Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 30, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/648/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112241367
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5112241367.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: B. W., rod. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. R. XX, zastúpená JUDr. Štefániou Harciníkovou, advokátkou so sídlom B. X, XXX XX D.,
proti odporcovi: R. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. S. XXXX/XX, F. nad M., zastúpený JUDr. Marekom
Belkom, advokátom so sídlom H. K. XXXX, XXX XX H., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, v konaní o odvolaní navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.

17C/373/2012-158 zo dňa 29. júna 2015 v spojení s opravným uznesením č.k. 17C/373/2012-168 zo
dňa 17. augusta 2015, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením z r u š u j e a vec v
r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom určil, že navrhovateľka sa stáva preberateľkou dlhu zo zmluvy o

pôžičke zo dňa 24.09.2002 so zostatkom ku dňu 29.06.2015 v sume 329,85 Eur voči veriteľke A. K. (v
poradí prvý výrok), tiež určil, že navrhovateľka sa stáva preberateľkou dlhu zo zmluvy o pôžičke zo dňa
29.10.2007 so zostatkom ku dňu 29.06.2015 vo výške 1.367,59 Eur voči veriteľke A. K. (v poradí druhý
výrok), odporcovi uložil povinnosť vyplatiť navrhovateľke sumu 4.485,22 Eur do 90 dní od právoplatnosti
rozhodnutia(vporadítretívýrok),vyslovil,žežiadenzúčastníkovnemáprávonanáhradutrovkonania(v
poradí štvrtý výrok) a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov vo výške 66,00 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (v poradí piaty
výrok). Opravným uznesením č.k. 17C/373/2012-168 zo dňa 17.08.2015 opravil znenie v poradí tretieho
výroku tak, že odporca je povinný vyplatiť navrhovateľke sumu 4.735,22 Eur do 90 dní od právoplatnosti
rozhodnutia.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
(ďalej už len „BSM") sa začalo na podklade návrhu navrhovateľky, nakoľko po rozvode manželstva k

dohode o vyporiadaní BSM medzi účastníkmi konania nedošlo. Po vykonanom dokazovaní ustálil rozsah
majetku, ktorý účastníci nadobudli za trvania manželstva. Tento tvorí hnuteľné veci, ktoré navrhovateľka
označila v návrhu pod položkami č. 1 - 28, pričom táto skutočnosť sporná nebola. Vykonaným
dokazovaním bolo zároveň zistené, že hnuteľné veci tvoriace predmet BSM už neexistujú, preto pre
účely vyporiadania zaradil ich peňažnú hodnotu s prípadným opotrebením tak, ako to navrhovateľka
uviedla v návrhu. Peňažná hodnota všetkých hnuteľných vecí predstavuje výšku 4.413,00 Eur s tým, že

túto hodnotu ako peňažné plnenie získal odporca okamihom prevodu bytu. Pokiaľ odporca pri niektorých
hnuteľných veciach tvoriacich masu BSM udával, že tieto veci vyhodil a mali nulovú zostatkovú hodnotu,
jeho stanoviská ohľadom zostatkovej hodnoty i spôsobu naloženia s hnuteľnými vecami po rozvode
boli rozporné. Ak tvrdil, že v súpise uvádzané hnuteľné veci do vyporiadania BSM nepatria, mal tieto
svoje tvrdenia preukázať hodnoverným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti. Dôkazné bremeno v
tomto smere zaťažovalo jeho. Z uvedených dôvodov zaradil peňažnú hodnotu hnuteľných vecí v sume

4.413,00 Eur do masy vyporiadania BSM.Okresný súd ďalej v odôvodnení rozsudku uviedol, že v konaní bolo preukázané a medzi účastníkmi
ani nesporné, že za trvania manželstva bola účastníkom na základe zmluvy poskytnutá flexihypotéka
vo výške 14.904,00 Eur (449.000,00 Sk) za účelom údržby bytu č. 4 zapísaného na LV XXXX k. ú.

