Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 7, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/112/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214010304
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Sládok
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214010304.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a sudcov JUDr.
Janky Klčovej a JUDr. Kataríny Stanislavskej, v trestnej veci proti obžalovanému D. T., pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 30.06.2014, sp. zn. 1T/86/2014, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 07.04.2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného D. T., nar. XX.XX.XXXX, sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd I. stupňa uznal obžalovaného D. T. za vinného z prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
v období od mesiaca október 2013 až ku dňu hlavného pojednávania v Šamoríne, okres Dunajská
Streda a všade tam kde sa počas tohto obdobia zdržiava si riadne a včas neplní svoju vyživovaciu

povinnosť voči svojmu synovi S.M.G., nar. XX.X.XXXX, bytom R. E., A. č. XXXX/XX, okres Dunajská
Streda, ktorá mu vyplýva zo Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. a je konkretizovaná rozsudkom Okresného
súdu Dunajská Streda pod č. k. 12P/61/2013-27 zo dňa 9.10.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
16.11.2013 a vykonateľnosť dňa 21.11.2013 z ktorého mu vyplýva povinnosť prispievať na výživu syna
sumou po 50,- eur mesačne, vždy do 20-tého dňa mesiaca vopred k rukám matky T. G., počnúc dňom
9.10.2013, ako aj splatiť dlh na výživnom za obdobie od 15.5.2013 do 30.9.2013 vo výške 227,42 eur

mesačne v splátkach po 15,- eur mesačne s bežným výživným pod stratou výhody splátok, pričom do
dnes neuhradil ani jednu splátku, čím mu vznikol nedoplatok na výživnom v celkovej výške 450,-- Eur.
Za túto trestnú činnosť uložil obžalovanému podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona nepodmienečný trest
odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písmeno b/ Trestného
zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd I. stupňa ustálil skutkový stav predovšetkým

na základe doznávajúcej výpovede obžalovaného a usvedčujúcej výpovede poškodenej - matky
maloletého dieťaťa, ako aj na základe listinných dôkazov. Pri rozhodovaní o treste prihliadol na trestnú
minulosť obžalovaného a tiež na to, že žalovaného skutku sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody vo veci Špecializovaného trestného súdu Pezinok sp. zn.
PK 1T/33/2010.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré však bližšie neodôvodnil.

Okresný prokurátor sa po vyhlásení rozsudku vzdal odvolania.
Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
Krajský súd, ako súd odvolací, na základe včas podaného odvolania, podľa § 317 ods. 1 Trestného
poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal
odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie

obžalovaného nie je dôvodné.Krajský súd vykonal verejné zasadnutie v súlade s ustanovením § 293 ods. 5 Trestného poriadku v
neprítomnosti obžalovaného, ktorý vzal dňa 25.02.2016 na krajskom súde na vedomie termín verejného
zasadnutia určený na deň 7.4.2016 a zároveň mu bolo dané poučenie, že v prípade, že sa na tento

termín bez vážneho dôvodu nedostaví, bude sa konať v jeho neprítomnosti.
Obžalovaný svoju neprítomnosť na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu dňa 7.4.2016 žiadnym
spôsobom neospravedlnil.
Krajský súd pri plnení prieskumnej povinnosti zistil, že aj súd I. stupňa rozhodol napadnutým rozsudkom
na hlavnom pojednávaní v neprítomnosti obžalovaného dňa 30.6.2014, ktorý termín vzal obžalovaný

na vedomie dňa 16.6.2014 (č. l. 52 spisu - zápisnica o hlavnom pojednávaní zo dňa 16.6.2014). Z
uvedeného vyplýva, že boli splnené podmienky na vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti
obžalovaného v zmysle § 252 ods. 2 Trestného poriadku. Výsluch obžalovaného vykonal súd I. stupňa
na hlavnom pojednávaní dňa 16.6.2014, kde sa obžalovaný priznal zo žalovaného skutku, požiadal
o odročenie hlavného pojednávania za účelom zaplatenia zaostalého výživného, ktoré však do času
vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku nezaplatil.

Skutkové zistenia súdu I. stupňa považuje odvolací súd za správne a zodpovedajúce výsledkom
vykonaného dokazovania.
V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku nezistil odvolací súd žiadne také pochybenia,
ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a uplatnenie práva obžalovaného na obhajobu. Súd I.
stupňa postupoval na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom, vykonal dokazovanie v rozsahu

nevyhnutnom na rozhodnutie o obžalobe a zistil skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné
pochybnosti.
Na základe obsahu spisového materiálu, aj odvolací súd dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil
konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Skutkové zistenia súdu I.
stupňa sú v súlade so zisteným skutkovým stavom veci. Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne

preukázané, že vyživovacia povinnosť obžalovaného voči jeho maloletému synovi bola upravená
rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 12P/61/2013 - 27 zo dňa 09.10.2013, ktorým mu
bola určená povinnosť platiť na výživu maloletého sumu 50 Eur mesačne a splácať dlh na výživnom za
obdobie od 15.5.2013 do 30.09.2013 v splátkach po 15 Eur mesačne k rukám matky maloletého T. G.,
ktorú vyživovaciu povinnosť od októbra 2013 až doposiaľ neplní. Neplnenie vyživovacej povinnosti je

preukázané nielen výpoveďou obžalovaného, či už v prípravnom konaní, alebo na hlavnom pojednávaní
dňa 16.6.2014, ale aj prehlásením matky maloletého dieťaťa - T. G., t. č. G., na verejnom zasadnutí
odvolacieho súdu dňa 7.4.2016.
Správna je aj právna kvalifikácia konania obžalovaného, táto zodpovedá výsledkom vykonaného
dokazovania, pričom krajský súd poukazuje na to, že obžalovaný v priebehu konania nepoukázal na

žiadne také skutočnosti, na základe ktorých by mohol byť zbavený viny. Z vykonaného dokazovania
vyplýva, že obžalovaný síce nemá trvalý pracovný pomer, pracuje len príležitostne na brigádach, avšak
neprejavil žiadnu snahu, čo i len čiastočne, plniť zákonnú vyživovaciu povinnosť.
Pri preskúmavaní výroku o treste, krajský súd zistil, že aj tento výrok je správny a zákonný. Pri
rozhodovaní o druhu a výmere trestu, súd I. stupňa správne prihliadol na trestnú minulosť obžalovaného,

na to, že žalovaného skutku sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu
trestu odňatia slobody vo veci Špecializovaného trestného súdu Pezinok, sp. zn. PK 1T/33/2010. Za
takejto situácie neprichádzalo do úvahy uloženie iného ako nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Výmeru trestu, vzhľadom na celkovú dĺžku neplnenia vyživovacej povinnosti, ako aj vzhľadom na
postoj obžalovaného, považoval krajský súd skôr za miernu, avšak vzhľadom na nedostatok odvolania

prokurátora neprichádzalo do úvahy uloženie prísnejšieho trestu.
Zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia je v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písmeno b/ Trestného zákona, nakoľko ako
vyplýva z odpisu registra trestov obžalovaný bol za posledných 10 rokov vo výkone trestu odňatia
slobody pre úmyselný trestný čin.

Krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie, resp. zmenu napadnutého
rozsudku, preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.