Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 25, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/235/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813203589
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8813203589.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o., so sídlom
Politických vězňů 1272/21, Nové Město - Praha 1, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava proti žalovanej N. X., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XX/XX, G.
Y. L. - X., t.č. na neznámom mieste, zastúpenou opatrovníčkou N. E., tajomníčkou Okresného súdu J., o
uplatnenie pohľadávky zo zmenky s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
G. nad L. z 2.3.2015 č. k. 11C/428/2013-109 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Pripúšťa späťvzatie žaloby o zaplatenie 0,19 % úroku denne, v tejto časti rozsudok zrušuje a konanie

zastavuje.

V prevyšujúcej časti rozsudok potvrdzuje.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňažalobuzamietolažalovanej náhradutrovkonanianepriznal.

V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na to, že v danom prípade ide o konanie zo

zmenky, ktorú žalobca pripojil k návrhu. Táto zmenka bola vystavená ako zabezpečovací prostriedok
z poskytnutého úveru, ktorý má povahu spotrebiteľského úveru. Pôvodne bola zmenka vystavaná
spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá ju následne indosovala na žalobcu ako zahraničnú právnickú
osobu. Základný právny vzťah medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovanou má teda spotrebiteľskú
povahu. Taktiež zistil, že 29.9.2009 uzavrela žalovaná ako dlžník so spoločnosťou POHOTOVOSŤ,
s.r.o. ako veriteľom zmluvu o úvere v písomnej forme, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru. Súd
prvého stupňa napriek tomu, že žalovaná v konaní výslovne nenamietala, že zmenka je neplatná,

skúmal jej platnosť. Dospel k záveru, že zmenka, titulom ktorej žalobca uplatňuje žalovanú sumu je
neplatná, nakoľko bola vystavená v rozpore so zákonom. Vôľa spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy,
vrátane zmluvného dojednania o vyplnení zmenky, nemôže byť považovaná za slobodnú, čo je ďalšou
vadou zmenky spôsobujúcou jej neplatnosť. Dohodu o vyplňovacom práve bianko zmenky, a tým aj
samotnú zmenku možno považovať za neplatnú aj pre obchádzanie zákona (§ 39 OZ). O obchádzanie
zákona ide, ak právny úkon síce neodporuje výslovnému zneniu zákona, avšak svojimi dôsledkami
sleduje ten cieľ, aby dodržaný nebol. Vystavením zmenky sa právny predchodca žalobcu snažil vyhnúť

posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy a aplikácii Zákona o spotrebiteľských úveroch. Dôsledkom toho
je, že žalovaná by veriteľovi mala vrátiť len sumu poskytnutého úveru pre nedodržanie obligatórnych
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takýto postup žalobcu, ktorý je výslovne špekulatívny v
snahe obísť zákonné ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa nemôže požívať právnu ochranuzo strany súdu. Keďže žalobca v tomto konaní uplatňuje právo z neplatnej zmenky, súd prvého stupňa
žalobu zamietol, a to aj bez toho, aby skúmal výšku žalovanej sumy.

O trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku sa včas odvolal žalobca, ktorý navrhol rozsudok zmeniť tak, aby jeho návrhu
na uplatnenie pohľadávky bolo v celom rozsahu vyhovené. Uvádza, že napadnuté rozhodnutie je
prekvapivým rozhodnutím, keďže v danej veci žalovaný súdu nedoručil žiadnu žalobnú odpoveď v

súlade s čl. 5 ods. 3 alebo 6 Nariadenia. Súd bol preto povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 1
Nariadenia. Došlo týmto rozhodnutím k porušeniu práva Európskej únie, konkrétne k porušeniu čl. 4, 5 a
7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007. Tvrdí, že súd nemohol nariadiť pojednávanie.
Na rozhodnutie o nariadení pojednávania neboli splnené podmienky Nariadenia. Výnimočná možnosť
ústneho pojednávania zabezpečuje hospodárnosť a rýchlosť konania s nízkou hodnotou sporu.
Pojednávanie možno nariadiť podľa Nariadenia len vo veciach rozporných tvrdení účastníkov, kde

nebude možné potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenia účastníkov len na základe predložených listín. Ak súd o
nariadení pojednávania nerozhodol platne uznesením, toto sa nemohlo uskutočniť, a ak sa uskutočnilo,
jeho výsledky nemohli byť použité pre meritórne rozhodnutie súdu. Súd uvádza, že vo veci vykonal
dokazovanie aj oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi.
Žalobca ani žalovaný však dokazovanie nenavrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch

platnú zmenku, ktorou dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a
jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného žiadnych námietok nebolo, a preto
neexistuje okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie
vo veci. Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania. V danej
veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej

zmenky. V tomto smere súd prvého stupňa postup nezdôvodnil. Predpokladom vydania rozsudku v
tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky a žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a
ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky
odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd však
vykonal z vlastnej vôle dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa.

