Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 21, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/300/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113235050
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6113235050.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov

senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľa 1/ G.. G. G.,
bytom R., D. XX, prechodne bytom R., L. 1, a navrhovateľky 2/ N. G., bytom R., L. 1, obaja zastúpení
Advokátskou kanceláriou Lion Law Partners s. r. o., so sídlom Banská Bystrica, Komenského 14A, proti
odporcovi LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Banská Bystrica, Námestie SNP 8, IČO:
36 038 35, v konaní zastúpeného Advokátskou kanceláriou MAJLING & MINČÁK, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Palárikova 14, o ochrane osobnosti, o odvolaní účastníkov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica č. k. 7C/493/2013-235 zo dňa 05. 11. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku vo veci samej potvrdzuje;

vo výroku, ktorým okresný súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal, zrušuje a vec mu v tomto
rozsahu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľov a rozhodol, že odporcovi
náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodol o návrhu navrhovateľov, ktorým žiadali určiť, že odporca
neoprávnene zasiahol do práv na ochranu ich osobnosti podaním návrhov na začatie súdnych konaní
voči nim, ako odporcom, a to:

1. rozsudkom okresného súdu Bratislava IV č. k. 4C/102/1999-98 zo dňa 04. 05. 2006,
2.uznesenímč.k. 9NcC/2/03-34zodňa09.05.2003vspojenísuznesenímKrajskéhosúduvBratislave
sp. zn. 7Co/82/03-48 zo dňa 12. 12. 2003,
3. uznesením č. k. 20C/108/03-56 zo dňa 15. 04. 2004,
4. rozsudkom č. k. 23C/231/2005-205 zo dňa 21. 10. 2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Bratislave č. k. Co/181/2010-481 zo dňa 31. 05. 2010.
Zároveň žiadali, aby súd určil povinnosť odporcovi poskytnúť za tento neoprávnený zásah do práv na

ochranu osobnotí navrhovateľov satisfakciu a ospravedlňujúci list generálneho riaditeľa odporcu s v
návrhu uvedeným textom.

Navrhovatelia tvrdili, že v roku 2003 nadobudli vlastníctvo k nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy
uzatvorenej s Lesným pozemkovým spoločenstvom v Q. R. zapísaných na LV č. XXXX, a to vrátane
parcely č. XXXX/X o výmere 103 m2, na ktorých je postavený objekt lesného hospodárstva - rodinný
dom súpisné č. XXXX, ktorý je vo vlastníctve Slovenskej republiky a správcom je odporca. Odporca

vlastnícke právo štátu k stavbe - lesovne už viac ako 15 rokov vykonáva spôsobom odporujúcim zákonu,
na ujmu ich osobnostných práv v súvislosti s výkonom vlastníctva k nehnuteľnosti, najmä na ujmu ich
práva na nedotknuteľnosť obydlia, nedotknuteľnosť súkromia, vrátane práva na ochranu rodinného
života, práva vlastniť majetok a slobodne ho užívať, práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej ctia dobrej povesti a napokon aj na ujmu práva na ochranu zdravia. Neoprávneným pridelením hájenky ako
služobného bytu a jej prenajatím na bývanie pracovníkovi odporcu G. F. odporca začal voči nim viac ako
15 rokov trvajúci proces hrubého porušovania ich osobnostných práv. Tieto nezákonné zásahy spočívali

vtom,žedošlovrozporesozákonomkdaniupredmetnejhájovnedoužívaniapríslušnémupracovníkovi,
pričom táto neplnila účel, ktorý mala, nebola ani skolaudovaná. Neslúžila na služobný účel, ale výhradne
na súkromné účely ich zamestnanca, teda nie ako služobný byt. Odporca volil také úkony, ktorými
účelovo spochybňoval a napádal platnosť právnych úkonov, na základe ktorých získali do vlastníctva ich
pozemky. Účelom týchto konaní bolo aspoň ich utrápiť a zošikanovať nepretržitým, dlhodobým vláčením

po súdoch, sústavným zaťažovaním ich mysle, strachom o ich zdravie, o ich budúcnosť, o ich majetok,
aby sa napokon sami vzdali svojho vlastníctva v prospech G. F.. Navrhovatelia nemohli riadne užívať
svoje vlastníctvo, nakoniec boli nútení ho prestať užívať. Za dva roky od kúpy v r. 1996 ho prestali užívať
v dôsledku sústavného zasahovania do ich práv G. F..

