Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, April 28, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/101/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114221267
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114221267.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a. s., IČO: 35 697 270, Metodova
8, Bratislava, právne zastúpený Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom v
Bratislave, ul. Dr. Vl. Clementisa 10, proti žalovanému: U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, za
účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS",
so sídlom Prešov, Nám. Legionárov 5, právne zastúpený JUDr. Jaroslavou Oravcovou, advokátkou so

sídlom Vranov nad Topľou, Dobrianskeho 1651, o zaplatenie 301,37 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu F. č.k. 25C/246/2014-70 zo dňa 22.01.2015
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e sa rozsudok vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka a v rozsahu zrušenia
sa vec v r a c i a prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd F. (ďalej len „prvostupňový súd“) rozhodol nasledovne:

„žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 71,37 Eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania z
dlžnej sumy od 28.06.2013 do zaplatenia,

v prevyšujúcej časti žalobu zamieta,

súd povoľuje žalovanému zaplatiť vzniknutý dlh v mesačných splátkach po 15 Eur, ktoré bude platiť
vždy do 25-teho dňa v mesiaci na účet žalobcu až do úplného vyrovnnaia, pod následkom straty výhody
splátok,

náhradu trov konania účastníkom nepriznáva“.

V odôvodnení rozsudku vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania uviedol cit.: „Podľa § 142 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.), ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Keďže žalobca bol v konaní v prevažnej časti neúspešný a žalovanému trovy konania nevznikli, súd im

náhradu trov konania nepriznal.

Súd nepriznal náhradu trov konania ani vedľajšiemu účastníkovi. Súd poukazuje na to, že je právom
občianskeho združenia vstupovať do konaní na strane spotrebiteľa a dávať zaňho vyjadrenia, aj keď
vzhľadomnanoveluzákonaoochranespotrebiteľasúdzúradnejmociskúmačiužpremlčanie,prípadne
ďalšie zákonné možnosti ochrany spotrebiteľa. Vo vzťahu k právnemu zastúpeniu má však súd za to,

že toto nie sú účelne vynaložené trovy konania. Občianske združenie vstupujúce do konaní, ktorých
činnosť smeruje k ochrane spotrebiteľa, má mať vo svojich radoch osoby pôsobiace na úseku ochranyspotrebiteľa,surčitoupredchádzajúcoupraxouvtejtooblasti.Tojeajzákladnýpredpokladprezaradenie
združenia do zoznamu oprávnených osôb, ktorý vedie Ministerstvo hospodárstva SR. Samotné
občianske združenie má teda dostatočné vedomosti a skúsenosti slúžiace na to, aby zastupovalo

záujmy spotrebiteľa a tak napĺňalo účel svojej existencie. Je teda taktiež právom občianskeho združenia
zastúpiť sa právnym zástupcom, avšak občianske združenie ako vedľajší účastník si musí byť vedomé,
že tieto náklady advokáta musí znášať z vlastných zdrojov, pretože v opačnom prípade sa vytvára
dojem účelovosti konania združenia, ktorého činnosť by spočívala len vo vstupe do konania, spolu
so splnomocnením advokáta, s cieľom dosiahnutia odmeny. Súd má za to, že právne zastúpenie je

odôvodnené len v mimoriadne náročných právnych veciach, čo táto právna vec nebola. Z tohto dôvodu
súd náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal.“

Proti rozsudku, a to proti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie vedľajší účastník. Uviedol, že do konania vstúpil len vo vzťahu k uplatňovanej zmluvnej
pokute, ktorú žalobca modifikuje na náhradu škody vo výške 230 Eur a ktorá predstavuje skutkovo a

právne samostatný nárok. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodovaciu činnosť Krajského súdu
v Prešove. Keďže do konania vstúpil len v časti náhrady škody a v tejto časti súd prvého stupňa žalobu
zamietol, v konaní mal plný úspech, preto mal súd vychádzať z ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. V zmysle čl.
47 ods. 2 Ústavy SR má každý právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok v napadnutej časti zrušil a vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v rozsahu suspenzívneho (odkladného) účinku odvolania vo výroku
o trovách konania vedľajšieho účastníka (§ 206 ods. 3 O.s.p.) spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo,
vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 O.s.p. a zistil, že odvolanie
je dôvodné.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane

súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa je založené na posúdení pomerného úspechu žalovaného (§ 142 ods.

2 O.s.p.), ktorý je následne premietnutý aj do pomerného úspechu vedľajšieho účastníka.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že vedľajší účastník vstúpil do konania a vo vyjadrení zo dňa
12.11.2014 uviedol, že nárok žalobcu pozostáva z dvoch čiastkových nárokov s tým, že výhrady má len
čo sa týka uplatnenej zmluvnej pokuty modifikovanej na náhradu škody vo výške 230 Eur.

Procesná aktivita vedľajšieho účastníka evidentne súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva
význam pri zvyšovaní kvality života spotrebiteľov (porov. rozsudok súdneho dvora Mostaza Claro
C-168/05, bod 37, cit.: Okrem toho, smernica, ktorá smeruje k posilneniu ochrany spotrebiteľa,
predstavuje podľa článku 3 ods. 1 písm. t) ES opatrenie nevyhnutné na splnenie poslania zvereného

Spoločenstvu a, najmä, na zvýšenie životnej úrovne a kvality života v celom Spoločenstve (pozri
analogicky v súvislosti s článkom 81 ES rozsudok Eco Swiss, už citovaný, bod 36).

