Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 20, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/455/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415212980
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6415212980.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci

žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Advokátska kancelária, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843,
konajúca prostredníctvom advokáta konateľa Mgr. Tomáša Kušníra, proti žalovanej I. P., nar. X.X.XXXX,
trvale bytom Ž. F. U.F., C.. D. XXX/X, t.č. pobytom na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou,
tajomníčkou Okresného súdu Zvolen L. H., o zaplatenie sumy 480,59 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 148,65 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 24,99 €, počítaný od 26.12.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %

ročne zo sumy 29,98 €, počítaný od 26.1.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 49,78 € počítaný od 26.2.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 43,90 €, počítaný od 26.3.2013 do zaplatenia a trovy konania na súdnom poplatku vo
výške 28,50 €, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Súd čo do zvyšku návrh žalobcu z a m i e t a .

Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka, uvedená v Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb,
uzavretá medzi Slovak Telecom a.s. Bratislava a žalovanou dňa 14.7.2012, v bode 3., prvá veta, v znení:
„V prípade porušenia záväzku Účastníka, uvedeného v bode 1. alebo 2. tohto Dodatku, a následnej
deaktivácii Služieb je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške, uvedenej v tabuľke
č. 1tohoto Dodatku“, je n e p r i j a t e ľ n á, a preto
n e p l a t n á .

Súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal zaplatenia od
žalovanej sumy 480,59 € s úrokmi z omeškania s poukazom na to, že dňa 14.7.2012 žalovaná s právnym
predchodcom žalobcu uzatvorila Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pričom z uvedenej zmluvy si
neplnila svoje záväzky riadne a včas. Žiadal, aby súd zaviazal žalovanú k úhrade jednak hovorného,
ako aj zaplatenia zmluvnej pokuty, ktorá zo sumy 480,59 € predstavuje sumu 331,94 €.

Žalobca ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, doručenie mali riadne vykázané,

neúčasť právny zástupca žalobcu ospravedlnil s poukazom na hospodárnosť konania, súhlasil, aby súd
konal v jeho neprítomnosti.Vzhľadom na to, že pobyt žalovanej nie je známy, súd jej uznesením sp. zn. 5C 455/15 zo dňa 18.3.2015
ustanovil pre konanie opatrovníčku v osobe tajomníčky Okresného súdu vo Zvolene, ktorá sa na
pojednávanie nedostavila, doručenie mala riadne vykázané, neúčasť neospravedlnila, ani nepožiadala

o odročenie pojednávania, súd konal v jej neprítomnosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to oboznámil sa s podaným návrhom, so Zmluvou o poskytnutí
verejných služieb, s Dodatkom k zmluve o poskytovaní verejných služieb, so Zmluvou o postúpení
pohľadávok, s faktúrami, so Všeobecnými podmienkami poskytovania verejnej telefónnej služby a

Cenníkom, a s ostatným spisovým materiálom.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení podľa
doterajších predpisov sú zmluvami o pripojení verejných služieb podľa tohto zákona.

Podľa § 44 ods. 1 toho istého zákona zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje

účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti, alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže
vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných
telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí

pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ toho istého zákona podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou

je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa§53ods.2Občianskehozákonníka,účinnéhovčaseuzavretiazmluvy, zaindividuálnedojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, za neprijateľné

podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú
s nesplnením jeho záväzku.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, v pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 545a Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s

prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovacej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody, spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.

Podľa § 153 ods. 3 OSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj
bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je
neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo
dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa § 153 ods. 4 OSP ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve 16ab)
alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej

podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že aktívna legitimácia žalobcu na podanie návrhu
je daná v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014, ktorú uzavrel postupca Slovak
Telekom, a.s. Bratislava so žalobcom.

Právny predchodca žalobcu Slovak Telekom a.s. uzatvoril so žalovanou Zmluvu o poskytovaní verejných
služieb dňa 14.7.2012 a v uvedený deň uzatvoril aj Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb.
Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej program služieb DATA SIM MI NEOB3. V zmysle
uzavretého Dodatku, tabuľky č. 1 bola dohodnutá doba viazanosti 24 mesiacov, pričom v tabuľke č. 1 je

konštatovaná zmluvná pokuta vo výške 331,94 €. V Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb
v bode 3., prvá veta je konštatované, že v prípade porušenia záväzku Účastníka, uvedeného v bode 1.
alebo 2. tohto Dodatku, a následnej deaktivácii Služieb je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú
pokutu vo výške, uvedenej v tabuľke č. 1 tohoto Dodatku.

Žalovaná využívala služby právneho predchodcu žalobcu, poskytnuté v súvislosti s uzavretou zmluvou,
avšak za poskytnuté služby žalovaná neplatila platby riadne a včas. Žalovaná nezaplatila faktúru
č. 7212491475 zo dňa 8.12.2012, splatná dňa 25.12.2012, za fakturačné obdobie od 8.11.2012 do
7.12.2012 vo výške 24,99 €. Žalovaná nezaplatila ani faktúru č. 7300081509 zo dňa 5.1.2013, splatná
dňa 25.1.2013 za fakturačné obdobie od 8.12.2012 do 7.1.2013 vo výške 29,98 €, nezaplatila faktúru č.

