Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Žiar nad Hronom

Judgement was issued by JUDr. Jarmila Kasanová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 10C/175/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213423
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6412213423.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci žalobca

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, konajúca prostredníctvom advokáta konateľa doc. JUDr.
Branislava Fridricha PhD., IČO: 36 864 421, protižalovanejSlovenská republika, v jej mene: Ministerstvo
spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu z a m i e t a .

Súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaným návrhom domáhal zaplatenia od
žalovanej majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy s poukazom na to, že žalovaná je zodpovedná
za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu v Žiari nad Hronom,
pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu,
ktorá vznikla neplnením záväzkov, vyplývajúcich zo zmlúv o úvere, v zákonom stanovenej lehote.

Žalobca v podanom návrhu namietal zaujatosť Okresného súdu v Žiari nad Hronom. Žiadal, aby

nadriadený súd prikázal vec inému súdu. O uvedenej námietke žalobcu rozhodol Krajský súd v Banskej
Bystriciuznesenímsp.zn.3NcC353/12zodňa19.10.2012,kdekonštatoval,žezákonnýsudca,ktorému
vec bola pridelená v zmysle rozvrhu práce, nie je v tejto veci vylúčený.

Žalobca poukázal na to, že exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, spísanú
súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať
sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci, a to v zákonom ustanovenej dobe.

V exekučnom konaní, vedenom podľa procesných pravidiel je založená povinnosť exekučného súdu
rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od
doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu.
Právny zástupca žalobcu v podanom návrhu poukázal na to, že príslušný súd rozhodol o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, pričom v daných
prípadoch neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so
zbytočnýmiprieťahmitak,abykvydaniurozhodnutiaoudelenípoverenianavykonanieexekúciepristúpil

až po veľmi dlhej dobe, viac ako 286 dní. Žalobca žiadal priznať majetkovú škodu, ktorá predstavuje
náhradu účelne vynaložených nákladov, spojených s jeho činnosťou, uskutočňovanou vo veci správy
a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmyv peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie

veci v primeranom čase, zaručeného čl. 6 ods.1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu, spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu je podľa názoru právneho zástupcu
žalobcu dôsledkom nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v
konaní, spojené so zásahom do výkonu majetkových práv poškodeného. Žalobca žiadal priznať z titulu

majetkovej škody sumu 125 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 495 €.

Žalovaná doručila súdu písomné vyjadrenie v danej veci, z obsahu ktorého okrem iného je zrejmá tá
skutočnosť, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí ak je exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok. Znenie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného od 1.6.2011, kedy bol
Exekučný poriadok novelizovaný Zákonom č. 102/2011 Z. z., podľa vyjadrenia žalovanej znamená, že

akýkoľvek nárok žalobcu, vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v
15-dňovej lehote v namietaných exekučných konaniach, začatých po 1.6.2011, nemá žiadnu oporu v
zákone. Ak bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súd po 1.6.2011,
nárok v tejto časti nie je opodstatnený. Žalovaná v písomnom vyjadrení konštatovala aj tú skutočnosť,
že pred 1.6.2011, pokiaľ sa týka ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku v dôvodovej

správe je k novelizovanému ustanoveniu uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na
rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj Národná rada
SR ako zákonodarný zbor SR. Žalovaná vyjadrila právny názor, že skutočnosť, že sa do formulácie
vložili slová „rozhodnutí rozhodcovských súdov“ predstavovala len explicitnejšie ujasnenie litery zákona.
Zároveň bola toho názoru, že žaloba bola podaná predčasne, nakoľko by sa žalobca mohol domáhať

práva na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti žalovanou. Žalobu žiadala
v plnom rozsahu zamietnuť z dôvodu nepreukázania splnenia základných podmienok potrebných pre
priznanie náhrady škody

Žalobca ani právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavili, doručenie mali riadne vykázané,

a to žalobca dňa 25.2.2016 a právny zástupca žalobcu dňa 25.2.2016. Právny zástupca žalobcu doručil
súdu mailom návrh na prerušenie konania, pričom následne oznámil, že ho má súd považovať za
bezpredmetný, nakoľko o prerušení konania už bolo rozhodnuté. Na pojednávanie sa nedostavila
ani žalovaná, ktorá svoju neúčasť písomne ospravedlnila, odročiť pojednávanie nežiadala. Trvala na
písomnom vyjadrení k veci. Súd konal v neprítomnosti účastníkov konania.

Podľa § 1 písm. a/ Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej
moci v znení neskorších predpisov, v znení do 31.12.2012 tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za
škodu, spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej správy.