Okresný súd po vykonaní dokazovania zistil:

1. LESY Slovenskej republiky, štátny podnik dňa 27. 08. 1999 podali návrh na Okresný súd Bratislava
IV proti odporcovi Lesné pozemkové spoločenstvo v Q. U., konanie bolo vedené pod sp. zn. 4C/102/99,
v ktorom si navrhovateľ uplatňoval nárok o určenie práva vecného bremena k pozemku parc. č. XXXX
zapísané na LV č. XXXX v kat. úz. Q. R.. Vzhľadom k tomu, že došlo k zmene vlastníctva nehnuteľnosti

a vlastníkmi nehnuteľností sa stali navrhovatelia, došlo k zámene účastníkov na strane odporcu, ktorá
bola pripustená dňa 04. 05. 2006. Predmetné konanie, teda, nebolo začaté proti navrhovateľom. Po
pripustení zámeny účastníkov na strane odporcu dňa 04. 05. 2006 súd vo veci rozhodol ešte toho istého
dňa. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 26. 07. 2006.
2. V konaní pod sp. zn. 9NcC/2/03-34 na Okresnom súde Bratislava IV sa viedlo konanie navrhovateľa

LESY SR, štátny podnik Banská Bystrica, odštepný závod Smolenice, proti odporcom 1/ G. G., 2/
N. G., 3/ Lesnému pozemkovému spoločenstvu v X/, R., v ktorom sa navrhovateľ domáhal vydania
predbežného opatrenia, ktorým by odporcom 1/, 2/ súd dočasne zakázal nakladať s pozemkami
uvedenými vo výroku. Návrh bol odôvodnený tým, že medzi navrhovateľom a odporcom 3/ sa vedú
spory na súde a odporca 3/ previedol predmetné nehnuteľnosti na odporcov 1/ a 2/, pričom tento prevod

navrhovateľ považoval za neplatný. Rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č. k. 7Co/82/03-48 zo
dňa 12. 12. 2003 bolo rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia potvrdené. V tomto prípade, teda,
bolo návrhu odporcu (v konaní sp. zn. 9NcC/2/03 navrhovateľa) na vydanie predbežného opatrenia
vyhovené.
V uznesení okresný súd zároveň uložil navrhovateľovi (LESY SR, š. p. Banská Bystrica, odštepný závod

Smolenice) podať návrh vo veci samej.
3. Pod sp. zn. 20C/108/2003 na Okresnom súde Bratislava IV navrhovateľ LESY SR, š. p. žiadal určiť
voči odporcom 1/ G. G., 2/ N. G. a 3/ Lesné pozemkové spoločenstvo v Q. R. neplatnosť dohody o
vydaní majetku č. 1176/625-95 zo dňa 30. 08. 1995 nachádzajúceho sa v kat. úz. Q. R., neplatnosť
kúpnej zmluvy zo dňa 28. 11. 2002 a určenia, že nehnuteľnosti zapísané v kat. úz. Q. R. ako parc. č.

XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, XXXX/X, sú vo vlastníctve navrhovateľa. Návrh bol podaný dňa 12.
06. 2003, ktorý navrhovateľ vzal späť pred začatím pojednávania dňa 02. 04. 2004 a súd rozhodol o
zastavení konania 15. 04. 2004.
4. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 23C/231/2005 Slovenská republika
zastúpená LESMI SR, š. p. sa domáhala voči odporcom v 1/ Lesné pozemkové spoločenstvo v Q. R.,

