Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 27, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/299/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112233925
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8112233925.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu K.. R. Y., W.. XX.XX.XXXX, F. V. Č.. XXXX/XX, M.,
právne zastúpeného JUDr. Vierou Strakovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Kpt. Nálepku č. 5 proti
žalovaným: 1/ E. Y., W.. XX.XX.XXXX, F. R. Č.. X, U. Š., právne zastúpená Mgr. Miroslavom Balážom,
advokátom so sídlom v Prešove, Sládkovičova č. 8 a 2/ U. Y., W.. XX.XX.XXXX, F. R. Č.. X, U. Š., o
vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovanej v 1/ rade proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa

09.07.2015 č.k. 7C 141/2012-280 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie vo výroku o trovách konania.

Žalované nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalobcovi sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil. Žalovaným v 1/ a 2/ rade uložil povinnosť

spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku
za žalobu vo výške 99,50 eur, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Čo sa týka náhrady trov konania, v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že podľa § 146 ods. 2 O.s.p.,
ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa
však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania

odporca.

Ak žalobca vezme žalobu späť a nejedná sa o prípad § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., z procesného
hľadiska platí, že zavinil zastavenie konania a je povinný nahradiť trovy konania (viď R 49/1993).

Je potrebné zdôrazniť, že vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu

vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada
nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu,
kto ich zavinil. Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov
konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania
zavinil. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska a to vo
vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a

skutočnosťou pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť, s tým aby konanie bolo zastavené.
Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý
sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobré
možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej
požiadavke (petitu žaloby), v tomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v
dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania teda jeho prejav vôle spočívajúci

v späťvzatí návrhu, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre (viď R 49/1993, tiež bod 15 Nálezu ÚS SR
196/09).Žalobca podal žalobu dôvodne, nakoľko žalované byt vypratali až po rozhodnutí súdu prvého stupňa.
Právo na náhradu trov konania tak vzniklo žalobcovi.

Súd pri rozhodovaní o trovách konania použil zákonné ustanovenie § 150 O.s.p.

Podľa § 150 ods. 1, 2 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa

priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
akúčastníkkonanianemoholtietoskutočnostiadôkazyuplatniť.Aksútrovykonaniavdrobnýchsporoch
neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v
konaní (§ 142 ods. 1 O. s. p.). Aplikácia citovaného ustanovenia § 150 O. s. p. pri rozhodovaní o náhrade

trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady
trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu
trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj
náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach
na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na

osobné,majetkové,zárobkovéainépomeryvšetkýchúčastníkovkonania,atiežnaokolnosti,ktoréviedli
účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí
zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby
sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania a aby neodporovalo
dobrým mravom.

Ustanovenie § 150 O. s. p. nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť
aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v
prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri
stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 150 O. s. p. preto

nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania.
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, č. k. 2 M Cdo 17/2009).

Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania iba za zaplatený súdny poplatok za žalobu vo výške 99,50

eur, ktorý zaviazal žalované žalobcovi nahradiť.

Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia. Za rozhodujúcu
skutočnosť pri svojom rozhodovaní považoval charakter tohto súdneho sporu, nakoľko sa jedná o byt,
ktorý mali žalované vypratať, v ktorom prežili podstatnú časť svojho života, tento byt bol ich manželom

a otcom prevedený následne na žalobcu, ktorý bol jeho bratom a z tohto dôvodu museli žalované byt,
opustiť, nájsť si náhradné ubytovanie. V neposlednom rade súd prihliadol na nepriaznivé majetkové a
osobné pomery žalovaných, keď žalovaná v 1. rade poberá aktivačný príspevok vo výške 61,60 eur,
jej mesačné výdavky predstavujú sumu 250 eur titulom nákupov liekov z dôvodu svojho nepriaznivého
zdravotného stavu. Nie je vlastníkom žiadnych hnuteľných vecí, nehnuteľností, nemá žiadne úspory.

Je zastúpená advokátom z Z. T. T.. Žalovaná v 2. rade je zamestnaná, jej príjem titulom zamestnania
prestavuje sumu XXX eur, ktorý minie aj na základné životné potreby. Súd mal pri svojom rozhodovaní
za to, že v prípade, ak by žalované zaviazal na náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia
mohlo by dôjsť k ohrozeniu ich základných životných potrieb, a preto žalobcovi túto náhradu trov konania
nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu proti výroku o trovách konania podala odvolanie žalovaná v 1/ rade. Navrhla, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania zmenil a náhradu trov konania žalobcovi
nepriznal v celom rozsahu. Namietala ďalej, že pri rozhodovaní o trovách konania súd prvého stupňa
nezohľadnil dôsledne skutočnosť, že v zmysle rozhodnutia Z. T. T. T., bol odvolateľke priznaný nárok

na poskytnutie právnej pomoci, z ktorého jasne vyplýva, že je v stave materiálnej núdze. Žalovaná v 2/
rade, dcéra a žalované v 1/ rade žijú spolu v jednej domácnosti a žalovaná v 1/ rade je odkázaná na
jej finančnú pomoc. Žalobca vedel, že žalované nemajú kde bývať a postupom žalovaného a jeho brata
sa žalované dostali do kritickej sociálnej situácie, kde hrozilo, že prídu o strechu nad hlavou a stanú saz nich bezdomovkyne. Za týchto okolností mal súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania
aplikovať ust. § 150 O.s.p., ktoré predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania v
celom rozsahu a nepriznať žalobcovi ani náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za žalobu

vo výške 99,50 eur. Navrhli tiež aplikáciu ust. § 160 ods. 1 O.s.p. a určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí súd.

Odvolací súd preskúmal uznesenie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v
zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalovanej v 1/ rade nie je dôvodné.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Odvolací súd považuje uznesenie v jeho napadnutej časti, ktorým súd uložil žalovaným v 1/ a 2/ rade
povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom
poplatku za žalobu vo výške 99,50 eur za vecne správne.

K odvolacím námietkam žalovanej v 1/ rade sa žiada uviesť, že súd prvého stupňa pri svojom
rozhodovaní k nepriaznivým majetkovým a osobným pomerom žalovaných prihliadal.

Vovzťahukzaplatenémusúdnemupoplatkuzažalobuby,podľanázoruodvolaciehosúdu,navrhovaným

rozhodnutím odvolateľky, ktorým by súd žalobcovi jeho náhradu nepriznal došlo k neúmernému
zvýhodneniu žalovaných na úkor žalobcu. Nemožno teda uvedenému nadradiť osobné a majetkové
pomery žalovaných. Uvedené sa v celom rozsahu vzťahuje aj na požiadavku vykonať peňažné plnenie
v splátkach. Za stavu, keď podaním odvolania bola predĺžená splatnosť o niekoľko mesiacov, odvolací
súd nepovažuje aplikáciu ust. § 160 O.s.p. na daný prípad za dôvodnú.

Odvolací súd preto v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako
vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v
spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní neúspešné žalované nemajú
právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalobcovi sa ich náhrada nepriznáva, keďže o povinnosti

nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.