Podľa § 1 písm. c/ toho istého zákona tento zákon upravuje predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ štát zodpovedá za podmienok, ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci,

nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. toho istého zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v menej štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda
vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 toho istého zákona štát zodpovedá za škodu, spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 toho istého zákona právo na náhradu škody, spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.Podľa § 16 ods. 1 toho istého zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo

jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa§44ods.1Exekučnéhoporiadku,účinnéhovčasepodaniažiadostiovydaniepovereniaexekútor,
ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh s exekučným
titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 toho istého zákona súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd

zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, platného do 31.5.2010, podľa tohto zákona možno
vykonávať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi

schválených.

Tunajší súd o návrhu žalobcu rozhodol rozsudkom sp. zn. 10C 175/12 zo dňa 11.2.2015 tak, že návrh
žalobcu zamietol. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 41Co 420/2015 zo dňa 25.11.2015
rozsudok Okresného súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Poukázal na to, že žalobca si uplatnil

právo na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu, že exekučný súd po tom, ako
dostal od súdneho exekútora žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, rozhodol o nej až po
uplynutí 15-dňovej lehoty. Konštatoval, že okresný súd neposudzoval takýto nesprávny úradný postup
exekučného súdu z uvedeného dôvodu, ale návrh zamietol z dôvodu, že okresný súd rozhodol o zmene
súdneho exekútora v primerane dlhom čase, čo príčinou vzniku materiálnej škody a nemajetkovej ujmy

v prejednávanej veci nebolo.

Vzhľadom na to, že pôvodná sudkyňa, JUDr. Kamila Haverlová, na tunajšom súde už nepracuje, spis
bol následne opatrením predsedu pridelený na konanie do senátu JUDr. Jarmily Kasanovej.

Žalobca podával na Ministerstvo spravodlivosti SR dňom 23.4.2012 žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody. Dňa 27.9.2012 podal žaloby na Okresný súd Žiar nad Hronom. Žalovaná
namietala, že žaloba nebola podaná po uplynutí šesťmesačnej lehoty, ale skôr. Súd je toho názoru, že
prejednaniu žaloby o náhradu škody a nemajetkovej ujmy nebráni, že žaloba bola na súd doručená skôr,
než uplynula lehota šesť mesiacov na predbežné prerokovanie nároku podľa § 16 Zákona č. 514/2003

Z. z.

Z exekučného spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 13Er 1230/2009 súd zistil, že exekútor
podal žiadosť na tunajší súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 28.12.2009. Oprávneným
bol POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava, povinný S. A., pre vymoženie sumy 391,03 € s prísl. na základe

rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR 15225/09, ktorý vydala Slovenská rozhodcovská, a.s.
Dňa 19.10.2009, právoplatný dňa 9.11.2009. Spolu s návrhom doručil súdny exekútor súdu aj Návrh
na vykonanie exekúcie ( Zápisnica) a Rozhodcovský rozsudok. Súd sa musel s uvedenými listinami
oboznámiť. Súd následne výzvou zo dňa 26.1.2010 vyzval exekútora na predloženie Zmluvy o úvere.
Uvedené súdu nedoručil. Súd o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie

exekúcierozhodoldňa16.6.20010,vydalpoverenieakonanímpoverilsúdnehoexekútoraJUDr.Rudolfa
Krutého.

Exekučný poriadok rozhodcovský rozsudok za exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d/ označuje
iba od 1.6.2011, napriek tomu treba rozhodcovský rozsudok za exekučný titul považovať podľa § 41

ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku aj pred účinnosťou novely exekučného poriadku, uskutočnenej
Zákonom č. 102/2011 Z. z. z dôvodu, že vložením slov „rozhodcovských súdov a“ do § 41 ods. 2
písm. d/ sa podľa Dôvodovej správy k tejto novele odstraňuje len rozporný výklad § 41 ods. 2 písm.
d/ Exekučného poriadku, či pod vykonateľnými rozhodnutiami rozhodcovských komisií a zmierov nimischválených sa rozumejú aj rozhodcovské rozsudky. Z uvedeného vyplýva záver, že rozhodcovský
rozsudok je exekučným titulom od 1.7.2002; v období od 1.7.2002 do 31.5.2010 mal exekučný súd o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok

a mienil vydať poverenie, rozhodnúť do 15 dní od doručenia žiadosti, ale v období od 1.6.2010 naďalej,
pokiaľ chcel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť, už nebol
viazaný lehotou 15 dní podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Z uvedených skutočností vyplýva, že v
dobe, keď podal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý na súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, čiže dňa 28.12.2009, bolo povinnosťou exekučného súdu o jeho žiadosti, ak bol exekučným

titulom rozhodcovský súd a mienil vydať poverenie, rozhodnúť do 15 dní od doručenia žiadosti. Súd
konštatuje, že exekučný súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nerozhodol v
zákonom stanovenej 15-dňovej lehote, nakoľko žiadosť o udelenie poverenia exekútor súdu doručil dňa
28.11.2009 a súd vydal poverenie dňa 16.6.20010.

