Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, April 21, 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7Cpr/1/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112202168
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Šaligová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4112202168.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Denisou Šaligovou, v právnej veci navrhovateľa : M. Q., narodený

XX.XX.XXXX, J. 9, XXX XX Z., zastúpený: JUDr. Libuša Péteriová, advokátka, Farská 4, 949 01 Nitra,
proti odporcovi : KOBRA S.B.S. spol. s.r.o., 951 15 Mojmírovce 995, IČO: 36 531 006, zastúpený: JUDr.
Kamil Beresecký, advokát, Farská 33, 949 01 Nitra, o vyplatenie odstupného, t a k t o

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi odstupné vo výške 1.152,81 eur a náhradu trov konania
pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 69 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške
476,93 eur na účet právnej zástupkyne navrhovateľa, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu v Nitre trovy štátu vo výške 46,10 eur, do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom, ktorý bol súdu doručený dňa 24.1.2012 domáhal zaplatenia
odstupného vo výške 1.152,81 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 15.1.2011 do zaplatenia. Svoj
návrh odôvodnil tým, že odporca s ním skončil pracovný pomer výpoveďou z organizačných dôvodov v
zmysle ust. §63 ods.1 písm. b) Zák. práce a odmietol mu vyplatiť odstupné za obdobie dvoch mesiacov.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 7.5.2012 uviedol, že navrhovateľovi nevznikol nárok

na vyplatenie odstupného z dôvodu, že sa dohodol so spoločnosťou T. S + L s.r.o., ktorá prebrala
všetkých zamestnancov s rovnakými pracovnými podmienkami, mzdou, pracovnou pozíciou, miestom
výkonu práce ako mali u odporcu. Na stretnutí s preberajúcou spoločnosťou dňa XX.XX.XXXX
informoval odporca zamestnancov o plynulom prechode práv a povinností na nového zamestnávateľa.
Stretnutie so zamestnancami odporcu sa uskutočnilo aj dňa 15.12.2010, kde odporca opätovne vysvetlil
zamestnancom prechod práv a povinností v zmysle § 28 Zák.práce.

Právny zástupca navrhovateľa zotrval na písomne podanom návrhu, navrhol návrhu v plnom rozsahu
vyhovieť a zaviazať odporcu zaplatiť navrhovateľovi odstupné v žalovanej sume a náhradu trov konania.
Medzi navrhovateľom a odporcom bola uzavretá pracovná zmluva, ktorá bola ukončená výpoveďou
zo dňa 30.9.2010 zo strany zamestnávateľa z dôvodu nadbytočnosti. K platnému späťvzatiu výpovede
zo strany zamestnávateľa, ani k platnému súhlasu navrhovateľa ako zamestnanca s odvolaním tejto
výpovede nedošlo. Výpovedná lehota uplynula 31.12.2010. S prezenčnou listinou odporca manipuloval,
nie je pravdou, že by podpisy na nej boli podpismi vyjadrujúcimi súhlas s odvolaním výpovede. Prechod

práv z pracovno-právnych vzťahov, ktorý mal podľa odporcu nastať nevykazuje náležitosti podľa ust. 28
ods.1,2 Zák. práce. Zamestnanci odporcu, ktorí uzavreli zmluvu s agentúrou S + L s.r.o., majú uzavreté
odlišné pracovné zmluvy, najmä čo sa týka skúšobnej doby, dĺžky trvania pracovného pomeru.Navrhovateľ vypočutý ako účastník konania na pojednávaní uviedol, že odporca dal zamestnancom
výpoveď a oznámil im, že majú nárok na odstupné. Keď sa odporca dozvedel, že nebude vykonávať
strážnu službu na termináli A., chcel od zamestnancov, aby sa vzdali vyplatenia odstupného a súhlasili