Žalovaný sa žiadnej obrany v tomto smere nedovolával, pohľadávku nerozporoval a svojim konaním ju
prakticky uznal. Súd teda ochranu žalovanému prakticky nanútil bez jeho vôle. Uvedené správanie súdu
je neprijateľné a v právnom štáte predstavuje zásah do práva na spravodlivý súdny proces. Navyše
súd vychádzal z podľa jeho názoru nesporných skutočností. Súd za nesporné považoval to, že žalovaný
so spoločnosťou POHOTOVOSŤ uzatvorili zmluvu o úvere, že zmenka je zabezpečovacou zmenkou

a že žalovaný uzavrel zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Tieto skutočnosti však neboli tvrdením ani
jedného z účastníkov konania. Uvedené súd vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Takéto
skutočnosti nemožno považovať za nesporné. Účastníci sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili,
preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Ak súd na týchto
údajne nesporných skutočnostiach založil svoje meritórne rozhodnutie, toto je postihnuté vadou, ktorá

má za následok jeho nesprávnosť. Prvostupňový súd ďalej dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie
nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a
práva Európskej únie. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie
je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový
súd sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Zb. nezaoberal

a ignoroval predmet sporu. Súd ignoroval predovšetkým ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb.. Je síce
prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí
byť vznesená zo strany žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno
na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu iniciatívne na seba prevzal súd a
suploval aktivitu žalovaného. Následkom tohto nesprávneho rozhodnutia vo veci súd porušil poučovaciu

povinnosť prekročením § 5 ods. O.s.p., súd porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných
prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali
byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Kauzálne námietky sú po
indosovaní v zásade neprípustné. Zmluvný vzťah medzi žalovaným a remitentom je po indosovaní
irelevantný. Navyše žalobcovi nie je známy obsah údajného zmluvného záväzku. Poukázal v tejto

súvislosti aj na viaceré rozhodnutia súdov súvisiacich s touto problematikou. Vzhľadom na úplnú
samostatnosť, nezávislosť zmenkového záväzku nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou
podľa Zákona o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v tomto konaní
má všetky zákonom predpísané náležitosti a ide o zmenku platnú. Uplatnený nárok žalobcu je tak vcelom rozsahu dôvodný. Nikto v konaní netvrdil, že žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver, teda
nie úver v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou a nikto túto skutočnosť nepreukázal. Zdôrazňuje,
že zmenka aj v prostredí spotrebiteľských úveroch mohla byť používaná. Prípustné sú akékoľvek

zmenky, akékoľvek, doložky a zároveň aj blankozmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o
vyplňovacom práve. Dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou
zmluvnoupodmienkouanivprostredíspotrebiteľskýchúverov,pretožeprávnaúpravaexplicitnepripúšťa
používanie blankozmeniek. Žalovaný vo svojej odpovedi uplatnený nárok zo zmenky uznal. Vo veci tak
mal súd prvého stupňa rozhodnúť postupom podľa § 153a ods. 1 O.s.p.. Z toho dôvodu je rozhodnutie

prvostupňového súdu extrémne prekvapivým rozhodnutím. Žalovaný tým, že uznal uplatnený nárok
jednoznačne prejavil svoju vôľu, že nemá záujem o ochranu pred uplatneným nárokom. Nie je prípustné,
aby súd napriek prejavenej vôli žalovaného tomuto nanútil ochranu, o ktorú účastník nielenže nestojí, ale
prezentuje stanoviská, ktoré sú v priamom rozpore so súdom aplikovanou obranou. Súd tak vykonáva
procesné, ako aj hmotnoprávne úkony za účastníka konania. Tým je porušená zásada kontradiktórneho
súdneho procesu. Súd v konaní nie je nezávislým arbitrom, ale aktívnym účastníkom konania. Ak súd

dospel k tomu, že dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne je v rozpore s dobrými mravmi,
a teda v tejto časti považuje zmenku za čiastočne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi. Je potrebné
uviesť, že zmenku vystavil žalovaný. Túto dobrovoľne podpísal, išlo o prejav jeho slobodnej vôle,
mal vedomosť o tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25 % denne a s takouto sadzbou
jednoznačne aj súhlasil. V zmysle týchto dôvodov navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal rozsudok podľa § 212 ods. 1, 2 O.s.p. spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že

odvolanie opodstatnené nie je.

