Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Wednesday, April 21, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12C/18/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816201117
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3816201117.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci navrhovateľa: O. R., nar.

XX.X.XXXX, bytom R. G., A. horou XXX/X, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec,
J. Kráľa 5/A, proti odporcovi: Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 1,
IČO: 31 320 155, zast. ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o. so sídlom Bratislava, Kýčerského 7, o zaplatenie
1.597,19 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 1597,19 eur spolu s 8,05 %-ným ročným úrokom z
omeškania zo sumy 1.597,19 eur od 21.2.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke, k rukám jej právneho zástupcu, náhradu trov konania vo
výške 520,54 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Prievidza súdny poplatok z návrhu na začatie
konania vo výške 95,50 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom podaným na súd dňa 29.1.2016 prostredníctvom svojho právneho zástupcu
žiadala, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť jej sumu 1597,19 eur s prísl. z titulu vydania
bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka na tom skutkovom základe,

že dňa 5.12.2005 uzatvorila s odporcom ,,Žiadosť o vydanie a používanie Pôžičkovej karty Quatro č.
000808448,, (ďalej len „Zmluva“) na základe čoho odporca poskytol navrhovateľke kreditnú kartu s
úverovým rámcom 30 000 Sk (995,82 eur). Predmetný zmluvný vzťah je potrebné podriadiť režimu
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch s poukazom na § 1 ods. 3 vyššie uvedeného
zákona. Zmluva, na základe ktorej bola navrhovateľke poskytnutá kreditná karta, neobsahuje náležitosti
požadovanézákonomč.258/2001Z.z.asúčasnesúvnejviacnásobnéneprijateľnézmluvnépodmienky.
Podľa § 4 ods. 2 cit. zákona musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať a/ sumu, počet a

termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom v zmluve absentuje údaj o ročnej úrokovej
sadzbe; g/ ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len „RPMN“), pričom v Zmluve údaj o RPMN
nie je. RPMN odzrkadľuje celkovú odplatu za poskytnutie úveru a je referenčným údajom slúžiacim
spotrebiteľovi pre porovnanie výhodnosti ponúkaného finančného produktu s obdobnými finančnými
produktmi na trhu. V prípade, že údaj o RPMN v zmluve absentuje, považuje sa poskytnutý úver za
bezúročný a bez poplatkov, čoho si musel byť navrhovateľ ako odborne a právne znalý dodávateľ byť
vedomý. V Zmluve súčasne absentuje aj akékoľvek dojednanie o úrokoch a poplatkoch za poskytnutie

spotrebiteľského úveru, čo má v zmysle vtedy platnej a účinnej právnej úpravy za následok, že dodávateľ
nemôže požadovať od spotrebiteľa zaplatenie nedojednaných úrokov a poplatkov (§ 4 ods. 5), čoho
si musel byť navrhovateľ ako odborne a právne znalý dodávateľ rovnako vedomý. Úrok z úveru je
jedným z definičných znakov zmluvy o úvere. Zmluva neobsahuje vo svojej lícnej časti údaj, ktorýby sa týkal úrokov, o ktoré bude úver navýšený. Zákon síce explicitne neupravuje úrokovú sadzbu,
ako obligatórnu náležitosť, upravuje však dôsledky neuvedenia úrokov (§ 4 ods. 5). Podľa § 4 ods.
5 zákona č. 258/2001 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie

sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Má za to, že odporca nemal nárok na odplatu za
poskytnutý úver vo forme úrokov a rôznych poplatkov, o ktoré mal byť úver navýšený v dôsledku
absencie základných náležitostí v zmluve o úvere. Na základe predkladaného výpisu z Pôžičkovej
karty Quatro je zrejmé, že navrhovateľka za obdobie od 29.12.2005 do 30.9.2015 čerpala od odporcu
prostredníctvom kreditnej karty celkovú čiastku 7.677,08 eur a doposiaľ uhradila odporcovi sumu spolu

vo výške 10.838,55 eur. Prijímaním plnenia od navrhovateľky na účet odporcu nad rámec čerpanej sumy
dochádzalo na strane odporcu k bezdôvodnému obohateniu na úkor navrhovateľky, keďže odporca k
takýmto plneniam od navrhovateľky nemal platný právny titul. Celkovo sa odporca na úkor navrhovateľky
bezdôvodne obohatil sumou vo výške 3.161,47 eur (rozdiel medzi úhradami vo výške 10.838,55 eur a
čerpaniami spolu vo výške 7.677,08 eur). O skutočnosti, že odporca sa bezdôvodne obohatil na úkor
navrhovateľky sa táto dozvedela v priebehu mesiaca december 2015 od svojho právneho zástupcu.

Plnenie, ktoré navrhovateľka v postavení spotrebiteľky poskytla odporcovi v postavení dodávateľa bez
platného právneho titulu zakladá na strane navrhovateľky nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Navrhovateľka si uplatňuje nárok, ktorý pozostáva zo súčtu úhrad, ktorý uskutočnila v období od
31.1.2013 do 20.2.2015 spolu vo výške 1597,19 eur.

Súd priznal navrhovateľke ňou v konaní uplatnený nárok platobným rozkazom č. k. 12C/18/2016-55
zo dňa 3.2.2016, proti ktorému odporca podal odpor, v ktorom žiadal návrh navrhovateľky v celom
rozsahu zamietnuť. V odôvodnení odporu uviedol, že tvrdenia navrhovateľky uvedené v návrhu
nezodpovedajú skutočnému stavu veci - všetky platby vykonané navrhovateľkou predstavovali plnenie
jej zmluvných povinností v zmysle zmluvy zo dňa 5.12.2005, príslušných obchodných podmienok a

cenníka poplatkov a nákladov, ktoré sú právnou súčasťou Zmluvy, pričom všetky platby požadované
odporcom ako odplata za poskytnutý úver boli a sú jasne a zreteľné špecifikované v Zmluve, ktorú
navrhovateľka mala pred podpisom aj v čase podpisu Zmluvy k dispozícii. Z uvedeného dôvodu
neeviduje odporca voči navrhovateľke akékoľvek záväzky ani vo výške ňou žalovanej sumy. Odporca
neeviduje žiadnu predžalobnú výzvu navrhovateľky na plnenie ňou v návrhu uvádzaného nároku, teda

odporca nemôže byť v omeškaní od 21.2.2015, pretože o údajnom nároku navrhovateľky sa dozvedel
až doručením platobného rozkazu spolu s návrhom zo strany tunajšieho súdu a to dňa 10.2.2016.
Podľa judikovaných záverov v Slovenskej republike, v Českej republike ako i v celej Európskej únii,
spotrebiteľská ochrana (a v jej rámci aj úloha súdov, ako ,,vykladačov“ zákona) neznamená, že by
mal byť spotrebiteľ chránený spotrebiteľským právom pred vlastnými (z jeho pohľadu i neuváženými)