s odvolaním výpovede. Na stretnutí dňa 11.12.2010 im bolo oznámené, že odporca na termináli končí a
preberá to agentúra S + L s.r.o.. Pre nového zamestnávateľa musel zdokladovať potvrdenie o zdravotnej
spôsobilosti. Stretnutia z 15.12.2010 sa nezúčastnil, pretože odporca chcel, aby podpísali odvolanie
výpovedí a vzdali sa odstupného. Prezenčnú listinu z 11.12.2010 nepodpísal.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že ochranu terminálu A. vykonával odporca na
základe zmluvy uzavretej 13.9.2010 medzi odporcom a Q. a.s. V septembri 2010 obdržal odporca
od Slovnaftu a.s. výpoveď zmluvy o ochrane objektu. Výpovedná lehota bola 3 mesačná a začala
plynúť 1.10.2010 a končila 31.12.2010. V tom čase prebiehalo aj výberové konanie, kto bude vykonávať
strážnu službu objektu. Keďže nevedel, kto bude strážnu službu vykonávať, pripravil výpovede a tieto
zamestnancom doručil. Víťazom výberového konania sa stala T. S + L s.r.o. K., ktorá nemala dostatok

zamestnancov. Konateľ odporcu D.. V. požadoval, aby preberajúca organizácia zamestnancov prevzala
za rovnakých podmienok, aké mali u nich, odovzdal im zoznam zamestnancov zaradených na termináli
A.. Uviedol v akom boli pracovnom zaradení, zaslal im mzdové listy. Dňa 11.12.2010 sa uskutočnilo
stretnutie zástupcov spoločnosti T. S + L a odporcu na termináli A.. Bol vyhotovený záznam a prezenčná
listina. Predmetom stretnutia bolo oboznámenie zamestnancov odporcu o uplynulom prechode zo

spoločnosti odporcu do spoločnosti T. S + L s.r.o. od 1.1.2011.

Svedok F.. V. L. uviedol, že asi dvakrát sa uskutočnilo jednanie s odporcom ohľadne prechodu práv a
povinností, k dohode nedošlo. So zamestnancami uzavreli nové pracovné zmluvy. Zamestnanec musel
predložiť nové doklady ako odpis z reg. trestov, čestné vyhlásenie o 3 ročnej praxi SBS, lekársky

posudok. Nezúčastnil sa žiadneho jednania za účasti zamestnancov odporcu ohľadne prechodu
zamestnancov.Odporcaimneodovzdalžiadnedokladytýkajúcesamzdovýchzáležitostízamestnancov.

Svedok P. V. na pojednávaní uviedol, že pracoval u odporcu ako personalista. Mal vypracovať menný
zoznam zamestnancov, ktorým mala byť daná výpoveď s 3 mesačnou výpovednou dobou, ktorá mala

uplynúť k 31.12.2010. Prebehlo stretnutie so spoločnosťou Agentúra S + L, ktorého sa on nezúčastnil,
s tým, že nástupca preberie všetkých zamestnancov, zachová im rovnaké mzdy i pracovné zaradenie.
Či bola uzavretá dohoda v písomnej forme nevie. Jeho úlohou bolo pripraviť dokumenty, ktoré súviseli
so mzdovým ohodnotením, pracovným zaradením. Materiály odovzdal konateľovi odporcu. V polovici
decembra sa za prítomnosti D.. V. zúčastnil stretnutia so zamestnancami, kde chceli prejednať stiahnutie

výpovedí z dôvodu, že práva a povinnosti prechádzajú na iného zamestnávateľa. Tohto stretnutia sa
zúčastnilo len zopár zamestnancov. Zamestnanci nesúhlasili so stiahnutím výpovedí. Dôvod skončenia
pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu je ten, ako je uvedené v údajoch pre zápočet.