D., ktorý bol vo výlučnom vlastníctve odporcu. Ku dňu 31.12.2009 bol zostatok flexihypotéky 14.353,17
Eur a ku dňu 30.09.2011 so zostatkom 16.377,23 Eur aj uhradený ako tretia časť dohodnutej kúpnej
ceny podľa zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzavretej medzi odporcom (predávajúcim) a tretími
osobami (kupujúcimi) zo dňa 27.09.2011. Okresný súd vo vzťahu k predmetnej flexihypotéke vzal za
preukázané, že na jej splatenie boli za obdobie 28 mesiacov (po 120,00 Eur) vynaložené spoločné

finančné prostriedky spolu vo výške 3.360,00 Eur, ktorá suma predstavuje finančné prostriedky použité
zo spoločného majetku na zhodnotenie výlučného majetku odporcu. Pri vyporiadaní odpočítal zo sumy
3.360,00 Eur 500,00 Eur (hodnota za plynový sporák - položka č. 21) a po odpočítaní zvyšná suma
2.860,00 Eur predstavuje spoločný majetok, z ktorej polovicu, t.j. sumu 1.430,00 Eur je odporca povinný
vyplatiť navrhovateľke ako prostriedky použité zo spoločného majetku na zhodnotenie výlučného
majetku odporcu. Pokiaľ odporca žiadal vyporiadať zostatok flexihypotéky v sume 16.168,25 Eur, ktorý

uhradil po rozvode a z dôvodu jeho predčasného splatenia, okresný súd bol toho názoru, že v danom
prípade išlo o vyplatenie flexihypotéky so započítaním kúpnej ceny na predávaný byt vo výlučnom
vlastníctve odporcu, a preto na tieto úhrady po rozvode už neprihliadol ako na spoločný dlh, nakoľko
nešloospoločnéfinančnéprostriedkypoužitézospoločnéhomajetkunazhodnotenievýlučnéhomajetku
odporcu.

Vo vzťahu k doplnenému návrhu odporcu zo dňa 16.02.2015, ktorým žiadal vyporiadať ďalší spoločný
dlh, a to flexipôžičku, ktorá bola účastníkom poskytnutá za trvania manželstva veriteľom VÚB, a.s.,
okresný súd zistil, že táto pôžička bola poskytnutá na základe zmluvy uzavretej dňa 03.12.2007
vo výške 1.659,70 Eur (50.000,00 Sk) a ktorú ako dlžník uzavrel odporca. Jej zostatok ku dňu
rozvodu predstavoval sumu 1.014,66 Eur, po rozvode ako postúpenú pohľadávku spoločnosti EOS KSI

Slovensko, s.r.o. ju v sume 1.130,00 Eur uhradil odporca. Odporca zároveň tvrdil, že ich použil pre
potreby rodiny a na chod domácnosti. Navrhovateľka túto skutočnosť namietala a zároveň namietala
i to, že by za uvedené peniaze bola nadobudnutá nejaká vec alebo majetková hodnota patriaca do
BSM. V konaní bolo nesporné, že len odporca uzavrel vo vlastnom mene zmluvu o flexipôžičke, svoje
tvrdenia, že ju použil na nadobudnutie veci patriacich do BSM nepreukázal. Dôkazná povinnosť bola v

tomto smere na odporcovi a keďže v tomto smere nenavrhol súdu vykonať žiadne dokazovanie, súd pri
vyporiadaní na flexipôžičku ako spoločný dlh neprihliadol.
Čo sa týka finančných prostriedkov na zakúpenie vecí patriacich do BSM poskytnutých veriteľkou A.
K., dňa 24.09.2002 v sume 829,85 Eur (25.000,00 Sk) na zakúpenie chladničky
a televízora a dňa 29.10.2007 v sume 1.367,59 Eur (41.200,00 Sk) na zakúpenie kuchynskej linky,

účastníci konania zhodne uznali tieto pôžičky ako spoločný dlh voči vyššie označenej veriteľke. Tento
spoločný dlh bol preukázaný aj výpoveďou svedkyne A. K.. Preto súd vzal za nesporné, že zostatok
pôžičiek poskytnutých veriteľkou A. K. predstavuje ku dňu vyporiadania (29.06.2015) celkovú sumu
1.697,44 Eur. Išlo o pôžičky poskytnuté za trvania manželstva, a preto sa stali súčasťou BSM účastníkov
konania. V danom prípade určil navrhovateľku za preberateľku tohto spoločného dlhu, ktorá naviac

