Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 27, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12CoE/11/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814205321
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8814205321.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska č.5,
Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska č.5, Bratislava,
IČO: 36 613 843, proti povinnej: P.H. O., A.. XX.X.XXXX, Q. Ž. Č.. XXX, o vymoženie sumy 1.574,95 Eur
s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 9 Er/588/2014
- 40 zo dňa 20. augusta 2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie pod sp.zn. B. XXXXX/XX zo dňa 19.5.2014 podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v spojení s § 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.). Pri rozhodovaní vychádzal zo

Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.8.2005, ktorú vyhodnotil ako spotrebiteľskú
zmluvu, kde povinná je spotrebiteľkou. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp.zn. G.-XXXX, s vyznačenou právoplatnosťou
dňom 20.10.2011 a vykonateľnosťou dňom 23.10.2011. V zmysle dôvodov rozhodnutia, rozhodcovská
doložka podľa bodu 18 všeobecných obchodných podmienok, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný
titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú

doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami. Právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je
založená na absolútne neplatnom, neexistujúcom, právnom úkone. Exekučný titul je vydaný v rozpore
so zákonom.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený písomným podaním zo dňa 2.10.2014. Navrhol

zrušenie uznesenia a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietal nesprávny postup
exekučného súdu, nesprávne právne posúdenie veci, prekročenie rámca preskúmavanej činnosti.
Právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu
SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci. Je právne záväzný a po uplynutí
lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. V zmysle čl. 46
ods.1 Ústavy SR a čl.6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd má právo, aby vecne

príslušný exekučný súd priznal jeho nároku ochranu spôsobom a v rozsahu, aký ustanovuje zákon.
Namietaným postupom a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do jeho práva na
súdnu ochranu a k porušovaniu princípu právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne
uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného
exekučného titulu. Takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. V závere poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3M Cdo 11/2010 zo dňa 26.9.2011, z ktorého podľa odvolateľa

vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská
zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku.K odvolaniu oprávneného, ani priebehu exekučného konania sa povinná nevyjadrila.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné. Súd
prvého stupňa vyhodnotil exekučný titul v predmetnom exekučnom konaní vecne správne a správne sú
aj jeho dôvody, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd k odvolacím dôvodom oprávneného v prvom rade poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR z 21. 3. 2012 sp. zn. 6Cdo/1/2012, podľa ktorého neprijateľná rozhodcovská doložka je vždy
dôvodom na odmietnutie vykonania exekúcie, a to aj v štádiu poverovania žiadosti súdneho exekútora
na výkon exekúcie. Princíp vigilantibus iura scripta sunt v spotrebiteľských veciach v konkrétnych
súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Najvyšší súd SR
judikoval, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci, je ako exekučný titul v rozpore so

zákonom, ak rozhodcovská zmluva, či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej
doložky, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola
uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či
neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa
tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej
nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Aj
keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu
alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný

súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy. V prípade
zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom
znamenajúcim materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa
príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením zo strany prvostupňového súdu, pokiaľ ide o zdôvodnenie
neplatnosti rozhodcovskej doložky, podľa ktorej nebola riadne preukázaná vôľa povinnej uzatvoriť
rozhodcovskú zmluvu. Povinná nemala na výber a bola nútená podrobiť sa výlučne rozhodcovskému
konaniu. Podľa ustanovenia bodu 18 Všeobecných obchodných podmienok, na ktoré odkazuje zmluva
o splátkovom úvere, sa oprávnený a povinná dohodli, že všetky medzi nimi vzniknuté spory z

právnych vzťahov na základe zmluvy alebo s ňou súvisiace, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo
zrušenie zmluvy, predložia na rozhodnutie rozhodcovskému súdu, pričom sa zmluvné strany podrobia
rozhodnutiu tohto súdu a jeho rozhodnutie bude záväzné.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje neprijateľnosť takejto rozhodcovskej doložky

ako zmluvnej podmienky spotrebiteľského vzťahu z dôvodov, týkajúcich sa najmä jej obsahu a
účelovosti, ktorý svojou formuláciou vyznieva preukázateľne najmä v prospech oprávneného a vyvoláva
tým nerovnovážny stav v postavení subjektov zmluvného vzťahu z hľadiska ich povinností, ale najmä
práva domáhať sa ochrany v prípade súdneho konania vo vzťahu k predmetu zmluvy, resp. plnenia
zo strany dodávateľa - oprávneného v konaní. Odvolací súd zdôrazňuje, že ak súčasťou obchodných

podmienok je ďalšia zmluva, akou je rozhodcovská zmluva, táto musí mať všetky náležitosti, ktoré
pre ňu vyžaduje zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. V zmysle § 4 uvedeného zákona
rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Ak súčasťou obchodných podmienok
bola rozhodcovská zmluva, ktorá musí mať písomnú formu, potom jej nedodržanie má za následok jej