krokmi. Ochrana spotrebiteľa nikdy neznamenala a ani neznamená jeho ochranu pred jeho vlastnými
ekonomickými (možno aj neuváženými) rozhodnutiami pri ktorých dal prednosť ponúkanému tovaru,
službe pred vlastnými peniazmi. Ochrana spotrebiteľa totiž znamená ochranu najmä pred neúplnými a
nepravdivými informáciami vyplývajúcimi z informačnej asymetrie medzi ním a obchodníkom a slobody
jeho vôle, pokiaľ nemohla byť naplnená kvôli štandardným (predformulovaným) zmluvným podmienkam

obchodníka. Navrhovateľka obdržala vopred všetky informácie a Zmluva obsahovala všetky náležitosti
podľa zákona č. 258/2001 Z.z. v platnom znení a navrhovateľka mala dostatok časového priestoru na
preštudovanie zmluvnej dokumentácie, vznesenie námietok, pripomienok, či iných návrhov na úpravu
zmluvného textu a nakoniec sa mohla rozhodnúť aj zmluvu nepodpísať, došlo k plnému naplneniu
ochrany spotrebiteľa, nielen slovenských, ale aj európskych predpisov na ochranu spotrebiteľa.

Dokazovaním vykonaným na pojednávaní vypočutím účastníkov, oboznámením s obsahom listinných
dôkazov, Žiadosťou o vydane a používanie Pôžičkovej karty Quatro zo dňa 24.11. 2005, Obchodnými
podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou
bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s., výpisom z Pôžičkovej karty

Quatro, výpisom z obchodného registra na odporcu, Cenníkom odporcu platným od 21.6. 2004,
písomnými podaniami navrhovateľa a odporcu a ďalšími dôkazmi, tvoriacimi obsah spisu, mal súd
zistený tento skutkový stav veci:

Dňa 5.12.2005 uzatvorila navrhovateľka ako dlžník s odporcom ako veriteľom úverovú zmluvu označenú

ako „Žiadosť o vydanie a používanie Pôžičkovej karty Quatro č. 000808448“, na základe čoho odporca
poskytol navrhovateľke kreditnú kartu s úverovým rámcom 30 000 Sk (995,82 eur) so schválenou
štandardnou mesačnou splátkou vo výške 1.000 Sk (33,19 eur). Súčasťou Zmluvy boli aj Obchodné
podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovoubankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s., ktoré sa nachádzali na rube
Zmluvy.

Z obsahu Zmluvy je zrejmé, že navrhovateľka Zmluvu uzavrela ako spotrebiteľ a odporca, podnikajúci
ako právnická osoba (výpis z obchodného registra - č. l. 44) ako dodávateľ. Predmetný zmluvný vzťah
je teda potrebné podriadiť režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch s poukazom na §
1 ods. 3 vyššie uvedeného zákona. Zmluva, na základe ktorej bola navrhovateľke poskytnutá kreditná
karta, neobsahuje všetky náležitosti požadované zákonom č. 258/2001 Z.z. (§ 4 ods. 2 písm. a/ a g/),

konkrétne sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a údaj o RPMN. V zmluve, v
jej lícnej časti nie je uvedený ani údaj o úrokoch a poplatkoch za poskytnutie spotrebiteľského úveru.

Na základe výpisu z Pôžičkovej karty Quatro je zrejmé, že navrhovateľka za obdobie od 29.12.2015 do
30.9.2015 čerpala od odporcu prostredníctvom kreditnej karty celkovú čiastku 7.677,08 eur a doposiaľ
uhradila odporcovi sumu spolu vo výške 10.838,55 eur. Rozdiel medzi úhradami navrhovateľky vo výške

10.838,55 eur a čerpaniami peňazí od odporcu spolu vo výške 7.677,08 eur predstavuje sumu 3.161,47
eur.

Navrhovateľka si v konaní uplatnila nárok, ktorý pozostáva zo súčtu úhrad, ktorý uskutočnila v období
od 31.1.2013 do 20.2.2015, spolu vo výške 1597,19 eur.

Písomným podaním zo dňa 17.3.2016 právny zástupca navrhovateľky zotrval na podanom návrhu
s tým, že odporca v podanom odpore neuviedol žiadne argumenty, ktoré by právne relevantným
spôsobom rozporovali nárok navrhovateľky. Trvajú na tom, že Zmluva mala byť celistvá, pre spotrebiteľa
prehľadná a zrozumiteľná. Nebolo účelom zákona, aby spotrebiteľ pri oboznamovaní sa so zmluvou

o spotrebiteľskom úvere musel doslova ,,hľadať“ pre väčšinu spotrebiteľov zásadne dôležité údaje,
vo viacerých dokumentoch (všeobecné obchodné podmienky, cenník a pod.). Základné parametre
definujúce odplatu spotrebiteľského úveru musia byť dostupné a zrozumiteľné na jednom tlačive, aby
klient bol reálne schopný jednak porovnať si výhodnosť ponúkaného úverového produktu s inými
produktami na finančnom trhu a súčasne, aby mal vedomosť počas celého zmluvného vzťahu o

tom, koľko ho požičanie peňazí stojí, t.j. ,,za akú cenu sú peniaze predávané“. Odporca sa svojím
subjektívnym pohľadom na ochranu spotrebiteľa zjavne snaží o prenesenie zodpovednosti za svoje
systémové pochybenia pri vyhotovovaní zmlúv o spotrebiteľskom úvere na samotného spotrebiteľa.
V predmetnej veci je nevyhnutné vychádzať zo skutočností, že práve odporca pripravoval zmluvné
formuláre v zjavnom rozpore so zákonom o spotrebiteľskom úvere. Táto skutočnosť je podporená aj

rozhodovacou praxou súdov SR v konaniach, v ktorých boli upravované nároky z obdobných zmlúv o
úvere, avšak tieto nároky neboli priznané z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí špecifikovaných
v zákone o spotrebiteľských úveroch. Dôsledkom absencie obligatórnych náležitostí je bezúročnosť a
bezpoplatkovosť poskytovaných úverov. Argumentáciu, ktorá pripúšťa, aby obligatórne náležitosti boli
uvádzané na rôznych listinách, ktoré ani neboli spotrebiteľovi predložené, odmietol. Ak by sa pripustili

úvahy o tom, že spotrebiteľ má byť údajne oboznámený s akýmkoľvek dokumentom na ktorý odkazuje
zmluva o spotrebiteľskom úvere vo svojom texte (mnohokrát písaná drobným písmom), potom by bolo
možné použitím argumentácie ,,argumentum ad absurdum“ dospieť k záveru, že každá z obligatórnych
náležitostí požadovaná zákonom o spotrebiteľských úveroch by mohla byť uvádzaná na osobitnom
dokumente, pričom by postačovalo len strohý odkaz v zmluve o spotrebiteľskom úvere na spôsob,

že ,,spotrebiteľ svojím podpisom potvrdzuje, že je oboznámený....“ a vymenovať akékoľvek množstvo
dokumentov.Následnebydošloksituácii,žeinformácievzmluváchospotrebiteľskýchúverochbyneboli
neurčité, nejasné, nezrozumiteľné a neprehľadné a umiestnené na bližšie neurčenom počte osobitných
listín. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. I.ÚS 3512/2011 z
11.11.2013 a síce, že zmluva (vrátane zmluvy o spotrebiteľskom úvere) musí mať dostatočnú formu

a obchodné podmienky nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej zložito formulovanej
a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o
ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa s najväčšou pravdepodobnosťou uniknú.