Q. F., vypočutý v konaní ako svedok uviedol, že od 1.1.2011 je zamestnancom T. S + L s.r.o., dovtedy bol

zamestnancom odporcu. Dôvodom výpovedí zamestnancov odporcu bolo vypísané výberové konanie
na poskytovanie služieb v súvislosti s ochranou objektu. Výpoveď dostal z dôvodu nadbytočnosti. Pán
V. každému pracovníkovi pri preberaní výpovede čítal príslušné paragrafové znenie zákonníka práce o
nároku na odstupné v prípade, ak by odporca nevyhral výberové konanie. Pán L. mu povedal, že ak
by bola uzavretá pracovná zmluva medzi ich spoločnosťou a zamestnancami, tak by sa jednalo o nové

zmluvy so skúšobnou dobou 3 mesiace a dobou určitou na dva roky. Kontaktovala ho pracovníčka z
T. S + L, aby nahlásil zoznam ľudí, ktorí by mali záujem prejsť. Pracovné zmluvy sa uzatvárali koncom
decembra. Na prvom stretnutí za prítomnosti pánov V. a V. sa hovorilo o prechode práv a povinností.
Druhé stretnutie bolo pokračovaním prvého a mal sa vysvetliť prechod práv a povinností. Pri uzatváraní
pracovného pomeru s T. S + L každý preukazoval platnú výpoveď. V zápočtových listoch bol uvedený

dôvod ukončenia pracovného pomeru rovnaký ako vo výpovediach. Každý zo zamestnancov musel
predložiť odpis z registra trestov, lekársky posudok, čestné prehlásenie, že pracoval viac ako tri roky v
SBS, čestné vyhlásenie o spoľahlivosti a bezúhonnosti.

Svedok D.. F. V., bývalý štatutár odporcu uviedol, že spoločnosť Q. im vypovedala zmluvy ku koncu

roku 2010. Museli sa vysporiadať so zamestnancami, dali im výpovede. V prípade, že nevyhrajú
výberové konanie, môže nastať prevod podniku a nový zamestnávateľ prevezme zamestnancov, čo sa
aj stalo. Vysvetlil zamestnancom, že v takom prípade nemajú nárok na odstupné. X. C. ho požiadal,
či môže prebrať ich zamestnancov, potrebovali vyše 100 zamestnancov. Prejavili záujem o všetkýchzamestnancov. On ako štatutár s tým súhlasil a navrhol prevod podniku alebo časti podniku, vysvetlil
im zachovanie pracovných podmienok. Odovzdal pánovi L. menný zoznam všetkých pracovníkov
zaradených na objekt v A., dohodli sa, že zašlú aj mzdové listy na jednotlivé pozície. Dňa 11.12.2010

sa konalo stretnutie so zamestnancami odporcu za účasti zástupcov T. S+L a za odporcu bol prítomný
pán A.. Predmetom bolo oznámenie o prechode práv a povinností z pracovno-právnych vzťahov, menný
zoznam zamestnancov zaradených na terminál A. a súčasťou materiálu bol aj text o stiahnutí výpovedí.
Dohodu o prechode práv a povinností v písomnej forme neuzavreli, dohodli sa len ústne. Z A. neprešli 5
zamestnanci, ktorým bolo vyplatené odstupné. Druhé stretnutie bolo zamestnancami bojkotované, chcel

im vysvetliť, že pri prevode nemajú nárok na odstupné.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, svedkov, oboznámením sa s návrhom,
pracovnou zmluvou, dohodou o zmene pracovných podmienok, rozviazaním pracovného pomeru,
výplatnými páskami, správou z Inšpektorátu práce Nitra, výzvou na úhradu odstupného, listom z
25.05.2011, odpoveďou Inšpektorátu práce Nitra, oznámením Agentúry S+L s.r.o., vyjadrením odporcu,

listom Q. a.s. z 13.09.2010, oboznámením zamestnancov o prechode práv a povinností, prezenčnou
listinou, údajmi pre zápočet predchádzajúcich období pracovnej neschopnosti, a zistil tento skutkový a
právny stav :

Navrhovateľ uzatvoril s odporcom dňa 22.8.2003 pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, na pozíciu strážnik.