2/ G. G. a 3/ N. G. určenia neplatnosti dohody o vydanie majetku č. 1176/625-95 zo dňa 30. 08. 1995
v časti o vydanie nehnuteľnosti zapísanej pôvodne na LV č. XXXX kat. úz. Q. R.. Zároveň žiadali určiť,
že kúpna zmluva zo dňa 28. 11. 2002 je neplatná, a že vlastníkom nehnuteľností pôvodne vedených na
LV č. XXXX kat. úz. Q. R. je navrhovateľ. Okresný súd návrh zamietol, keď mal za to, že navrhovateľ
nepreukázal naliehavý právny záujem na predmetnom určení, ale predmetné rozhodnutie bolo zrušené

rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Co/110/2007-232 zo dňa 11. 06. 2008, následne okresný
súd rozhodnutím 21. 10. 2009 návrh zamietol. Navrhovateľ podal voči rozhodnutiu odvolanie a následne
hovzalspäťakrajskýsúdrozhodnutímzodňa31.05.2010odvolaciekonaniezastavil.Súdzuvedeného
zistil, že predmetné konanie bolo začaté nie na návrh odporcu, ale navrhovateľom bola Slovenská
republika zastúpená LESY SR, š. p.

Pokiaľ ide o skutočnosti uvedené pod bodom 1, okresný súd, teda, zistil, že predmetné konanie nebolo
začaté proti navrhovateľom. Pokiaľ ide o skutočnosti uvedené pod bodom 2 zistil, že návrh odporcu na
vydanie predbežného opatrenia bol oprávnený, nakoľko návrhu na nariadenie predbežného opatreniabolo vyhovené a nešlo o zjavne nedôvodný nárok. Vo veci uvedenej pod bodom 3 zobral navrhovateľ
návrh späť pred začatím pojednávania podaním zo dňa 02. 04. 2004 a ohľadom skutočností uvedených
pod bodom 4 súd zistil, že konanie bolo začaté na návrh Slovenskej republiky zastúpenej LESY SR, š. p.,

a odporca, teda, nebol navrhovateľom. Podľa názoru okresného súdu, v konaní nebolo preukázané, že
by zo strany odporcu podaním návrhu na Okresný súd Bratislava IV došlo k neoprávnenému zásahu do
osobnostných práv navrhovateľov, ktoré by boli spôsobilé privodiť im ujmu ako fyzickým osobám. Nebola
preukázaná skutočnosť, že odporca úmyselne šikanózne voči navrhovateľom podal návrhy na súd.

Súd vec právne posúdil podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 1, 2, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, § 3 ods. 1, §
11, § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 150 O. s. p., pričom prihliadol na sociálne
a osobné pomery účastníkov. Zistil, že pokiaľ ide o navrhovateľku 2/, ide o osobu so zdravotným
obmedzením, takým, že je nutné, aby sa o ňu starala iná osoba. Navrhovateľ 1/ je manželom

osoby, ktorej zdravotný stav vyžaduje 24 hodinovú opateru inou osobou. Na druhej strane odporca
sa dal zastúpiť advokátom, ktorým nie je advokátom v mieste sídla spoločnosti, napriek tomu, že
nešlo o predmet sporu, ktorý by si vyžadoval špecifické znalosti. Navrhovatelia sa nachádzajú v zlej
sociálnej situácii a naopak nepriznanie náhrady trov konania odporcovi nezasiahne významnejšie do
hospodárskej situácie odporcu.

Proti rozsudku okresného súdu podali v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá O. s. p.)
odvolanie všetci účastníci konania.

Navrhovatelia v odvolaní namietali, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym a neúplným skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O. s. p.). Tvrdili, že podstatnou skutočnosťou, od ktorej sa
začalo odvíjať postupné porušovanie ich práva na ochranu osobnosti, bolo, že odporca uzavrel nájomnú
zmluvu na hájenku (lesovňu) bez toho, aby disponoval akýmkoľvek právom k pozemku, na ktorom
bola táto stavba postavená, ako aj akýmkoľvek právom k priľahlej záhrade, hoci vedel, že výkonom

vlastníctva štátu formou prenájmu hájenky nájomca bude užívať aj tieto pozemky, a to bez právneho
titulu. Neoprávneným užívaním týchto pozemkov odporcom prostredníctvom jeho zamestnanca O. F. a
súčasnou snahou odporcu aj za cenu rôznych foriem porušovania ich práv, ako aj práv a oprávnených
záujmov štátu získať dáky titul na ich držbu, užívanie, či vlastníctvo, odporca začal neoprávnene
zasahovať aj do ich osobnostných práv. Odporca v snahe pomôcť M. Q. získať do vlastníctva nielen