Písomným podaním zo dňa 17.3.2016 právny zástupca odporcu opätovne žiadal, aby súd návrh

navrhovateľky v celom rozsahu zamietol s tým, že zmluva o úvere je platným právnym úkonom
uskutočneným v plnom súlade s príslušnými právnymi predpismi a obsahujúcim všetky nevyhnutné
náležitosti v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z.. Odporca ako veriteľ uzavrel s navrhovateľkou dňa
5.12.2005 Zmluvu, ako je zrejmé z písomného vyhotovenia listín tvoriacich zmluvu o úvere (v tompravom právnom zmysle). Zmluva bola uzavretá dištančne a skladala sa z viacerých dokumentov
(žiadosť, obchodné podmienky, cenník). Celý vtedajší proces možno popísať tak, že potenciálny klient,
majúci záujem o poskytnutie bankového produktu/služby zo strany odporcu ich kontaktuje (najčastejšie

telefonicky), pričom podľa jeho predbežných predstáv je spísaný prvotný dokument - Žiadosť o vydanie a
používanie pôžičkovej karty. Žiadosť je po prvotnom kontakte s klientom spolu so všetkými dokumentmi
a informačnými materiálmi zaslaná na adresu potenciálneho klienta. Úlohou klienta je celú zmluvnú
dokumentáciu si prečítať (naštudovať) a v prípade pretrvávajúceho záujmu žiadosť vyplniť, podpísať
a následne poslať odporcovi na predzmluvné posúdenie. V zmysle zákonných povinností odporca

takúto ponuku stále ešte potenciálneho klienta s odbornou starostlivosťou vyhodnotí, pričom v prípade
pozitívneho výsledku žiadosť aj podpíše, čím dôjde v nadväznosti na zaslanie potvrdenia klientovi k
uzavretiu zmluvy o úvere. Odporcom dopodpisovaná zmluva je následne zaslaná už reálnemu klientovi
odporcu - zmluvu o úvere pritom po právnej stránke netvorí len žiadosť (už z prvotného pohľadu na
ňu je zrejmé, že ani nemôže), ale aj obchodné podmienky (umiestnené na druhej strane žiadosti, t.j.
žiadosť a obchodné podmienky sú na jednej listine) a cenník, ktoré dokumenty sú právnou súčasťou

zmluvy o úvere a tvoria ju ako jeden celok. (komponenty zmluvy o úvere). Zmluva tak obsahovala
všetky predpísané náležitosti. Na základe vyššie uvedeného nevidí odporca žiaden dôvod, aby na
Zmluvu a ním poskytnutý úver dopadala zákonná sankcia v zmysle § 4 ods. 2 písm. g/, či § 4 ods. 5
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Takáto štruktúra súkromnoprávnej zmluvy, kedy sa
zmluva skladá z viacerých dokumentov prítomných buď na jednej, alebo i na viacerých samostatných

listinách je v praktickom živote veľmi bežná, ničím nevybočuje zo zaužívanej praxe v súkromnoprávnych
vzťahoch. Uvedené už bolo v minulosti potvrdené aj rozhodovacou praxou súdov napr. rozsudkom NS
ČR zo dňa 27.3.2008, sp.zn. 26CDo/2317/2006. Okrem toho, právna previazanosť komponentov zmluvy
o úvere, ktoré zmluvu o úvere tvoria, plynie i priamo zo zákona a to zo zákona č. 510/2002 Z.z. o
platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom v čase uzavretia

zmluvy o úvere - zmluva o úvere je totiž zároveň aj zmluvou o vydaní a používaní elektronického
platobného prostriedku v zmysle tohto zákona, ktorej právnou súčasťou sú v zmysle § 23 ods. 3 zákona
o platobnom styku, vyslovene aj obchodné podmienky. V otázke prítomnosti údajných neprijateľných
podmienok v zmluve o úvere doposiaľ navrhovateľka neuniesla nielen bremeno dôkazu, ale ani bremeno
tvrdenia. Navrhovateľka v žalobe len veľmi stručne uvádza, že v zmluve údajne nachádza viacnásobné

neprijateľné zmluvné podmienky, žiadnym spôsobom však tento svoj názor ďalej nekonkretizuje. Za
daných okolností nemožno uvažovať nielen o unesení bremena dôkazu, ale ani bremena tvrdenia
navrhovateľky v danej otázke. Ak by tunajší súd aj nakoniec dospel k záveru, že skutočne došlo k
bezdôvodnému obohateniu odporcu na úkor navrhovateľky, na čo však podľa ich názoru nie je žiaden
dôvod, vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k platbám navrhovateľky uskutočnenými pred dátumom

29.1.2013, pretože žaloba bola podaná na súd 29.1.2016, pričom premlčaniu podliehajú všetky (údajné)
nároky navrhovateľky (jednotlivé platby vykonané navrhovateľkou) datované pred dátumom 29.1.2013.
Od uvedeného dátumu do času podania žaloby uskutočnila navrhovateľka podľa údajov z výpisu z
účtu, ktorý odporca k tomuto vzťahu eviduje, platby v súčte 1534,12 eur. Navrhovateľka odporcu
nijakým spôsobom nevyzvala na vydanie ňou tvrdeného bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľka

okrem vydania bezdôvodného obohatenia takisto žiada, aby súd uložil odporcovi aj povinnosť zaplatiť
navrhovateľke úroky z omeškania vo výške 8,05% ročne od 21.2.2015. Navrhovateľka však doposiaľ
nijakým spôsobom nepreukázala, že by odporcu vyzvala na vydanie bezdôvodného obohateniu ku
dňu 20.2.2015 teda odporca nemohol a nemôže byť v omeškaní od 21.2.2015, pretože k danému
dňu o údajných nárokoch navrhovateľky ani nemal vedomosť. Odporca sa o údajných nárokoch

navrhovateľky dozvedel až 10.2.2016, kedy mu bola zo strany súdu doručená žaloba. Vzhľadom
na vyššie uvedené, ak by súd žalobe vyhovel, postupoval by v rozpore s viacerými ustanoveniami
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a to konkrétne a/ v rozpore s ustanovením § 1 O.s.p.
- ochrana poskytovaná navrhovateľke súdnym rozhodnutím by nespĺňala požiadavku spravodlivosti
a zároveň by bola nie prostriedkom, ale naopak, prekážkou zákonom požadovaného výchovného

pôsobenia smerom k zachovávaniu zákonov, čestnému plneniu povinností a k úcte právam iným osôb a
b/ v rozpore s ustanovením § 2 O.s.p. - súdne rozhodnutie by v takomto prípade bolo dôkazom toho, že
konajúci súd nedostatočne dbal o to, aby navrhovateľka nezneužívala spotrebiteľskú ochranu na úkor
odporcu.

Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní pred súdom na podanom návrhu zotrval v celom
rozsahu. Poukázal na to, že v Zmluve nebola platne dojednaná odplata v písomnej podobe. Nemožno
pritom poukazovať na viaceré dokumenty, ktoré zo strany navrhovateľky neboli ani podpísané. Poukázal
v tomto smere a v tejto otázke aj na stabilizovanú judikatúru aj vyšších súdov, aj Európskeho súdnehodvora, a konkrétne na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 17Co/701/2015-117 zo dňa 7.10.2015.
K tvrdeniu odporcu, že Zmluva nemohla obsahovať RPMN, pretože sa jednalo o revolvingový úver
uviedol, že v čase uzavretia Zmluvy platný zákon o spotrebiteľských úveroch nepoznal úver, kedy

nemohla byť uvedená RPMN, v § 3 ods. 6 predmetného zákona sa uvádzajú podmienky ponuky
spotrebiteľského úveru, pričom v obligatórnych náležitostiach sa odkazovalo na § 4 ods. 2, kde okrem
iného je obligatórnou náležitosťou aj RPMN. Taktiež nemožno prenášať dôkazné bremeno zo strany
odporcu na navrhovateľku ohľadne dojednania zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Vznesená námietka premlčania zo strany odporcu je nedôvodná, pretože navrhovateľka si uplatňuje len

úhrady od 31.1.2013 a žaloba bola podaná na súd dňa 29.1.2016. Navrhovateľka si uplatňuje zákonné
úroky z omeškania odo dňa 21.2.2015, pretože podľa ich názoru odporca vedel o tomto bezdôvodnom
obohatení a o tom, že ho má vydať. V tomto smere sa podľa jeho názoru jedná o úmyselné bezdôvodné
obohatenie na strane žalovaného dodávateľa, poukazujúc na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.
k. 6Co/835/2015-89 zo dňa 10.11.2015, ktorý v obdobnej veci zaujal stanovisko, že pri odborne zrelom
dodávateľovi sa pri jeho bezdôvodnom obohatení jedná o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Taktiež

navrhovateľka si úroky z omeškania uplatňuje v zákonnej sadzbe vo výške 8,05% ročne, pretože právny
vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol už pred účinnosťou novely nariadenia vlády v roku 2013
a navrhovateľka si uplatňuje bezdôvodné obohatenie v tomto konaní len od 31.1.2013. Právny názor,
že základné náležitosti, ako je aj odplata za poskytnutý úver, musia byť súčasťou listiny obsahujúcej
spotrebiteľskú zmluvu samotnú, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis, vychádza aj judikatúry a aj

z ochrany spotrebiteľa, napr. smernice 93/2013 EHS. Protistrana sa snaží zakryť svoje pochybenie
pri uzatváraní Zmluvy a to nenaplnenie obligatórnych náležitostí v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. a
prenášať toto svoje pochybenie na spotrebiteľa, čo však neobstojí, pretože nemožno zjavné pochybenie
a vybočenie zo zákonného rámca pripisovať spotrebiteľovi, preto podľa ich názoru neobstoja odkazy
na § 2 O.s.p.. V návrhu je namietaná výška, počet a termíny splátok, istiny úrokov a iných poplatkov

v spojitosti na kontext s § 4 ods. 5 predmetného zákona, teda z dôvodu námietky spotrebiteľa, že
odplata nebola celkovo jasne a určite v Zmluve dojednaná, nie je dôvodné a účelné prerušovať súdne
konanie. Pokiaľ právny zástupca odporcu predložil súdu vyhlášku ministerstva financií ohľadom RPMN
pri revolvingových úveroch, predmetná otázka je na právnom posúdení súdu, vyhláška ministerstva
financií je však podzákonným predpisom nižšej právnej sily oproti zákonu o spotrebiteľských úveroch.

Svoje objektívne pochybenie zo strany odporcu nemôže odporca prenášať na navrhovateľku, resp.
uvádzať, že za všetko môže ,,nezodpovedný spotrebiteľ“, ide o objektívnu skutočnosť nedojednanej
odplaty v písomnej podobe tak, ako vyžadoval zákon o spotrebiteľských úveroch. Prenášanie tohto
pochybenia na stranu navrhovateľky neobstojí, nie je dôvod aplikácie § 2 O.s.p. a navrhovateľka sa
vyjadrila vo svojej výpovedi, že si už nespomína s ohľadom na odstup času, čo jej bolo alebo nebolo

doručené zo strany odporcu, ale tým nie je vyvrátená tá skutočnosť, že odplata nebola v písomnej
podobne s ňou dojednaná ako so spotrebiteľom. Pokiaľ bol cenník na osobitnej listine, z tohto nie je
zrejmé individuálne dojednanie odplaty so spotrebiteľom.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní pred súdom takisto zotrval na svojich písomných vyjadreniach

kveci.Uviedol,žetentosúdnysporjeotom,čovšetkomožnopovažovaťzaplnohodnotnúsúčasťzmluvy
o spotrebiteľskom úvere, či len to, čo tvrdí protistrana, kde za zmluvu o spotrebiteľskom úvere považuje
lícnu stranu z jednej listiny, alebo možno za plnohodnotnú súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere
považovaťto,čojevzmluveospotrebiteľskomúverevýslovnezrozumiteľné,prehľadne,jasnenapísané.
Pokiaľ ide o ostané skutočnosti, o otázku dĺžky premlčacej doby, úmyselnej nedbanlivosti pri údajnom

spôsobení bezdôvodného obohatenia, tieto považoval za sekundárne. Primárnou otázkou tohto konania
považoval skutočnosť, čo všetko možno a čo všetko už nemožno považovať za plnohodnotnú súčasť
zmluvnej argumentácie, či navrhovateľka v čase uzatvárania zmluvy bola primerane bdelá a starostlivá
a či aj ona svojím konaním nespôsobila, že sa tu za viac ako 10 rokov od uzavretia zmluvy musia
stretávať. Vyplýva to z obyčajných právnych úkonov logiky, že výška RPMN sa absolútnym číslom pri

revolvingovom úvere uviesť nedá. Zákonitosti matematiky to neumožňujú, uvedomuje si to veľa ľudí,
vyplýva to aj z vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 620/2007 Z.z., ktorou sa ustanovuje
vzor formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ zo strany právneho
zástupcu navrhovateľa odznie ako v iných obdobných konaniach námietka, že táto vyhláška bola
vydaná neskôr, než bola uzavretá Zmluva, je treba uviesť, že táto vyhláška a text v nej zvýraznený je

dôkazom, z ktorého minimálne nepriamo vyplýva, že táto skutočnosť musela existovať pred vydaním
vyhlášky a až v čase vydania vyhlášky si ministerstvo financií uvedomilo, že výška RPMN sa uvádzať
nedá pri revolvingovom type úveru absolútnym číslom. Uviedol, že jednou z namietaných skutočností
je absencia údaja v Zmluve o tom, aká časť splátky úveru sa započíta na istinu a aká časť na ostatnézmluvné plnenia. Vo vzťahu k tejto skutočnosti poukázal na to, že ohľadne tejto otázky prebieha
pred súdnym dvorom EU prejudiciálna otázka a preto nechal na posúdení súdu, či je alebo nie je
vhodné rozhodnúť o prerušení konania s poukazom na §109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.. Je toho názoru,