Dňa 31.12.2008 uzavreli účastníci konania Dohodu o zmene pracovných podmienok. Listom zo dňa
30.9.2010 rozviazal odporca s navrhovateľom pracovný pomer výpoveďou v zmysle § 63 ods.1 písm.
b) ZP z dôvodu, nadbytočnosti. Dôvodom výpovede bola skutočnosť, že zmluvný partner odporcu
spoločnosť Q. a.s. vypovedala odporcovi Zmluvu o poskytovaní súkromných bezpečnostných služieb.
Výpovedná lehota začala navrhovateľovi plynúť 1.10.2010 a skončila 31.12.2010. Vo výpovedi je

uvedené, že výpovedná lehota je 2 mesiace.

Dňa 22.12.2010 uzatvoril navrhovateľ so zamestnávateľom T. S + L s.r.o. pracovnú zmluvu na dobu
určitú do 13.12.2012, so skúšobnou dobou tri mesiace, s dňom nástupu do práce 1.1.2011 na pozíciu
strážnik strážnej služby, s miestom výkonu práce Q. a.s. B., terminál A..

Navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu dvoj mesačného odstupného v zmysle ust. § 76 ZP. Odporca
odmietol odstupné vyplatiť z dôvodu prechodu práv a povinností na nového zamestnávateľa T. S + L
s.r.o.

Podľa § 61 ods.1 Zákonníka práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj
zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

Podľa § 61 ods.4 Zákonníka práce, výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi, možno odvolať
len s jeho súhlasom. Odvolanie výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne.

Podľa § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z
dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa
alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s
cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách,

Podľa§62ods.1Zákonníkapráce,akjedanávýpoveď,pracovnýpomersaskončíuplynutímvýpovednej
doby. Výpovedná doba je rovnaká pre zamestnávateľa aj zamestnanca a je najmenej dva mesiace. Ak
je daná výpoveď zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, je výpovedná
doba najmenej tri mesiace.

Podľa§62ods.2Zákonníkapráce,výpovednádobazačínaplynúťodprvéhodňakalendárnehomesiaca
nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho
mesiaca, ak nie je ustanovené inak.

Podľa § 76 ods.1 Zákonníka práce, zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer
výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. l písm. a) alebo b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil
vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu
prácu alebo dohodou z tých istých dôvodov, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sumenajmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Ak pracovný pomer zamestnanca trval u
zamestnávateľa najmenej päť rokov, patrí mu odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného
mesačného zárobku.

Podľa § 76 ods.4 Zákonníka práce, odstupné nepatrí zamestnancovi, u ktorého pri organizačných
zmenách alebo racionalizačných opatreniach dochádza k prechodu práv a povinností z
pracovnoprávnych vzťahov na iného zamestnávateľa podľa tohto zákona.

Podľa § 76 ods.5 Zákonníka práce, odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru
v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ
nedohodne s uvoľňovaným zamestnancom na výplate odstupného inak.
Podľa § 27 Zákonníka práce, ak zanikne zamestnávateľ, ktorý má právneho nástupcu, prechádzajú
práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov na tohto nástupcu, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

Podľa § 28 ods.1 Zákonníka práce, ak sa prevádza hospodárska jednotka, ktorou je na účely
tohto zákona, zamestnávateľ alebo časť zamestnávateľa alebo ak sa prevádza úloha alebo činnosť
zamestnávateľa alebo ich časť k inému zamestnávateľovi, prechádzajú práva a povinnosti z
pracovnoprávnych vzťahov voči prevedeným zamestnancom na preberajúceho zamestnávateľa.

Podľa § 28 ods.2 Zákonníka práce, prevod podľa odseku 1 je prevod hospodárskej jednotky, ktorá si
zachováva svoju totožnosť ako organizované zoskupenie zdrojov (hmotné zložky, nehmotné zložky a
osobné zložky), ktorého cieľom je vykonávanie hospodárskej činnosti bez ohľadu na to, či je táto činnosť
hlavná alebo doplnková.

Podľa § 28 ods.3 Zákonníka práce, prevodca je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá prevodom
podľa odseku 2 prestáva byť zamestnávateľom.

