Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/178/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615202891
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4615202891.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou MCGA legal, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Partizánska 2, IČO: 36 715 662, v mene ktorej koná Mgr. Branislav Juráš, konateľ, proti
povinnej: S. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., T. XXXX/X, o vymoženie 165,97 eura s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 7. júla 2015, č. k.

6Er/377/2015-14, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Povinnej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Topoľčany (súd prvého stupňa, exekučný súd) uznesením zo dňa 07. 07. 2015,
č. k. 6Er/377/2015-14 súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Kamila Líšku, o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 07. 04. 2015, doručenú súdu dňa 13. 04. 2015.
Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, § 52 ods. 1, 2, §
53 ods. 1, 4, 5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 35, § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na to, že dňa 13. 04. 2015 bola

Okresnému súdu Topoľčany doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie na základe návrhu oprávneného zo dňa 27. 02. 2015 na vykonanie exekúcie a exekučného
titulu - Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadený pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s., sp. zn. G0809299 zo dňa 17. 01. 2014, ktorým bolo povinnej
uložené zaplatiť oprávnenému istinu 165,97 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % p.
a. zo sumy 165,97 eura od 07. 01. 2008 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 33,19 eura, trovy

rozhodcovského konania vo výške 33,19 eura, trovy právneho zastúpenia rozhodcovského konania vo
výške 61,31 eura, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Právny predchodca oprávneného
uzatvoril dňa 06. 09. 2007 s povinnou zmluvu o splátkovom úvere č. 1101717486 na základe ktorej
povinnej spoločnosť GE Money poskytla úver v sume 165,97 eura (5 000,- Sk). Podľa tvrdenia právneho
predchodcu oprávneného spoločnosti GE Money, a. s., povinná nezaplatila spoločnosti splátky vo výške
16,60 eura so splatnosťou do 06. 11. 2007 a 06. 01. 2008, pričom v zmysle bodu 5.20 písm. a) OP

sa nezaplatením troch splátok v lehote splatnosti stal predčasne splatným celý dlh. Podľa predložených
Obchodných podmienok úverových produktov v bode 5.38 Rozhodné právo a súdna príslušnosť -
Rozhodcovská doložka, sa GE a zákazník dohodli, že všetky medzi nimi vzniknuté spory z právnych
vzťahov na základe zmluvy alebo s ňou súvisiacich , vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zánik
Zmluvy, predložia na rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s., Bratislava, IČO: 35 862 882, podľa jeho základných vnútorných

predpisov. Exekučný súd uviedol, že rozhodcovská doložka vo svojich dôsledkoch predstavuje veľmi
výrazný zásah do práv a povinnosti účastníkov zmluvy, pretože nie súd, ale rozhodca rozhodne oprávach a právom chránených záujmoch a výsledkom je nový kvalifikovaný záväzok. Podľa súdu
prvého stupňa je dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou,
ktorá je zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná. Svoj názor súd oprel o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní

s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň
informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom
bez toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinná
nemala možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, pretože jej súčasťou sú aj
všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako

celok, resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi
ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie
rozhodcovskej doložky nesie. V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného
obsahurozhodcovskejdoložkynielenženerozhodovalvšeobecnýsúd,alerozhodovalrozhodcovskýsúd
zvolený oprávneným. S poukazom na uvedené skutočnosti súd žiadosť súdneho exekútora JUDr.
Kamila Líšku o udelenie poverenia zamietol a rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

uznesenia.
Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd,
aby napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že poverí súdneho exekútora vykonaním
exekúcie tak, ako to žiada v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Poznamenal,
že exekučný súd uvádza, že v čl. 5.38 Obchodných podmienok pre úver, ktoré tvoria neoddeliteľnú

súčasť zmluvy, na základe ktorej je vedené toto exekučné konanie, obsahujú neprijateľnú podmienku
v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r/ OZ, pretože sa vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, a teda dochádza k rozporu vymáhaného plnenia s dobrými
mravmi. Do pozornosti odvolacieho súdu dal dôvodovú správu NR SR k ust. § 53 ods. 4 písm. r/
OZ, pričom cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva.

Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba
v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takto ustanovenie za neprijateľné, čo však
nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľ môže svoje práva voči
dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak a tak rozhodne,
v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle

navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. S poukazom na uvedené je teda
rozhodcovská doložka v zmysle zákona a neprieči sa dobrým mravom. Okrem iného poukázal na
uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9CoE/18/2010 a Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 18CoE/924/2009. Záverom uviedol, že nenastala žiadna skutočnosť uvedená v §
45 ods. 1 ZoRK, rozhodcovský rozsudok je vydaný podľa zákona, neobsahuje neprijateľnú podmienku,

a teda nedochádza k vymáhaniu plnenia v rozpore s dobrými mravmi a návrh na vykonanie exekúcie
ako aj žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia je v súlade s právoplatným a vykonateľným
rozsudkom.
Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie
prvostupňového súdu procesným postupom podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru,

že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle
§ 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že exekučné konanie sa začalo návrhom na

vykonanie exekúcie doručeným dňa 26. 03. 2015 súdnemu exekútorovi JUDr. Kamilovi Líškovi,
so sídlom Exekútorského úradu: 29. augusta 2, Bratislava v neprospech povinnej o vymoženie sumy
165,97 eura s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn.
G0809299zodňa17.01.2014vydanýStálymrozhodcovskýmsúdomzriadenýmpriROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s., ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19. 02. 2014 a vykonateľnosť dňa

23. 02. 2014. Exekučným titulom bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému dlžnú sumu
vo výške 165,97 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 165,97 eura od
07. 01. 2008 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 33,19 eura, náhradu poplatku za rozhodcovskékonanie vo výške 33,19 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 61,31 eura, to všetko do troch dní
od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh zamietol.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,

súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučnýtitul.*)Aksúdnezistírozporžiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúciealebonávrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.
Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, exekučné konanie na
podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor
spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať
len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného

po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, na exekučné konania
začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a

ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
Rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom pre nútený výkon

rozhodnutia (exekúciu). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia
zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd
okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul. Exekučný
súd je už v štádiu tohto posudzovania povinný ex offo skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na
vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul)

je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke formálnej
(z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z
aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia
subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať).
V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové

a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd
nedisponujeprávomocourušiťčimeniťrozhodnutie,ktoréjeexekučnýmtitulom;nemôženaprávaťchyby
a nedostatky exekučného titulu. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný
titul rozsudok, je exekučný súd - tak v prípade rozsudku všeobecného súdu, ako aj v prípade rozsudku
rozhodcovského súdu - povinný skúmať, či ide o rozsudok vykonateľný (§ 39 ods. 2 a § 41 Exekučného

poriadku); v rámci toho exekučný súd skúma, či rozsudok vydal orgán s právomocou vydať takýto
rozsudok (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/225/2011 zo dňa 11. 12. 2012).
V exekučnom konaní je možno nútene vykonať vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo,
zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Taktiež možno vykonať exekúciu aj na podklade iných
vykonateľnýchrozhodnutí,napr.napodkladerozsudkovrozhodcovskýchsúdov.Súdvzásadepostupom

podľa§44ods.2EPnepreskúmavavecnúsprávnosťexekučnýchtitulov,pretožebysatýmnezákonným
spôsobom fakticky rozširovala pôsobnosť opravných konaní, ktorých účelom je v rámci nachádzacieho
konania preskúmavať možné vecné pochybenie príslušného orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. S
prehlbovaním potreby ochrany spotrebiteľov v európskom priestore však dochádza, prostredníctvom
normatívnych aktov Európskej únie a legislatívnej činnosti zákonodarných orgánov jednotlivých

členských štátov, k prelamovaniu uvedenej zásady „nepreskúmateľnosti“ vecnej správnosti niektorých
rozhodnutí - exekučných titulov, ktorá je úzko prepojená so samotnou právomocou vydať exekučný titul.
Tak tomu je aj v prípade predpisov na ochranu spotrebiteľa, kedy všeobecný súd ale aj iný povolaný
orgán, ktorý rozhoduje právnu vec spotrebiteľského charakteru, musí z úradnej povinnosti prihliadať na
všetky aspekty nedovolenosti, resp. neprijateľnosti praktík, ktoré znevýhodňujú spotrebiteľa. V najširšom

zmyslejepotrebnépovažovaťzatakútozákonnúúpravupríslušnéustanoveniaObčianskehozákonníka,
ktoré okrem iného vymedzujú charakteristiku spotrebiteľského právneho vzťahu a demonštratívny
výpočet charakteristických neprijateľných zmluvných podmienok, na neprijateľnosť ktorých (neplatnosť)
prihliada súd z úradnej povinnosti vždy vtedy, keď mu to zákon umožňuje. Exekučný súd pritom nemôžebyť obmedzený pri posudzovaní uvedených nedostatkov izolovane iba čo do objektívne nemožného,
právom nedovoleného plnenia, poprípade plnenia, ktoré odporuje dobrým mravom, výroku rozhodnutia
samotného, ale pre naplnenie cieľov aproximačných právnych nástrojov Európskej únie (Smernica

Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993) a postupom v súlade so zákonom sa vyžaduje,
aby toto posudzovanie prekročilo rámec skúmania len formálnej stránky právoplatnosti a vykonateľnosti
predmetného rozhodcovského rozsudku. Vo všetkých prípadoch je spotrebiteľ zaviazaný na povinnosť
zaplatiť peňažnú sumu, pričom zo samotného výroku rozhodnutia (rozhodcovského rozsudku) nemožno
bez ďalšieho vyčítať „vnútornú stránku“ nemožného, právom nedovoleného plnenia, poprípade plnenia,

ktoré odporuje dobrým mravom. Navonok (preskúmavaním len výroku) totiž nemožno ustáliť tento
súlad ani v prípade, ak by bola rozhodnutím priznaná nezvykle vysoká (nízka) suma - istina, alebo
nezvykle vysoký (nízky) úrok z omeškania (poprípade zmluvná pokuta), pretože len preskúmaním
vnútornej, obsahovej stránky plnenia možno záver o nemožnom, právom nedovolenom, alebo dobrým
mravom odporujúcom plnení vyvodiť. S plnením, ktoré možno označiť za exekučne nevykonateľné, sa
totiž súd vo svojej praxi nestretol a takto ponímaný účel noriem umožňujúci iba takéto preskúmanie

rozhodcovského rozsudku by sa míňal práve eurokonformnému výkladu a cieľu, ktorý si kladie európska
legislatíva. Z preskúmavanej pôsobnosti exekučného súdu v tomto prípade nemôže byť vylúčená
vecná správnosť rozhodcovského rozsudku (vo veciach na ktoré musí príslušný orgán reagovať z
úradnej povinnosti, pričom do skúmania vecnej správnosti patrí aj posudzovanie existencie právomoci
orgánu konať a rozhodnúť), pretože len tak môže byť naplnený účel, cieľ ochrany spotrebiteľa pred

nekalými praktikami dodávateľov - podnikateľov v situácii, kedy bola deklarovaná povinnosť spotrebiteľa
vrozhodnutírozhodcovskéhosúdu,ktorémujemožnézjavnevyčítaťnedôslednosťprizákonnejochrane
spotrebiteľa.
Podľa názoru odvolacieho súdu bol právny vzťah medzi oprávneným a povinnou správne posúdený ako
vzťah spotrebiteľský, ktorý požíva zvýšenú právnu ochranu v zmysle osobitných právnych predpisov

o ochrane spotrebiteľa. Rozhodcovský súd od počiatku nepristupoval pri svojom rozhodovaní vo
veci ako ku konaniu, ktorého účastníkom je spotrebiteľ. Na základe uvedených skutočností odvolací
súd preskúmal exekučný titul z hľadiska všeobecného občianskeho práva alebo z hľadísk ochrany
spotrebiteľa podľa osobitných právnych predpisov.
Tento záver je napokon aj v súlade so zásadou hospodárnosti exekučného konania. Exekučný súd je

v zmysle tejto zásady povinný v rámci svojich možností dbať o to, aby trovy exekúcie tak na strane
súdneho exekútora, ako aj na strane účastníkov (aj na strane súdu) boli čo najmenšie. Nemožno totiž
strácaťzozreteľa,ževydanímpovereniaexekútorovivznikápovinnosťpostaraťsaovykonanieexekúcie
(§ 46 ods. 1 Exekučného poriadku), teda povinnosť vydať upovedomenie, na ktoré môže povinný
reagovať námietkami. Vydanie upovedomenia, ako aj námietky povinného sú pritom procesné úkony,

ktoré sú na strane exekútora, resp. povinného spojené s trovami. Navyše, tento postup exekučného
súdu by predstavoval i plytvanie časom, silami a v neposlednom rade i rozpočtovými prostriedkami
súdu na zbytočné vydávanie viacerých aktov (súdneho poverenia a uznesenia o zastavení exekúcie),
ich následné doručovanie a pod. Predpokladom materiálnej a formálnej vykonateľnosti akéhokoľvek
rozhodnutia, ktoré má byť exekučným titulom je, že takéto rozhodnutie vznikne pred orgánom, ktorý koná

a rozhoduje v súlade so svojou právomocou a podľa vopred stanovených pravidiel. Rozhodcovský súd
odvodil svoju právomoc od bodu čl. V. Spracúvanie osobných údajov, doručovanie, bod. 5.38 Rozhodné
právo a súdna príslušnosť Obchodných podmienok úverových produktov (verzia 2/2006), ktoré majú
vopred predtlačenú podobu pred podpísaním zmluvy. Odvolací súd k veci ďalej uvádza, že ochrana
spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu,