že takáto požiadavka nevyplýva zo žiadneho ustanovenia platného právneho poriadku a preto nie
je nutné, aby súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol uvedený údaj, teda aká konkrétna časť
splátky úveru sa započíta na istinu a aká na príslušenstvo. Ak by súd túto konkrétnu otázku chcel
vyhodnotiť a posúdiť inak, považoval za vhodné, aby súdne konanie z tohto dôvodu prerušil. Z výsluchu
navrhovateľky vyplynuli úplne iné skutočnosti, než tie, na ktorých je postavená samotná žaloba. V

žalobe jedným z argumentov navrhovateľky je to, že niektoré zo súčastí Zmluvy jej zjavne neboli
predložené. Z jej výpovede vyplýva, že si nespomína, čo jej bolo predložené v čase uzatvárania zmluvy,
odkadiaľ písomností dostala, či ich prečítala a kam ich poslala. V žalobe sa uvádzajú skutočnosti, ktoré
navrhovateľka sama spochybňuje. Preto považoval za jedinú právnu otázku tohto konania, rozhodujúcu
pre rozhodnutie o merite veci, otázku, čo všetko môže byť v tomto konkrétnom prípade považované za
plnohodnotnú súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Tvrdenie uvedené v návrhu, že navrhovateľke

presne neurčené súčasti dokumentácie doručené neboli, sa v jej výpovedi nepotvrdilo. Odmietol ako
absolútne právne mätúce tvrdenie navrhovateľky prednesené aj zo strany jej právneho zástupcu, že za
zmluvu je možné považovať len takú listinu, ktorá nepozostáva z viacerých súčasti. Takéto vnímanie,
celistvosť nevyplýva zo žiadneho ustanovenia platného právneho poriadku a to ani nepriamo a odporuje
všetkým zákonitostiam, na ktorých je postavané súkromné právo a princíp autonómie zmluvných strán.

Zdôraznil, že nielen oni, ale aj judikatúra, vyžaduje požiadavky aj od obyčajného spotrebiteľa bez
základného stupňa právneho vedomia. Právny priadok Slovenskej republiky a ani judikatúra Súdneho
dvora EÚ neochraňuje spotrebiteľa, ktorý by zostal neinformovaný v dôsledku toho, že ľahkovážne
sa spolieha na svoje domnienky, špekulácie a úvahy. Každý spotrebiteľ by mal podpísať len to, čomu
rozumie, a ak tomu naozaj rozumie. Každý spotrebiteľ by mal orientačne poznať svoje práva a povinnosti

asvojeproblémybymalriešiťokamžite.Vtomtokonanísariešiaokolnostiuzatváraniazmluvyspredviac
ako 10 rokov. Na okolnosti si vôbec navrhovateľka nepamätá. Toľkokrát spomínaný vytýkaný absentujúci
údaj o výške úroku dostala navrhovateľka v Cenníku pri uzatváraní Zmluvy, a ktorý je považovaný
za súčasť Zmluvy a je to aj v Zmluve uvedené. Informácie o výške úroku dostala navrhovateľka
každý mesiac vo Výpise o pôžičkovej karte v ľavom hornom rohu. Všetky potrebné informácie mala

navrhovateľka k dispozícii už v čase pred podpisom Zmluvy a mala ich k dispozícii každý mesiac po
doručení výpisu z pôžičkovej karty. Zmluva bola uzatvorená ako mnohé tisíce v rovnakom znení medzi
neprítomnými osobami. Iniciátorom uzatvorenia zmluvy bola určite navrhovateľka ako spotrebiteľka,
ktorá prejavila záujem o poskytnutie úveru. Následne medzi ňou a zamestnancami odporcu musela
prebehnúť komunikácia, a až na základe informácií, ktoré navrhovateľka odovzdala odporcovi, bol na jej

adresuzaslanýkompletnýnávrhzmluvnejdokumentácie,ktorýnáslednenavrhovateľkavrátilačiastočne
doplnený v určitom časovom odstupe odporcovi. Vzhľadom na tento spôsob uzatvárania zmluvy mal
určite odporca legitímne očakávanie, že ak dostane a ak mu bude doručené navrhovateľkou podpísané
znenie Zmluvy, k čomu naozaj došlo, tak sa tak stalo len za podmienky, že bdelá navrhovateľka so
Zmluvou súhlasí a že si ju pred tým prečítala a aj jej rozumie. Ak teraz po viac ako 10 rokoch namieta

presný opak, tak to bola nie odporkyňa, nie spoločnosť odporcu, ale konanie navrhovateľky, ktorá
je príčinou začatia súdneho konania. Ak by naozaj bolo pravdou to, čo je uvedené v texte žaloby,
ale čo z výpovede navrhovateľky určite nevyplynulo, že nejakú časť zmluvnej dokumentácie možno
navrhovateľka v čase podpisu zmluvy nemala k dispozícii, tak odporca mal legitímne očakávanie, že
túto skutočnosť navrhovateľka oznámi už pred podpisom alebo najneskôr pri podpise Zmluvy. Túto

skutočnosť bolo možno najlepšie sanovať v tom momente, v roku 2005 a nie po viac ako 10 rokoch, keď
navrhovateľka benefitovala z toho, že mala výhody veriteľa a čerpala prostriedky a nakladala s nimi. Ak
by predsa mal byť namietaný aj spôsob uzatvárania Zmluvy a to samotný fakt, ,,dištančného uzatvárania
zmluvy - medzi neprítomnými osobami“, tak vo vzťahu k tejto téme ani žalobe a ani v písomných
podaniach navrhovateľky neidentifikovali vecné tvrdenie, ku ktorému by sa mali vyjadriť. Pokiaľ sa

jedná o už toľko spomínanú skladbu zmluvnej argumentácie, tak jednoznačne a rezolútne tvrdia, že
táto konkrétna zmluvná dokumentácia bola v množstve iných súdnych konaní vyhodnotená súdmi 1.
stupňa a 2. stupňa za prípustnú dovolenú a nepriečiacu sa požiadavke ochrany spotrebiteľa. Štylizácia
textu, veľkosť a typ písma, ako aj umiestnenie jednotlivých klauzúl, ako aj grafické spracovanie, je
podľa ich názoru dostačujúce k tomu, aby sa primerane bdelý spotrebiteľ nemohol cítiť dotknutý a

poškodený. Súčasťou Zmluvy je i Cenník, ktorý je na samostatnej, fyzicky oddeliteľnej listine. Takáto
skladba zmluvnej dokumentácie je dovolená na danú dobu roku 2005, ale aj vo vzťahu k súčasnosti
obvyklá a bežná a určite nie je bežné to, čo minimálne nepriamo namieta strana navrhovateľky, že
Zmluva pozostávajúca z viacerých strán textu by sa musela nachádzať na jednej papierovej listinebližšie neurčitého velikánskeho formátu. Všetky súčasti zmluvnej dokumentácie dostala navrhovateľka
v čase pred podpisom zmluvy, sú explicitne v danej Zmluve v článku 5 bod 4 na lícnej druhej strane
uvedené. Aj na druhej strane v článku 36 je jasne a jednoznačne uvedená jednoduchá nerozvitá veta,