po rozvode pôžičku aj čiastočne svojej matke, veriteľke A. K. splácala. Podiel každého z účastníkov
na tejto pôžičke predstavuje sumu 848,92 Eur, ktorú sumu by mal navrhovateľke vyplatiť odporca,
zároveň však zohľadnil doposiaľ uhradené platby zo strany navrhovateľky v sume 500,00 Eur, z ktorej
sumy polovicu, t.j. 250,00 Eur zaplatila navrhovateľka za odporcu. Sumu 1.098,72 Eur je potrebné
považovať za peňažnú hodnotu, ktorú je povinný odporca z titulu vyporiadania spoločného dlhu vyplatiť

navrhovateľke.
Čo sa týka ďalšej pôžičky v celkovej sume 2.489,55 Eur poskytnutej veriteľkou A. K. navrhovateľke na
kúpu motorového vozidla pre syna účastníkov, tento dlh bol v konaní sporný. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že zmluvu o pôžičke na motorové vozidlo uzavrela navrhovateľka vo svojom mene, pričom
motorové vozidlo je vo vlastníctve syna účastníkov konania. Súd bol toho názoru, že pri vyporiadaní

tejto pôžičky sa nemožno domáhať náhrady toho, čo bolo vynaložené na zadováženie veci, ktorá slúži
osobnej potrebe dieťaťa. Ak uvedenú pôžičku uzavrela len navrhovateľka počas trvania manželstva
a takto získané finančné prostriedky boli použité na kúpu veci, ktorá sa netýka spoločného majetku
manželov, tento dlh nepatrí do BSM, a preto súd na tento záväzok navrhovateľky pri vyporiadaní BSM
neprihliadol.

Pokiaľ ide o spôsob vyporiadania BSM, súd určil celkovú masu BSM sumou 4.413,00 Eur
(peňažná hodnota hnuteľných vecí) ako aktíva. Podiel oboch účastníkov predstavuje sumu 2.206,50
Eur. O nadobudnutie hnuteľných vecí, špecifikovaných v návrhu pod položkami 1 - 28 sa pričinili obaja
účastníci, s hnuteľnými vecami následne po rozvode výlučne nakladal odporca (odpredal ich), preto bymal navrhovateľke vyplatiť sumu 2.206,50 Eur. Predmetom vyporiadania boli aj spoločné záväzky
účastníkov v celkovej sume 2.197,44 Eur, podiel každého z účastníkov predstavuje 1.098,72 Eur, ktorú
by mal odporca zaplatiť navrhovateľke. V prospech odporcu bolo tiež potrebné započítať aj finančné

prostriedky v sume 2.860,00 Eur (flexihypotéka) vynaložené na výlučný majetok odporcu s použitím
podielu 1.430,00 Eur. Výsledná suma finančného vyrovnania z titulu vyporiadania BSM predstavuje
sumu 4.735,22 Eur (2.206,50 + 1.098,72 + 1.430,00), ktorú je povinný vyplatiť odporca navrhovateľke
do 90 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., odporcu zaviazal zaplatiť súdny poplatok za

vyporiadanie BSM, nakoľko navrhovateľka bola oslobodená od platenia súdneho poplatku.

Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania napadla odvolaním navrhovateľka. Nesúhlasila
s aplikáciou ust. § 142 ods. 2 O.s.p., bola toho názoru, že okresný súd jasne a presvedčivo neodvôdnil jej
neúspech, resp. mieru úspechu/neúspechu účastníkov v konaní. V konaní bol jednoznačne preukázaný
rozsah a hodnota BSM účastníkov tak, ako to uviedla v podanom návrhu a aj rozhodnutie vo veci samej

vyznelo v zmysle podaného návrhu. Mala za to, že v súdenej veci mala plný úspech, preto jej vzniklo
právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie o trovách konania je aj nespravodlivé z dôvodu, že okresný
súd nezohľadnil správanie sa účastníkov v konaní a ich postoj k vyporiadaniu BSM. V prejednávanom
prípade bol to práve odporca, ktorý zavinil, že bola nútená domáhať sa vyporiadania BSM súdom, keďže
odporca po dobu takmer 3 rokov od zániku BSM nemal žiadny záujem o jeho vyporiadanie. Odporca

až na poslednom pojednávaní uznal rozsah majetkového spoločenstva účastníkov vrátane záväzkov z
pôžičiek, pričom požadoval od nej vyplatenie náhrady za hypotekárny úver napriek tomu, že úver bol
použitý na rekonštrukciu domu vo výlučnom vlastníctve odporcu. Navrhla výrok napadnutého rozsudku
o trovách konania zmeniť tak, že odporcovi sa uloží povinnosť nahradiť jej trovy prvostupňového konania
vo výške 1.752,55 Eur, ako i trovy odvolacieho konania vo výške113,80 Eur.