V štádiu odvolacieho konania žalobca písomným podaním z 21.12.2015 vzal späť sčasti žalobný návrh.
Žalobca vzal späť návrh na začatie konania, a to v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne,
v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, čím si žalobca uplatňuje v tomto konaní

len zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne.

Žalovaná súhlasila s čiastočným späťvzatím žaloby zo strany žalobcu.

Vzhľadom na takto realizovaný dispozičný úkon zo strany žalobcu, odvolací súd podľa § 208 O.s.p.

rozhodol o pripustení späťvzatia v časti návrhu na začatie konanie o zaplatenie zmenkového úroku vo
výške 0,19 % denne. V tejto časti zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a konanie zastavil.

Pokiaľ ide o vec samú, nie je možné stotožniť sa s argumentáciu spochybňujúcou postup súdu pri
vykonávaní dôkazov. V prejednávanom spore predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky

indosovanej na žalobcu sídliaceho v Českej republike, ktorý následne svoje práva vyplývajúce zo
zmenky uplatňuje pred súdom Slovenskej republiky v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou
hodnotou sporu upraveného Nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 z 11.7.2007.
Článok 4 Nariadenia upravuje zjednodušený a v zásade písomný spôsob vedenia konania vo veciach
s nízkou hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti. Žalobca začne konanie

vyplnením príslušného tlačiva a jeho zaslaním na súd. Pokiaľ by súd nemal na základe vyplneného
tlačiva k dispozícii všetky potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci, môže žalobcu vyzvať k doplneniu
tlačiva a na iné úkony tiež použitím príslušného tlačiva. Znenie Čl. 4 Nariadenia môže vzbudiť dojem,
že súd nemá k dispozícií iné dôkazné prostriedky ako príslušné tlačivá a v zásade nemá možnosť
oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi, napr. so spotrebiteľskou zmluvou. Takýto výklad je ale

nesprávny. Cieľom Nariadenia č. 861/2007 totiž nie je obmedziť sudcov pri zadovážení si dôkazov
potrebných pre rozhodnutie vo veci, ale umožniť im využívanie technických a iných prostriedkov v
záujme toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Z
Čl. 8 a 9 uvedeného nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou sporu je
zachovaná možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie pokiaľ to

považuje za potrebné. Zjednodušená forma konania podľa tohto nariadenia je preto plne zlučiteľná s
judikatúrou Súdneho dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi zapredpokladu ak nie je ustanovené inak procesným právom členského štátu v ktorom sa konanie vedie,
čo priamo vyplýva v Čl. 19 Nariadenia č. 861/2007.

Občiansky súdny poriadok ako základný procesný predpis platný na území Slovenska v ustanovení §
120 upravuje dôkaznú povinnosť. Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. umožňuje súdu výnimočne vykonať
aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V
danom prípade žalobcom predložená zmenka má svoj základ v dohode o vyplňovacom práve zmenky
obsiahnutej vo všeobecných úverových podmienkach právneho predchodcu žalobcu. Za takejto situácie

súd prvého stupňa musel z úradnej povinnosti skúmať, či medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo nie.

V zmluve o úvere zo dňa 29.9.2009 okrem údajov potrebných na identifikáciu žalovaného (meno a
priezvisko, bydlisko, dátum narodenia, rodné číslo a číslo občianskeho preukazu), iné údaje uvedené nie
sú. Z iných konaní je známe, že právny predchodca žalobcu subjekty podnikajúce, resp. vykonávajúce

činnosť na základe iného ako živnostenského oprávnenia špecifikuje v zmluvách o úvere aj ich
obchodným menom a prideleným identifikačným číslom. Preto záver o spotrebiteľskom charaktere
zmluvy o úvere má oporu vo vykonanom dokazovaní.

Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvorenia zmluvy bola obsiahnutá v zákone č.

258/2001 Z.z. Tento právny predpis v ustanovení § 2 písm. a/ definoval spotrebiteľský úver ako dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Veriteľom v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona
č. 258/2001 Z.z. bola fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho
podnikania a spotrebiteľom podľa ustanovenia § 3 ods. 2 tohto právneho predpisu fyzická osoba, ktorej

bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred prepravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym
predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek

pochybnosti všeobecné úverové podmienky, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol nakoľko boli už vopred
pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Právny predchodca žalobcu mal v predmete svojej činnosti
poskytovanie úverov a v priebehu odvolacieho konania nebolo preukázané, aby úver poskytol
žalovanému za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. S prihliadnutím
na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné

bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, resp. jeho právny nástupca.
Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že
nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené
pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v žiadnom prípade byť len všeobecný nič nehovoriaci
údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania, zamestnania, resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď

na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania, zamestnania, resp. podnikateľská činnosť s
uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri uzatváraní zmluvy skutočne konal v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.