neplatnosť. Aby bola rozhodcovská zmluva uzavretá v písomnej forme, musia byť splnené náležitosti
ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak právny úkon nebol urobený
vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný, pričom takým je, ak nebol
podpísaný konajúcou osobou. Nestačí odkaz na všeobecné obchodné podmienky, ako je to v prípade
zmlúv uzatváraných podľa Obchodného zákonníka. Obchodné podmienky neboli podpísané účastníkmi

rozhodcovskej zmluvy, nebola zachovaná písomná forma, preto nebola platne uzavretá rozhodcovská
zmluva. Z tohto hľadiska nebola daná právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať spor medzi
oprávneným a povinným. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúci sa od neexistencie,
či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosťrozhodcovského rozsudku. V zásade, v zmysle príslušných ustanovení, zabezpečujúcich ochranu
spotrebiteľa platí, že dohoda o rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve je prípustná za
predpokladu, že podmienky, za akých sa rozhodcovské konanie uskutoční, budú účastníkom konania

garantovať rovnaké zaobchádzanie, čo vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu
slabšej strany, t.j. spotrebiteľa a že dohodnuté procesné pravidlá budú garantovať spravodlivé konanie,
vrátane možnosti preskúmania rozhodcovského rozsudku inými rozhodcami, ako to v konečnom
dôsledku umožňuje aj platný zákon o rozhodcovskom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
na ustanovenie § 37 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého účastníci

rozhodcovského konania sa môžu v rozhodcovskej zmluve dohodnúť, že rozhodcovský rozsudok
môže na základe žiadosti niektorého z nich preskúmať iný rozhodca. Účastník rozhodcovského
konania má právo podať žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku do 15-tich dní od jeho
doručenia tomuto účastníkovi rozhodcovského konania. Ak sa účastníci rozhodcovského konania
nedohodli v rozhodcovskej zmluve na preskúmanie rozhodcovského rozsudku, je jeho preskúmanie
iným rozhodcom vylúčené, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodcovskej doložky obsiahnutej v

obchodných podmienkach pre poskytnutie úveru nevyplýva, že by sa účastníci dohodli na preskúmaní
rozhodcovského rozsudku iným rozhodcom a ani na takúto možnosť oprávnený povinného neupozornil.
Z tohto hľadiska treba považovať rozhodcovské konanie za jednoinštančné oproti súdnemu konaniu,
ktoré je v zásade v takýchto veciach dvojinštančné.

Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva zaväzuje aj
právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. V danom prípade
sa toto ustanovenie vzťahuje na prípad univerzálnej sukcesie, nie na prípad singulárnej sukcesie.
Postúpenie pohľadávky znamená singulárnu sukcesiu a rozhodcovská zmluva v prípade postúpenia
pohľadávky nezaväzuje dlžníka. Spor medzi oprávneným a povinným nemohol prejednať rozhodcovský

súd, ak oprávnený ako postupník nebol účastníkom rozhodcovskej zmluvy.
Odvolací súd v závere k odvolacej námietke dopĺňa, že aj v čase uzavretia zmluvy, Občiansky zákonník
zakazoval dojednávať zmluvné podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer
medziprávamiapovinnosťamizmluvnýchstrán.NiejepotrebnéaplikovaťaninepriamyúčinokSmernice
č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993 na to, aby

bolo možné skonštatovať, že oprávnený ako dodávateľ mal v čase uzatvárania zmluvy explicitne
zakázané dojednávať v typových zmluvách podmienky, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Napokon aj aplikácia Smernice č. 93/13/EHS je dôvodná,
keďže podľa čl. 3, bod 1/ zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán

vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa a bod 2/ podmienka sa nepovažuje za individuálne
dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,
najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Pre úplnosť odvolací súd konštatuje, že ak exekučný súd preskúmaval a vychádza aj z iných listín,

či dôkazov, než z tých, na ktoré výslovne odkazuje Exekučný poriadok a následne posúdi exekučný
titul v neprospech oprávneného, je povinný dať možnosť oprávnenému vyjadriť sa k podkladom svojho
odlišného právneho posúdenia v kontexte práva oprávneného podľa § 48 ods.2 Ústavy SR. Pre ústavnú
konformnosť konania ako celku postačuje i to, že oprávnenému táto možnosť bola reálne poskytnutá
v súvislosti s odvolacím konaním.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa nerozhodol nad rámec zverenej právomoci. Svojím
postupom neodňal oprávnenému možnosť konať pred súdom. Súd dostatočne zistil skutkový stav
a vychádzal aj zo správneho právneho posúdenia. Odvolací súd preto v zmysle vyššie uvedeného
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia (§ 219 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.