ods.3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

Podľaust.§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
Podľa ust. § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 65 ods.3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 75 ods.1,2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s

dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania.Podľa ust. § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.

Podľa ust. § 78 ods.3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

Súd vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti a s použitím
vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že nárok navrhovateľky na určenie výživného
je dôvodný, pretože navrhovateľka v období od podania návrhu, t.j. od novembra 2014 , ako aj v čase
rozhodovania súdu, nebola schopná sama sa živiť.

V konaní bolo preukázané, že naposledy bola vyživovacia povinnosť odporcu upravená rozsudkom

Okresného súdu Košice I č.k. 17 C/83/2011 zo dňa 18.7.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Košiciach č.k.7 Cop/365/2011-55, ktorým súd určil výživné zo strany odporcu na vtedy ešte maloletú
navrhovateľku počnúc od právoplatnosti rozsudku, t.j. od 4.5.2012 vo výške 50 EUR mesačne.

Vychádzajúc z citovaného ust. § 78 ods.1 Zákona o rodine súd skúmal, či v danom prípade došlo k takej

zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu posledného rozhodnutia o výživnom. Pre skúmanie tejto
otázky bolo potrebné porovnať pôvodné pomery, z ktorých súd vychádzal pri rozhodovaní o výživnom
v roku 2011, s pomermi v súčasnosti, t.j. s pomermi, ktoré tu boli na strane účastníkov konania v čase
od podania predmetného návrhu na začatie konania (november 2015) až do mája 2016, kedy súd vo
veci rozhodol.

Začiatok obdobia, rozhodného pre posúdenie návrhu, bol ohraničený momentom podania návrhu na
začatie konania (5.11.2014), pretože v prípade plnoletých detí zákon umožňuje priznať výživné len od
podania návrhu ( § 78 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine).

Aké boli pôvodné pomery na strane účastníkov konania, súd zistil z odôvodnenia posledného rozsudku
o výživnom, resp. z obsahu spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. 17 C 83/2011. Súčasné pomery na
strane účastníkov konania súd zisťoval vykonaním dokazovania v tomto konaní. Ich porovnaním súd
zistil, že došlo k podstatnej zmene najmä na strane oprávnenej, t.j. u navrhovateľky.

Pri poslednej úprave výživného (18.7.2011) mala navrhovateľka 15 rokov a navštevovala 8. resp. 9.
ročník základnej školy. Od poslednej úpravy výživného do podania návrhu na zvýšenie výživného teda
uplynuli vyše tri roky. Navrhovateľka mala v rozhodnom období už takmer 19 rokov. Od poslednej úpravy
teda ukončila povinnú školskú dochádzku a začala študovať na strednej škole, pričom v školskom roku
2014/2015 študovala 3.ročník a v školskom roku 2015/2016 4.ročník Strednej odbornej školy X., M. -

V.. Je nepochybné, že v súvislosti so štúdiom na strednej škole sa výdavky na uspokojenie jej potrieb
zvýšili. Vzhľadom na charakter štúdia bolo potrebné zakúpiť pracovný odev a chirurgické náčinie, ako
aj iné školské potreby a pomôcky. Za stravu v školeskej jedálni platí 25 EUR mesačne a za cestovný
lístok na MHD platí mesačne 10 EUR. Navrhovateľka v rozhodnom období nemala žiaden majetok, ani
vlastný príjem.

Vo vzťahu k pomerom na strane navrhovateľky je potrebné ďalej uviesť, že tak, ako aj v minulosti,
pri poslednej úprave výživného, tak aj v súčasnosti v rozhodnom období, sa o navrhovateľku osobne
starala jej matka, C..L. G., ktorá hradila všetky výdavky, spojené s uspokojením potrieb navrhovateľky a
to bývanie, stravu, odev, obuv, hygienické potreby, školské pomôcky a potreby, ako aj ostatné náklady,

súvisiace s inými záujmami navrhovateľky.

Medzi odôvodnené potreby dieťaťa patrí výživa vo vlastnom zmysle slova a to jeho hmotné potreby, ako
je strava, šatstvo, bielizeň, obuv, hygienické potreby, riešenie bytovej otázky, ale aj kultúrne, športové a
rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti.

Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu,
pričom, ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na
výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.Zhrnúc vyššie uvedené skutočnosti súd uzavrel, že na strane navrhovateľky došlo k zrejmému a
spontánnemu nárastu nákladov na uspokojenie jej odôvodnených potrieb, čo je prirodzene spojené
jednak so zvýšením jej veku o 4 roky od poslednej úpravy výživného, ale najmä s ukončením

vzdelávacieho procesu na základnej škole a s nástupom na stredoškolské štúdium.

Z vyššie cit. ust. § 62 ods.1 Zákona o rodine vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom trvá, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. V danom prípade mal súd za preukázané, že v
období od podania návrhu bola navrhovateľka študentkou strednej školy a keďže nebolo zistené, že by

navrhovateľka v uvedenom období disponovala takým zdrojom príjmu, z ktorého by mohla samostatne
uspokojovať svoje potreby, súd vo vzťahu k predmetnej otázke uzavrel, že navrhovateľka, hoci dosiahla
plnoletosť, v tomto období nebola schopná sama sa živiť, keďže po základnej škole pokračovala v štúdiu
na strednej škole, nemala žiaden príjem a bola odkázaná výživou na svojich rodičov.

Pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti otca súd prihliadal predovšetkým na základné kritériá,

vymedzené v ustanovení § 75 ods.1 Zákona o rodine, ktorými sú v prvom rade odôvodnené potreby
maloletého dieťaťa, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery na strane povinného, v danom
prípade otca.

Čosatýkapomerovnastraneodporcu,zktorýchsúdvychádzalpriposlednejúpravevýživného,odporca

bolvtomčasezamestnanývpodnikuF.P.Š..P..azaobdobieodmája2010doapríla2011malpriemerný
čistý mesačný príjem vo výške 483,90 EUR. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že jeho pomery
sa zmenili.

Pracovný pomer odporcu v podniku F. P. Š..P.. sa skončil ku dňu 30.9.2012. Následne bol odporca

dva roky bez zamestnania, až do 17.9.2014, kedy nastúpil do práce v spoločnosti C. X a.s., so sídlom
Bratislave, kde vykonával prácu SBS. Za celé obdobie trvania pracovného pomeru, t.j. od 18.9.2014
do 9.9.2015 (pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú) dosiahol priemerný mesačný čistý príjem
vo výške 365,50 EUR. V období od skončenia pracovného pomeru, od septembra 2015 do decembra
2015 bol odporca práceneschopný a bola mu vyplatená suma 939,90 EUR titulom dávok nemocenského

poistenia,tedavpriemeremesačnesumavovýške234,97EUR.Od1.1.2016jeodporcanezamestnaný,
evidovaný na úrade práce, pričom s úradom spolupracuje, nepoberá dávky v hmotnej núdzi. Od
1.10.2015 jeho príjem tvorí aj peňažný príspevok na opatrovanie vo výške 63,80 EUR mesačne, za
opatrovanie matky U. G., O.. XX.X.XXXX. Odporca v rozhodnom čase žil s matkou v 3-izbovom byte,
ktorý vlastní v rozsahu 1/3 v pomere k celku. Taktiež je spoluvlastníkom záhradnej chatky, v rovnakom

podiele. Pri rozhodovaní súd prihliadol aj na ďalší príjem odporcu vo výške 30.000 EUR, ktorú mu
titulom vyporiadania BSM vyplatila matka navrhovateľky dňa 7.5.2014. Ide o nezanedbateľný príjem,
ktorý odporca podľa vlastného vyjadrenia minul za 2 roky výlučne na svoje potreby. Pokiaľ sa uvedená
suma rozpočíta na dva roky, pripadá na jeden mesiac suma 1.250 EUR. Aj keď by sa od uvedenej sumy
odpočítala suma 200 EUR, t.j. 100 EUR výživné na obe dcéry a 100 EUR náklady na bývanie, stále

odporcovi ostáva suma 1.050 EUR mesačne.