7301169143 zo dňa 8.2.2013, splatná dňa 25.2.2013 za fakturačné obdobie od 8.1.2013 do 7.2.2013 vo
výške 49,78 €, nezaplatila faktúru č. 7302354554 zo dňa 8.3.2013, splatná dňa 25.3.2013 za fakturačné
obdobie od 8.2.2013 do 7.3.2013 vo výške 43,90 €. Vzhľadom na to, že žalovaná za poskytnuté služby
nezaplatila žalobcovi úhradu riadne a včas, v tejto časti súd považoval návrh žalobcu za dôvodný.Žalovaná sa s plnením dostala do omeškania, a preto žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úroku
z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia

vlády č. 87/1995 Z. z., účinného do 31.1.2013, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o osem
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov, účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013 (§
10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., účinný od 1.2.2013). Vzhľadom na to, že žalovaná sa s plnením

dostala do omeškania, súd ju zaviazal aj k úhrade úroku z omeškania z jednotlivých súm, a to počnúc
dňom, nasledujúcim po splatnosti jednotlivých faktúr. V tejto časti súd považoval nárok žalobcu tiež za
dôvodný.

V súvislosti s uvedenou uzavretou zmluvou fakturoval právny predchodca žalobcu žalovanej faktúrou
č. 7312860017, zo dňa 8.12.2013, splatná dňa 25.12.2013 za fakturačné obdobie od 8.11.2013 do

7.12.2013 zmluvnú pokutu vo výške 331,94 €. V tejto časti súd návrh žalobcu považuje za nedôvodný,
a preto ho zamietol s poukazom na nižšie konštatované skutočnosti.

Je nepochybné, že žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od spotrebiteľských zmlúv, ktoré ako
typové zmluvy sú uzavreté vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a

teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia (§ 53 ods. 2 OZ). Žalobca (právny predchodca žalobcu) ako dodávateľ
zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je
dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, žalobca (právny predchodca žalobcu) menil
len výšku zmluvnej pokuty. Zmluva o poskytovaní verejných služieb v zmysle Zákona č. 351/2011 Z. z.

v znení neskorších predpisov je svojim charakterom občiansko-právnou zmluvou, hoci v Občianskom
zákonníku nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva upravená (uvedené platí tak na znenia § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka pred Novelou č. 568/2007 Z. z., ako i po uvedenej novele s účinnosťou
od 1.1.2008). Vzťah medzi Občianskym zákonníkom a Zákonom č. 351/2011 Z. z. má povahu vzťahu
všeobecného predpisu a osobitného predpisu. Je nepochybné, že žalobca (právny predchodca žalobcu)

pri uzatváraní zmluvy postupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania, ktorý je súdu
známy a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľka, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka).

Vzťahy medzi účastníkmi konania na základe zmlúv vznikli v dobe, kedy Slovenská republika

už transformovala do svojho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom
spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení
s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s
ohľadom na vyššiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť
právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanoviť zmluvné podmienky jednostranne cestou

formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza
spravidla od dodávateľov, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený.
Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a
to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je,
že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských
zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve
za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.
Zmluvné dojednania v uzavretej zmluve, týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné

zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa.

Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva jej vzťah aj k úrokom z omeškania,
t. j. že zmluvná pokuta obstojí aj popri uplatňovaných úrokoch z omeškania. Pokiaľ ide však o

spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly
neprijateľnýchpodmienoksozreteľomnapovahu,obsahavšetkyosobitostiprávnehoúkonusozreteľom
na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom
na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd je toho názoru,že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejší alebo výlučne
sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník konania, a to spotrebiteľ. Už na prvý pohľad
vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že žalobca

ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinností na jeho
strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase
uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného
dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani
následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali

mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za
nesplnenie povinnosti (§ 53 ods. 4 písm. k/ OZ). Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa,
ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite
opatrnýadôslednýajpridojednávanívedľajšíchzmluvnýchdojednaní,akojezmluvnápokuta.Lentýmto
spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne
informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k

dodávateľovi.

V Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb v bode 3. prvá veta je zmluvné dojednanie, že
v prípade porušenia záväzku účastníka, uvedeného v bode 1. alebo 2. tohto Dodatku a následnej
deaktivácie služby je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č.1 Dodatku.

Pokiaľ sa týka podmienok, uvedených v bode 1. a v bode 2. Dodatku, tak v zmysle tohto ustanovenia
sa účastník zaväzuje riadne a včas platiť cenu za zariadenie a poskytovanie služieb podľa zvoleného
programu a zároveň dodržiavať povinnosti v súlade so Zmluvou, Dodatkom, Všeobecnými podmienkami
poskytovania verejných služieb, ako aj Cenníkom a , že v dobe viazanosti nepožiada o deaktiváciu resp.
o zrušenie služby alebo , že sa nedopustí takého konania, pre ktoré by podniku vzniklo právo službu

deativovať, odstúpiť od zmluvy, lebo vypovedať zmluvu.