Takýmto prostriedkom ochrany môže byť aj inštitút náhrady trov konania, v rámci ktorého nemožno
poprieť aj jeho sankčnú povahu (pre porovnanie uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo

dňa 14. 9. 2011 sp. zn. 7MCdo 4/2010, cit. ,,Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda
zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je
sankčná náhrada nákladov konania...., tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
16.6.2011 sp. zn. II. ÚS 281/2011).Žalobcom žalovaná pohľadávka pozostávala z neuhradených služieb vo výške 71,37 Eur a náhrady
škody vo výške 230 Eur. K uvedenému mal preto prvostupňový súd pristúpiť tak, že uplatnené nároky

sú samostatne žalovateľnými nárokmi (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3MCdo 11/2011 zo dňa 11.10.2012). Odvolacie námietky vedľajšieho účastníka sú preto opodstatnené.

Náhradu trov konania vedľajšieho účastníka súd prvého stupňa nepriznal s odôvodnením, že z hľadiska
bránenia práva úkony vedľajšieho účastníka nemožno považovať za relevantné ani za účelné.

Túto argumentáciu súdu prvého stupňa nepodporuje judikatúra Súdneho dvora Európskej únie, ktorá
naopak nevidí žiadny dôvod na neposkytnutie právnej ochrany aj právnickej osobe „Zásada účinnej
súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, sa má vykladať
v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby, a pomoc poskytnutá na
základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie

advokátom“ (porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-279/09).

Právo na právne zastúpenie je garantované Ústavou SR, ktorá v článku 47 ods. 2 stanovuje, že každý
má právo na právnu pomoc v konaní pred súdom, inými štátnymi orgánmi, alebo orgánmi verejnej
správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Vedľajší účastník ako právnická

osoba - občianske združenie, nemôže byť výnimkou v tom smere, že by sa takému účastníkovi malo
toto ústavné právo odopierať. Je nelogické tvrdiť, že občianske združenie, ktoré bolo založené na
ochranu práv občana - spotrebiteľa, musí vo svojej podstate samo o sebe zabezpečovať aj právne
služby a ochranu práv spotrebiteľa po právnej stránke. Zabezpečenie právneho zástupcu z radov
advokátov je plne v súlade s plnením účelu a poslania tohto občianskeho združenia, pretože najmä v

súčasnosti pri komplikovanej právnej úprave a často meniacej sa legislatíve, pri potrebe naštudovania a
zvládnutia noriem Európskej únie je nepochybné, že zastupovanie kvalifikovaným právnym zástupcom
z radov advokátov je nutné a žiaduce, pričom nijakým spôsobom sa takto nespochybňuje podstata a
poslanie občianskeho združenia. Práve naopak, ide o prejav zodpovedného a kvalifikovaného prístupu
pri ochrane práv spotrebiteľa.

Pokiaľ činnosť vedľajšieho účastníka viedla k sledovanému cieľu, nie je možné hodnotiť ju ako neúčelnú,
a to aj za takého stavu, že súd z úradnej moci je povinný prihliadať na premlčanie nároku dodávateľa,
resp. na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok.

Vedľajší účastník ako osoba konajúca sama za seba bola z procesného hľadiska plne úspešná, a
preto mu náhrada trov konania prináleží zo základu, ktorý korešponduje uplatnenej náhrade škody.
Nesprávny je názor prvostupňového súdu, že rozhodnutie malo byť založené na posúdení pomerného
úspechužalovaného(§142ods.2O.s.p.),ktorýmalbyťnáslednepremietnutýajdopomernéhoúspechu
vedľajšieho účastníka.

Procesný kódex explicitne neupravuje vzťahy ohľadne (ne)možnosti vedľajšieho účastníka nezúčastniť
sa konania čo do tej časti pohľadávky, ktorej neodporuje.

Za takéhoto stavu je striktné uplatňovanie § 142 ods. 2 O.s.p. zohľadňujúce formalisticky predmet

konania v celom rozsahu na účely trov združenia celkom zjavne nespravodlivé. Vôbec by sa nezohľadnili
úspešné úkony združenia, dokonca by mohli vzniknúť až absurdné situácie, kedy by združenie vstúpilo
do konania s cieľom podporiť neinformovaného spotrebiteľa v spore pri ochrane v drobnej časti a napriek
úspešnému presadeniu spotrebiteľského práva by združenie malo platiť trovy, keďže úspech bol v
pomere k neúspechu spotrebiteľa len nepatrný (1% - 99%). Podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní

Európskej únie sa združenie má podporiť a z uvedenej zásady treba vychádzať aj v predmetnej veci.

Vo svetle princípu vychádzajúceho z čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je plne opodstatnené
priznať združeniu náhradu nákladov za v celom rozsahu úspešné presadenie spotrebiteľského práva.

Za tohto stavu prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a tým sa zisťovania výšky trov ani nedotkol. Odvolací súd v zmysle ust. § 221 ods.
1 písm. h) O.s.p. rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka zrušil a v
rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.V ďalšom konaní bude úlohou prvostupňového súdu rozhodnúť o trovách celého konania rešpektujúc
názor odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.