Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 11, 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/377/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115223169
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3115223169.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci navrhovateľa E. C., nar.

XX.XX.XXXX, občana SR, bytom P. I. č. XXX proti odporkyni S. C., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom
Q. - E., t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou C.. S. N., vyššou súdnou úradníčkou tunajšieho
súdu o určenie výživného manžela takto

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e t a.

Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 26.10.2015 domáhal určenia výživného po 60€ mesačne,
s účinnosťou od 01.10.2015 od odporkyne. Uviedol, že sú manželia, nežijú spolu po dobu 9,5 až 10

rokov, nakoľko odporkyňa sa odsťahovala do V. republiky a nikto nevie, kde sa v súčasnosti zdržuje.
Navrhovateľjenezamestnanýodroku2010,evidovanýnaúradepráceajepoberateľomdávkyvhmotnej
núdzi a príspevku na bývanie v sume 117,40€ mesačne. Býva v spoločnej domácnosti s bratom s
sestrou, dome, kde mu patrí podiel 1/6. Návrh odôvodnil zlou finančnou situáciou, zavinenou dlhodobou
nezamestnanosťou.

Opatrovníčka odporkyne sa k návrhu nevyjadrila.

Opatrovníčka odporkyne sa na pojednávanie nedostavila, hoci bola riadne a včas predvolaná. Neúčasť
neospravedlnila ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Preto súd vec prejednal
a rozhodol podľa § 101 ods.2 O.s.p. v jej neprítomnosti, pričom prihliadol na obsah spisu a vykonané
dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámil sobášny list a zistil nasledovný skutkový

stav veci :
Účastníci konania súd od 19.11.1983 manželia, z manželstva pochádzajú dve, dnes už plnoleté deti.
Účastníci spolu dlhodobo nežijú, odporkyňa je na neznámom mieste v zahraničí a jej pobyt ani osobné,
zárobkové a majetkové pomery sa nepodarilo zistiť.

Podľa § 71 ods.1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov
túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch

manželovbolavzásaderovnaká.Prirozhodovaníourčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadne
na starostlivosť o domácnosť.Podľa § 75 ods.1,2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a končí sa smrťou niektorého
z manželov, alebo právoplatnosťou rozhodnutia o rozvode manželstva. Výživné možno určiť až od
podania návrhu. Požiadavka, aby životná úroveň manželov bola v zásade rovnaká je odôvodnená

ich rovnakým postavením v rodine a vyplýva z rovnakých práv a povinností v manželstve ( čl.1
Základných zásad a § 18 Zákona o rodine). Zásada rovnakej životnej úrovne však neznamená
mechanickú rovnosť medzi manželmi, vyvodzovanú iba z ich zárobkov . Aj v tomto prípade platí ust.
§ 75 ods.1 Zákona o rodine, podľa ktorého súd pri určení výživného prihliadne na odôvodnené potreby
oprávneného a zárobkové schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pre rozhodnutie súdu o

výživnom medzi manželmi podľa uvedených zákonných ustanovení nestačí zistiť len osobné, zárobkové
a majetkové pomery manželov, vrátane ich príjmov, ale treba zistiť aj konkrétnu mieru potrieb , danú
povahou práce, spôsobu života, zdravotným stavom každého z manželov prípadne inými závažnými
okolnosťami. Podľa § 71 ods.1 Zákona o rodine súd prihliadne aj na starostlivosť o domácnosť ,
lebo nie je bezvýznamné, ak manželia nevedú domácnosť a neusilujú sa spoločne o zabezpečenie

potrieb rodiny. So zreteľom na ust. § 19 ods.1 súd prihliadne aj na starostlivosť o maloleté deti. Až po
dôkladnom preskúmaní súd môže dospieť k záveru o zásadne rovnakej životnej( hmotnej a kultúrnej)
úrovne obidvoch manželov. Výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi ( §75
ods.2 Zákona o rodine). Z tohto hľadiska je nutné skúmať, ako sám navrhovateľ plní alebo je ochotný
plniť povinnosti vyplývajúce z manželstva.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci konania sú manželia, korí po dobu viac
ako 9 rokov nežijú spolu. Navrhovateľ žije sám so súrodencami v rodinnom dome a odporkyňa na
neznámom mieste v cudzine. Obaja žiadne iné vyživovacie povinnosti nemajú.

Navrhovateľ je dlhodobo nezamestnaný a jeho príjem tvorí len dávka v hmotnej núdzi a príspevok
na bývanie. Príjmy odporkyne sa nepodarilo zistiť a súd nemá žiadne informácie o jej osobných,
zárobkových ani majetkových pomeroch. Z týchto dôvodov súd nemohol porovnať životnú úroveň oboch
manželov a rozhodnúť o povinnosti odporkyne prispievať navrhovateľovi na jeho výživu. Preto súd návrh

zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. , na základe ktorého súd odporkyni,
ktorá mala v konaní úspech náhradu trov konania nepriznal, lebo si ich neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).