prenajatú hájenku, ale aj nehnuteľnosti navrhovateľov, nechal sa ním a zástupcami Odštepného
závodu Smolenice, kde pracuje, opakovane vmanipulovať do nedôvodných súdnych sporov vedených
proti lesnému spoločenstvu i voči navrhovateľom, ako už vlastníkom pozemkov, ktorých účelom bolo
pozbaviť ich vlastníctva a obnoviť ich pôvodný právny stav, ktorý bol pred vydaním pozemkov Lesnému
spoločenstvu v Záhorskej Bystrici, od ktorého pozemky odkúpili, aby F. F. mal možnosť pozemky

buď prostredníctvom odporcu odkúpiť, resp. navrhovateľom pod tlakom týchto sporov donútiť vzdať
sa proti ich vôli ich vlastníctva.Takýmto konaním odporca navrhovateľov vystavoval neúnosným
psychickým traumám a stresom s progresívne narastajúcimi negatívnymi dôsledkami a ujmami aj na
ich osobnostných právach. Odporca na tento zámer volil hlavne také úkony, ktorými čisto účelovo
spochybňoval a napádal platnosť právnych úkonov, ktorými získali do vlastníctva ich pozemky, ako

aj platnosť právnych úkonov, ktoré im predchádzali. Odporca vedel, že pri objektívnom rozhodovaní
súdov takéto konania nemôžu skončiť úspechom, ale ich účelom bolo aspoň navrhovateľov utrápiť a
zošikanovať nepretržitým, dlhodobým vláčením po súdoch, sústavným zaťažovaním ich mysle strachom
o ich zdravie, o ich budúcnosť, o ich majetok, aby sa napokon sami vzdali ich vlastníctva v prospech G.
F., čím neoprávnene a hrubo zasahoval do osobnostných práv navrhovateľov. Nepretržitý a intenzívny

stres, trauma, neznesiteľný psychický tlak, duševná záťaž a duševné rozladenie sa negatívne prejavilo
na závažných ujmách na duševnom a fyzickom zdraví navrhovateľov, na ich súkromí, rodinnom a
manželskom živote. Navrhovatelia tiež uviedli, že v spore pod sp. zn. 4C/102/99, ktorý síce nezačal
odporca pôvodne proti navrhovateľom, čo na veci nič nemení, pretože ho napokon proti nim viedol,
súd právoplatne žalobu o určenie vlastníctva k ich pozemku parc. č. XXXX v kat. úz. Q. R. zamietol

pre nesplnenie podmienky dobromyseľnosti, keďže štát nadobudol vlastníctvo k pozemku bez právneho
titulu. V tejto veci odporca nepodal odvolanie. Vo veci vedenej pod sp. zn. 9NcC/2/03 je pravdou, že súd
v spojení s uznesením odvolacieho súdu predbežné opatrenie zákaz nakladať s pozemkami právoplatne
nariadil, ale vo vzťahu k sporu vo veci samej išlo o nedôvodné obmedzenie ich práv, pretože napokon voveci samej vo veci vedenej pod sp. zn. 20C/108/2003 odporca návrh zobral späť a súd konanie zastavil.
Vo veci pod sp. zn. 23C/231/2005 konanie bolo začaté na návrh Slovenskej republiky zastúpenej Lesmi
SR, š. p., ale z pohľadu navrhovateľmi namietaného porušenia práv odporcom možno mať za to, že

i tento spor bol iniciovaný a vedený z podnetu odporcu, pretože je jasné, že Slovenská republika
nemohla vystupovať sama o sebe vo veci ako navrhovateľ, ale konal za ňu odporca ako správca. Súd
návrh o určení neplatnosti právnych úkonov a určenie vlastníctva štátu k pozemkom navrhovateľov
zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Odporca následne
znovu podal žalobu, vec je t. č. v konaní pod sp. zn. 8C/296/2012. Súd teda očividne neprenikol do

podstaty problematiky. Rozsudok okresného súdu žiadali zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové
konanie a rozhodnutie.