Správnym nie je ani tvrdenie, podľa ktorého pri rozhodovaní o uplatnenom nároku sa malo vychádzať

jedine z predloženej zmenky predstavujúcej samostatný abstraktný záväzok neakcesorickej povahy.
Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a
správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru nezakazuje používanie
zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia Čl. 10 jednoznačne vyplýva, že členské štáty môžu
povoliť ich používanie v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu

spotrebiteľa v takýchto situáciách. Pojem vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom
na Čl. 14 uvedenej smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu
spotrebiteľa je preto potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z
predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo
skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným rizikovým prvom z pohľadu ochrany spotrebiteľa je

abstraktný charakter zmenky, ktorý nepripúšťa, aby súd pri uplatňovaní zmenky prihliadal na kauzu
pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto
obsahuje nekalé zmluvné podmienky. Spotrebiteľ takisto nemá oprávnenie robiť voči majiteľovi zmenky
námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi, t.j. veriteľovi ktorýposkytol pôvodný spotrebiteľský úver. Rešpektovanie abstraktného charakteru zmenky je neprijateľné
vo svetle judikatúry Súdneho dvora. Súdny dvor už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej
špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo

dodávateľom a spotrebiteľom nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu,
ktorá podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje
aj Čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky
vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti
niektorých zmluvných podmienok, ide o zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o

porušenie zásady efektivity. V takomto právnom režime je totiž nemožné alebo minimálne neprimerane
ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich práv, keďže v konaní o vymáhaní pohľadávky nie je
možné skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Spotrebiteľovi samozrejme aj v takejto situácii ostáva
možnosť uspokojiť veriteľa (nadobúdateľa indosovanej zmenky) a následne ho žalovať o náhradu škody,
ale v zmysle ustanovenia § 17 zákona č. 191/1950 Zb., by spotrebiteľ musel v takomto prípade dokázať,
že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Dokázať takúto skutočnosť samozrejme nie

je nemožné, avšak dokazovanie tejto skutočnosti neprimerane sťažuje situáciu spotrebiteľa. Navyše je
zrejmé, že takáto požiadavka nie je v súlade s právom únie, keďže ochrana spotrebiteľa v zásade nie
je závislá od zavinenia veriteľa.

Abstraktný charakter zmenky bol spochybnený už v ustanovení § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. v

znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere. Podľa tohto ustanovenia v súvislosti s poskytovaním
úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať
od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru len ak ide o
zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa

zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške max. 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.
Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je
povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny
majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Vyššie uvedené ustanovenie teda výslovne zakazovalo splniť dlh zmenkou alebo šekom. Výnimku
tvorila len zabezpečovacia zmenka zo zákonnými limitmi obmedzujúcimi výšku zmenkovej sumy. Právny
predchodca žalobcu zákonný limit zmenkovej sumy nerešpektoval a zmenku napriek výslovnému
zákazu prijal a následne ju previedol na žalobcu. Zmenka vystavená v rozpore s právnym predpisom
predstavuje neplatný právny úkon podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve zmenky, táto ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Z uzatvorenej dohody žiadne
informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre žalovaného nevyplývajú. Žalobca a ani jeho právny

predchodca sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôžu zbaviť
ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením
jehodôsledkovvneprospechžalovaného.Kýmrešpektovanietohtoprincípuvspotrebiteľskýchprávnych
vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech
spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti

prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane
spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy
spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu odporuje
požiadavka na podrobné znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť
spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovať v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu.

Okrem toho vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený limit, vzhľadom na
povahu tohto cenného papiera, si žalovaný bez akýchkoľvek pochybnosti zhoršil svoje zmluvné
postavenie. Potreba vystavenia a odovzdania zmenky právnemu predchodcovi žalobcu pritom pre
žalovaného priamo vyplývala zo všeobecných úverových podmienok. V tejto súvislosti je právne

významné ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Dojednanie o zmenke nezohľadňujúce právne predpisy na ochranu
spotrebiteľa odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1. 2 Občianskeho zákonníka, a preto je absolútne neplatné
podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.

So zreteľom na všetky uvádzané dôvody tak odvolací súd rozsudok v prevyšujúcej časti ako vecne
správny potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1

O.s.p.. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanej v
tomto štádiu konania trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.