Rozsudok okresného súdu vo veci samej napadol odvolaním odporca, navrhol ho v celom rozsahu zrušiť
a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.
V dôvodoch odvolania uviedol, že ak sa stal predmetom vyporiadania BSM dosiaľ neuhradený úročený
dlh účastníkov, súd vyporiada nielen splatnú časť dlhu, ale aj jeho príslušenstvo, t.j. úroky, ktoré k

dlhu prirastú až v budúcnosti. Ďalej namietal, že odôvodnenie okresného súdu v časti flexihypotéky
je nepreskúmateľné. V podrobnostiach v tomto smere uviedol, že medzi účastníkmi nebolo sporné,
že flexiypotéka bola poskytnutá za trvania manželstva a tiež nebolo sporné, že jej zostatok vo výške
16.377,23 Eur vyplatil výlučne on zo svojich prostriedkov, a to predajom svojho bytu. Z uvedeného
dôvodu polovica zo sumy 16.377,23 Eur by mal byť záväzok navrhovateľky vo vzťahu k nemu. Závery

okresného súdu sú preto nesprávne. Nesprávne sú i závery okresného súdu, pokiaľ v odôvodnení
rozsudku uviedol, že chladnička, televízor, kuchynská linka boli zakúpené údajne z pôžičiek, ktoré
mala poskytnúť matka navrhovateľky. Takýto záver súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.
Medzi účastníkmi tiež nebola sporná skutočnosť, že im bola poskytnutá flexipôžička vo výške 1.659,69
Eur (50.000,00 Sk). Nebolo preukázané, že finančné prostriedky z tejto flexipôžičky boli použité

na zhodnotenie majetku v osobnom vlastníctve odporcu, ale boli použité na vynaloženie nákladov
súvisiacich s BSM. Odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti flexipôžičky a kreditnej karty je
nepreskúmateľné. Pôžičky od veriteľky A. K. boli vyporiadané len na základe tvrdenia navrhovateľky
a označenej veriteľky. Tieto dôkazy nepovažuje za objektívny dôkaz v konaní a nie sú dostatočným
a relevantným dôkazom vo vzťahu k zisteniu a preukázaniu pôžičiek. Z odôvodnenia napadnutého

rozsudku nie je zrejmé, ako okresný súd postupoval pri výpočte výplaty navrhovateľke, naviac v poradí
prvý a druhý výrok rozsudku je nevykonateľný z dôvodu nedostatočnej identifikácie veriteľa.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že tvrdenia odporcu o absencii náležitého
odôvodnenia napadnutého rozsudku sú účelové s cieľom mariť rozdelenie spoločného majetku

účastníkov. Podľa jej názoru napadnutý rozsudok je jasne, zrozumiteľne a výstižne odôvodnený.
Okresný súd správne zahrnul do masy BSM peňažnú hodnotu hnuteľných vecí, nakoľko tieto veci v
čase rozhodovania súdu neexistovali, keďže odporca niektoré odpredal a o niektorých tvrdil, že ich
vyhodil. Okresný súd túto majetkovú položku BSM podrobne a jasne odôvodnil, ako to vyplýva zo str. 4
a str. 7 rozsudku. Tvrdenia odporcu ohľadne flexihypotéky sú jeho absolútnym výmyslom. V konaní bolo