Odporca v odvolaní namietal výrok rozsudku okresného súdu v časti o náhrade trov konania, namietal
správnosť rozhodnutia o náhrade trov konania podľa § 150 ods. 1 O. s. p. Tvrdil, že aplikácia tohto
ustanovenia musí byť v celkom výnimočnom prípade, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Úspešný

účastník má zásadne právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti
s uplatnením základného práva. Poukázali na to, že Občiansky súdny poriadok umožňuje každému
dať sa v konaní pred súdom zastúpiť advokátom, pričom v tomto prípade nešlo o jednoduchý spor,
ale o skutkovo obsiahly návrh na ochranu osobnosti, ktorý nepatrí medzi úplne bežné a rutinné typy
súdnych konaní. Spory medzi účastníkmi sú dlhodobejšieho charakteru a siahajú do doby, keď sa

navrhovatelia stali vlastníkmi nehnuteľností na Prídavkovej 59 v Bratislave. Uvedená nehnuteľnosť sa
nachádza v lesnom obvode Q. R., ktorý patrí do správy LESY SR, š. p. Odštepný závod Smolenice,
ktorý sa situáciou s navrhovateľmi dlhodobo zaoberá, tento prípad s poverenia generálneho riaditeľstva
odporcu rieši a eviduje. Odštepnému závodu poskytuje právne služby AK MAJLING & NINČÁK, s. r. o.,
preto logickým, účelným a pochopiteľným krokom bolo poverenie uvedenej kancelárie na zastupovanie

tejto veci. Nakoľko uvedená advokátska kancelária zastupuje odporcu aj v ďalších konaniach, kde
účastníkmi sú navrhovatelia a odporca, a preto je so situáciou oboznámená. Poverenie uvedenej
kancelárie zastupovaním v tejto veci preto bolo účelné a hospodárne. Namietali tiež predčasný záver
súdu o zlých sociálnych a majetkových pomerov navrhovateľov. Súd v tomto smere nevykonával
žiadne dokazovanie a vychádzal iba z údajného zlého zdravotného stavu navrhovateľky. Podľa názoru

odporcu navrhovatelia majetkovo ani sociálne netrpia núdzou, sú vlastníkmi viacerých nehnuteľností a je
zodpovednosťou každého, kto podá návrh na začatie konania, aby niesol následky tohto svojho konania,
najmä, aby zvážil, či nejde o celkom zrejmé bezúspešné bránenie práva. Iba z dôvodu, že odporca je
štátnym podnikom, nemôže byť upierané právo na náhradu trov konania, najmä ak bol úspešný v celom
rozsahu. Uznesenie okresného súdu v ich napadnutom výroku žiadal zmeniť tak, že navrhovateľ 1/ a

navrhovateľka 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť odporcovi trovy konania pred súdom prvého
stupňa vo výške 923,56 € a zároveň si uplatnil aj právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré aj
vyčíslil.

Odporca k odvolaniu navrhovateľov podal aj písomné vyjadrenie. Uviedol, že počet podaných návrhom

na začatie súdnych konaní v žiadnom prípade neprevýšil počet, ktorý by mohol navrhovateľom privodiť
tak závažnú ujmu, akú oni uvádzajú. Pokiaľ ide o uznesenie sp. zn. 20C/108/2003 zo dňa 15. 04.
2004 uviedol, že návrh bol vzatý späť pred začatím pojednávania, nakoľko vec bola vyriešená v rámci
mimosúdnych rokovaní strán a súd rozhodol o zastavení konania 15. 04. 2004. V tomto prípade nedošlo
k meritórnemu rozhodnutiu vo veci, čiže nie je nesporné, či žaloba bola podaná dôvodne alebo nie.