že Cenník je súčasťou Zmluvy. Ak by si navrhovateľka daný text prečítala, mohla nerozumieť iným
právne znejúcim vetám, ale tejto jednej vete musela rozumieť minimálne do tej miery, že mala očakávať,
že daný cenník má mať takisto na stole, keď si Zmluvu číta. Ak tomu tak nebolo, nič navrhovateľke
nebránilo, aby si tento Cenník a prípadne čokoľvek iné pred podpisom Zmluvy znovu vypýtala, prípadne
by Zmluvu neuzatvorila. Z jej výsluchu však nevyplýva, že by takto navrhovateľka postupovala. No a

keďže odporcovi bolo doručené takéto znenie Zmluvy podpísané navrhovateľkou, naozaj nemal dôvod
predpokladať,žebymalbyťproblémvtom,čoo11rokovneskôrprávnyzástupcanavrhovateľkyvžalobe
uviedol. Táto žaloba neslúži praktickým potrebám v živote navrhovateľky. Z výsluchu navrhovateľky
vyplynulo, že ju trápi úplne niečo iné, ako je text Zmluvy, ktorý si možno neprečítala dôsledne v roku
2005 a ktorý si určite neprečítala v čase podávania žaloby. Ak si navrhovateľka myslí, že pohľadávka
voči nej vraj vymáhaná presne neurčeným subjektom z tohto zmluvného vzťahu je neopodstatnená, má

množstvo iných možností, ale žaloba o určenie bezpoplatkovosti a bezúročnosti tejto zmluvy je až tou
najposlednejšou možnosťou.

Navrhovateľka na pojednávaní tvrdila, že si návrh na súd v tejto veci podala z dôvodu, že jej prišla z
nejakej vymáhačskej spoločnosti výzva na uhradenie dlhu, bolo to vo výške 1523 eur, suma ktorá sa jej

zdala dosť vysoká, pretože už asi takú istú sumu odporcovi zaplatila. Išlo o záležitosť, ktorá sa týkala
tohtosporu.Pretoževecinerozumela,začalajuriešiťprostredníctvomzdruženianaochranuspotrebiteľa
a nakoniec sa dala právne zastúpiť JUDr. Cifrom, advokátom, ktorý napísal za ňu žalobu. Na okolnosti
uzavretia Zmluvy sa nepamätala. V roku 2004 sa vydávala, potrebovala peniaze a z týchto dôvodov
Zmluvu aj uzavrela. Doma vypisovali nejakú žiadosť, ktorú následne poslali odporcovi. Nevedela s

odstupom času povedať, či si obsah Zmluvy, ktorú podpísala, pred jej podpisom aj prečítala. V minulosti
mali spolu s manželom uzavretých viacero zmlúv, záväzky z ktorých už majú uhradené.

Ako už bolo uvedené vyššie, dňa 5.12.2005 uzatvorila navrhovateľka ako dlžník s odporcom ako
veriteľom úverovú zmluvu označenú ako „Žiadosť o vydanie a používanie Pôžičkovej karty Quatro č.

000808448“, na základe čoho odporca poskytol navrhovateľke kreditnú kartu s úverovým rámcom 30
000 Sk (995,82 eur) so schválenou štandardnou mesačnou splátkou vo výške 1.000 Sk (33,19 eur).
Súčasťou Zmluvy boli aj Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet
vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty,
a.s., ktoré sa nachádzali na rube Zmluvy a Cenník VÚB, a.s., ku kreditnej platobnej karte VÚB, a.s.,

vydávanej v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s., platný od 1.6. 2014, ktorý sa
nachádzal na samostatnej listine.

Podľa článku V bod 4 Zmluvy navrhovateľka potvrdila vyhlásenie, že pred podpisom Zmluvy bola
oboznámená s Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet

vydávaných Všeobecnou úverovou bankou a.s. v spolupráci so Slovenskými kreditnými kartami a.s.
(ďalej len „OP“), ktoré tvoria prílohu uvedenej zmluvy s tým, že s nimi súhlasí a zaväzuje sa ich
dodržiavať.

Podľa článku VI bodu 32 OP, výpočet úrokov:

a)dlžný zostatok sa denne úročí štandardnou úrokovou sadzbou
b) v prípade úhrady sumy nižšej ako je výška povinnej splátky alebo omeškania s úhradou akejkoľvek
povinnej splátky alebo inej čiastky sa denne úročí časť dlžného zostatku, ktorá je v omeškaní sankčnou
úrokovou sadzbou...... Pri výpočte úrokov sa používa vzorec „počet dni/365 x úroková sadzba“.

Podľa článku VI bodu 33 OP, pri úhrade sumy vyššej ako je dlžný zostatok sa kartový účet dostáva do
kreditného zostatku a takýto zostatok je úročený vkladovou sadzbou.

Podľa článku VI bodu 34 OP, posledný kalendárny deň v mesiaci je kartový účet zaťažený úrokmi
vypočítanými štandardnou úrokovou sadzbou a úrokmi vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou,

prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte.

Podľa článku VI bodu 35 OP, poplatky súvisiace so správou a používaním karty sú uvedené v cenníku.
Štandardná, sankčná a vkladová sadzba sú pohyblivé a ich výška je uvedená v cenníku. Cenník ďalejobsahuje výšku úhrady poistného zaplateného bankou podľa poistnej zmluva uzatvorenej v prospech
klienta a označenej v zmluve.

Podľa článku VI bodu 36 OP, cenník sa považuje za súčasť zmluvy. Banka je oprávnená jednostranne
meniť cenník s účinnosťou od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho potom, čo bola klientovi
zmena cenníka písomne oznámená. Výšku úrokových sadzieb a poplatkov môže banka meniť v prípade
zmeny refinančnej sadzby, zmeny sadzieb poistného, zmeny na trhu poskytovania spotrebiteľských
úverov, inej podstatnej zmeny na kapitálových trhoch alebo v prípade zmeny príslušných právnych

predpisov.

Podľa článku VI bodu 37 OP, klient berie na vedomie, že vzhľadom na povahu úveru nie je možné vopred
vypočítať ročnú úrokovú mieru nákladov (RPMN) spojenú s revolvingovým úverom. Cenník obsahuje
príkladný výpočet RPMN a na základe určitých predpokladov o čerpaní a splácaní revolvingového
úveru klientom. Skutočnú RPMN je možné vypočítať spätne podľa skutočného čerpania revolvingového

úveru a uskutočnených splátok, správca oznámi klientovi RPMN za obdobie uplynulých 12 mesiacov na
základe písomnej žiadosti klienta, náklady s tým spojené sa zaúčtujú na ťarchu kartového účtu.

