Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Miroslav Osif

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/14/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515892511
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Osif
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7515892511.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr. Ladislava
Tomčovčíka a JUDr. Vladimíra Kuráka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 7. apríla 2016, v trestnej
veci proti obžalovanému B. S., pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.1
písm.d/ Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie sp.zn. 0T
86/2015 zo dňa 11.11.2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného B. S..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice - okolie rozsudkom sp.zn. 0T 86/2015 z 11.11.2015 uznal obžalovaného B. S.
vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.1 písm.d/ Tr.zák., ktorého sa
mal dopustiť tak, že

v obci A. Y., okres I. - L. dňa 29.9.2015 o 16.40 hod. viedol bez vodičského oprávnenia osobné motorové
vozidlo zn. A. O., K..Č.. I. XXXDB, červenej metalízy, kedy bol zastavený a kontrolovaný policajnou
hliadkou Obvodného oddelenia PZ SR A. Y. a bolo zistené, že rozhodnutím Okresného súdu Košice
II, číslo rozhodnutia 0T 66/15 zo dňa 27.4.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.4.2015 mu bol
uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel na dobu 3 rokov, t.j. do 27.4.2018.

Za to mu súd podľa § 348 ods.1 Tr.zák., § 36 písm.l/ Tr.zák., § 37 písm.m/ Tr.zák. uložil trest odňatia
slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa§48ods.2písm.a/Tr.zák.obžalovanéhopreúčelyvýkonutrestuodňatiaslobodyzaradildoústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaním obžalovaného B. S..
Obžalovaný napadol rozsudok okresného súdu ihneď po jeho vyhlásení, a to vo výroku o uloženom
treste. Podané odvolanie písomne neodôvodnil.

Na verejnom zasadnutí konanom o podanom odvolaní obžalovaný navrhol krajskému súdu zvážiť, či
je potrebné uložený trest odňatia slobody vykonať nepodmienečne. Obžalovaný navrhol, aby mu bol

uložený trest domáceho väzenia.

Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné, nakoľko
rozsudok súdu prvého stupňa považoval v celom rozsahu za zákonný a dôvodný.

Krajský súd ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317

Tr.por. zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané oprávnenou osobou a včas, v lehote stanovenej
v § 309 Tr.por. V zmysle ustanovenia § 317 ods.1 Tr.por., ak nezamietne odvolací súd odvolaniepodľa § 316 ods.1 Tr.por., alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods.3 Tr.por., preskúma zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy,

ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.1 Tr.por. V konkrétnom prípade odvolací súd
preskúmal v napadnutom rozsudku výrok, ktorým bol obžalovanému uložený trest.

Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu § 317 Tr.por. odvolací súd zistil, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.

Pokiaľ sa týka podaného odvolania je potrebné zo strany krajského súdu uviesť, že obžalovaný na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.10.2015 urobil vyhlásenie o svojej vine a takéto vyhlásenie
okresný súd podľa § 257 Tr.por. uznesením prijal. Z uvedeného dôvodu sa vykonalo dokazovanie len
k uloženému trestu.

Obžalovanému bol ukladaný trest pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.1
Tr.zák. za vyrovnaného pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. U osoby obžalovaného bola
zistená jedna poľahčujúca okolnosť, a to v zmysle ustanovenia § 36 písm.l/ Tr.zák., teda že k trestnému
činusapriznalajehospáchanieúprimneoľutoval,akoajpriťažujúcaokolnosťpodľa§37písm.m/Tr.zák.,
že bol už za trestný čin odsúdený. Zákonom stanovená trestná sadzba pri trestnom čine podľa § 348

ods.1 Tr.zák. bola v rozmedzí až na 2 roky.

V súvislosti s osobou obžalovaného krajský súd ďalej zistil, že tento bol v minulosti 4-krát súdne
trestaný, a to naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Košice II sp.zn.0T/66/2015 z 27.4.2015,
právoplatným 27.4.2015 pre trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky v zmysle ustanovenia

§ 289 Tr.zák. Obžalovanému bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov so
skúšobnou dobou v trvaní 2 rokov a 6 mesiacov do 27.10.2017. Zároveň mu bol uložený zákaz činnosti
viesť motorové vozidlá na dobu 3 rokov. Z uvedeného bolo teda zrejmé, že prejednávaného trestného
činu v odvolacom konaní z 29.9.2016 sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.
Prvostupňový súd obžalovanému neuložil trest zákazu činnosti, a to vzhľadom na predchádzajúci trest

zákazu činnosti z citovaného trestného rozkazu, ktorý odsúdený do rozhodnutia odvolacieho súdu
nevykonal.

V tejto súvislosti krajský súd odkazuje na znenie ustanovenia § 49 ods.2 Tr.zák., podľa ktorého
nemožno podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak súd

odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Z hore
uvedených skutočností bolo zrejmé, že obžalovaný sa prejednávaného trestného činu dopustil v čase
podmienečného odsúdenia pre iný trestný čin.

S prihliadnutím na hodnotenia osoby obžalovaného, jeho predchádzajúci život, ako i osobné pomery
krajský súd nezistil ani také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali uloženie iného druhu trestu uvedeného
v platnom Trestnom zákone. Druhostupňový súd s prihliadnutím na všeobecné zásady pre ukladanie
trestov uvedené v § 34 Tr.zák., podľa ktorých pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, súd prihliadne
najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,

poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, považoval uložený
trest obžalovanému, najmä s prihliadnutím na následok, ako i spôsob vykonania činu za zákonný a
primeraný.

Krajský súd zároveň v súvislosti s preskúmaným trestom odňatia slobody dospel k záveru, že zaradenie

obžalovanéhonajehovýkondoústavunavýkontrestuodňatiaslobodysminimálnymstupňomstráženia
podľa § 48 ods.2 písm.a/ Tr.zák. je taktiež v celom rozsahu zákonné a dôvodné, nakoľko tento nebola
v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý
mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

V neuvedených podrobnostiach druhostupňový súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku
okresného súdu, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil a argumenty v ňom uvedené si aj osvojil.Pre uvedené skutočnosti druhostupňový súd odvolanie obžalovaného zamietol podľa § 319 Tr.por.,
pretože nie je dôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.