Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 4, 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 4C/146/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211205440
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Ivanecký

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8211205440.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci navrhovateľa V. B.,

nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX B., P.. U. XX, zast. JUDr. Ivanom Savčákom, advokátom, Partizánska 45,
Bardejov, proti odporkyni F. B.Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B., P.. U. XX, zast. JUDr. Vladimírom
Cahajllom, advokátom, Dlhý rad 16, Bardejov, v konaní o vyporiadanie BSM, takto

r o z h o d o l :

Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov z manželstva zaniknutého rozsudkom
Okresného súdu Bardejov zo dňa 23.6.2008 č.k. 1C/148/2004-125 nasledovne:

Súd p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva odporkyne finančné prostriedky na účtoch odporkyne

č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX a č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX vedené v Prima banke vo výške 36.019,14 eur.

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi titulom vyrovnania podielov sumu 27.000 eur v
lehote do 31.8.2016.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na súde dňa 9.8.2011 domáhal vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva s odporkyňou.

Svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo navrhovateľa a odporkyne bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Bardejov zo dňa 23.6.2008 sp.zn. 1C/148/2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
15.8.2008. Od roku 1994 býval s manželkou a troma deťmi v spoločne nadobudnutom trojizbovom byte
na adrese P.. U. XX, B.. V čase rozvodu dve dcéry už boli dospelé a žijúce samostatne. Najmladší
syn V. ako maloletý bol zverený do jeho starostlivosti. Po rozvode manželstva zostal so synom bývať
v spoločnej domácnosti s odporkyňou. Tá však chcela, aby byt opustili, preto on ju žiadal, aby mu so

synom zabezpečila adekvátnu náhradu, aby mohol so synom dôstojne žiť. Odporkyňa však akékoľvek
návrhy ignorovala s dôvodom, že byt patrí výlučne jej. V septembri 2009 po pomoci známej so synom
odišiel do provizória v garsónke. Odporkyni to oznámil písomne spolu s ďalšími návrhmi. Pri odchode so
synom si vzali niekoľko osobných vecí a ošatenie. Odporkyňa aj počas manželstva aj po jeho rozvode
všetky doklady o akomkoľvek majetku uschovala len pre seba. Doklady o byte mu odmietla ukázať.
Finančné prostriedky vyhlasovala vždy ako svoje vlastníctvo. Odporkyňa tak žije v trojizbovom byte a
on so synom v jednej izbe s kuchynským kútom, sprchou a wc. Je invalidný dôchodca a momentálne

pracuje ako masér. Syn je žiakom strednej školy, o finančné zabezpečenie sa musí postarať sám, keďže
syn má od matky len 24,50 eur a 22 eur rodinné prídavky. Žiadal preto, aby vec bola vyriešená súdnym
rozhodnutím.Dňa 27.9.2011 navrhovateľ na výsluchu na súde uviedol, že od roku 1985 bývali vo V. X. B. v obecnom
byte, a to až do roku 1994. Manželka je zaťažená na majetok a peniaze. Ak dala vlastným deťom
peniaze napr. na byt alebo na kúpu auta, tak tieto im nedala, ale len požičala za úroky. Exmanželka

pracuje ako masérka s príjmom cca 320 eur. Všetko ostalo v byte, manželka disponuje aj dokladmi
o kúpe akéhokoľvek zariadenia. Čo sa týka zariadenia bytu, tak toto prenechá odporkyni, hoci sa
podieľal na jeho kúpe. Byt je nadobudnutý počas manželstva, preto žiadal o náhradné ubytovanie. Žiadal
vyporiadanie hlavne ohľadom bytu.

Súd v tomto konaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom návrhu navrhovateľa ako aj jeho
doplnenia, výsluchom účastníkov, podaním Okresného stavebného bytového družstva zo dňa 8.8.2012
a výsluchom predsedu družstva, jednotlivými podaniami z bánk o stave účtov účastníkov ku dňu zániku
manželstva, spisom tunajšieho súdu pod sp.zn. 1C/148/2004 a 2C/316/2012 a s obsahom ďalších v
spise pripojených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

Zo spisu Okresného súdu Bardejov vedeného pod spzn. 1C/148/2004 je zrejmé, že rozsudkom zo dňa
23.6.2008 č.k. 1C/148/2004-125 súd manželstvo účastníkov konania rozviedol, na čas po rozvode zveril
mal. V. B. do osobnej starostlivosti otca, zaviazal matku prispievať na jeho výživu sumou vo výške 30
% sumy životného minima a upravil styk matky s maloletým neobmedzene. Tento rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 15.8.2008.