Z výpisu z Pôžičkovej karty Quatro je zrejmé, že navrhovateľka za obdobie od 29.12.2015 do 30.9.2015
čerpala od odporcu prostredníctvom kreditnej karty celkovú čiastku 7.677,08 eur a doposiaľ uhradila

odporcovi sumu spolu vo výške 10.838,55 eur.

Navrhovateľka v zmluvnom vzťahu s odporcom vystupovala ako dlžník a súčasne spotrebiteľ (fyzická
osoba nepodnikateľ) a odporca ako veriteľ a súčasne dodávateľ. Na vyššie uvedený zmluvný vzťah sa
teda prednostne vzťahujú ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ust. zákona č. 258/2001 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch.

Podľa § 3 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. ku dňu účinnosti uzatvorenia Zmluvy, pri spotrebiteľských
úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch,
keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy

informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o
spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva
zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť
spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak
je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie

sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z., zmluva ďalej obsahujea) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,

c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

Podľa § 4 ods. 4 zák. č. 258/2001 Z. z., Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z. z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že účastníci konania dňa 5.12. 2005 uzatvorili Zmluvu o
vydaní a používaní Pôžičkovej karty Quatro, v zmysle ktorej bol navrhovateľke poskytnutý úverový
rámec vo výške 30 000 Sk (995,82 eur) so štandardnou mesačnou splátkou 1.000 Sk (33,19 eur).

Navrhovateľka v zmluvnom vzťahu s odporcom vystupovala ako dlžník a súčasne spotrebiteľ (fyzická
osoba nepodnikateľ) a odporca ako veriteľ a súčasne dodávateľ.

Zmluva, na základe ktorej bola navrhovateľke poskytnutá kreditná karta, podľa právneho názoru súdu
neobsahuje obligatórne náležitosti požadované zákonom č. 258/2001 Z.z.. Podľa § 4 ods. 2 cit. zákona

musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať okrem iného aj sumu, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, pričom v Zmluve sa tento údaj nenachádza. V Zmluve sa nenachádza ani údaj
o RPMN, ktorý odzrkadľuje celkovú odplatu za poskytnutie úveru a je referenčným údajom slúžiacim
spotrebiteľovi pre porovnanie výhodnosti ponúkaného finančného produktu s obdobnými finančnými
produktmi na trhu. V zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z., ak údaj o RPMN v zmluve

uvedenýnieje,považujesaposkytnutýúverzabezúročnýabezpoplatkov. Zmluvaneobsahujevosvojej
lícnej časti ani dojednanie o úrokoch a poplatkoch za poskytnutie spotrebiteľského úveru, čo má tiež v
zmysle právnej úpravy platnej v čase uzavretia Zmluvy za následok, že dodávateľ nemôže požadovať od
spotrebiteľa zaplatenie nedojednaných úrokov a poplatkov (§ 4 ods. 5). Zákon síce explicitne neupravuje
úrokovú sadzbu, ako obligatórnu náležitosť, upravuje však dôsledky neuvedenia úrokov (§ 4 ods. 5).

Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Pokiaľ právny zástupca odporcu v priebehu celého konania tvrdil, že Zmluva bola uzavretá dištančne a
skladala sa z viacerých dokumentov (žiadosť, obchodné podmienky, cenník), teda, že zmluvu o úvere

po právnej stránke netvorí len žiadosť (už z prvotného pohľadu na ňu je zrejmé, že ani nemôže), ale
aj obchodné podmienky (umiestnené na druhej strane žiadosti, t.j. žiadosť a obchodné podmienky sú
na jednej listine) a cenník, ktoré dokumenty sú právnou súčasťou zmluvy o úvere a tvoria ju ako jeden
celok (komponenty zmluvy o úvere) a že teda Zmluva tak obsahovala všetky predpísané náležitosti a
na základe vyššie uvedeného nevidí žiaden dôvod, aby na Zmluvu a ním poskytnutý úver dopadala

zákonná sankcia v zmysle § 4 ods. 2 písm. g/, či § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, súd sa s týmto právnym názorom odporcu nestotožnil. Je síce naozaj pravda, že takáto
štruktúra súkromnoprávnej zmluvy, kedy sa zmluva skladá z viacerých dokumentov prítomných buď
na jednej, alebo i na viacerých samostatných listinách je v praktickom živote viacmenej bežná, avšak
na druhej strane základné údaje o úvere a predovšetkým o odplate spotrebiteľského úveru musia byť

pre bežného spotrebiteľa dostupné a zrozumiteľné a teda na jednom tlačive, aby si spotrebiteľ reálne
vedel porovnať výhodnosť ponúkaného úveru s inými úvermi na finančnom trhu a súčasne, aby mal
vedomosť počas celého zmluvného vzťahu o tom, koľko ho požičanie peňazí stojí, t.j. ,,za akú cenu
sú peniaze predávané“. Bol to práve odporca, ktorý vypracoval formulárovú Zmluvu a takisto OP spolus Cenníkom, pričom samotná Zmluva je neprehľadná, povinné údaje Zmluvy sú na rôznych miestach,
až v troch dokumentoch, navyše podstatná časť Zmluvy a OP sú napísané len drobným, voľným okom
sotva čitateľným písmom a teda pre priemerného spotrebiteľa aj po formálnej stránke sú nedostupné

a teda v zjavnom rozpore so zákonom o spotrebiteľskom úvere. Navyše podľa právneho názoru súdu,
v Zmluve nebola dokonca ani odplata za poskytnutie úveru dohodnutá písomne, keďže OP ani Cenník
navrhovateľka nepodpísala.

V tejto súvislosti nemôže teda obstáť tvrdenie odporcu, že údaj o výške úroku dostala navrhovateľka

v Cenníku pri uzatváraní Zmluvy, a ktorý je považovaný za súčasť Zmluvy a je to aj v Zmluve uvedené
a že informácie o výške úroku dostala navrhovateľka každý mesiac vo Výpise o pôžičkovej karte v
ľavom hornom rohu, resp. že všetky potrebné informácie mala navrhovateľka k dispozícii už v čase pred
podpisom Zmluvy a mala ich k dispozícii každý mesiac po doručení výpisu z pôžičkovej karty.