nespochybniteľným spôsobom preukázané, že flexihypotéka bola v celej výške použitá na rekonštrukciu
bytu vo výlučnom vlastníctve odporcu. Nikdy netvrdila, že iba časť tejto flexihypotéky bola použitá na
rekonštrukciu odporcovho bytu. Aj tvrdenia odporcu v odvolaní vo vzťahu k pôžičkám, ktoré účastníkom
poskytla jej matka A. K., sú účelovým klamstvom. Pokiaľ ide o flexipôžičku, odporca žiadnym spôsobomnepreukázal, že by za túto pôžičku bola nadobudnutá nejaká spoločná vec či majetková hodnota.
Okresný súd vo veci úplne zistil skutkový stav, odporcom vytýkané odňatie možnosti konať pred súdom
pre údajné nedostatočné odôvodnenie rozsudku je nedôvodné, a preto navrhla rozsudok okresného

súdu vo výrokoch 1 až 3 a vo výroku 5 potvrdiť a vo výroku 4 zmeniť tak, ako to uviedla vo svojom
odvolaní podanom proti výroku č. 4.

Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolanie navrhovateľky a odporcu bolo podané včas a
smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1

O.s.p. preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) podľa § 221 ods.
1 písm. h/ O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie z
nasledovných dôvodov:
Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho niektoré skutkové

zistenia nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch a jeho závery v tom smere, že určité skutočnosti neboli
medzi účastníkmi sporné, nie sú správne.
Čo sa týka hnuteľných vecí, možno s okresným súdom súhlasiť len potiaľ, pokiaľ uzavrel, že existencia
žiadnej z hnuteľných vecí označených v návrhu na začatie konania nebola účastníkmi konania ku
dňu vyporiadania BSM preukázaná. Nedá sa však súhlasiť so záverom okresného súdu, že medzi

účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť o tom, že všetky hnuteľné veci tak, ako boli označené
navrhovateľkou v návrhu, patria do BSM a že ich súčtová hodnota činí ku dňu vyporiadania sumu
4.413,00 Eur. Ako totiž vyplýva zo stanoviska odporcu zo dňa 11.03.2014 i zo dňa 17.10.2014, odporca
namietal nielen rozsah hnuteľných vecí patriacich do BSM (s poukazom na skutočnosť, že niektoré z
nich boli vyhodené ako bezcenné), ale i ich zostatkovú hodnotu. Navrhovateľka i odporca napriek ich

rozporným tvrdeniam v návrhu a vo vyjadreniach k návrhu neboli k hnuteľným veciam na jednotlivých
pojednávaniach vykonaných pred prvostupňovým súdom náležite vypočutí, čomu nasvedčuje obsah
pojednávania zo dňa 29.10.2014, kde sa navrhovateľka vyjadrila k hnuteľným veciam len všeobecne
i obsah pojednávania zo dňa 26.01.2015, kde odporca vypovedal k hnuteľným veciam len to, že k
vyhodeniu ním označených vecí došlo mesiac pred predajom bytu, že do BSM patria položky č. 8, 12-

23 v zostatkovej hodnote, akú uviedol on, resp. obaja účastníci sa vyjadrili k radiátoru v tom smere, že je
zabudovaný v stene. Na ďalších pojednávaniach konaných dňa 15.04.2015 a 29.06.2015 navrhovateľka
a odporca sa už k hnuteľným veciam nevyjadrovali vôbec. Z uvedených zistení potom odvolací súd
vyvodil, že závery okresného súdu o rozsahu hnuteľných vecí a ich hodnote ku dňu vyporiadania BSM
sú založené len na rozporných tvrdeniach účastníkov a na ich nedostatočných výsluchoch. Naviac treba

poznamenať, že okresný súd výsluchom účastníkov nezisťoval skutočnosť, či niektoré hnuteľné veci
(napr. kuchynská linka, radiátor, WC) neboli súčasťou bytu a či vzhľadom na ich povahu ne/zdieľali osud
samostatnej veci v pravom slova zmysle (§ 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Odvolací súd závery okresného súdu ohľadne flexihypotéky (zmluva zo dňa 08.06.2007 uzavretá medzi
VÚB, a.s. ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom a zároveň navrhovateľkou ako spoludlžníkom)

vyhodnotil ako predčasné z dôvodu nedostatočného výsluchu účastníkov konania k tomuto dlhu,
nevyžiadania dokladov od veriteľa, keď okresný súd zároveň nemal ani exaktne zistené, aká suma
splátok bola účastníkmi konania uhradená počas trvania BSM. Z obsahu spisového materiálu tiež
vyplýva, že navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu žiadala vykonať dôkaz na okolnosť, či
celý úver bol zdokladovaný na účel, na aký bol poskytnutý, okresný súd tento dôkaz i vyžiadal, ale veriteľ