Z podania Okresného stavebného bytového družstva zo dňa 8.8.2012 vyplýva, že navrhovateľ a
odporkyňa sú spoločnými nájomcami bytu č. X Z. R. P.. U. XX V. B., a zároveň aj členmi OSBD Bardejov.
Spoločné užívacie právo a spoločné členstvom nadobudli manželia pridelením družstevného bytu od
1.1.1994.

Z podania VÚB banky zo dňa 9.8.2012 vyplýva, že táto neviedla v rozhodnom období účet č.
XXXXXXXXXX, a tento bol zriadený dňa 19.8.2009.

Z podania Prima banky zo dňa 15.8.2012 vyplýva, že navrhovateľ nie je klientom tejto banky a ku dňu

15.8.2008 nemal zriadený a vedený žiaden účet v sieti pobočiek tejto banky a odporkyňa bola klientom
tejto banky a mala zriadené dva účty, a to č. XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom ku dňu 15.8.2008
41.416,13 eur a osobný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom ku dňu 15.8.2008 vo výške 2.909,41
eur. Účet č. XXXXXXXXXX/XXXX bol dňa 7.5.2007 zatvorený.

Z podania Poštovej banky zo dňa 23.8.2012 vyplýva, že účet č. XXXXXXXX/XXXX bol zrušený dňa
28.5.2007.

Na pojednávaní dňa 22.10.2012 odporkyňa uviedla, že prostriedky na byt jej poskytli rodičia a ona mala
s navrhovateľom ťažké spolužitie, pretože bol alkoholik a tyran. Jemu ostal obecný byt vo V..

Uznesením zo dňa 15.11.2012 č.k. 4C/146/2011-60 súd toto konanie prerušil do právoplatného
skončenia konania vedeného Okresným súdom Bardejov pod sp.zn. 2C/316/2012, ktorého predmetom
bolo zrušenie spoločného nájmu predmetného bytu.

Zo spisu Okresného súdu Bardejov pod sp.zn. 2C/316/2012 bolo zistené, že rozsudkom zo dňa
30.4.2014 sp.zn. 2C/316/2012 súd zrušil právo spoločného nájmu účastníkov konania k družstevnému
bytu č. 4, nachádzajúcom sa na 1.poschodí bytového domu v meste B. Z. R. P.. U. Č.. XX a určil, že
nájomcom bytu a členom Okresného stavebného bytového družstva bude odporkyňa, bez povinnosti
poskytnúť navrhovateľovi bytovú náhradu. Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že nebolo

potrebné rozhodnúť o povinnosti odporkyne poskytnúť navrhovateľovi bytovú náhradu, keďže tento sa
z bytu odsťahoval v roku 2009, čím došlo k zániku práva bývania. Predmetný rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 16.5.2014.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení zo dňa 9.6.2014 špecifikoval svoj nárok, a to tak, že predmetom

vyporiadania BSM je členský podiel v bytovom družstve, na základe ktorého bol pridelený byt
nachádzajúci sa na 1.poschodí bytového domu na ul. P.. U. V. B. a predpokladaná hodnota členského
podielu predstavuje 35.000 eur, ďalej hnuteľné veci - zariadenie bytu v zostatkovej hodnote cca 500
eur a finančné prostriedky na účtoch v bankách spolu vo výške 44.325,54 eur. Uviedol, že po rozvodeodporkyni prispieval na nájomné sumou 2800 SK a neskôr sumou 93,40 eur a pravidelne uhrádzal
zálohové platby a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Od roku 2008 do
roku 2009, kedy sa odsťahoval z bytu uhradil peňažné prostriedky vo výške 1.702,53 eur a po odchode

naďalej uhrádzal mesačné zálohové platby, hoci predmetný byt užívala odporkyňa, ide o sumu 862,38
eur. Po rozvode manželstva tak navrhovateľ vynaložil zo svojho majetku minimálne sumu 2.564,91 eur.
Finančné prostriedky nadobudnuté za trvania manželstva, môže ísť spolu o sumu 44.325,54 eur, avšak
peňažnásuma250.238,75Sk(8.306,40eur)pravdepodobnepozostávazdedičskéhopodielupatriaceho
výlučne odporkyni. Predmetom vyporiadania finančných prostriedkov tak ostáva suma 36.019,14 eur.