Hocijezrejmé,ževrozhodnomobdobíodporcavspoločnostiC.Xa.s.dosiaholnižšípriemernýmesačný
príjem ako v čase, kedy pracoval v F. P. Š..P.., súd však na základe výsledkov dokazovania konštatoval,
že tento stav zavinil sám odporca. Odporca totiž na vlastnú žiadosť opustil trvalé zamestnanie v

F. P. R..F.. a dva roky potom (od septembra 2012 do septembra 2014) bol bez akéhokoľvek príjmu
napriek tomu, že zo zamestnania odišiel so zámerom vykonávať podnikateľskú činnosť a túto činnosť
napokon ani nevykonával, pretože zo správy Daňového úradu Košice vyplynulo, že nepodal daňové
priznania k dani z príjmov fyzických osôb. Odporca teda nezabezpečil, aby mal kontinuálne po opustení
zamestnania aspoň porovnateľný príjem, ako doposiaľ.

Pri určení výživného preto súd vychádzal z princípu potencionality, t.j. aký by mohol byť potencionálny
príjem otca a teda, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav,
kvalifikáciu, odbornosť atď., v spojení ust. § 75 ods.1 veta druhá Zákona o rodine, podľa ktorého súd
na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez

dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu.

Napokon, na rovnakom závere a princípoch založil súd svoje právoplatné rozhodnutie aj pri rozhodovaní
o zvýšení výživného na mladšiu sestru navrhovateľky W. G., nar.10.6.1998, keď rozsudkom č.k.11P/183/2014-69 zo dňa 19.5.2015 pôvodne určené výživné vo výške 50 EUR počnúc od 1.11.2014
zvýšil na sumu 70 EUR, t.j. o sumu 20 EUR.

Súd sa pri rozhodovaní spravoval aj zásadou, že dieťa má právo sa podieľať na životnej úrovni svojich
rodičov, ako aj na všeobecný vývoj životných nákladov v spoločnosti (cit. ust. § 78 ods.3 Zákona
o rodine), ako aj na skutočnosť, že odporca má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči mladšej sestre
navrhovateľky W. G. vo výške 70 EUR mesačne a ponechal priestor aj na plnenie tejto povinnosti.

Zhrnúc vyššie uvedené, súd uzavrel, že výživné určené vo výške 100 EUR mesačne v období od
5.11.2014do31.12.2015avýživnéurčenévovýške80EURmesačnevobdobíod1.1.2016jeprimerané
nákladom, potrebným na uspokojovanie odôvodnených potrieb navrhovateľky, ako aj schopnostiam,
možnostiam a majetkovým pomerom odporcu. Je potrebné dodať, že suma 100 EUR mesačne,
predstavuje približne len 3,33 EUR na deň a suma 80 EUR mesačne predstavuje približne len 2,66 EUR
na deň.

Počnúc od 1.1.2016 súd určil výživné v nižšej sume z dôvodu, že navrhovateľ je od tejto doby
nezamestnaný, bez príjmu z výkonu práce.

V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol, pretože pomery otca neumožňujú plniť si vyživovaciu povinnosť

vo väčšom rozsahu aj napriek tomu, že odôvodnené potreby maloletej by určenie výživného vo väčšom
rozsahu s určitosťou odôvodňovali.

Súd zároveň rozhodol aj o výške dlžného výživného za celé obdobie určenia výživného, t.j. od 5.11.2014

do 31.5.2016, t.j. za obdobie 19 mesiacov. Výška dlžného výživného za uplynulé obdobie sa určuje
rozdielom medzi súdom určeným výživným a medzi výživným, ktoré povinný v rozhodnom období
skutočne zaplatil. Výška dlžného výživného za uvedené obdobie pri výške výživného 100 EUR mesačne
za 14 mesiacov činí 1.400 EUR a pri výške výživného 80 EUR za 5 mesiacov činí 400 EUR, spolu
1.800 EUR. V konaní nebolo sporné, že odporca za uvedené obdobie na výživnom zaplatil každý mesiac

50 EUR, t.j. spolu za 19 mesiacov 950 EUR. Rozdiel medzi súdom určeným a odporcom skutočne
zaplateným výživným je 850 EUR. Súd zaviazal odporcu na zaplatenie dlžného výživného v lehote 30
dní.

Podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Navrhovateľka
mala v konaní plný úspech, preto by jej patrilo právo na náhradu trov proti odporcovi, ktorý vo veci
úspech nemal. Navrhovateľka si však náhradu trov konania neuplatňovala, preto súd vyslovil, že jej

náhradu trov nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie
smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona. ( § 251 O.s.p. )