Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, April 7, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Cdo/403/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413212459
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Sučanská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:6413212459.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Spoločenstva vlastníkov bytov SOSNA, so
sídlom v Kremnici, ČSA č. 202/39, IČO: 35 99 988, zastúpeného JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom
so sídlom vo Zvolene, Dukelských hrdinov č. 22, proti žalovanému B. A., bývajúcemu v C., zastúpenému
JUDr. Jozefom Branom, advokátom so sídlom v Žiari nad Hronom, Námestie Matice slovenskej č. 23/45,
o zaplatenie 155,04 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 4 C

136/2013, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. júna 2014 sp.
zn. 14 Co 611/2014, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením z 9. apríla 2014 č.k. 4 C 136/2013-136 zamietol návrh žalobcu
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., ktorý odôvodnil tým, že na Okresnom súde
Žiar nad Hronom prebieha konanie sp. zn. 5 C 140/2013, kde sa rieši otázka, ktorá má mať význam
pre rozhodnutie súdu v tejto veci. Súd zamietnutie návrhu na prerušenie konania súd odôvodnil tým,
že v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 140/2013, kde žalobca žaluje iných vlastníkov bytov o zaplatenie
157,30 €, sa nerieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie v danej veci. Výrok právoplatného

rozsudku v konaní sp. zn. 5 C 140/2013 je záväzný len pre účastníkov uvedeného konania a pre všetky
orgány (§ 159 ods. 2 O.s.p.). Keďže v uvedenom konaní sa nerieši otázka, ktorá môže mať význam
pre rozhodnutie súdu v danej veci, pre nesplnenie podmienok pre prerušenie konania, súd návrh na
prerušenie konania zamietol.

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalobcu uznesením z 30. júna 2014 sp. zn. 14 Co 611/2014

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). V odôvodnení uviedol, že v
danej veci ide o tzv. fakultatívne prerušenie konania, čo znamená, že je to také prerušenie konania, ktoré
nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Zistenie skutkového stavu alebo právne posúdenie v obdobnej
veci pre rozhodnutie súdu záväzné nie je, preto aj podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie vo veci
vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom sp. zn. 5 C 140/2013 nemá žiaden vplyv na rozhodnutie vo
veci, ktorá je predmetom tohto súdneho konania. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého

stupňa ako vecne správne potvrdil.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie z dôvodu, že v konaní došlo vadám
uvedeným v „§ 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku“. Z obsahu dovolania je zrejmé, že namieta,
že v konaní došlo k inej vade v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. majúcej za následok nesprávne
právne posúdenie veci a k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Napadnuté rozhodnutie považuje

za nepreskúmateľné, keďže v ňom súd neuviedol myšlienkový spôsob a ani úvahy, na základe ktorých
dospel k vydaniu predmetného rozhodnutia. Dovolateľ trval na tom, že v konaní sp. zn. 5 C 140/2013sa rieši otázka, ktorá bude mať priamy vplyv na rozhodnutie v danej veci, keďže ide o totožný predmet
konania. Z uvedených dôvodov žiadal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a ods. 1 O.s.p.
(poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení pred 1.
januárom 2015)] po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený
advokátom(§241ods.1O.s.p.),beznariadeniadovolaciehopojednávania(§243aods.3O.s.p.)skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť
(§ 236 a nasl. O.s.p.).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236
ods. 1 O.s.p.).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho
súdu, proti ktorým je prípustné dovolanie, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Uznesenie odvolacieho
súdu, ktoré napadol žalobca dovolaním, nemá znaky žiadneho z uznesení, proti ktorým je dovolanie
prípustné. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale
nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu uvedenému v § 239 ods. 2 písm. a/ až c/ O.s.p. Dovolanie

žalobcu preto podľa ustanovení § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.

So zreteľom na to by dovolanie žalobcu mohlo byť procesne prípustné, len ak v konaní došlo k niektorej
z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd
nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Dovolateľ procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ - g/ O.s.p. netvrdil a existencia týchto vád
nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

K tej časti dovolania, v ktorej žalobca namieta, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nedostatočne

odôvodnené, dovolací súd uvádza, že na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré
sa uskutočnilo 3. decembra 2015, bolo prijaté stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť
rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho
poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov
podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa §

237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Toto stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, považuje dovolací
súd za plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci. Dodáva, že obsah spisu nedáva žiadny podklad
pre to, aby sa na daný prípad uplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku
z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa

judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie
súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti
pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak
zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).

Správnosť takéhoto nazerania na problematiku nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia a jej
dôsledkov potvrdzujú tiež rozhodnutia ústavného súdu napr. sp. zn. I. ÚS 184/2010, III. ÚS 184/2011,
I. ÚS 264/2011, I. ÚS 141/2011, IV. ÚS 481/2011, III. ÚS 148/2012, IV. ÚS 208/2012, III. ÚS 551/2012,
IV. ÚS 90/2013, IV. ÚS 196/2014, I. ÚS 287/2014, I. ÚS 606/2014, I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015,
III. ÚS 288/2015.

Za vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací
súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa.Niektoré formulácie obsiahnuté v dovolaní nasvedčujú tomu, že žalobca zastáva názor, podľa ktorého
v konaní došlo k tzv. inej (v § 237 O.s.p. neuvedenej) vade konania majúcej za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

„Iná procesná vada“ je síce relevantný dovolací dôvod (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), úspešne však môže
byť uplatnená iba v procesne prípustnom dovolaní. Konštantná judikatúra najvyššieho súdu zastáva
názor, že takáto vada prípustnosť dovolania nezakladá (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo
219/2013, 3 Cdo 888/2015, 4 Cdo 34/2011, 5 Cdo 149/2010, 6 Cdo 134/2010, 6 Cdo 60/2012, 7 Cdo

86/2012 a 7 Cdo 36/2011).

I keby teda v preskúmavanej veci došlo k tzv. inej procesnej vade majúcej za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, nezakladalo by to prípustnosť dovolania žalobcu.

Žalobca tiež namieta, že napadnuté uznesenie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241

ods. 2 písm. c/ O.s.p.).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na
zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov
ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že ho možno
uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo nesprávne právne
posúdenievecialeprípustnosťdovolanianezakladá(viďR54/2012atiežďalšierozhodnutianajvyššieho
súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011,

6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v § 237 O.s.p.,
ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 238 O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť
dovolania.

Vzhľadomnato,žežalobcauplatnildovolacídôvodvzmysle§241ods.2písm.c/O.s.p.vdovolaní,ktoré

nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd podrobiť napadnuté uznesenie vecnému posúdeniu z
hľadiska správnosti v ňom zaujatých právnych záverov.

V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania (§ 243b ods. 5

O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal žalovanému náhradu
trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy
dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.