Podľa § 28 ods.4 Zákonníka práce, preberajúcim zamestnávateľom je právnická osoba alebo fyzická

osoba, ktorá prevodom podľa odseku 2 pokračuje ako zamestnávateľ voči prevedeným zamestnancom.

Podľa§28ods.5Zákonníkapráce,právaapovinnostidoterajšiehozamestnávateľavočizamestnancom,
ktorých pracovnoprávne vzťahy do dňa prevodu zanikli, zostávajú nedotknuté.

Podľa § 134 ods.1 Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný
zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období
a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Podľa § 134 ods.2 Zákonníka práce, rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci

štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka,
ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 134 ods.3 Zákonníka práce, ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval

aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok.
Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho
obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

Podľa § 134 ods.4 Zákonníka práce, priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok.

Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych
predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa
vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného
pracovnéhočasuzamestnanca.Priemernýmesačnýzároboksazaokrúhľujenanajbližšíeurocentnahor.

Súdnazákladevykonanéhodokazovaniamalzato,ženávrhjedôvodný.Zvyššieuvedenýchzákonných
ustanovení vyplýva, kedy má zamestnanec nárok na vyplatenie odstupného. Navrhovateľovi vznikol
nárok na vyplatenie odstupného z dôvodu výpovede z organizačných dôvodov podľa § 63 ods.1
písm. b) Zákonníka práce. Odstupné nepatrí zamestnancovi, u ktorého pri organizačných zmenáchdochádza k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na iného zamestnávateľa podľa
Zákonníka práce. A práve táto skutočnosť, či došlo k prechodu práv a povinností z odporcu na nového
zamestnávateľa bola medzi účastníkmi konania sporná. Odporca argumentoval, že zabezpečil s novým

zamestnávateľom prechod práv a povinností, predložil mu všetky potrebné podklady k uzatvoreniu
nových pracovných zmlúv. Došlo k ústnej dohode, písomnú zmluvu o prechode práv a povinností
nepodpísali. Navrhovateľ uzatvorenie novej pracovnej zmluvy s novým zamestnávateľom nepokladal za
prechod práv a povinností z odporcu na nového zamestnávateľa, pracovná zmluva bola uzavretá na
dobu určitú, so skúšobnou dobou, musel predložiť všetky potrebné potvrdenia. Na odvolanie výpovede

doručenej mu odporcom nedal súhlas. Prezenčnú listinu z 11.12.2010 nepodpísal.

Odporca nepreukázal, že došlo k prechodu práv a povinností ako má na mysli ust. § 28 Zákonníka práce.
Základným pracovnoprávnym následkom prevodu podniku alebo jeho časti je prechod práv a povinností
vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov zo zákona, ku ktorému musí dôjsť ku dňu prevodu. Odporca
rokoval so spoločnosťou T. S + L s.r.o. o prechode práv a povinností, ale k uzatvoreniu písomnej zmluvy

nedošlo a ani k samotnému prechodu práv a povinností, čo potvrdili aj svedkovia D.. F. V., bývalý konateľ
odporcu a F.. V. L., konateľ spoločnosti T. S + L s.r.o.. Nebolo preukázané, že by navrhovateľ súhlasil
s odvolaním výpovede, ktorá mu bola odporcom daná. Takýto súhlas by musel byť urobený v písomnej
forme. Aj zo zápočtového listu vyhotoveného odporcom dňa 31.10.2010 vyplýva, že dôvodom skončenia
pracovnéhopomerubolavýpoveďzdôvodunadbytočnosti.Prezenčnélistinyzostretnutiakonanéhodňa