Navrhovateľ tak žiada, aby mu odporkyňa uhradila minimálne čiastku 27.000 eur pozostávajúca z
hodnoty členského podielu vo výške 12.000 eur a sumy 15.000 eur ako finančných prostriedkov na
účtoch a bankách a byt žiadal priznať do výlučného vlastníctva odporkyne.

Odporkyňa na pojednávaní dňa 30.4.2015 uviedla, že si myslí, že navrhovateľovi nemusí hradiť nič.
Jednej dcére dala 21.000 eur aj druhej 21.000 eur, pričom tá jej uviedla, že jej bude niečo vracať, aby

mala z čoho žiť. V oboch prípadoch išlo o darovanie, a obom dcéram krátko po rozvode dala po 16.000
eur, kupovali si byt a neskôr 5.000 eur na auto jednej aj druhej dcére.

Navrhovateľ na tomto pojednávaní žiadal sumu 27.000 eur titulom celkového vyrovnania. Uviedol, že
podľa jeho informácií v prípade druhej dcéry išlo o pôžičku, nie o dar, avšak v každom prípade sa s

financiami nakladalo po rozvode manželstva, preto ide o prostriedky patriace do BSM.

Na to odporkyňa uviedla, že aj jedna aj druhá dcéra dostali po 21.000 eur, v prípade mladšej dcéry to
bolo tak, že jej najprv požičala 15.000 alebo 16.000 eur, ona jej z toho vrátila 5.000 eur. Potom sa dcéra
rozviedla a potrebovala peniaze, preto jej povedala, že si zvyšok môže nechať a nemusí jej to vracať.

Následne jej darovala 7.000 eur, ktoré použila dcéra na kúpu bytu a zvyšok 3.000 eur použila na kúpu
auta a na domáce spotrebiče.

Napojednávanídňa2.12.2015navrhovateľajodporkyňasazhodlinatom,žehodnotačlenskéhopodielu
k družstevnému bytu činí 34.000 eur.

Navrhovateľ poukazoval na to, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov ešte patria finančné
prostriedky vo výške 44.325,94 eur ako súčet dvoch súm, a to 41.416,13 eur a 2.909,41 eur. Žiadal
preveriť aj Centrálny depozitár cenných papierov ku dňu zániku manželstva, pretože odporkyňa ku dňu
zániku manželstva disponovala cennými papiermi.

Odporkyňa poukazovala na účet navrhovateľa a žiadala preveriť peňažné ústavy, či navrhovateľ v nich
nemal zriadený účet.

Navrhovateľ v tomto smere uviedol, že mal najprv účet iba v Istrobanke, a potom počas manželstva si

zriadil účet v Poštovej banke, ktorý má dodnes, v inom peňažnom ústave finančné prostriedky nemal.

Z podania Poštovej banky zo dňa 21.12.2015 je zrejmé, že na osobnom účte č. XXXXXXXX/XXXX bol
zostatok k 15.8.2008 mínus 390,78 SK.

Na pojednávaní dňa 26.1.2016 navrhovateľ ani odporkyňa netrvali na správe z centrálneho depozitára
cennýchpapierovazhodneuviedli,žesumubezpodielovéhospoluvlastníctvatvoriafinančnéprostriedky
ku dňu zániku manželstva a hodnota členských podielov k bytu.

Odporkyňa na tomto pojednávaní nesúhlasila s hodnotou družstevného bytu 34.000 eur z dôvodu, že

nie je vlastníčkou bytu, vlastníkom je družstvo a členský podiel družstevného bytu je 6.267,34 eur, o
čom predložila potvrdenie z Okresného stavebného bytového družstva zo dňa 13.1.2016.

Na pojednávaní dňa 14.3.2016 zhodne účastníci uviedli, že predmetom vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva nie je hodnota zariadenia bytu.