Ohľadom rozsudku č. k. 23C/235/2005-205 zo dňa 21. 10. 2009 v spojení s rozhodnutím Krajského
súdu v Bratislave č. k. 14Co/181/2010-481 zo dňa 31. 05. 2010 uviedol, že v tomto konaní nebol
odporca navrhovateľom, nakoľko návrh bol podaný Slovenskou republikou zastúpenou odporcom. Aj v
tomto konaní napokon došlo medzi účastníkmi k mimosúdnej dohode, na základe ktorej vzal odporca
odvolanie späť. V tejto súvislosti poukázal aj na konania iniciované samotnými navrhovateľmi (vedené

pred Okresným súdom BB pod sp. zn. 14C/170/2011, sp. zn. 17C/91/2007, sp. zn. 12C/92/2010 konanie
vedené pred OS BA IV pod sp. zn. 8C/296/2012, pri ktorých vyvstáva otázka, či sa tieto konania
líšia svojim efektom o tých, ktoré podal v minulosti odporca, a ktoré boli právoplatne ukončené, a
to vo všetkých prípadoch v pomerne krátkej dobe, či už na základe mimosúdneho urovnania veci
alebo rozhodnutím súdu. Právo domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde nemožno

posudzovať podľa pravdepodobnosti úspešnosti navrhovateľa. Toto právo je garantované Ústavou SR
každému, bez ohľadu na to, či v konaní bude alebo nebude úspešný. Odporca vo všetkých prípadoch
vykonával zásadne len svoje právo. Rozsudok okresného súdu žiadal ako vecne správny potvrdiť.Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) odvolania prejednal viazaný ich
rozsahom a dôvodmi (§ 212 ods. 1 O. s. p.) bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania
podľa ust. § 214 ods. 1, 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ust. § 219

ods. 1 O. s. p. vo výroku vo veci samej potvrdil a vo výroku o náhrade trov konania podľa ust. § 221
ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s
nasledovných dôvodov:

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa

odseku 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia týkajúcimi sa

rozhodnutia vo veci samej. Okresný súd zistil dostatočne skutkový stav veci na základe dostatočne
vykonaného dokazovania a vyvodil z neho aj správne právne závery, vec správne právne posúdil. Pokiaľ
ide o návrh navrhovateľov, okresný súd tento právne posúdil podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 1 a 2 Ústavy
SR, ako aj podľa ust. § 3 ods. 1, § 1 a § 13 ods. 1 OZ. Na druhej strane však správne prihliadol aj
na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého článku každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne SR. Okresný súd dospel k správnemu záveru, že za neoprávnený nemožno považovať
zásah do osobnostnej sféry, ak ide o okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania (napr. výkon práva,
plnenie povinností ... ).Taktiež správny je záver okresného súdu, že pokiaľ Ústava SR zaručuje, že
každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom

súde, nemožno toto vysvetľovať tak, že sa môže domáhať svojho práva len vtedy, keď bude úspešný.
Uplatňovanie práva v rámci Občianskeho súdneho konania je jednou zo záruk zákonnosti, či je zákonný
nárok dôvodný, prejaví sa vo výsledku rozhodnutia súdu. Podanie návrhu na začatie konania vo veciach
tvrdených navrhovateľmi neposúdil okresný súd ako podanie návrhov bez právneho dôvodu, ktorými by
sa zasiahlo do práv a oprávnených záujmov navrhovateľov a neposúdil ich ani tak, že by boli v rozpore

s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ). Dospel k správnemu záveru, že odporca nezasiahol do práva na
ochranu osobnosti navrhovateľov podaním návrhu na začatí súdnych konaní, ale si svoje nároky uplatnil
legitímnym spôsobom v súlade s ústavou a odvolací súd sa s týmto záverom plne stotožňuje.

Pokiaľ ide o výrok rozsudku okresného súdu o náhrade trov konania, krajský súd rozsudok v tomto

výroku zrušil, nakoľko vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, v dôsledku ktorého
okresný súd vec nesprávne právne posúdil.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Ide o prednostnú zásadu, ktorá sa uplatňuje pri rozhodovaní o náhrade trov konania v Občianskom
právnom konaní. Odchýliť sa od tejto zásady je možné len zo zákonných dôvodov, okrem iného, aj podľa
ust. § 150 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého ustanovenia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na
okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom

úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Z
tohto ustanovenia predovšetkým vyplýva, že súd nemusí náhradu trov konania celkom alebo sčasti
priznať len výnimočne, a len v tom prípade, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Okresný súd
nemusí v konaní zvlášť vykonať dokazovanie za účelom existencie alebo neexistencie dôvodov hodných
osobitného zreteľa, pokiaľ tieto skutočnosti jasne a jednoznačne zo spisu vyplývajú. Tá skutočnosť,