11.12.2010a15.12.2010vyhodnotilsúdakosnahuodporcuvyhnúťsapovinnostivyplatiťzamestnancom
odstupné z dôvodu výpovede pre nadbytočnosť, snažiac sa zamestnancom vysvetliť, že prechodom
práv a povinností na nového zamestnávateľa ich nárok na odstupné zanikol. Za účelové pokladal aj
tvrdenie odporcu, že došlo k odvolaniu výpovedí, pretože o odvolaní sa hovorí až na druhej strane
prezenčnej listiny (č.l.210) a podpisy zamestnancov na tejto strane chýbajú. Navrhovateľ spochybnil, že

druhá strana bola súčasťou prezenčnej listiny z 11.12.2010 (č.l.209) a tiež uviedol, že žiadnu prezenčnú
listinu nepodpísal. Súd mal za to, že účinky platného odvolania výpovede mohli nastať len písomným
odvolaním výpovede, ktoré mal odporca doručiť zamestnancovi - navrhovateľovi a písomným súhlasom
zamestnanca s odvolaním, k čomu nedošlo. Súd sa nestotožnil s tvrdením odporcu, že nezáleží na tom,
aké kroky uskutočnil pred 1.1.2011, teda či bola daná výpoveď, ale na skutočnosti, že zamestnancom

zabezpečil prechod k novému zamestnávateľovi, čím im zanikol nárok na odstupné. Súd bol toho
názoru, že pre posúdenie nároku na odstupné je dôležité, že výpoveď pre nadbytočnosť daná bola, k jej
platnému odvolaniu nedošlo a skutočnosti dôležité pre zánik nároku na odstupné, ktorými bol prechod
práv a povinností, nenastali.

Navrhovateľovi vznikol nárok na odstupné v sume trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku,
pretože jeho pracovný pomer trval od 25.8.2003 do 31.12.2010, t.j. viac ako 5 rokov. Navrhovateľ
si uplatnil odstupné v sume dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Súd pri výpočte
odstupného vychádzal zo mzdových listov za mesiace júl, august, september 2010, t.j. kalendárny
štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok.

Hrubá mzda za rozhodujúce obdobie júl až september 2010 po odrátaní náhrad za čas kedy nepracoval
(dovolenky, pracovné voľno s náhradou) predstavovala spolu 1.469,02 eur (550,13 + 538,20 + 564,68
= 1.653,01 - 97,05 - 33,70 - 20,89 - 32,35 = 1.469,02). Za rozhodujúce obdobie odporca odpracoval
443,25 hodín. Priemerný hodinový zárobok predstavuje 3,3142 eura (1.469,02 eur : 443,25 hodín). V

mesiaci je priemerný počet pracovných hodín 174. Dvojmesačné odstupné predstavuje sumu 1.153,34
eur (174 hod. x 3,3142 eur = 576,67 eur x 2 mesiace = 1.153,34 eur)

Z dôvodu, že navrhovateľ si uplatnil dvojmesačné odstupné v sume 1.152,81 eur, toto mu aj súd priznal,
nakoľko nemohol priznať viac ako navrhovateľ požadoval.

Podľa § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Úspešnému navrhovateľovi priznal súd náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného

súdneho poplatku za návrh v sume 69 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 476,93 eur (414,51 eur
+ rež.p. 62,42 eur) za 8 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na
súd vo veci samej, pojednávanie dňa 2.10.2012 - odročené bez prejednania veci 1-úkon, 30.10.2012,
17.1.2013, 23.4.2013, 31.3.2016, 21.4.2016 - vyhlásenie rozsudku 1 úkon. Podľa ust. §10 ods.1, §16 ods.3 vyhl. Ministerstva spravodlivosti SR č.655/2004 Z.z., o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, 1 úkon právnej služby predstavuje 61,41 eur a režijný paušál rok 2012
- 7,63 eur, rok 2013 - 7,81 eur a rok 2016 - 8,58 eur.

Podľa § 148 ods.1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Vo veci bolo priznané svedočné vo výške 46,10 eur, ktoré súd zaviazal zaplatiť odporcu, ktorý bol v

konaní neúspešný a nie sú u neho predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia rozsudku na Okresnom súde Nitra.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p./
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postúp súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha./ § 205 ods. 1 O.s.p./

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.