Zmluvné dojednania, uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, musí
ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so

zreteľom na povahu, obsah a osobitosť právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti
účastníkov spotrebiteľských zmlúv a v neposlednom rade so zreteľom na sankcionované nesplnenie
povinnosti na strane oboch účastníkov zmluvy. V spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní
zmluvy by nemal byť príslušný alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník
zmluvy, a to spotrebiteľ. Táto skutočnosť na prvý pohľad vyznieva v neprospech jedného účastníka

zmluvy, pričom treba konštatovať, že žalobca (právny predchodca žalobcu) ako dodávateľ nie je nijako
sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. V tomto smere sa
kladie veľký dôraz na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy a ktorý obsah spotrebiteľ nijako
neovplyvňuje, aby bol dôsledný pri dojednávaní pri ďalších zmluvných dojednaniach, ako je zmluvná
pokuta.Predovšetkýmtým,abyslabšiastranavspotrebiteľskýchzmluváchboladostatočneinformovaná

o následkoch nesplnenia povinnosti. V danej veci zmluvnú pokutu treba považovať ako neprimeranú
sankciu aj z hľadiska času, kedy dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, kedy spotrebiteľ nezaplatí faktúru,
prípadne či ju zaplatí po lehote splatnosti, ak áno, v akom čase, či nezaplatí len časť faktúry alebo
celú faktúru a takisto nerozlišuje zmluvnú pokutu v súvislosti s výškou nezaplatenej fakturovanej sumy.
Žalobca v podanom návrhu nekonkretizuje dôvod, pre ktorý bola žalovanej fakturovaná zmluvná pokuta.

Z návrhu je zrejmé, že by zmluvná pokuta bola fakturovaná žalovanej, pretože neplatila cenu za
poskytnuté telekomunikačné služby.

Súd poukazuje na to, že pokiaľ sa týka faktúr, ktoré predložil žalobca, ktorými bolo fakturované
poskytovanie služieb žalovanej, tieto faktúry boli za fakturačné obdobie od 8.11.2012 do 7.3.2013

(posledné obdobie, ktoré bolo fakturované faktúrou č. 7302354554). Z faktúry, ktorou fakturoval právny
predchodca žalobcu žalovanej zmluvnú pokutu je zrejmé, že táto zmluvná pokuta bola za fakturačné
obdobie od 8.11.2013 do 7.12.2013, pričom žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že by v tomto
fakturačnom období si žalovaná nesplnila svoje povinnosti a nezaplatila cenu za poskytnuté služby,
ktorá jej bola fakturovaná. V tomto dôkazné bremeno obťažuje žalobcu. Žalobca nepreukázal ani

splnenie podmienok v zmysle bodu 2. Dodatku a to, že by žalovaná počas doby viazanosti požiadala o
deaktiváciu služby alebo o zrušenie služby. Pokiaľ žalobca fakturoval žalovanej za obmedzenie služby
( pokiaľ by uvedeným chcel preukazovať porušenie bodu 2. Dodatku ), tu tiež súd poukazuje na to, že
žalobca opätovne nezohľadnil pri určení výšky zmluvnej pokuty časové hľadisko prípadného porušeniapovinností žalovanej. Žalobca nepredložil ani dôkaz o prípadnom skončení zmluvy výpoveďou alebo
odstúpením od zmluvy.

Uvedené zmluvné podmienky nemožno považovať za individuálne dojednané zmluvné podmienky,
nakoľko boli navrhnuté vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v
súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS). Je
potrebné k tomu dodať, že právny predchodca žalobcu ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako
spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok

vo všetkých zmluvách. Je zrejmé, že žalobca menil len výšku zmluvnej pokuty. Spotrebiteľ nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy (vyberá si
len balík služieb, dobu viazanosti a prípadne mobilný telefón).

Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a
bolo by v rozpore s cieľom Smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil

a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná pokuta spotrebiteľskej zmluvy je objektívne
spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných strán. Preto
súd konštatuje, že dojednanie o zmluvnej pokute je neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy,
predovšetkým z pohľadu časového aspektu, ktorý žiadnym spôsobom nereflektuje na výšku sankcie.
Nie je možné dospieť s poukazom na vyššie uvedené, že bola individuálne dojednaná. Neprijateľná

podmienka v spotrebiteľskej zmluve je podmienkou neplatnou (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka).

Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré sa
vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v Občianskom zákonníku, a to § 52 a nasl. a
neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankciovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako

neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné
právo, upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká,
preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Ak teda odvodzuje žalobca ako právny
predchodca dodávateľa svoj nárok na zmluvnú pokutu z neprijateľnej zmluvnej podmienky a súd z tohto
dôvodu nepriznáva právo žalobcovi, súd v zmysle § 153 ods. 4 OSP určil takúto zmluvnú podmienku

v zmluve za neprijateľnú priamo vo výroku rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh
žalobcu v časti, kde sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 331,94€ s úrokom z omeškania,
zamietol.

Podľa§142ods.2OSPakmalúčastníkvoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovpomernerozdelí,

prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalovaná mala v konaní úspech čiastočný, preto jej vzniklo právo na pomernú náhradu trov konania.
Trovy konania si však neuplatnila, preto súd rozhodol, že jej náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

(§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej
činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.