že navrhovateľka 2/ je osobou s takým zdravotným postihnutím, že je nutné, aby sa o ňu starala iná
osoba, a že jej zdravotný stav vyžaduje 24 hodinovú opateru inou osobou však zo spisu nevyplýva.
Taktiež okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav veci ohľadom tej skutočnosti, z akého dôvodu bol
odporca zastúpený advokátom, ktorý nemá sídlo advokátskej kancelárie v mieste konania okresného
súdu. Pokiaľ právny zástupca odporcu ho zastupuje na základe plnomocenstva z toho titulu, že medzi

odporcom a advokátskou kanceláriou existuje zmluva o tzv. paušálnom zastupovaní, nie je možné
spravodlivo vytknúť odporcovi, že ho zastupuje advokátska kancelária, ktorá má prehľad o všetkých
ďalších sporoch vedených medzi účastníkmi konania, napriek tomu, že nemá sídlo v mieste sídla
odporcu. Táto skutočnosť ale v konaní dosiaľ preukázaná nebola a pri rozhodovaní nie je možnévychádzať len z tvrdení niektorého z účastníkov konania, nie je možné nepriznať úspešnému účastníkovi
konania náhradu trov konania len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dosah rozhodovania
o určitom druhu nároku. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadať na

majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, ktoré musí mať
riadne zistené, ale zároveň musí si všímať aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na
súde a ich postoj v konaní. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa treba riadne a presvedčivo
odôvodniť, pretože v opačnom prípade by mohlo ísť o postup, ktorý by mohol mať črty svojvôle.

Dôvodom spočívajúcim v pomeroch účastníkov je napr. skutočnosť, že sa účastník, ktorý nemal úspech
vo veci, ocitne v takej závažnej sociálnej alebo majetkovej situácii, ktorá predstavuje dôvod hodný
osobitného zreteľa. Je však nutné prihliadnuť aj na pomery druhej strany sporu. Len konštatovanie,
že rozhodnutie o výnimočnom nepriznaní práva na náhradu trov konania nezasiahne nepriaznivo do
majetkovej sféry úspešného účastníka konania tak, ako to urobil okresný súd, bez toho, aby sa súd
majetkovou sférou tohto účastníka akokoľvek zaoberal, je neprípustné, a takýto postup možno z

hľadiska súdu hodnotiť ako svojvoľný, ktorý je spôsobilý zasiahnuť do základného práva na spravodlivé
konania podľa čl. 36 ods. 1 Listiny. Rovnako je neprípustné odôvodnenie obsahujúce iba odkaz na
výpoveď účastníka konania bez toho, aby bolo možné z odôvodnenia napadnutého rozsudku zistiť, z
akých dôkazných prostriedkov súd čerpal svoje zistenia pre následný záver o odôvodnenosti aplikovať
§ 150 O. s. p. Odvolací súd zdôrazňuje, že ust. § 150 má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti,

teda, inými slovami na dosiahnutie spravodlivosti pre účastníkov konania (viď Štefček/Ficová a kolektív
Občiansky súdny poriadok, komentár - I. diel, druhé vydanie, Nakladateľstvo C. H. Beck, 2009 str. 534
a 535).

Odvolací súd, teda, rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania zrušil a vec v tomto

výroku vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Okresný súd bude musieť v ďalšom konaní riadne
zistiť, či sú v konaní dané dôvody pre odchýlenie sa od ust. § 142 ods. 1 O. s. p. pri rozhodovaní o
náhrade trov konania, teda, podľa zásady úspechu. Pokiaľ dospeje k záveru, že sú splnené podmienky
na rozhodovanie o náhrade trov konania podľa § 150 ods. 1 O. s. p., okresný súd musí uviesť, v čom
spočíva výnimočnosť daného prípadu pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému účastníkovi, a

v čom spočívajú dôvody hodné osobitného zreteľa pre takéto rozhodnutie.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odolanie nie je prípustné.