Žalobca poukazoval na nesprávny úradný postup a prieťahy v exekučnom konaní. Nesprávny úradný

postupvtomtoprípademalpredstavovaťporušeniepovinnostiurobiťúkonvzákonomstanovenejlehote,
resp. zbytočné prieťahy v konaní. Z pripojeného exekučného spisu tak, ako je hore konštatované je
zrejmé, že súd nezistil ani jeden zo zákonných dôvodov, potrebných na konštatovanie nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu. Pri posudzovaní žiadosti o udelenie poverenia súd je zo zákona
povinný skúmať exekučný titul a v prípade zistenia rozporu so zákonom návrh exekútora na vydanie

poverenia zamietnuť. Takéto konanie súdu si vyžaduje širší časový priestor na preskúmanie exekučného
titulu, a to z pohľadu aplikácie spotrebiteľského práva a následného posúdenia zákonnosti vedenej
exekúcie na podklade konkrétneho exekučného titulu. Po oboznámení sa s pripojeným exekučným
spisom súd má za to, že súd konal vo veci bez akýchkoľvek zbytočných prieťahov, konal priebežne.
Súd nevzhliadol žiadne prieťahy v postupe súdu, ktoré by bolo možné posúdiť ako jeho nesprávny

úradný postup. Všeobecný súd, konajúci o náhrade škody a náhrade nemajetkovej ujmy podľa Zákona
č. 514/2003 Z. z. môže sám skúmať, či konal exekučný súd bez zbytočných prieťahov. Túto otázku
riešil Najvyšší súd SR v rozhodnutí z 27.11.2003, sp. zn. 3Cdo 134/2003 ako otázku zásadného
právneho významu. Súd poukazuje aj na názor Ústavného súdu SR, podľa ktorého porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán

dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (nález Ústavného súdu SR zo 7.5.2013, sp.
zn. IV US 471/2012-75). Ďalej je nutné zdôrazniť, že súd vo svojej rozhodovacej činnosti na zákonom
ustanovené lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky konkrétne
okolnosti posudzovanej veci. Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle

citovaného článku ústavy nemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne
nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (napr. nález I US 86/02). Ústavný súd už v tejto
súvislosti uviedol, že pojem „zbytočné prieťahy“, obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy (obdobne aj pojem v
„primeranej lehote“, obsiahnutý v čl. 6 ods. 1 Dohovoru) je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a
aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho ktorého úkonu súdu, alebo

inéhoštátnehoorgánu(IUS70/02).Súdpoukazujepritomajnatúskutočnosť,žežalobcaakooprávnený
v exekučných veciach podával v rovnakom čase hromadné návrhy či už na zmenu exekútorov, alebo
iné podania, a tak zaťažil všeobecný súd väčším počtom podaní, vzhľadom k tomu musel počítať i s
určitým technicko-administratívnym zdržaním. V roku 2009 napadlo v agende Er 6190 vecí a v r. 2010
v agende Er napadlo na tunajší súd 6.360 vecí , pričom tieto veci v uvedenom čase vybavovali len piati

sudcovia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh žalobcu zamietol.

Vzhľadom na to, že súd dospel k názoru, že nárok žalobcu na náhradu škody a náhradu nemajetkovej
ujmy nie je dôvodný z dôvodu, že exekučný súd neporušil práva žalobcu, nie je potrebné vyhodnocovať
aj predpoklady na určenie výšky nemajetkovej ujmy, uvedené v § 17 ods. 3 Zákona č. 514/2003.

Týmito predpokladmi by sa súd zaoberal iba v prípade, ak by náhradu nemajetkovej ujmy priznal a
odôvodňoval by jej výšku. Nakoľko žalobca v konaní nepreukázal jeden z kumulatívnych obligatórnych
predpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci (t. j. nesprávny
úradný postup exekučného súdu) v súlade so zásadou hospodárnosti konania nebolo potrebné sa v
odôvodnení rozsudku osobitne zaoberať nepriznaním uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy (rozsudok

Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co 668/2014 zo dňa 17.12.2014).Vzhľadom na to, že návrh žalobcu bol nedôvodný už v samotnom právnom základe uplatneného nároku,
nebol dôvod, aby súd vo veci rozhodoval medzitýmnym rozsudkom o právnom základe uplatneného
nároku, ale súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanej, ktorá
malavoveciplnýúspech,právonaichnáhradunepriznal.Žalovaná,ktoránebolazastúpenáadvokátom,
si náhradu trov konania uplatnila vo svojom vyjadrení k podanému návrhu, preto mal súd povinnosť
rozhodnúť o trovách konania. Žalovaná si trovy konania nevyčíslila, z obsahu spisu žiadne trovy konania

žalovanej nevyplynuli, preto súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.