Svedok P.. P. E., predseda Okresného stavebného bytového družstva Bardejov na pojednávaní dňa
14.3.2016 uviedol, že hodnota členského podielu je rovnaká pre všetky byty v predmetnom bytovom
dome. Výška bola stanovená na základe zvýšených bytových nákladov, pretože štát prestal úverovaťdružstevné byty. Išlo o sumu, ktorú bolo potrebné vynaložiť pri výstavbe týchto bytov, čo sa realizovalo v
roku1994.Tátosumajehodnota,zaktorúbysaodkupovalbytčlenovidružstva.Vyplývatozrozhodnutia
o pridelení družstevného bytu zo dňa 28.12.1993, kedy členský podiel za pridelený byt činil 239.000 Sk.

Túto sumu uhradili vtedy rodičia odporkyne, a to manželia Ž.. K trhovej hodnote bytu sa vyjadriť nevedel.
Pokiaľ člen družstva požiadal o prevedenie bytu do osobného vlastníctva, v takom prípade nastupuje
trhový mechanizmus.

Navrhovateľ na tomto pojednávaní uviedol, že dňa 2.12.2015 sa účastníci zhodli na cene bytu 34.000

eur. Navrhovateľ zohľadnil aj sumu 259.000 Sk, ktoré mala odporkyňa nadobudnúť z titulu dedičstva.
Navrhovateľ sa niekoľkokrát snažil s odporkyňou dohodnúť. V tomto konaní tak mal za preukázané,
že predmetom vyporiadania by mali byť finančné prostriedky ku dňu právoplatnosti rozvodu na účtoch,
ktoré boli preukázané. Rovnako aj hodnota podielu, resp. bytu, ktorí ako spoloční nájomcovia udržiavali
počas svojho manželstva. Svedok nepoukázal na reálnu hodnotu podielu, ale poukazoval na hodnotu
členského podielu v 90-tych rokoch. Preto žiadal priznať do výlučného vlastníctva odporkyne členský

podiel ako aj finančné prostriedky a jemu z titulu vyporiadania sumu 27.000 eur. Poukazoval na konanie
vedené pod sp.zn. 2C/316/2012, kde odporkyňa uviedla, že jej úspory sú vo výške 30.000 eur, syn V.Í.
uviedol, že matka je veľmi šporovlivá a na pojednávaní dňa 2.4.2014 vypovedala dcéra L., že matka jej
finančné prostriedky požičala.

Odporkyňa na tomto pojednávaní uviedla, že navrhovateľ žiadnym spôsobom či už finančným sa
nepodieľal na tom, aby nejakými finančnými prostriedkami sa zúčastňoval pri kúpe alebo prenájme bytu,
ktorí užívali a členský podiel za pridelený byt v celej sume 239.000 Sk zaplatili rodičia odporkyne ako
dar svojej dcére. Odporkyňa získala dedičský podiel po mame vo výške 278.801,25 Sk a otec jej daroval
finančnú hodnotu v celkovej výške od roku 1993 do roku 2001 vo výške 48.001,50 eur. Nájomné za

predmetný byt a služby spojené z užívaním bytu platí odporkyňa a tomu tak bolo aj v predošlom období,
navrhovateľ sa na týchto platbách zúčastňoval viac menej náhodne. Nakoniec uviedla, že na účte, ktorý
má navrhovateľ, má našetrené 12.000 eur tým, že sa istým spôsobom nezúčastňoval na hradení bytu.

Dňa 22.3.2016 odporkyňa uviedla, že navrhovateľ utajoval informácie o finančných prostriedkoch na

svojich účtoch a predložila výpis z bankomatu zo dňa 29.1.2016 na účte č. 12262198, v zmysle ktorého
vlastné prostriedky na účte sú vo výške 11.027,43 eur. Zároveň predložila aj čestné prehlásenie L. B.
zo dňa 31.10.2015, v zmysle ktorého táto čestne prehlasuje, že prijala od matky finančný dar vo výške
22.500 eur.

Podľa ustanovenia § 149 odsek 1 Občianskeho zákonníka, Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo,
vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

Podľa ustanovenia § 149 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku, Ak sa vyporiadanie nevykoná
dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

Podľa ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka, Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch
manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho
vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho
ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z

manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení
miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Podľa ustanovenia § 120 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku, ak nejde o veci uvedené v odseku
2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Predmetom tohto konania je vyporiadanie BSM, to znamená, že predmetom je všetko, čo patrilo do
BSM a čo existovalo v čase jeho zániku, t.j. v deň právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva medzi
účastníkmi, a to v deň 15.8.2008. Pri vyporiadaní BSM platí zákonná zásada, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Zároveň každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu vrátilo to, čo zo svojho

majetkuvynaložilnaspoločnýmajetokakoipovinnosťuhradiťto,čosazospoločnéhomajetkuvynaložilo
na jeho samostatný majetok. Prihliada sa i na potreby maloletých detí ako i na to, ako sa každý z
manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. V prejednávanejveci vykonaným dokazovaním nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by opodstatňovali, aby sa súd
pri vyporiadaní odchýlil od zásady rovnosti podielov manželov na spoločnom majetku.