na túto okolnosť správu neposkytol (č.l. 136 - 143 spisu), čo nakoniec okresný súd konštatoval i na
pojednávaní konanom dňa 29.06.2015 (č.l. 148 spisu). Tento nevykonaný dôkaz okresný súd ponechal
v ďalšom konaní bez povšimnutia, rovnako tak čestné vyhlásenie zo dňa 20.09.2007 (č.l. 124 p.v.
spisu), ktorým odporca preukazoval, že na rekonštrukciu bytu sa z poskytnutej flexihypotéky použilo iba
230.561,00 Sk a zvyšok flexihypotéky sa použil na domácnosť.

Závery okresného súdu vo vzťahu k flexipôžičke (zmluva zo dňa 03.12.2007 uzavretá medzi VÚB, a.s.
ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom) odvolací súd vyhodnotil ako správne. V konaní bolo listinnými
dôkazmi i výsluchom účastníkov nepochybne preukázané, že odporca vyššie označenú zmluvu uzavrel
sám a zároveň odporcom nepreukázané, že by z flexipôžičky boli nadobudnuté veci patriace do BSM.
Okresný súd preto správne na túto pôžičku ako spoločný dlh neprihliadol.

ZáveryokresnéhosúduvovzťahukpôžičkámposkytnutýmúčastníkomkonaniaveriteľkouA.K.(matkou
navrhovateľky) odvolací súd vyhodnotil ako predčasné. Medzi účastníkmi konania bola nesporná zatiaľ
len pôžička vo výške 25.000,00 Sk poskytnutá matkou navrhovateľky dňa 24.09.2002 a v tomto smere
bola nespornou i skutočnosť, že za uvedenú pôžičku účastníci konania nadobudli za trvania manželstvachladničku a televízor. Spornou bola pôžička vo výške 41.200,00 Sk, ktorú mala matka navrhovateľky
poskytnúť účastníkom konania dňa 29.10.2007 a ktorá mala byť použitá na kúpu kuchynskej linky.
Vzhľadom na doteraz zistené skutočnosti bude potrebné, aby okresný súd doplnil dokazovanie podľa

návrhu navrhovateľky (č.l. 130 spisu), t.j. vyžiadal dôkaz o tom, či faktúra týkajúca sa kuchynskej linky
(č.l. 67 spisu) bola likvidovaná z flexihypotéky. Ak áno, to by znamenalo spochybnenie výpovede matky
navrhovateľky (veriteľky), že poskytla účastníkom sumu 41.200,00 Sk na kúpu kuchynskej linky a že
za tieto peniaze bola kuchynská linka aj skutočne kúpená. Okresný súd sa zároveň nevysporiadal so
skutočnosťou, že na kuchynskú linku mala byť použitá iba suma 41.200,00 Sk, t.j. časť pôžičky, nakoľko

podľatvrdeniasamotnejnavrhovateľkyipodľafaktúry(č.l.67spisu)cenakuchynskejlinkypredstavovala
sumu až 46.716,00 Sk, čo by znamenalo, že na kuchynskú linku (i za predpokladu, že na ňu boli
použité peniaze z pôžičky veriteľky A. K.) sa použili aj iné peniaze. Okresný súd pritom nezisťoval, či boli
použité peniaze patriace do BSM alebo nie. Doplnenie dokazovania v naznačenom smere však bude
právne významné len za situácie, ak okresný súd v novom konaní neustáli, že kuchynská linka nebola
samostatnou vecou v právnom slova zmysle, ale súčasťou bytu, ktorý odporca odpredal.

Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zistenia a skutočnosti rozsudok okresného súdu vo
veci samej zrušil a zároveň zrušil i všetky ďalšie výroky od výrokov vo veci samej závislé (výrok o
trovách konania, výrok o súdnom poplatku) a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Okresný
súd v ďalšom konaní doplní dokazovanie už vo vyššie naznačených smeroch a v novom rozhodnutí

sa vysporiada so skutočnosťami uvedenými odvolacím súdom v predchádzajúcich častiach jeho
rozhodnutia.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.