že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení
a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými
formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany
spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je
to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro C 168/05, Océano Grupo

Editorial SA C 240/98-C 244/98). Na základe rozhodcovskej doložky konštatoval, že zmluvné strany sa
dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú v budúcnosti budú riešené dohodou strán, resp. mediáciou. Ak by
k dohode medzi účastníkmi konania neprišlo, všetky spory budú rozhodované v rozhodcovskom konaní
(pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ,
a. s.) alebo v prípade podania žaloby pred príslušným súdom SR. Takto dohodnutá rozhodcovská

doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, v neprospech spotrebiteľa. V
danej veci je rozhodcovská doložka súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru k formulárovej
zmluve, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv
rovnakého druhu a neurčitého počtu, obsah tejto zmluvy nemala povinná ako spotrebiteľ reálnu možnosťovplyvniť, pričom dojednanie takejto doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá
je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Odvolací súd má za to, že nemožno založiť
právomoc rozhodcovského súdu na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Takto vydal rozhodnutie

orgán, ktorý nemal vo veci právomoc konať, preto ak dané rozhodnutie síce existuje kauzálne, je
normatívne nezáväzné a exekučne nevykonateľné, a teda súd prvého stupňa pri zamietnutí poverenia
na výkon exekúcie súdneho exekútora postupoval správne.
Ochrana spotrebiteľov, ktorú legislatíva európskej únie a členských štátov zabezpečuje, má za cieľ nad
rámec základných zásad súkromného práva ako autonómia zmluvných strán, či pacta sunt servanda,

zvýšiť ochranu záujmov spotrebiteľov. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Táto zákonná definícia vymedzuje jeden zo subjektov spotrebiteľskej zmluvy (ak je táto za
spotrebiteľskú zmluvu považovaná), pričom dôvodom zavedenia a konkretizácie subjektu vzťahov
„obchodných“ - spotrebiteľských v právnom poriadku je zvýraznenie potreby ochrany týchto subjektov
pred„silnejšími“subjektmi.Dôvodytakejtopotrebymožnohľadaťvcharakterepriemernéhospotrebiteľa,

ktorý vstupuje do právnych vzťahov najmä pre aktuálnu potrebu uspokojenia svojich spotrebiteľských
potrieb. Iná kvalita bdelosti v procese kontraktácie sa vyžaduje od subjektu - zmluvnej strany -
nespotrebiteľa, a iná kvalita bdelosti sa vyžaduje od spotrebiteľa. Každý sa má predovšetkým starať
o svoje veci sám, tzn. sám musí niesť dôsledky svojich rozhodnutí, preto možno uzavrieť, že
nemožno zbaviť ani spotrebiteľa civilnej zodpovednosti za neplnenie si povinností vyplývajúcich zo

spotrebiteľských zmlúv. Súdnu ochranu však nemožno uprieť ani menej bdelému, či skoro pasívnemu
až ľahostajnému spotrebiteľovi. Jeho ochrana je založená a rozsahom upravená zákonom, preto
možno ochrániť spotrebiteľa len v obmedzenom rozsahu. Ak teda zákon stanovuje, že neprijateľnou
podmienkou (s dôsledkom neplatnosti) je najmä ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní,

potom stanovenie konkrétneho rozhodcovského orgánu, ktorý vec prejedná, patrí tiež do množiny
neprijateľnej praktiky, t. j. podmienky, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
práve z dôvodov uvedených v predchádzajúcich odsekoch tohto rozhodnutia.
Odvolací súd nechce stanovovať všeobecný návod na prijateľnú rozhodcovskú doložku, dovolí si však
uviesť, že v prípade, ak rozhodcovská doložka bude so svojimi dôsledkami ozrejmená spotrebiteľovi v

čase a spôsobom (bez pridaných „motivačných“ podmienok) kedy si aj priemerný spotrebiteľ dôsledky
založenia právomoci rozhodcovského orgánu uvedomí, pričom doložka nevylúči a ozrejmí spotrebiteľovi
možnosť vec prejednať v súdnom konaní, pôjde o väčšmi prijateľnú podmienku v spotrebiteľskom
právnom vzťahu. Napokon možnosť alternatívne si vybrať rozhodcovské, alebo súdne konanie nemá
byť len napísané (v čase zníženej bdelosti spotrebiteľa), ale musí sa javiť byť naplnené vo vzťahu k

priemernému spotrebiteľovi aj fakticky.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1
OSP ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP s tým, že ich
náhradu úspešnej povinnej v tomto konaní nepriznal, pretože jej žiadne odvolacie trovy nevznikli.

Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.