Aj keď v danom prípade išlo o revolvingový úver, nemožno sa stotožniť s právnym názorom právneho

zástupcu odporcu, že Zmluva nemohla obsahovať RPMN, pretože sa jednalo o revolvingový úver. Nič
na tom nemení ani obsah vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 620/2007 Z.z., ktorou
sa ustanovuje vzor formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, kde v prílohe
- Vzor formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere je v bode 3C druhej vety
uvedené: „Pri spotrebiteľskom úvere poskytovanom prostredníctvom kreditnej karty (revolvingového

úveru), pri ktorom nie je možné určiť RPMN, sa riadok nevypĺňa“. Vyššie uvedený právny predpis je
podzákonnou normou a teda nižšej právnej sily ako zákon. V čase uzavretia Zmluvy, tak ako to tvrdil
aj právny zástupca navrhovateľky, zákon č. 258/2001 Z.z. neupravoval úverový vzťah, v ktorom by
nemusela byť dohodnutá RPMN. V § 3 ods. 6 citovaného zákona sa uvádzajú podmienky ponuky
spotrebiteľského úveru, pričom v obligatórnych náležitostiach sa odkazuje na § 4 ods. 2, kde okrem

inéhojeobligatórnounáležitosťouajRPMN.Zvyššieuvedenéhovyplýva,ževZmluvemalabyťuvedená
RPMN vychádzajúc zo stavu ku dňu uzavretia Zmluvy.
Dôsledkom absencie vyššie uvedených obligatórnych náležitostí v Zmluve, je potrebné odporcom
navrhovateľke poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov a teda odporca by mal nárok
od odporkyne vrátenia len poskytnutej istiny úveru.

Z výpisu z Pôžičkovej karty Quatro súd zistil, že navrhovateľka za obdobie od 29.12.205 do 30.9.2015
čerpala od odporcu prostredníctvom kreditnej karty spolu sumu 7.677,08 eur a odporcovi vrátila sumu
spolu vo výške 10.838,55 eur. Prijímaním plnenia od navrhovateľky na účet odporcu nad rámec čerpanej
sumy dochádzalo na strane odporcu k bezdôvodnému obohateniu na úkor navrhovateľky (§ 451

Občianskeho zákonníka), pretože odporca k takýmto plneniam od navrhovateľky nemal platný právny
titul. Spolu tak došlo u odporcu k obohateniu sa na úkor navrhovateľky v sume 3.161,47 eur (rozdiel
medzi navrhovateľkinými platbami vo výške 10.838,55 eur a odporcom navrhovateľke poskytnutými
sumami spolu vo výške 7.677,08 eur).

Plnenie, ktoré navrhovateľka v postavení spotrebiteľky poskytla odporcovi v postavení dodávateľa bez
platného právneho titulu zakladá na strane navrhovateľky nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Navrhovateľka si v konaní uplatnila nárok, ktorý pozostáva zo súčtu úhrad, ktorý uskutočnila v období
od 31.1.2013 do 20.2.2015 spolu vo výške 1597,19 eur (č. l. 38 až 42).

Pokiaľ odporca v priebehu konania vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľky v konaní
uplatnenom, súd zistil, že táto námietka dôvodná nie je, pretože navrhovateľka si v konaní uplatnila len
úhrady od 31.1.2013 a návrh na začatie konania bol na súd podaný dňa 29.1.2016, teda v trojročnej
premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka.

Z vyššie uvedených dôvodov, v súlade s ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, uložil súd odporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľke žalovanú istinu.

Navrhovateľka si podľa právneho názoru súdu dôvodne, podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. uplatnila v konaní aj zákonné úroky z omeškania

odo dňa 21.2. 2015, teda dňom nasledujúcim po jej poslednej úhrade, resp. po jej poslednej úhrade
zakladajúcej bezdôvodné obohatenie na strane odporcu, teda od 21.2. 2015 pretože odporca vedel o
tomto bezdôvodnom obohatení a o tom, že ho má vydať, resp. o tom ako starostlivý dodávateľ mal
vedieť. Navrhovateľka si úroky z omeškania uplatnila v zákonnej sadzbe vo výške 8,05% ročne, pretožeprávnyvzťahzbezdôvodnéhoobohateniavznikolužpredúčinnosťounovelynariadeniavládyč.87/1995
Z.z. v roku 2013 a navrhovateľka si uplatňuje bezdôvodné obohatenie v tomto konaní len od 31.1.2013
do 20.2. 2015. Súd preto uložil odporcovi takisto povinnosť zaplatiť navrhovateľke úroky z omeškania z

prisúdenej istiny tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľka bola v spore v celom
rozsahu úspešná, preto jej súd priznal plnú náhradu trov ktoré účelne vynaložila na uplatnenie svojho
práva na súde. Navrhovateľkine trovy pozostávali z trov právneho zastúpenia podľa § 10, § 15 a § 17

vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za 4 úkony právnej služby po 71,37 eur (prevzatie a príprava zastúpenia,
podanie žaloby na súd, písomné vyjadrenie k odporu, účasť právneho zástupcu na pojednávaní dňa
31.3.2016so100%-nýmzvýšením-pojednávanietrvalood10.00hod.do12.04hod.),vrátanerežijného
paušálu 1 x 8,39 eur (za úkon právnej služby v r. 2015) a 3 x 8,58 eur (za úkony právnej služby v
roku 2016), t. j. odmena advokáta a režijné paušály predstavujú sumu 390,98 eur bez DPH, z náhrady
cestovného (základná náhrada + spotrebované PHM ) pri ceste vykonanej dňa 31.3. 2016 z Lučenca do

Prievidze a späť (pri 240 km, základnej náhrady za 1 km 0,183 eur, spotrebe litrov na 100 km 5,3 a cene
palivazaliter1,012eur)vovýške14,20eurbezDPH(uplatnenábolalenjednaštvrtinanáhradyzdôvodu
účastí právneho zástupcu navrhovateľky aj na iných pojednávaniach v ten deň na tunajšom súde) a z
náhrady za stratu času 28,60 eur bez DPH pri ceste vykonanej dňa 31.3. 2016 z Lučenca do Prievidze
a späť v jednej štvrtine z dôvodu účastí právneho zástupcu navrhovateľky aj na iných pojednávaniach v

ten deň na tunajšom súde (1/4 x 8 začatých polhodín x 14,30 eur). Trovy právneho zastúpenia tak spolu
predstavovali sumu 433,78 eur bez DPH a spolu s 20 % DPH (86,76 eur) 520,54 eur.

Náhradu trov konania v celkovej výške 520,54 eur uložil súd odporcovi zaplatiť k rukám právneho
zástupcu navrhovateľky podľa § 149 ods. 1 O.s.p..

Navrhovateľka bola v konaní od platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992
Zb oslobodená a preto v súlade s ust. § 2 ods. 2 vyššie citovaného zákona uložil súd povinnosť zaplatiť
súdny poplatok odporcovi, ktorý v konaní nebol úspešný v celom rozsahu vo výške 95,50 eur (6 % zo
sumy 1.597,19 eur podľa položky č. 1 písmena a/ sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu

vyššie citovaného zákona).

Nazáversúduvádza,ženavrhovateľkavkonanínamietalapredovšetkýmto,žeodplatavZmluvenebola
celkovojasneaurčitedojednaná,zdôvoduktoréhonebolodôvodnéuvažovaťoprerušeníkonaniapodľa
§ 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnej otázke, aká

časť splátky úveru sa má započítať na istinu a aká časť na ostatné zmluvné plnenia, tak, ako to odporučil
súdu právny zástupca odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch rovnopisoch.

Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).