Pokiaľ ide o rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré bolo treba vyporiadať, tak
navrhovateľ aj odporkyňa zhodne uviedli, že predmetom vyporiadania má byť členský podiel k
družstevnému bytu č. 4, nachádzajúcom sa na 1.poschodí bytového domu v meste B. Z. R. P.. U. Č..
XX a finančné prostriedky na účtoch ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t.j. ku
dňu 15.8.2008.

Zo spisu vedeného pod sp.zn. 2C/316/2012 vyplýva, že predmetný byt bol účastníkom konania pridelený
dňa 1.1.1994 za trvania manželstva. Priamo zo zákona im preto obom vzniklo s právom spoločného
nájmu bytu aj spoločné členstvo v družstve, z ktorého boli obaja manželia oprávnení a povinní spoločne
a nerozdielne. Rozsudkom súdu v právnej veci vedenej pod sp.zn. 2C/316/2012 bol zrušený spoločný
nájom bytu a nájomcom a členom Okresného stavebného bytového družstva sa stala iba odporkyňa.

Členský podiel manželov v bytovom družstve je majetkovou hodnotou, ktorú treba vyporiadať v
rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd preto pri vyporiadaní musí na
túto majetkovú hodnotu prihliadať ako na iné spoločné majetkové hodnoty manželov, a preto aj pri
vyporiadaní treba vychádzať z cien zodpovedajúcich stavu v čase vyhlásenia rozsudku, pretože pri

vyporiadaní BSM je rozhodujúca nielen tá skutočnosť, či vec v čase zániku manželstva existovala, ale aj
to, v akom stave vtedy bola. Tento stav veci je rozhodujúci aj pre ocenenie veci, pritom je treba vychádzať
z cien zodpovedajúcich cenám platným v dobe, keď sa vykonáva vyporiadanie (R 42/1972).

Z vyššie uvedeného je teda jednoznačným, že hodnotu členského podielu ako majetkovú hodnotu je

treba vyjadriť ako všeobecnú (trhovú) cenu bytu, nie teda ako hodnotu členského podielu z obdobia
pridelenia bytu v roku 1994. Preto súd pri vyporiadaní vychádzal z trhovej hodnoty vo výške 34.000
eur, na ktorej sa obaja účastníci zhodli na pojednávaní dňa 2.12.2015, a to v súlade s ustanovením §
120 odsek 3 O.s.p. Súd však mal v konaní za preukázané, že rodičia odporkyne ako dar pre odporkyňu
zaplatili sumu 239.000 Sk (7.933,35 eur) ako členský podiel pri pridelení bytu, čo potvrdil aj predseda

Okresného stavebného bytového družstva, preto túto finančnú čiastku súd zohľadnil pri vyporiadaní
BSM v prospech odporkyne.

Trhová cena podielu je vo výške 34.000 eur. Súd však od tejto hodnoty odpočítal sumu 7.933,35 eur,
ktorú do spoločného majetku ako členský podiel za pridelený byt vložili rodičia odporkyne ako dar

odporkyni a rozdiel tak predstavuje 26.066,65 eur. Navrhovateľovi tak vzniklo právo na vyrovnanie
podielu vo výške 1, t.j. 13.033,32 eur.

Účastníci ďalej zhodne uviedli, že predmetom vyporiadania BSM sú aj finančné prostriedky na účtoch.
Súd mal v konaní za preukázané, a to zo správ bankových ústavov, že v čase zániku BSM, t.j. ku dňu

15.8.2008 mala odporkyňa vedený účet v Prima banke č.XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom 41.416,13
eur a účet č. XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom 2.909,41 eur a navrhovateľ vedený účet v Poštovej
banke č. XXXXXXXX/XXXX s debetným zostatkom vo výške 390,78 eur.

Do bezpodielového spoluvlastníctva však nepatrí dedičstvo po matke odporkyne v sume 8.306,40 eur

(250.238,75 Sk) zahrnuté v zostatku finančných prostriedkov na účtoch, voči ktorému nemal námietky
ani navrhovateľ. Sporná však bola výška tohto dedičstva. Navrhovateľ tvrdil, že odporkyňa nadobudla
dedičstvo vo výške 250.238,75 Sk a odporkyňa tvrdila, že nadobudla dedičský podiel 278.801,25 Sk.
Súd vychádzal zo sumy 250.238,75 Sk vzhľadom k tomu, že suma, na ktorú poukazovala odporkyňa
predstavuje jej dedičský podiel zložený zo sumy 250.238,75 Sk a zo sumy 28.562,50 Sk, pričom táto

jej mala byť vyplatená v prípade, ak sestra Helena Štefanovová získa pohľadávku v sume 114.250 Sk
od úpadcu AGW, s.r.o., čo súd nemal za preukázané. Uvedené súd zistil z dedičského spisu pod sp.zn.
2D/133/2006.

VzmysleuvedenéhopretozostatokfinančnýchprostriedkovpatriacichdoBSM,ktoréjetrebavyporiadať

predstavuje na aktívach sumu 36.019,14 eur a na pasívach sumu -390,78 eur. V súčasnosti na
účte navrhovateľa č. XXXXXXXX/XXXX už nie je debetný zostatok, nakoľko tento bol uhradený
navrhovateľom. Pre účely vyporiadania BSM je potrebné vziať do úvahy existenciu a výšku dlhu ku
dňu zániku BSM vo výške 390,78 eur, a preto časť pasív pripadajúca na odporkyňu je vo výške 195,39eur. Navrhovateľovi tak vzniklo právo na vyrovnanie podielu vo výške 1 z aktív, t.j. 18.009,57 eur po
pripočítaní sumy 195,39 eur, ktorá pripadá z debetného zostatku na odporkyňu, t.j. vo výške 18.204,96
eur.

Súd vyhodnotil ako bezpredmetné vo vzťahu k vyporiadaniu BSM poukazovanie odporkyňou na
darovanie finančnej hotovosti dcéram, nakoľko sa tak stalo po rozhodnom období, t.j. v čase po rozvode
manželov a v konečnom dôsledku dcéry v tomto období boli už plnoleté, a rovnako je tak bezvýznamným
i poukazovanie odporkyňou na súčasný stav účtu navrhovateľa ku dňu 29.1.2016, navyše tento dôkaz

bol odporkyňou predložený až po vyhlásení uznesenia, ktorým súd vyhlásil dokazovanie za skončené.

Nakoniec vo vzťahu k odporkyňou tvrdenému daru finančnej hodnoty od otca v rokoch 1993-2001 vo
výške 48.001,50 eur súd uvádza, že toto tvrdenie odporkyňa žiadnym spôsobom, z ktorého by bolo
možné jednoznačne osvedčiť darovanie takejto sumy nepreukázala.

Po vykonanom dokazovaní tak súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov tak, že do
výlučného vlastníctva odporkyne prikázal finančnú čiastku na účtoch odporkyne vo výške 36.019,14
eur, pričom vo vzťahu k predmetnému bytu v zmysle rozsudku súdu v konaní vedenom pod sp.zn.
2C/316/2012 nájomcom a členom Okresného stavebného bytového družstva je iba odporkyňa. Na
vyrovnanie podielu by mala odporkyňa zaplatiť navrhovateľovi sumu 31.238,28 eur (13.033,32 eur +

18.204,96 eur). Navrhovateľ však žiadal na vyrovnanie podielu len sumu 27.000 eur, preto súd v zmysle
zásady,ženemôžeprekročiťnávrhyúčastníkov(§153odsek2O.s.p.)uložilodporkynipovinnosťzaplatiť
navrhovateľovi sumu 27.000 eur v lehote do 31.8.2016 určenej v zmysle ustanovenia § 160 O.s.p.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 150 odsek 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov

konanianepriznal.Podľanázorusúdudôvodomosobitnéhozreteľajesamotnýpredmetkonania,pretože
bolo v záujme oboch účastníkov, aby bolo ich bezpodielové spoluvlastníctvo po rozvode vyporiadané,
pričom obaja účastníci nadobudli rovnaký podiel.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Bardejov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.